Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blaszczak: Do Poľska dorazilo prvých 14 amerických tankov Abrams

Prvých 14 tankov americkej výroby typu Abrams, ktoré zakúpila poľská vláda, v stredu dorazilo do Poľska. Informoval o tom tamojší minister obrany Marius Blaszczak, uviedla tlačová agentúra PAP.

Poľská vláda kúpila tanky Abrams od Spojených štátov za 1,4 miliardy dolárov (1,3 miliardy eur) ako náhradu za tanky sovietskej výroby, ktoré Varšava darovala Ukrajine. Ich akvizícia je tiež súčasťou snáh o modernizáciu a posilnenie poľskej armády.

Poľsko celkovo dostane 116 tankov Abrams, zvyšných 102 vozidiel bude dodaných v priebehu tohto a budúceho roka.

Blaszczak, ktorý cestoval do prístavu Štetín-Świnoujście, aby dozrel na vykladanie tankov, vyhlásil, že "tanky Abrams pomôžu obrániť Európu pred hrozbami zo strany imperiálneho Ruska".

"Dnešok je prejavom poľsko-amerického spojenectva, ktoré pomôže nielen obrane Poľska, ale aj celého východného krídla Severoatlantickej aliancie. Tá zasa ochraňuje bezpečnosť slobodného sveta ako takého," povedal Blaszczak, ktorý kontrakt o dodávke tankov podpísal v januári tohto roka.

Okrem tankov Abrams Poľsko od USA kúpilo aj 12 vozidiel technickej podpory typu Hercules, osem mostných tankov, šesť veliteľských tankov a 26 servisných vozidiel na podvozku typu Humvee. Washington Varšave dodá aj 250-tisíc kusov munície, čo je však dohodnuté v osobitnej zmluve.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko je prvou európskou krajinou a prvým štátom NATO okrem USA, ktorý bude používať tanky typu Abrams. Podľa Blaszczaka má Poľsko pre tieto tanky už pripravené plne vycvičené posádky.

(tasr)

Minúta  |  

Sex bez súhlasu je znásilnenie, tvrdia europoslanci z výboru pre práva žien

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre občianske slobody a práva žien v stredu schválili zmeny v navrhovanej smernici EÚ o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Europoslanci požadujú jednotnú definíciu znásilnenia, prísnejšie pravidlá týkajúce sa kybernetického násilia a zlepšenie podpory pre obete sexuálneho násilia, informuje spravodajca TASR.

Na základe návrhu Európskej komisie na trestnoprávnu definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu sa europoslanci snažia pridať hrozby a zastrašovanie do zoznamu faktorov, ktoré bránia slobodnému rozhodovaniu žien pri pohlavnom styku. Členovia výboru sú presvedčení, že každý takýto súhlas sa musí posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti.

Navrhujú tiež doplňujúce trestnoprávne pravidlá týkajúce sa sexuálneho napadnutia (akéhokoľvek nedobrovoľného sexuálneho činu, ktorý nemožno definovať ako znásilnenie) a požadujú celoúnijnú legislatívu o mrzačení pohlavných orgánov, nútenej sterilizácii, nútených manželstvách a sexuálnom obťažovaní v práci. Podľa europoslancov by sa mal rozšíriť aj zoznam priťažujúcich okolností pre sexuálnych páchateľov.

Návrh sa zaoberá aj online formami násilia a obťažovania. Poslanci v tejto oblasti požadujú rozšírenú definíciu "intímneho materiálu", ktorý sa nesmie zdieľať bez súhlasu dotknutej osoby tak, aby zahŕňal aj obrázky alebo videá zachytávajúce nahotu, ktoré nemajú sexuálnu povahu. Poslanie nevyžiadaného materiálu zobrazujúceho genitálie by malo byť klasifikované ako kybernetické obťažovanie, dodávajú europoslanci.

Členské štáty EÚ musia zároveň obetiam takéhoto násilia zaručiť bezplatnú právnu pomoc v jazyku, ktorému rozumejú, čo najrýchlejšie zhromaždiť dôkazy a poskytnúť im špecializovanú podporu.

Za príslušnú správu zahlasovalo 71 členov výboru, piati boli proti a siedmi sa zdržali hlasovania.

Rozhovory s Radou EÚ (členské štáty) o konečnej podobe navrhovanej smernice sa začnú po schválení návrhu rokovacieho mandátu počas júlového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu. Členské štáty sa na svojom stanovisku dohodli 9. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia ratifikovala Istanbulský dohovor, listinu uložili v Štrasburgu

Európska únia v stredu ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor, a v štrasburskom sídle Rady Európy (RE) uložila listinu o schválení dohovoru. Informuje o tom spravodajca TASR.

Na slávnosti uloženia listiny o schválení v Paláci Európy, štrasburskom sídle RE, sa v mene EÚ zúčastnila eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová a švédsky veľvyslanec pri RE Marten Ehnberg, za súčasné predsedníctvo v Rade EÚ. Radu Európy zastupovala jej generálna tajomníčka Marija Pejčinovičová Buričová.

Komisárka Dalliová v správe pre médiá spresnila, že ratifikáciou Istanbulského dohovoru EÚ garantuje, že na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu sa budú v celej Únii uplatňovať minimálne trestnoprávne normy.

Švédska ministerka pre rodovú rovnosť a pracovný život Paulina Brandbergová pri tejto príležitosti vyhlásila, že je to deň "vhodný na oslavu, ale aj na zamyslenie sa nad prácou, ktorá je ešte pred nami".

"EÚ má 14 z 20 krajín, ktoré sa celosvetovo najlepšie umiestnili v oblasti rodovej rovnosti. Aj napriek tomu asi 22 percent žien v EÚ už zažilo násilie zo strany svojich partnerov. Pristúpením k dohovoru EÚ získava dôležitý nástroj na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu," vysvetlila Brandbergová.

K dnešnému dňu Istanbulský dohovor ratifikovalo 38 zmluvných strán (37 štátov a Európska únia). Je podpísaná všetkými členskými štátmi EÚ, ale ratifikovalo ju len 21 – Bulharsko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko tak zatiaľ neurobili.

"Dúfam, že členské štáty EÚ, ktoré sa ešte nestali zmluvnými štátmi, budú teraz inšpirované k tomu, aby tak urobili a dohovor ratifikovali," vyhlásila Pejčinovičová Buričová. Istanbulský dohovor nadobudne platnosť pre Európsku úniu ako organizáciu 1. októbra 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič tvrdí, že Kollár ho dnes prvý raz podrazil

Predseda hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič dnes na tlačovej besede vyhlásil, že Boris Kollár ho dnes prvý raz za tri roky podrazil. Ako uviedol, je z toho mimoriadne sklamaný, pretože si myslel, že ich vzájomný vzťah „dobojujú so cťou“.

Zdôraznil, že šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár mu osobne prisľúbil, že sa na „zarezaní“ aktuálnej schôdze Národnej rade SR podieľať nebudú, no náhle zmenil názor. Kollár nedodržal slovo a hnutie Sme rodina pomohlo „zarezať“ návrhy zákonov z dielne OĽaNO, ktoré už prešli prvým čítaním. Podľa Matoviča je za tým obchod.

Za ukončenie aktuálnej schôdze parlamentu dnes hlasovali Sme rodina, Republika, Smer-SD, Hlas-SD, traja nezaradení poslanci, ktorí sú dnes na kandidátke SNS, SaS a Progresívne Slovensko. Hnutie Sme rodina sa podľa Matoviča stalo súčasťou tejto „obludnej koalície“ preto, že za podporu ukončenia schôdze dostalo prísľub, že Boris Kollár nebude v pléne odvolaný.

Poslanci hnutia OĽaNO a priatelia budú v prípade odvolávania Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu hlasovať každý podľa svojho vedomia a svedomia. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že bude hlasovať za odvolanie. Igor Matovič reagoval, že ak je pravda to, čo hovorí Boris Kollár o okolnostiach incidentu, tak si vie predstaviť, že státisíce chlapov na Slovensku by reagovalo tiež „zbrklo“. „S čím sa ale neviem stotožniť a čo mi mimoriadne vadí, je to, že hovorí, že by to urobil znova. Toto je zásadná chyba,“ povedal Matovič a dodal, že Kollár by sa mal verejne ospravedlniť za tento výrok, pretože tým dáva veľmi zlý vzor pre chlapov na Slovensku.

Predstavitelia hnutia OĽaNO a priatelia ďalej upozornili na to, že sa malo rokovať ešte o ich návrhoch, ktoré sa týkajú generálneho prokurátora Maroša Žilinku, paragrafe 363 a hmotnej zodpovednosti politikov. Týchto bodov sa však zľakli a radšej si urobili voľno. „Veľmi ma to mrzí, že darmožráči opäť zneužili možnosť, že si sami sebe môžu dať platené voľno. Ľudia na Slovensku takúto možnosť nemajú,“ uviedol Matovič. Dodal, že za ich návrh, aby sa predĺžilo vyplácanie 200 eur na dieťa aj po roku 2025, hlasovalo iba 55 poslancov Národnej rady SR. Okrem OĽaNO to podporilo len hnutie Sme rodina.

(sita)

Minúta  |  

ISW: Lukašenko môže ťažiť z prítomnosti vagnerovcov v Bielorusku

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko by mohol ťažiť z prítomnosti žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa domnievajú, že pri riadení snáh Kremľa o ovládanie Bieloruska by mu mohli vagnerovci poskytnúť väčší priestor. TASR o tom informuje podľa stredajšej správy agentúry DPA.

S vagnerovcami na svojom území bude môcť bieloruský líder lepšie odolávať snahám prezidenta Vladimira Putina o pohltenie Bieloruska v rámci spoločnej únie. Bielorusko ako menšia krajina je totiž na Rusku závislé, uviedol v utorok večer ISW.

Zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa spolu so svojimi bojovníkmi pokúsil cez víkend zvrhnúť ruské vojenské vedenie, keď sa vydali smerom k Moskve. Predtým obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov.

Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin vydal rozkaz na stiahnutie svojich bojovníkov. Urovnanie situácie sprostredkoval práve Lukašenko a Prigožin sa podľa dohody v utorok uchýlil do Bieloruska. Jeho bojovníkom bola údajne poskytnutá možnosť odísť do Bieloruska alebo sa pripojiť k ruskej armáde.

Ak je to pravda, tak Lukašenko je podľa ISW zdatným hráčom, ktorý je schopný uplatniť svoj vplyv na najvyšších miestach ruskej politiky. Bieloruský líder pritom do situácie zasiahol, aby dal Putinovi a ďalším vysokopostaveným predstaviteľom Kremľa najavo, že je schopný úspešne a nezávisle pôsobiť v rámci ruskej politiky, domnieva sa ISW.

Inštitút však zároveň upozorňuje, že pre Putina je ponižujúce Lukašenkovo vychvaľovanie sa schopnosťou manipulovať držiteľmi moci v úzkom kruhu ruského prezidenta.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia navrhla zachovanie hotovosti aj rámec pre digitálne euro

Európska komisia (EK) v stredu predložila dva návrhy, ktorých cieľom je zaručiť, že občania a firmy v eurozóne budú môcť pokračovať v platbách bankovkami a mincami a vytvoriť rámec pre možnú budúci digitálnu formu eura, ktoré pravdepodobne bude v budúcnosti emitovať Európska centrálna banka. EK o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Návrhy EK na zabezpečenie oboch foriem platieb, a to v hotovosti aj digitálne, sa navzájom podporujú. Legislatívny návrh o tom, že hotovosť zostane legálnym platidlom, zabezpečí jej všeobecné akceptovanie ako platobného prostriedku a jej ľahkú dostupnosť pre firmy a obyvateľov v eurozóne. Cieľom návrhu na vytvorenie legálneho rámca pre možné digitálne euro je jeho umožnenie ako doplnku k bankovkám a minciam. Návrh komisie vytvorí len legálny rámec pre digitálne euro. O tom, či a kedy zavedie digitálne euro, rozhodne Európska centrálna banka.

Digitálnym eurom sa bude môcť platiť cez internet aj bez neho, čiže zo zariadenia na zariadenie bez internetového spojenia. Platby bez pripojenia na internet umožnia používateľom digitálnych platieb zverejňovať menej osobných údajov, ako je to dnes, keď platia kartami. Pôjde o podobnú formu platby, ako je platba hotovosťou. Základné služby pri používaní digitálneho eura sa budú fyzickým osobám poskytovať bez poplatkov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.