Preskočiť na obsah
  |  

Hokej: Slováci budú na budúcoročných MS v B-skupine. V Ostrave si zahrajú aj s Lotyšmi, ktorí im tohto roku vyfúkli štvrťfinále

Slovenskí hokejisti budú hrať na budúcoročných majstrovstvách sveta definitívne v základnej B-skupine v Ostrave. V stredu to potvrdili predstavitelia organizačného výboru šampionátu.

Spolu so Slovákmi bude hrať v takmer domácom prostredí aj Poľsko, odkiaľ to majú fanúšikovia do Ostravy tiež na skok. Okrem nich sa v "béčku" predstavia aj USA, Nemecko, Švédsko, Lotyšsko, Francúzsko a Kazachstan. V pražskej A-skupine sa o postup pobijú Kanada, Fínsko, Švajčiarsko, domáce Česko, Dánsko, Nórsko, Rakúsko a Veľká Británia.

Organizátori tak pristúpil k jednej zmene, ktorú avizovali hneď po skončení májového šampionátu v Rige a Tampere, keď úradujúcich majstrov z Kanady poslali do hlavného mesta výmenou za reprezentáciu USA. Oba zámorské tímy rovnako ako Rada Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) a marketingový partner Infront súhlasili s výmenou.

Usporiadatelia MS pracovali s niekoľkými variantmi zloženia skupín tak, aby čo najviac vyšli v ústrety fanúšikom. "Nakoniec nám ideálne nahrali do kariet výsledky tohtoročných MS, kde sa až do poslednej chvíle čakalo na rozloženie skupín podľa rebríčka. Vďaka tomu, že boli Česi a Slováci rozložení do odlišných skupín, sme mohli využiť právo usporiadateľa a spraviť výmenu zámorských celkov. Poliaci sú veľkí športoví nadšenci, takže veríme, že si historickú udalosť nenechajú ujsť," uviedol na stredajšej tlačovej konferencii Jan Černý, riaditeľ športovej sekcie organizačného výboru MS 2024.

Vstupenky na MS sa začnú predávať v októbri. Rovnako ako v minulosti budú na úvod k dispozícii len denné balíčky na dva, respektíve tri zápasy. "Momentálne intenzívne pracujeme na finálnej cenovej politike, ale už teraz sa dá povedať, že denné balíčky prvej kategórie sa budú pohybovať v rozmedzí od dvetisíc do päťtisíc českých korún (cca 85-211 eur) a druhej od 1 500 do 4 500 korún (63-190 eur). V oboch arénach ponúkneme aj tretiu cenovú kategóriu v rozpätí tisíc až tritisíc Kč (42-127 eur), ktorá bude zodpovedať najvyšším radom v oboch arénach," uviedol prezident pražského OV Petr Bříza. Presné ceny zverejnia včas pred spustením predaja.

Keďže organizátori očakávajú enormný záujem, tak prišli s novinkou, ktorá ponúkne fanúšikom možnosť zaistiť si vstupenky v predstihu v rámci súťaže o prednostné právo na nákup. Tá prebehne na jeseň. "Inšpirovali sme sa olympijskými hrami, svetovým šampionátom v ragby a poslednými MS v hokeji. Cieľom súťaže je zabezpečiť rovnocennú príležitosť k získaniu vstupeniek. Výherca získa možnosť nákupu jednej až šiestich vstupeniek," vysvetlil Bříza.

Záujemcovia sa najprv v prvej fáze zaregistrujú vo formulári na adrese 2024.iihfworlds.com, ktorý bude aktívny od 20. júla. Každý účastník sa môže registrovať len raz pod svojou e-mailovou adresou a telefónnym číslom. V druhej fáze ich organizátori vyzvú k výberu až troch preferovaných tímov a hracích dní. Žrebovanie prebehne v druhej polovici septembra. Na túto fázu bude alokovaných približne 20 percent vstupeniek na jeden hrací deň.

Budúcoročný šampionát sa uskutoční od 10. do 26. mája. Súboje v základných skupinách sa odohrajú od piatka 10. mája do utorka 21. mája, štvrťfinále je na programe o dva dni neskôr, semifinále v sobotu a zápasy o medaily v nedeľu 26. mája. Konkrétny program predstavia organizátori v lete.

Zloženie základných skupín MS 2024 v Česku:
Praha (A-skupina): Kanada, Fínsko, Švajčiarsko, Česko, Dánsko, Nórsko, Rakúsko, V. Británia
Ostrava (B-skupina): USA, Nemecko, Švédsko, SLOVENSKO, Lotyšsko, Francúzsko, Kazachstan, Poľsko

(tasr)

  |  

Prekvapenie v parlamente: Vašečkov zákon o informovanom súhlase rodičov skončil

Dôvodom je hlasovanie o technickej zmene, ktorú si vynútila iná schválená novela. O konci Vašečkovho zákona rozhodli hlasy poslancov Smeru, ktorí sa zdržali.

Poslanci v stredu znemožnili hlasovanie o novele školského zákona, ktorá mala zaviesť mechanizmus, ako si rodičia možu uplatniť svoje rodičovské práva vo výchove dieťaťa v škole, najmä vo vzťahu k výchove v oblasti sexuálneho správania.

Na začiatku schôdze bol prijatý pozmeňujúci návrh poslanca Borisa Suska (Smer), ktorým sa v stredu ukončí schôdza Národnej rady. To znamená, že o zákonoch, ktoré doteraz neboli prerokované, sa už hlasovať nebude. Ide napríklad o legislatívne normy, ktoré sa týkali pochovávania potratených detí, platov duchovných či rodných čísel.

V prípade návrhu zákona o informovanom súhlase rodičov bol predložený technický pozmeňujúci návrh, ktorým sa len menilo označenie paragrafu, čo bolo nevyhnutné z dôvodu, že medzičasom bol iným zákonom prijatý nový paragraf s týmto označením. Keďže pozmeňujúci návrh bol predložený pred menej ako 40 hodinami, na hlasovanie o tomto pozmeňováku sa vyžadoval súhlas Národnej rady. Poslanci však tento súhlas neudelili. To znamená, že o tomto bode programu sa ďalej nemohlo hlasovať, pretože zákon sa môže schvaľovať až po tom, ako sa hlasuje o pozmeňovacích návrhoch.

Za Vašečkov návrh síce hlasovalo 65 poslancov, ale keďže prítomných bolo až 146 poslancov, nestačilo to. Návrh podporili kluby OĽaNO a Sme rodina, viacero poslancov z opozície. Oproti minulému hlasovaniu rozhodol postoj poslancov Smeru, ktorí sa zdržali. Výpis hlasovania nájdete tu.

  |  

Švédska polícia uviedla, že povolila protest s pálením koránu

Švédska polícia uviedla, že povolila stredajší protest, na ktorom jeho organizátori plánujú spáliť korán pred hlavnou mešitou v Štokholme. Streda je prvým dňom moslimského sviatku íd al-adhá. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Švédsky odvolací súd 12. júna rozhodol, že polícia mala právo povoliť dve protestné zhromaždenia, ktorých účastníci plánovali páliť Korán.

Pálenie posvätnej knihy islamu v januári pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme vyvolalo vlnu nevôle medzi moslimami, protesty a výzvy na bojkot švédskych výrobkov. Prispelo to aj k tureckému blokovaniu žiadosti Švédska o vstup do NATO.

Sviatok obetovania íd al-adhá je jedným z najvýznamnejších sviatkov v moslimskom kalendári. Moslimovia si ním pripomínajú ochotu proroka Ibrahíma (biblický Abrahám) obetovať svojho syna v súlade s Božou vôľou. Oslavy tohto sviatku sú aj súčasťou tradičnej púte do Mekky - hadždž.

(tasr)

  |  

Daňovo-odvodová záťaž z predaja virtuálnych mien sa zníži

Daňovo-odvodová záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien sa zníži, čo by malo zjednodušiť ich používanie v bežnom živote. Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov, ktorú Národná rada (NR) SR v stredu definitívne schválila. Do parlamentu návrh predložila skupina poslancov SaS, OĽANO a nezaradených.

"Návrh si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.

Daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny sa zníži na základe tzv. časového testu. Pri jej predaji po uplynutí jedného roka od nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať zníženou 7-percentnou sadzbou dane. V prípade predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane spolu s ostatnými príjmami. Obdobná úprava sa bude vzťahovať aj na príjmy z predaja kapitálového majetku plynúce od subjektov kolektívneho investovania.

"Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test," uviedli ďalej predkladatelia.

Na základe pozmeňujúceho návrhu Petra Cmoreja (SaS) sa pri výmene virtuálnej meny za majetok alebo služby sa nebude v príslušnom zdaňovacom období zdaňovať príjem nepresahujúci 2400 eur. "V praxi sa stávalo, že ak fyzická osoba nakúpila za virtuálnu menu napríklad potraviny alebo kávu, nastával moment zdaniteľného plnenia a s tým súvisiaca neprimeraná byrokratická a daňová záťaž," vysvetlil predkladateľ.

Novelou zákona o cenných papieroch sa zdvojnásobí maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok. Suma sa zvýši z doterajších tritisíc eur na šesťtisíc eur.

Prostredníctvom novely zákona o kolektívnom investovaní sa zase rozšíri okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvýši sa podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov, z doterajších 20 percent na 30 percent.

(tasr)

  |  

Korčok nesúhlasí so Sulíkom v téme migrácie a kvót na migrantov

Ivan Korčok už nesúhlasí ani so stranou SaS, za ktorú sedel vo vláde. Uvažuje pritom o prezidentskej kandidatúre pred budúcoročnými voľbami.

Korčok to povedal v rozhovore, kde reagoval na otázku, čo si myslí o postoji Richarda Sulíka k téme takzvanej flexibilnej solidarity, ktorou sa do európskej migračnej politiky vracia téma kvót na migrantov, ale v pozmenenej podobe. Slovensko prvý krok tejto reformy neodmietlo, keď sa minister vnútra Ivan Šimko zdržal. Poľsko a Maďarsko hlasovali proti.

Sulík na tento návrh reagoval: „Kvóty sú a krajina, ktorá ich nechce plniť, sa môže vykúpiť dosť vysokými platbami 10- až 20-tisíc eur za jednu osobu. Keď si to teraz odhadnete, že do Európy príde približne milión osôb ročne, podiel Slovenska je jedno percento, tak sa bavíme o jednej regionálnej nemocnici ročne, ktorá z krajiny odíde“.

Redaktor Denníka N tento výrok pripomenul Korčokovi a povedal, že so Sulíkom nesúhlasí.

"Poviem to jemne, nesúhlasím s tým. Toto sú jedny počty. Ale v nariadení sa píše, že každý rok bude Európska komisia odporúčať počet tých, ktorí sa majú relokovať. Na Slovensko ten prepočet vychádza na 0,95 percenta z 30-tisíc. S tým, že ak ich neprijmeme, zaplatíme 5 miliónov. Ja si myslím, že za 5 miliónov nepostavíme žiadnu nemocnicu. Ako som povedal na začiatku, prekáža mi, že sa touto témou na Slovensku mobilizuje v kampani. Namiesto toho, aby sme povedali, že ak nenájdeme model – v ktorom nie sú povinné kvóty –, bude ohrozený schengen. A ak nebude schengen, budeme mať kontroly na rakúskych hraniciach," povedal pre Denník N Korčok.

Ivan Korčok uvažuje, že by budúci rok kandidoval na úrad prezidenta, zatiaľ sa však podľa vlastných slov nerozhodol. (fed)

  |  

Premiér: Mládež na Slovensku sa radikalizuje, deje sa to najmä v online priestore

Mládež na Slovensku sa radikalizuje. Deje sa to najmä v online priestore. Sú to ojedinelé prípady, nejde o spoluprácu viacerých ľudí či vytváranie skupín. Po rokovaní bezpečnostnej rady na to upozornili premiér Ľudovít Ódor a minister vnútra Ivan Šimko.

Polícia podľa Ódora prekazila niekoľko incidentov na školách a musí podrobnejšie monitorovať situáciu. Taktiež musí intenzívnejšie spolupracovať so školami, aby boli nebezpečné činnosti v zárodkoch zastavené a eliminované.

"Sú to väčšinou študenti, ktorí podľahnú na sociálnych sieťach radikalizácii. Buď sú to fyzické útoky, alebo sme zaznamenali aj ozbrojené útoky. Našťastie bez obetí," povedal Šimko. Zaznamenali aj výrobu výbušných materiálov. Prípadov bolo podľa Šimka v poslednom čase do desať.

Prezident Policajného zboru Štefan Hamran upozornil, že dôvody radikalizácie mládeže možno hľadať aj často v nezodpovednej komunikácii politikov, ktorí ňou polarizujú spoločnosť a vnášajú do nej napätie a agresiu. "Mladí ľudia často hľadajú vzory v politicky exponovaných osobách, ktoré vedia veľmi okúzľujúco komunikovať," zdôvodnil. Za druhý problém označil aj nedostatočnú kontrolu a prevenciu pred šírením v školskom prostredí.

"Stávajú sa prípady, že tam deti na počítačoch zdieľajú z pohľadu polície skutočne toxický obsah, napríklad si preposielajú ukážky teroristických činov," poukázal Hamran.

Bezpečnostná rada sa zaoberala aj víkendovými udalosťami v Rusku. Zatiaľ podľa premiéra nevnímajú riziko pre bezpečnosť Slovenska a Slovákov. "Napriek tomu, že tú situáciu vnímame nateraz ako stabilnú, stále trváme na tom odporúčaní pre našich občanov, aby necestovali do Ruska," poznamenal Ódor.

Minister obrany Martin Sklenár zároveň povedal, že má informácie o tom, čo všetko je na Ukrajine zamínované, nevynímajúc záporožskú elektráreň. "My môžeme jedine vyzývať k zodpovednosti. (...) Medzinárodné spoločenstvo je týmto veľmi znepokojené," skonštatoval. Sklenár si zároveň nemyslí, že by existovala veľká pravdepodobnosť odpálenia jadrovej elektrárne. Také niečo by podľa neho zásadne ovplyvnilo charakter konfliktu na Ukrajine.

Témou bezpečnostnej rady bola aj nelegálna migrácia. Situácia je podľa Ódora pokojná. Väčšinou má ísť o migrantov, ktorí nechcú ostať na Slovensku a odchádzajú do tretích krajín. Pre SR tak nemajú predstavovať bezpečnostné riziko.

(tasr, sak)