Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európska únia ratifikovala Istanbulský dohovor, listinu uložili v Štrasburgu

Európska únia v stredu ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor, a v štrasburskom sídle Rady Európy (RE) uložila listinu o schválení dohovoru. Informuje o tom spravodajca TASR.

Na slávnosti uloženia listiny o schválení v Paláci Európy, štrasburskom sídle RE, sa v mene EÚ zúčastnila eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová a švédsky veľvyslanec pri RE Marten Ehnberg, za súčasné predsedníctvo v Rade EÚ. Radu Európy zastupovala jej generálna tajomníčka Marija Pejčinovičová Buričová.

Komisárka Dalliová v správe pre médiá spresnila, že ratifikáciou Istanbulského dohovoru EÚ garantuje, že na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu sa budú v celej Únii uplatňovať minimálne trestnoprávne normy.

Švédska ministerka pre rodovú rovnosť a pracovný život Paulina Brandbergová pri tejto príležitosti vyhlásila, že je to deň "vhodný na oslavu, ale aj na zamyslenie sa nad prácou, ktorá je ešte pred nami".

"EÚ má 14 z 20 krajín, ktoré sa celosvetovo najlepšie umiestnili v oblasti rodovej rovnosti. Aj napriek tomu asi 22 percent žien v EÚ už zažilo násilie zo strany svojich partnerov. Pristúpením k dohovoru EÚ získava dôležitý nástroj na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu," vysvetlila Brandbergová.

K dnešnému dňu Istanbulský dohovor ratifikovalo 38 zmluvných strán (37 štátov a Európska únia). Je podpísaná všetkými členskými štátmi EÚ, ale ratifikovalo ju len 21 – Bulharsko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko tak zatiaľ neurobili.

"Dúfam, že členské štáty EÚ, ktoré sa ešte nestali zmluvnými štátmi, budú teraz inšpirované k tomu, aby tak urobili a dohovor ratifikovali," vyhlásila Pejčinovičová Buričová. Istanbulský dohovor nadobudne platnosť pre Európsku úniu ako organizáciu 1. októbra 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič tvrdí, že Kollár ho dnes prvý raz podrazil

Predseda hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič dnes na tlačovej besede vyhlásil, že Boris Kollár ho dnes prvý raz za tri roky podrazil. Ako uviedol, je z toho mimoriadne sklamaný, pretože si myslel, že ich vzájomný vzťah „dobojujú so cťou“.

Zdôraznil, že šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár mu osobne prisľúbil, že sa na „zarezaní“ aktuálnej schôdze Národnej rade SR podieľať nebudú, no náhle zmenil názor. Kollár nedodržal slovo a hnutie Sme rodina pomohlo „zarezať“ návrhy zákonov z dielne OĽaNO, ktoré už prešli prvým čítaním. Podľa Matoviča je za tým obchod.

Za ukončenie aktuálnej schôdze parlamentu dnes hlasovali Sme rodina, Republika, Smer-SD, Hlas-SD, traja nezaradení poslanci, ktorí sú dnes na kandidátke SNS, SaS a Progresívne Slovensko. Hnutie Sme rodina sa podľa Matoviča stalo súčasťou tejto „obludnej koalície“ preto, že za podporu ukončenia schôdze dostalo prísľub, že Boris Kollár nebude v pléne odvolaný.

Poslanci hnutia OĽaNO a priatelia budú v prípade odvolávania Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu hlasovať každý podľa svojho vedomia a svedomia. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že bude hlasovať za odvolanie. Igor Matovič reagoval, že ak je pravda to, čo hovorí Boris Kollár o okolnostiach incidentu, tak si vie predstaviť, že státisíce chlapov na Slovensku by reagovalo tiež „zbrklo“. „S čím sa ale neviem stotožniť a čo mi mimoriadne vadí, je to, že hovorí, že by to urobil znova. Toto je zásadná chyba,“ povedal Matovič a dodal, že Kollár by sa mal verejne ospravedlniť za tento výrok, pretože tým dáva veľmi zlý vzor pre chlapov na Slovensku.

Predstavitelia hnutia OĽaNO a priatelia ďalej upozornili na to, že sa malo rokovať ešte o ich návrhoch, ktoré sa týkajú generálneho prokurátora Maroša Žilinku, paragrafe 363 a hmotnej zodpovednosti politikov. Týchto bodov sa však zľakli a radšej si urobili voľno. „Veľmi ma to mrzí, že darmožráči opäť zneužili možnosť, že si sami sebe môžu dať platené voľno. Ľudia na Slovensku takúto možnosť nemajú,“ uviedol Matovič. Dodal, že za ich návrh, aby sa predĺžilo vyplácanie 200 eur na dieťa aj po roku 2025, hlasovalo iba 55 poslancov Národnej rady SR. Okrem OĽaNO to podporilo len hnutie Sme rodina.

(sita)

Minúta  |  

ISW: Lukašenko môže ťažiť z prítomnosti vagnerovcov v Bielorusku

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko by mohol ťažiť z prítomnosti žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa domnievajú, že pri riadení snáh Kremľa o ovládanie Bieloruska by mu mohli vagnerovci poskytnúť väčší priestor. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry DPA.

S vagnerovcami na svojom území bude môcť bieloruský líder lepšie odolávať snahám prezidenta Vladimira Putina o pohltenie Bieloruska v rámci spoločnej únie. Bielorusko ako menšia krajina je totiž na Rusku závislé, uviedol v utorok večer ISW.

Zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa spolu so svojimi bojovníkmi pokúsil cez víkend zvrhnúť ruské vojenské vedenie, keď sa vydali smerom k Moskve. Predtým obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov.

Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin vydal rozkaz na stiahnutie svojich bojovníkov. Urovnanie situácie sprostredkoval práve Lukašenko a Prigožin sa podľa dohody v utorok uchýlil do Bieloruska. Jeho bojovníkom bola údajne poskytnutá možnosť odísť do Bieloruska alebo sa pripojiť k ruskej armáde.

Ak je to pravda, tak Lukašenko je podľa ISW zdatným hráčom, ktorý je schopný uplatniť svoj vplyv na najvyšších miestach ruskej politiky. Bieloruský líder pritom do situácie zasiahol, aby dal Putinovi a ďalším vysokopostaveným predstaviteľom Kremľa najavo, že je schopný úspešne a nezávisle pôsobiť v rámci ruskej politiky, domnieva sa ISW.

Inštitút však zároveň upozorňuje, že pre Putina je ponižujúce Lukašenkovo vychvaľovanie sa schopnosťou manipulovať držiteľmi moci v úzkom kruhu ruského prezidenta.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia navrhla zachovanie hotovosti aj rámec pre digitálne euro

Európska komisia (EK) v stredu predložila dva návrhy, ktorých cieľom je zaručiť, že občania a firmy v eurozóne budú môcť pokračovať v platbách bankovkami a mincami a vytvoriť rámec pre možnú budúci digitálnu formu eura, ktoré pravdepodobne bude v budúcnosti emitovať Európska centrálna banka. EK o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Návrhy EK na zabezpečenie oboch foriem platieb, a to v hotovosti aj digitálne, sa navzájom podporujú. Legislatívny návrh o tom, že hotovosť zostane legálnym platidlom, zabezpečí jej všeobecné akceptovanie ako platobného prostriedku a jej ľahkú dostupnosť pre firmy a obyvateľov v eurozóne. Cieľom návrhu na vytvorenie legálneho rámca pre možné digitálne euro je jeho umožnenie ako doplnku k bankovkám a minciam. Návrh komisie vytvorí len legálny rámec pre digitálne euro. O tom, či a kedy zavedie digitálne euro, rozhodne Európska centrálna banka.

Digitálnym eurom sa bude môcť platiť cez internet aj bez neho, čiže zo zariadenia na zariadenie bez internetového spojenia. Platby bez pripojenia na internet umožnia používateľom digitálnych platieb zverejňovať menej osobných údajov, ako je to dnes, keď platia kartami. Pôjde o podobnú formu platby, ako je platba hotovosťou. Základné služby pri používaní digitálneho eura sa budú fyzickým osobám poskytovať bez poplatkov.

(sita)

Minúta  |  

Video: Smrť tínedžera vo Francúzsku počas dopravnej kontroly vyvolala násilné protesty

Násilné protesty otriasli v noci na stredu mestečkami na predmestí Paríža po tom, čo polícia zastrelila počas dopravnej kontroly tínedžera a klamala o okolnostiach jeho úmrtia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Polícia zastavila pre dopravný priestupok v utorok večer 17-ročného mladíka, ktorého úrady identifikovali len ako Naela M.

Podľa prvej policajnej verzie, člen policajnej hliadky na tínedžera vystrelil, pretože ho chcel autom prejsť. Túto verziu však vyvrátilo video z incidentu, ktoré začalo kolovať na sociálnych sieťach. Pravosť nahrávky sa podarilo AFP overiť.

Na videu vidieť, ako dvaja policajti stoja vedľa odstaveného auta. Jeden policajt mieri zbraňou na vodiča a hovorí, že dostane "guľku do hlavy". Následne sa zdá, že policajt vystrelí do prázdna a auto sa náhle pohne. Po pár metroch narazí a šofér krátko na to umiera.

"Bol zabitý tínedžer. To je nevysvetliteľné a neodpustiteľné," reagoval v stredu francúzsky prezident Emmanuel Macron. Dodal, že prípad sa dotkol celého národa a vyjadril súcit s rodinou obete.

V podstate ihneď po smrti mladíka vypukli protesty v mestečku Nanterre na predmestí Paríža a v niekoľkých okolitých obciach, ktoré postupne prerástli do nepokojov. Podľa francúzskeho ministra vnútra Geralda Darmanina bolo v noci zatknutých 31 ľudí a počas protestov utrpelo ľahké zranenia 24 policajtov.

Tridsaťosemročný policajt, ktorý vystrelil smrteľnú ranu, bol vzatý do väzby a čelí vyšetrovaniu za zabitie. Právnik usmrteného chlapca uviedol, že podá na policajtov žalobu za zabitie a krivú výpoveď, keď tvrdili, že chlapec ich chcel zraziť.

V aute boli okrem zabitého tínedžera aj dvaja ďalší pasažieri. Jeden z nich utiekol a druhý bol nakrátko zadržaný.

(tasr, sak)

Minúta  |  

Polícia hľadá muža, na ktorého vydali zatykač

TRENČÍN - Na 43-ročného Stanislava Kostku z Pravotíc vydali príkaz na zatknutie z dôvodu neplatenia výživného.

Stanislav je 175 cm vysoký, má štíhlu postavu, zelené oči, čierne, miestami prešedivené vlasy.

Bojnická zoo zvyšuje ceny. Pozrite sa, koľko zaplatíte za vstupné

Mohlo by Vás zaujímať Bojnická zoo zvyšuje ceny. Pozrite sa, koľko zaplatíte za vstupné

„Akékoľvek informácie k pobytu alebo k pohybu hľadaného nám oznámte na známom čísle 158 alebo formou súkromnej správy na Facebooku Polícia SR – Trenčiansky kraj. Ďakujeme,“ informovala krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová. 

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.