Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Múzeum Martina Benku otvoria po 4-ročnej rekonštrukcii

MARTIN –⁠ Múzeum Martina Benku v Martine otvoria po štvorročnej rekonštrukcii pre verejnosť vo štvrtok 29. júna.

Podľa generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) Branislava Panisa dosiahli celkové náklady na rekonštrukciu výšku 1,014 milióna eur. Dlhoročné snahy SNM o celkovú rekonštrukciu budovy, primerané uloženie a ochranu Benkových diel sa podľa neho naplnili získaním účelovej finančnej dotácie z Ministerstva kultúry (MK) SR vo výške 910 000 eur.

Je toto možné? Pri krájaní chleba ostal v šoku

Mohlo by Vás zaujímať Je toto možné? Pri krájaní chleba ostal v šoku

„Rekonštrukciu dofinancovalo SNM aj z vlastných zdrojov vo výške 104 145 eur," doplnil. Múzeum sídli v dome, v ktorom žil a tvoril maliar, ilustrátor a grafik Martin Benka od roku 1959 až do júna 1971. Rok po jeho smrti sprístupnili v dome expozíciu pre verejnosť. „Po viac ako 60 rokoch mohol objekt prejsť rozsiahlou obnovou. Zlý technický stav budovy bol dlhodobým problémom. V havarijnom stave bolo zastrešenie, kotolňa aj všetky vnútorné rozvody. Zastaraná bola elektronická zabezpečovacia a požiarna signalizácia a nedostatočné bolo aj objemové a technické vybavenie depozitárnych priestorov," podotkol riaditeľ SNM v Martine Radovan Sýkora.

Rehoľu zavesila na klinec. Odišla z kláštora a vydala sa

Mohlo by Vás zaujímať Rehoľu zavesila na klinec. Odišla z kláštora a vydala sa

Pripomenul, že interiér múzea je podľa poslednej vôle Benku zachovaný v autentickej podobe, čo v plnej miere akceptovali aj zvolenou formou rekonštrukcie. „Okrem známych Benkových obrazov približuje múzeum aj jeho ďalšie tvorivé činnosti – napríklad dizajn písma a úžitkových predmetov či lásku k hudbe, umelcov vkus, záľuby, ale tiež sny, túžby i nezrealizované plány. Tvorivú činorodosť jeho osobnosti dokresľuje galéria a nábytkom zariadená pracovňa, ateliér i spálňa, ktoré akoby len prednedávnom opustil," skonštatoval. SNM v Martine – Múzeum Martina Benku v súčasnosti spravuje približne 12 000 výtvarných diel a osobných predmetov Benku.

Ambulancie pre lekárov: Neboli zaplatené vyfakturované práce

Mohlo by Vás zaujímať Ambulancie pre lekárov: Neboli zaplatené vyfakturované práce

„Ešte počas života odovzdal v roku 1960 formou darovacej zmluvy podstatnú časť tvorby (približne 5 200 výtvarných diel) československému štátu. Ďalšie umelecké diela, osobné predmety a bohatú knižnicu zanechal štátu formou testamentu z roku 1969," dodal Sýkora. Finančnú hotovosť vrátane autorských práv spravuje Komisia pre správu pozostalosti Martina Benku pri Fonde výtvarných umení. „Hotovosť a príjmy z autorských práv sú základom Ceny Martina Benku. Každoročne ju odovzdávajú začínajúcim aj už etablovaným výtvarným umelcom a teoretikom umenia," uzavrel riaditeľ SNM v Martine.

Zdroj: tasr

Minúta  |  

Prieskum: Dve tretiny Američanov súhlasia s vojenskou podporou Ukrajiny. Oproti máju ide o prudký nárast

Takmer dve tretiny amerických občanov (65 percent) podporujú dodávky zbraní Ukrajine v boji proti Rusku, čo predstavuje nárast až o 19 percentuálnych bodov oproti máju. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Reuters a Ipsosu, ktorý zverejnili v stredu, informuje TASR.

Celkovo 76 percent opýtaných Američanov si myslí, že pomoc Ukrajine je signálom pre súperiace mocnosti, že USA sú ochotné a schopné brániť svojich spojencov a záujmy.

Z najnovšieho prieskumu vyplýva, že s vyzbrojovaním Ukrajiny súhlasí až 81 percent stúpencov Demokratickej strany. U nezávislých respondentov je to 57 percent a u prívržencov republikánov 56 percent.

Ďalšie zistenia Reuters a Ipsosu naznačujú, že viac než dve tretiny amerických voličov v budúcoročných prezidentských voľbách pravdepodobne uprednostnia takého kandidáta, ktorý bude pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a v angažovanosti Spojených štátov v Severoatlantickej aliancii.

Dvojdňový online prieskum na celonárodnej úrovni sa uskutočnil len pár dní po tom, ako sa šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu. V prieskume odpovedalo 1 004 dospelých ľudí, vrátane 400 prívržencov demokratov a 383 stúpencov Republikánskej strany. Mieru presnosti prieskumníci stanovili na štyri percentuálne body v oboch smeroch.

"Rozhodne to posilňuje rozhodnutie (amerického prezidenta) Joea Bidena naplno pokračovať v tejto politike," komentoval výsledky prieskumu bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine William Taylor. Podľa neho si z toho iste vezmú príklad aj republikáni v Snemovni reprezentantov a Senáte Kongresu USA. Niektorí pravicoví republikánski politici sa totiž postavili proti pokračovaniu vojenskej podpory Spojených štátov Ukrajine.

Bidenova administratíva doposiaľ schválila 41 balíkov vojenskej pomoci v hodnote viac ako 40 miliárd dolárov od augusta 2021.

(tasr)

Minúta  |  

Blaszczak: Do Poľska dorazilo prvých 14 amerických tankov Abrams

Prvých 14 tankov americkej výroby typu Abrams, ktoré zakúpila poľská vláda, v stredu dorazilo do Poľska. Informoval o tom tamojší minister obrany Marius Blaszczak, uviedla tlačová agentúra PAP.

Poľská vláda kúpila tanky Abrams od Spojených štátov za 1,4 miliardy dolárov (1,3 miliardy eur) ako náhradu za tanky sovietskej výroby, ktoré Varšava darovala Ukrajine. Ich akvizícia je tiež súčasťou snáh o modernizáciu a posilnenie poľskej armády.

Poľsko celkovo dostane 116 tankov Abrams, zvyšných 102 vozidiel bude dodaných v priebehu tohto a budúceho roka.

Blaszczak, ktorý cestoval do prístavu Štetín-Świnoujście, aby dozrel na vykladanie tankov, vyhlásil, že "tanky Abrams pomôžu obrániť Európu pred hrozbami zo strany imperiálneho Ruska".

"Dnešok je prejavom poľsko-amerického spojenectva, ktoré pomôže nielen obrane Poľska, ale aj celého východného krídla Severoatlantickej aliancie. Tá zasa ochraňuje bezpečnosť slobodného sveta ako takého," povedal Blaszczak, ktorý kontrakt o dodávke tankov podpísal v januári tohto roka.

Okrem tankov Abrams Poľsko od USA kúpilo aj 12 vozidiel technickej podpory typu Hercules, osem mostných tankov, šesť veliteľských tankov a 26 servisných vozidiel na podvozku typu Humvee. Washington Varšave dodá aj 250-tisíc kusov munície, čo je však dohodnuté v osobitnej zmluve.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko je prvou európskou krajinou a prvým štátom NATO okrem USA, ktorý bude používať tanky typu Abrams. Podľa Blaszczaka má Poľsko pre tieto tanky už pripravené plne vycvičené posádky.

(tasr)

Minúta  |  

Sex bez súhlasu je znásilnenie, tvrdia europoslanci z výboru pre práva žien

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre občianske slobody a práva žien v stredu schválili zmeny v navrhovanej smernici EÚ o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Europoslanci požadujú jednotnú definíciu znásilnenia, prísnejšie pravidlá týkajúce sa kybernetického násilia a zlepšenie podpory pre obete sexuálneho násilia, informuje spravodajca TASR.

Na základe návrhu Európskej komisie na trestnoprávnu definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu sa europoslanci snažia pridať hrozby a zastrašovanie do zoznamu faktorov, ktoré bránia slobodnému rozhodovaniu žien pri pohlavnom styku. Členovia výboru sú presvedčení, že každý takýto súhlas sa musí posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti.

Navrhujú tiež doplňujúce trestnoprávne pravidlá týkajúce sa sexuálneho napadnutia (akéhokoľvek nedobrovoľného sexuálneho činu, ktorý nemožno definovať ako znásilnenie) a požadujú celoúnijnú legislatívu o mrzačení pohlavných orgánov, nútenej sterilizácii, nútených manželstvách a sexuálnom obťažovaní v práci. Podľa europoslancov by sa mal rozšíriť aj zoznam priťažujúcich okolností pre sexuálnych páchateľov.

Návrh sa zaoberá aj online formami násilia a obťažovania. Poslanci v tejto oblasti požadujú rozšírenú definíciu "intímneho materiálu", ktorý sa nesmie zdieľať bez súhlasu dotknutej osoby tak, aby zahŕňal aj obrázky alebo videá zachytávajúce nahotu, ktoré nemajú sexuálnu povahu. Poslanie nevyžiadaného materiálu zobrazujúceho genitálie by malo byť klasifikované ako kybernetické obťažovanie, dodávajú europoslanci.

Členské štáty EÚ musia zároveň obetiam takéhoto násilia zaručiť bezplatnú právnu pomoc v jazyku, ktorému rozumejú, čo najrýchlejšie zhromaždiť dôkazy a poskytnúť im špecializovanú podporu.

Za príslušnú správu zahlasovalo 71 členov výboru, piati boli proti a siedmi sa zdržali hlasovania.

Rozhovory s Radou EÚ (členské štáty) o konečnej podobe navrhovanej smernice sa začnú po schválení návrhu rokovacieho mandátu počas júlového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu. Členské štáty sa na svojom stanovisku dohodli 9. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Európska únia ratifikovala Istanbulský dohovor, listinu uložili v Štrasburgu

Európska únia v stredu ratifikovala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, známy ako Istanbulský dohovor, a v štrasburskom sídle Rady Európy (RE) uložila listinu o schválení dohovoru. Informuje o tom spravodajca TASR.

Na slávnosti uloženia listiny o schválení v Paláci Európy, štrasburskom sídle RE, sa v mene EÚ zúčastnila eurokomisárka pre rovnosť Helena Dalliová a švédsky veľvyslanec pri RE Marten Ehnberg, za súčasné predsedníctvo v Rade EÚ. Radu Európy zastupovala jej generálna tajomníčka Marija Pejčinovičová Buričová.

Komisárka Dalliová v správe pre médiá spresnila, že ratifikáciou Istanbulského dohovoru EÚ garantuje, že na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu sa budú v celej Únii uplatňovať minimálne trestnoprávne normy.

Švédska ministerka pre rodovú rovnosť a pracovný život Paulina Brandbergová pri tejto príležitosti vyhlásila, že je to deň "vhodný na oslavu, ale aj na zamyslenie sa nad prácou, ktorá je ešte pred nami".

"EÚ má 14 z 20 krajín, ktoré sa celosvetovo najlepšie umiestnili v oblasti rodovej rovnosti. Aj napriek tomu asi 22 percent žien v EÚ už zažilo násilie zo strany svojich partnerov. Pristúpením k dohovoru EÚ získava dôležitý nástroj na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu," vysvetlila Brandbergová.

K dnešnému dňu Istanbulský dohovor ratifikovalo 38 zmluvných strán (37 štátov a Európska únia). Je podpísaná všetkými členskými štátmi EÚ, ale ratifikovalo ju len 21 – Bulharsko, Česká republika, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko tak zatiaľ neurobili.

"Dúfam, že členské štáty EÚ, ktoré sa ešte nestali zmluvnými štátmi, budú teraz inšpirované k tomu, aby tak urobili a dohovor ratifikovali," vyhlásila Pejčinovičová Buričová. Istanbulský dohovor nadobudne platnosť pre Európsku úniu ako organizáciu 1. októbra 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič tvrdí, že Kollár ho dnes prvý raz podrazil

Predseda hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič dnes na tlačovej besede vyhlásil, že Boris Kollár ho dnes prvý raz za tri roky podrazil. Ako uviedol, je z toho mimoriadne sklamaný, pretože si myslel, že ich vzájomný vzťah „dobojujú so cťou“.

Zdôraznil, že šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár mu osobne prisľúbil, že sa na „zarezaní“ aktuálnej schôdze Národnej rade SR podieľať nebudú, no náhle zmenil názor. Kollár nedodržal slovo a hnutie Sme rodina pomohlo „zarezať“ návrhy zákonov z dielne OĽaNO, ktoré už prešli prvým čítaním. Podľa Matoviča je za tým obchod.

Za ukončenie aktuálnej schôdze parlamentu dnes hlasovali Sme rodina, Republika, Smer-SD, Hlas-SD, traja nezaradení poslanci, ktorí sú dnes na kandidátke SNS, SaS a Progresívne Slovensko. Hnutie Sme rodina sa podľa Matoviča stalo súčasťou tejto „obludnej koalície“ preto, že za podporu ukončenia schôdze dostalo prísľub, že Boris Kollár nebude v pléne odvolaný.

Poslanci hnutia OĽaNO a priatelia budú v prípade odvolávania Borisa Kollára z postu predsedu parlamentu hlasovať každý podľa svojho vedomia a svedomia. Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš povedal, že bude hlasovať za odvolanie. Igor Matovič reagoval, že ak je pravda to, čo hovorí Boris Kollár o okolnostiach incidentu, tak si vie predstaviť, že státisíce chlapov na Slovensku by reagovalo tiež „zbrklo“. „S čím sa ale neviem stotožniť a čo mi mimoriadne vadí, je to, že hovorí, že by to urobil znova. Toto je zásadná chyba,“ povedal Matovič a dodal, že Kollár by sa mal verejne ospravedlniť za tento výrok, pretože tým dáva veľmi zlý vzor pre chlapov na Slovensku.

Predstavitelia hnutia OĽaNO a priatelia ďalej upozornili na to, že sa malo rokovať ešte o ich návrhoch, ktoré sa týkajú generálneho prokurátora Maroša Žilinku, paragrafe 363 a hmotnej zodpovednosti politikov. Týchto bodov sa však zľakli a radšej si urobili voľno. „Veľmi ma to mrzí, že darmožráči opäť zneužili možnosť, že si sami sebe môžu dať platené voľno. Ľudia na Slovensku takúto možnosť nemajú,“ uviedol Matovič. Dodal, že za ich návrh, aby sa predĺžilo vyplácanie 200 eur na dieťa aj po roku 2025, hlasovalo iba 55 poslancov Národnej rady SR. Okrem OĽaNO to podporilo len hnutie Sme rodina.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.