Polícia upozorňuje na kamión v protismere na diaľnici D1 pri Martine v smere na Turany. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline o tom informuje na sociálnej sieti.
Správu budeme aktualizovať.
(tasr)
Ešte nikdy v histórii slovenského a českého súdnictva nebol súdený človek za to, že do nákladov spoločnosti zaúčtoval reálnu činnosť a daňový úrad s týmto účtovaním nesúhlasil. Exprezident Andrej Kiska to vyhlásil pred štvrtkovým pojednávaním Okresného súdu Poprad, kde si má vypočuť obžalobu v daňovej trestnej veci.
Podľa jeho slov by dnes namiesto neho mal byť súdený expremiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Norbert Bödör a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
„A ďalší mafiáni. Za zneužite svojej moci. Za zinscenovanie a režírovanie útoku na moju osobu. Za špinavú mafiánsku mocenskú hru," vyhlásil obžalovaný exprezident. Podľa neho bolo preukázané výpoveďami svedkov, že osoby okolo expremiéra Fica pripravovali stratégiu a zadávali úlohy na obvinenie a zdiskreditovanie jeho osoby.
„Pokúšali sa ma vydierať a sľubovali zastavenie vyšetrovania. Stačilo jedno – vymenovať Roberta Fica za predsedu Ústavného súdu SR. Ponuka bola jasná: „Vymenuj ma a všetko sa uhladí“,“ povedal Andrej K. Zdôraznil však, že nikdy nepodľahol a nikdy nepodľahne nátlaku mafiánov. „Vítam, že dnes na súde budem môcť presne popísať, čo a ako sa udialo, a verím, že súd vynesie spravodlivý rozsudok," dodal exprezident.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja Kisku pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s. r. o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur.
Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická kampaň a dôkaz politického vydierania a mafie, ktorá ovláda Slovensko.
(sita, est)
TRENČÍN – Dopravná nehoda sa stala 21. júna o 22:15 medzi obcami Častkovce a Podolie.
Incident vyšetruje polícia z Nového Mesta nad Váhom. „Pri uvedenej dopravnej nehode došlo k zrážke dvoch oproti jazdiacich cyklistov a následnému zraneniu jedného z nich. Žiadame prípadných svedkov, ktorí by vedeli k uvedenej dopravnej nehode uviesť skutočnosti, ktoré by viedli k jej náležitému objasneniu, aby nás kontaktovali na telefónnom čísle 158, prípadne na telefónnom čísle 096124 3520,“ uviedla Polícia SR - Trenčiansky kraj na sociálnej sieti.
Svedkovia môžu kontaktovať políciu aj prostredníctvom súkromnej správy na facebooku alebo na policajnom oddelení.
Ekonomická nálada na Slovensku sa v júni 2023 oproti predchádzajúcemu mesiacu zhoršila, hodnota sezónne upraveného indikátora ekonomického sentimentu (IES) klesla o štyri body na úroveň 90. Skeptickejší boli podnikatelia v priemysle, obchode, službách aj v stavebníctve. Naopak, po minulomesačnom pesimizme prejavili mierny optimizmus spotrebitelia. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
K zhoršeniu ekonomickej nálady došlo aj v porovnaní s minulým rokom, a to o 9,5 bodu. Rok trvajúce zaostávanie indikátora za dlhodobým priemerom sa v júni opäť prehĺbilo, aktuálne zaostáva o 12 bodov.
Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v júni klesol o 9 bodov na hodnotu -18,7. Vývoj indikátora nepriaznivo ovplyvnili všetky tri ukazovatele, najviac však očakávaná priemyselná produkcia, ktorá sa znížila najmä vo výrobe kovov a kovových výrobkov, dopravných prostriedkov a elektrických zariadení. Zhoršenie úrovne objednávok (vážené produkciou) zaznamenali hlavne vo výrobe elektrických zariadení a strojov a zariadení inde nezaradených, zvýšené zásoby zas avizujú najmä v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii.
Indikátor dôvery v službách (sezónne očistený) v júni klesol o 1,3 bodu na hodnotu 9,7. Z troch indikátorov ukazovateľa sa pokles zaznamenal v dvoch, a to v indikátoroch týkajúcich sa dopytu. U oboch klesli najmä hodnotenia finančných a poisťovacích činností, v dopyte za posledné tri mesiace navyše aj v ostatných činnostiach a v očakávanom dopyte zas v doprave a skladovaní.
Indikátor dôvery v obchode v júni klesol oproti máju o štyri body na hodnotu 2,3. Respondenti negatívne hodnotili nárast zásob tovaru a očakávajú pokles požiadaviek na dodávateľov. Nižšie požiadavky na dodávateľov predpokladali najmä v špecializovaných predajniach maloobchodu s ostatným tovarom pre domácnosť a maloobchodu so zariadeniami pre IT.
Indikátor dôvery v stavebníctve (sezónne upravený) sa v júni oproti predchádzajúcemu mesiacu výraznejšie nezmenil. Znížil sa len o jeden bod na úroveň -3,5 vplyvom nepriaznivejších hodnotení celkovej úrovne objednávok, predovšetkým v podnikoch realizujúcich výstavbu budov.
Slovenskí spotrebitelia prejavili v júni vyššiu dôveru v slovenskú ekonomiku ako v predchádzajúcom mesiaci. Indikátor spotrebiteľskej dôvery (sezónne upravený) sa medzimesačne zvýšil o 1,1 bodu, jeho úroveň dosiahla -23,1. Priaznivejší očakávali hlavne vývoj ich financií, a to ako tvorbu úspor, tak aj celkovú finančnú situáciu domácností. Priaznivejšie videli aj nastávajúci vývoj celkovej hospodárskej situácie. Naopak, pesimistickejšie vnímali vývoj nezamestnanosti.
(tasr)
Minúta |
Polícia obvinila muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke a exministrovi obrany. Prokurátor navrhuje väzbu
Polícia obvinila zadržaného muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke Zuzane Čaputovej a exministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi. Zároveň bol podaný podnet prokurátorovi na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Pre TASR to potvrdila Zuzana Hrabovská z Prezídia Policajného zboru. Upozornili na to tvnoviny.sk.
"Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) vzniesla obvinenie voči zadržanej podozrivej osobe za trestné činy vydierania, nebezpečného vyhrážania a nedovoleného ozbrojovania, ktorých sa dopustila aj v súvislosti s vyhrážkami bývalému ministrovi obrany a prezidentke SR," uviedla Hrabovská.
Obvineného zadržali tento týždeň v rámci akcie Pepino.
Prokurátor zároveň pre obvineného muža, ktorý sa mal vyhrážať prezidentke aj exministrovi obrany, navrhuje väzbu. TASR to potvrdil hovorca bratislavskej krajskej prokuratúry Juraj Chylo.
"Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal v nočných hodinách návrh na vzatie obvineného do preventívnej väzby," priblížil Chylo. Preventívny dôvod väzby sa využíva pri dôvodnej obave, že by mohol obvinený pokračovať v trestnej činnosti.
(tasr, sak)
Švajčiarska vláda v stredu prijala konečné rozhodnutie a zablokovala predaj 96 tankov Leopard 1 do Nemecka, odkiaľ mali byť dodané na Ukrajinu. TASR informuje podľa agentúry DPA.
Švajčiarska vláda rozhodnutie odôvodnila politikou neutrality a zákonom o vojenskom materiáli. Podľa neho vojenský materiál nesmie byť dodávaný krajinám, ktoré sú zapojené do ozbrojeného konfliktu. Bern uviedol, že to platí bez ohľadu na to, či štát bol napadnutý a chce sa brániť ako Ukrajina.
Z rovnakého dôvodu Bern odmieta povoliť transfer švajčiarskej tankovej munície na Ukrajinu.
Žiadosť o povolenie predaja tankov podala švajčiarska zbrojárska spoločnosť RUAG, ktorá ich pred rokmi kúpila od talianskej armády a uskladnila v Taliansku. Ako na svojom webe informoval denník Financial Times, tieto tanky vo Švajčiarsku nikdy neboli v prevádzke a neboli ani určené pre švajčiarsku armádu. Švajčiarsky výrobca zbraní ich plánoval buď vyviezť, alebo použiť na náhradné diely.
Leopard 1 je prvý model tanku vyrobený pre nemeckú armádu po druhej svetovej vojne. Z bundeswehru bol vyradený pred 20 rokmi.
Švajčiarska vláda v stredu tiež informovala o rozšírení svojich sankcií voči Rusku, aby boli v súlade s najnovším kolom sankcií EÚ. Podľa americkej spravodajskej televízie CNN sankcie začali platiť od stredy 18.00 h. Sú zamerané na osoby a organizácie, ktoré podporujú nezákonnú deportáciu ukrajinských detí do Ruska, ako aj na ruských predstaviteľov, príslušníkov armády a členov žoldnierskej Vagnerovej skupiny.
EÚ uvalila 23. júna finančné sankcie a cestovné obmedzenia na ďalších 71 osôb a 33 subjektov. Ich majetok vo Švajčiarsku bude zmrazený a zároveň majú zakázaný vstup alebo tranzit cez švajčiarske územie.
"Po dnešných zmenách sa zoznam sankcií Švajčiarska v súvislosti s vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine zhoduje so zoznamom EÚ," uviedla vláda v Berne.
(tasr)
V stredajšom prvom kole tohtoročného draftu nováčikov do zámorskej hokejovej NHL v americkom Nashville si kluby vybrali dvoch slovenských útočníkov. Ako prvý sa dočkal Dalibor Dvorský, ktorý z 10. miesta putoval do St. Louis Blues.
O šesť priečok nižšie skončil Samuel Honzek, ktorého si zvolil tím Calgary Flames. Z 32 vybraných hráčov v prvom kole bolo dokopy 14 Európanov, okrem dvoch Slovákov aj jeden Čech a Rakúšan, štyria Rusi a šiesti Švédi. Zvyšných šesť kôl sa uskutoční vo štvrtok od 17.00 h SELČ.
Dalibor Dvorský je piaty najvyššie draftovaný Slovák v histórii po Jurajovi Slafkovskom (1., Montreal Canadiens, 2022), Šimonovi Nemcovi (2., New Jersey Devils, 2022), Mariánovi Gáboríkovi (3., Minnesota Wild, 2000) a Róbertovi Petrovickom (9., Hartford Whalers, 1992).
"Bolo to úžasné, je ťažké to opísať," komentoval Dvorský vo videu na klubovom twitteri moment, keď bol draftovaný a pokračoval: "Som veľmi šťastný, že som súčasťou St. Louis. Mal som so zástupcami Blues stretnutia. Dúfal som, že moje meno zaznie a som rád, že ho vyslovili. V St. Louis hralo veľa Slovákov – Demitra, Handuš, Šťastný... Som šťastný, že som ďalší. Sníval som o NHL od mojich piatich rokov, keď som začal s hokejom. Myslím si, že som celkom pripravený. V kempe urobím všetko pre to, aby som zaujal a ukázal ľuďom, ktorí mi verili, že som dobrý."
Dvorský je šiesty slovenský hokejista, ktorého si na drafte vybralo St. Louis. Pred ním to boli útočníci Tomáš Troliga (89., 2002), Ladislav Nagy (177., 1997), Andrej Podkonický (196., 1996), Michal Handzuš (101., 1995) a obranca Peter Smrek (85., 1999). Dres "bluesmanov" si doposiaľ obliekli aspoň v jednom zápase NHL jedenásti Slováci, okrem Nagyho, Smreka a Handzuša to boli aj útočníci Pavol Demitra, Ľuboš Bartečko, Peter Šťastný, Róbert Petrovický, Peter Sejna, Vladimír Országh, obranca Jaroslav Obšut a brankár Jaroslav Halák.
Samuel Honzek je siedmy hokejista zo Slovenska, ktorého draftovali "plamene". V roku 2018 si vybrali útočníkov Miloša Romana (122.) a Martina Pospíšila (105.), rok predtým útočníka Adama Ružičku (109.), v roku 1996 útočníka Ronalda Petrovického (228.), v roku 1992 obrancu Róberta Švehlu (78.) a v roku 1983 útočníka Igora Libu (91.). Okrem Ružičku a Petrovického si za Calgary zahrali v profilige aj útočníci Marek Hrivík a Róbert Döme.
"Je to neskutočné, o tomto som sníval veľmi dlhý čas. Teraz sa mi to konečne splnilo a ja som šťastný, že som člen Calgary Flames," povedal Honzek o svojom draftovaní podľa klubového twitteru a poslal tiež odkaz fanúšikom: "Som naozaj hrdý na to, že si ma vybralo Calgary. Nemôžem sa dočkať toho, keď budem hrať vo vašej domácej hale a nosiť tento dres na ľade."
(sita)
Americký prezident Joe Biden dôrazne odmietol, že bol v tej istej miestnosti vo chvíli, keď jeho syn Hunter Biden poslal v roku 2017 výhražnú textovú správu čínskemu obchodnému partnerovi. Hunter v nej v rámci stupňovania tlaku písal, že "práve sedí pri svojom otcovi" a poukazoval na svoje konexie, informovala televízia CNN.
Na otázku, či Biden skutočne sedel so svojím synom v čase poslania správy cez platformu WhatsApp, šéf Bieleho domu razantne odpovedal "nie". Túto odpoveď neskôr zopakoval s tým, že so správou nemal nič spoločné.
Otázky sa týkali informácií, ktoré priniesla výpoveď predstaviteľa Daňového úradu Spojených štátov, ktorý sa neskôr stal takzvaným whistleblowerom (informátorom). Počas vypočúvania v americkom Kongrese povedal, že prokurátori ministerstva spravodlivosti zamietli viaceré žiadosti o nahliadnutie do správ, v ktorých sa Hunter Biden údajne pokúša vymôcť si platby od čínskej spoločnosti pomocou zmienok o svojom otcovi.
"Sedím tu práve so svojím otcom a radi by sme vedeli, prečo neboli záväzky z vašej strany splnené," citoval informátor údajný text správy Huntera Bidena vo výpovedi pred kongresovým výborom.
"Odkážte riaditeľovi, že by som túto záležitosť rád vyriešil teraz, teda skôr, než sa vymkne spod kontroly. A pod slovom teraz myslím dnes," písal Hunter. Dodal, že "muž, ktorý sedí pri ňom a všetky osoby, ktoré (tento muž) pozná" sa pričinia o to, že (čínsky obchodný partner) bude navždy ľutovať", že sa neriadil Hunterovými pokynmi. "Sedím tu a spoločne s otcom čakám na váš telefonát," pokračoval Hunter Biden.
O správach informoval aj ďalší whistleblower, podľa ktorého prokuratúra pochybovala o tom, že Joe Biden bol pri písaní týchto výhražných odkazov. Nie je jasné, či sa celou záležitosťou zaoberal aj Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).
Hunter Biden sa minulý týždeň priznal k neplateniu federálnej dane z príjmu a k nelegálnemu držaniu strelnej zbrane. Dohodu o vine a treste medzi Bidenovým synom a prokuratúrou v Delaware ešte bude musieť odobriť federálny sudca. Trest odňatia slobody pre syna amerického prezidenta je v tomto prípade veľmi nepravdepodobný, uvádzajú americké médiá.
(tasr)
ORAVSKÝ PODZÁMOK – Prvá nočná prehliadka Oravského hradu počas tohtoročných letných prázdnin „Dracula a priatelia" vyrozpráva príbehy najznámejších duchov a strašidiel.
Podujatie sa uskutoční v noci z piatka 7. júla na sobotu 8. júla. Informovali o tom zo správcovského Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava. Okrem upíra Nosferatu návštevníci spoznajú grófku Alžbetu Báthory, Bielu pani, rytiera Donča, veliteľa Gašpara Piku či hradného kata.
„Pripravili sme si program plný napínavej atmosféry, divadelných, hudobných i tanečných vystúpení a nebude chýbať obľúbená ohňová šou. Návštevníci zavítajú do sveta histórie, v ktorom sa budú báť, ale i smiať," dodávajú z múzea. Oravský hrad postavili na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku ako „orlie hniezdo". Je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií severného Slovenska.
(tasr)
Poslanci maltského parlamentu schválili v stredu čiastočné zmiernenie tamojších interrupčných zákonov považovaných za vôbec najprísnejšie v Európskej únii. Nová legislatíva, ktorú jednomyseľne odobrili, umožní lekárom vykonať interrupciu v prípadoch vážneho ohrozenia života matky, uvádza TASR, citujúc zo správy agentúry DPA.
Maltský premiér Robert Abela označil schválenie zákona za "historický" krok. Umelé prerušenie tehotenstva bude môcť v súlade s ním lekár vykonať v prípade bezprostredného ohrozenia života matky. Ak však nepôjde o bezprostredné ohrozenie, bude musieť interrupciu odobriť tím troch špecializovaných lekárov. Ak potvrdia, že komplikácie skutočne ohrozujú život matky a zhodnú sa na potrebe takéhoto zákroku, tak sa vykoná na špeciálnej klinike.
Interrupcie však zostanú na Malte nezákonné vo všetkých ostatných prípadoch, a to vrátane znásilnenia, incestu či závažných poškodení plodu. Malta má teda naďalej najprísnejšie interrupčné zákony v EÚ a jedny z najprísnejších na svete.
Nový zákon prešiel v pozmenenej podobe, pôvodný návrh, ktorý bol predstavený na jeseň, totiž počítal s interrupciami v prípade ohrozenia života, ale aj všeobecne zdravia matky, kritizovala ho však tamojšia vplyvná katolícka cirkev. Zmeny teraz ako nedostatočné vnímajú, naopak, obhajcovia interrupcií.
Niektorí lekári na Malte aj napriek doterajšiemu zákazu vykonávali interrupcie, ak bol ohrozený život matky. Riskovali tým až štvorročné odňatie slobody, zatiaľ čo samotným matkám hrozilo trojročné väzenie, pripomína agentúra AFP. Dodáva však, že žiadneho lekára na Malte za takýto čin nesúdili.
Stovky maltských žien zároveň každoročne aj napriek zákazom umelo ukončovali svoju graviditu. Vycestovali buď do zahraničia, kde navštívili interrupčnú kliniku, alebo užili na to určené nelegálne tabletky, ktoré si objednali cez internet.
Potrebu reformy interrupčnej legislatívy podnietil vlaňajší prípad turistky z USA, ktorá zažila počas dovolenky na Malte neúplný prirodzený potrat po tom, čo začala silne krvácať. Maltské úrady jej následnú žiadosť o interrupciu zamietli, lekári však vyhodnotili, že jej život je v ohrození. Napokon ju letecky dopravili na španielsky ostrov Malorka, kde podstúpila umelé prerušenie tehotenstva.
(tasr)
Poľsko sa predbežne dohodlo so Spojenými štátmi na kúpe moderných systémov protivzdušnej obrany Patriot v hodnote až 15 miliárd dolárov. O dohode informovalo v stredu ministerstvo obrany USA, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Kúpa má podľa Pentagónu zahŕňať do 48 odpaľovacích zariadení Patriot PAC-3, 644 rakiet Patriot PAC-3 MSE a taktiež radary, sieťové prepojenia, senzory, náhradné diely a ďalšie komponenty.
Predaj schválilo americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má kompetenciu rozhodovať v takýchto obchodoch týkajúcich sa vývozu amerických zbraní. Varšava kúpou získa jedny z najmodernejších systémov protivzdušnej obrany USA.
Členské štáty NATO v strednej a východnej Európe vrátane Poľska sa snažia od vtedy, ako Rusko vlani vo februári napadlo Ukrajinu, posilniť svoju obranyschopnosť. AFP pripomína, že systémy Patriot sa pri ochrane Ukrajiny ukázali ako veľmi účinné proti ruským náletom, pričom zostrelili ruské balistické a hypersonické rakety.
(tasr)
Experti objavili pravdepodobne ľudské pozostatky v troskách zničenej miniponorky Titan, ktorá implodovala pravdepodobne 18. júna v ťažko prístupnej oblasti severného Atlantiku, keď sa pokúšala dostať k vraku potopenej lode Titanic. Oznámila to v stredu americká pobrežná stráž (USCG) s tým, že predpokladané ľudské ostatky teraz podrobia analýze, informuje TASR citujúc zo správ agentúr DPA a AFP.
Trosky Titanu priviezli v stredu záchranári do prístavu St. John's, metropole kanadskej provincie Newfoundland a Labrador. Na základe ich analýzy budú môcť experti zistiť príčiny implózie tejto sedemmetrovej ponorky, pri ktorej zahynulo všetkých päť členov jej posádky.
"Dôkazy poskytnú vyšetrovateľom z viacerých medzinárodných jurisdikcií rozhodujúce poznatky o príčine tejto tragédie... Ešte stále je potrebné vykonať značné množstvo práce, aby sme pochopili, čo viedlo ku katastrofálnej nehode Titanu, a zaistili, že sa podobná tragédia nezopakuje," uviedol hlavný vyšetrovateľ americkej pobrežnej stráže, kapitán Jason Neubauer. Pobrežná stráž, ktorá vedie vyšetrovanie, má v úmysle dôkazy previezť do prístavu v USA, a následne ich podobriť ďalšej analýze.
Trosky lokalizovala diaľkovo ovládaná ponorka vypustená z lode Horizon Arctic, patriaca spoločnosti Pelagic Research Services. Nachádzali sa 3810 metrov pod hladinou vo vzdialenosti 488 metrov od vraku Titanicu, kam dopadli po tom, ako ponorku zničila implózia. Príčiny nehody sa snaží objasniť americká pobrežná stráž v spolupráci s vyšetrovateľmi z Kanady, Francúzska a Spojeného kráľovstva.
Ponorku Titan vlastnila a prevádzkovala spoločnosť OceanGate Expeditions so sídlom v americkom meste Everett v štáte Washington. Ponorka samotná však bola registrovaná na Bahamách. Loď Polar Prince, z ktorej ponorka vyrážala, je registrovaná v Kanade. Obete pochádzali z Anglicka, Francúzska, Pakistanu a Spojených štátov. Prevádzkovateľ ponúkal výlety miniponorkou za štvrť milióna amerických dolárov na osobu. Implózia miniponorky Titan vyvolala obavy o bezpečnosť podmorských prieskumných ciest prevádzkovaných súkromnými subjektmi.
(tasr)
Česká vláda v stredu schválila novú bezpečnostnú stratégiu, v ktorej označila Rusko a Čínu za najväčšiu hrozbu pre českú aj európsku bezpečnosť. Na český vnútroštátny sankčný zoznam tiež zaradila dvoch ruských podnikateľov. Po rokovaní vlády to uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Musíme reagovať na zhoršené bezpečnostné prostredie. Obdobie mieru v Európe sa skončilo," vyhlásil Lipavský. Dodal, že Rusko a Čínu spája záujem oslabiť vplyv a jednotu demokratických krajín. Rusko podľa jeho slov pôsobí proti politickej, ekonomickej a spoločenskej stabilite v ČR. Čína zas spochybňuje medzinárodný poriadok a jej aktivity prinášajú negatívne dôsledky aj pre euroatlantickú bezpečnosť.
Strategický dokument pomôže tomu, aby bola ČR dobre pripravená aj na krajnú možnosť, a to že by sa stala súčasťou ozbrojeného konfliktu, vysvetlil minister. Zároveň sa však česká vláda podľa neho snaží robiť všetko pre to, aby túto možnosť odvrátila.
Za kľúčové inštitúcie pre bezpečnosť Česka označil NATO a EÚ. Dokument nemá podľa Lipavského ľudí vystrašiť, ale jasne pomenúva, čo a akým spôsobom Česko ohrozuje. "Hlavná téza je, že občan nie je len konzumentom bezpečnosti, ale nesie za ňu aj zodpovednosť," povedal šéf českej diplomacie a zdôraznil, že do tvorby bezpečnosti sa musí zapojiť celá spoločnosť.
Vláda okrem toho zaradila na český vnútroštátny sankčný zoznam ďalších dvoch Rusov, a to Vladimira Petroviča Jevtušenka a Felixa Vladimiroviča Jevtušenka. Oboch navrhnú aj na zaradenie do sankčného zoznamu EÚ.
"Jevtušenko je popredný ruský podnikateľ, ktorý spoločne so svojím synom poskytuje značné zdroje príjmu ruskej vláde. V minulosti sa opakovane zdržiaval na území Česka, čo teraz rozhodnutím vlády už nemôže," vysvetlil Lipavský. České orgány teraz môžu týmto Rusom zmraziť majetky, ktoré by mohli mať na území republiky.
Na českom sankčnom zozname bol doteraz len ruský patriarcha Kirill. Rezort zahraničných vecí podľa Lipavského pracuje na ďalších návrhoch mien.
(tasr)
Minúta |
Rusko zakázalo portál Novaja gazeta Európa. Písal, že Rusko porušuje ľudské práve a rozpútalo vojnu proti Ukrajine
Ruské úrady vyhlásili v stredu spravodajský portál Novaja gazeta Európa, ktorý je kritický voči Kremľu, za "nežiaducu" organizáciu a zakázali mu pôsobiť v Rusku.
Portál Novaja gazeta Európa (Novaya Gazeta Europe) je v súčasnosti prevádzkovaný mimo územia Ruska. Založili ho bývalí novinári prominentného nezávislého ruského denníka Novaja Gazeta, ktorému vlani v Rusku odobrali tamojšie úrady licenciu.
Ruská generálna prokuratúra ho teraz obvinila z "vytvárania a šírenia materiálov škodiacich záujmom" Ruska. Takými mali byť "nepravdivé informácie o údajnom rozsiahlom porušovaní práv a slobôd ruských občanov", ako aj obvinenia "z rozpútania agresívnej vojny proti Ukrajine, páchania vojnových zločinov na civilnom obyvateľstve či z represií".
Označením portálu za "nežiaduci" sa mu zakazuje vyvíjať činnosť v Ruskej federácii. Novinári, ktorí v ňom pracujú, ako aj spolupracovníci tohto médiá či napríklad aj jeho sponzori môžu byť v Rusku pre spoluprácu s ním stíhaní.
Rusko sa v ostatných rokoch systematicky zameriava na potláčanie disentu. Mnohých kritikov Kremľa označilo za "zahraničných agentov" či "nežiaduce" organizácie. V súlade so zákonom prijatým v roku 2015 je členstvo v takýchto organizáciách trestným činom, pripomína AP.
Len minulý týždeň označila Moskva za "nežiaducu" organizáciu aj Svetový fond na ochranu prírody (WWF) a tiež ľudskoprávnu skupinu Agora. V máji postihol rovnaký osud aj environmentálnu skupinu Greenpeace, ktorá bola následne nútená zatvoriť svoju ruskú pobočku.
(tasr)
Poľsko posilní obranu svojej východnej hranice v reakcii na prítomnosť ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. K hranici rozmiestni viac vojakov a vybuduje prekážky. V stredu to oznámil podpredseda poľskej vlády Jaroslaw Kaczyňski.
"Na základe údajov, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, by tam mohlo byť 8000 vojakov [Vagnerovej skupiny]," dodal Kaczyňski. Táto skutočnosť môže podľa neho znamenať "novú fázu hybridnej vojny, náročnejšiu než bola tá, ktorej sme čelili doteraz".
Vzniknutá situácia je podľa Kaczyňskéo nebezpečná rovnako pre Ukrajinu, ako aj pre ďalšie štáty susediace s Bieloruskom, predovšetkým Litvu a Poľsko. Varšava však bude podľa jeho slov "pripravená odraziť útoky takejto nebezpečnej, ale hlboko demoralizovanej vojenskej skupiny".
Kaczyňski sa obáva, že prítomnosť Vagnerovej skupiny v Bielorusku môže znovu vyvolať migračný tlak, aký Poľsko zažilo na jeseň 2021. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vtedy pozval veľké množstvo migrantov, najmä z Blízkeho východu a Afriky, pod prísľubom jednoduchého prístupu do EÚ cez Poľsko.
Majiteľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa počas minulého víkendu pokúsil o vzburu proti ruskému vojenskému veleniu, ktorú však ukončil už po jednom dni. Riešenie krízy sa ponúkol sprostredkovať Lukašenko. Prigožin ťaženie svojich jednotiek na Moskvu ukončil po tom, ako jemu a jednotkám Vagnerovej skupiny Lukašenko prisľúbil bezpečné útočisko na území Bieloruska.
(tasr)
Bývalého veliteľa ruských síl na Ukrajine generála Sergeja Surovikina zatkli. Správu priniesol ruský opozičný portál The Moscow Times s poznámkou, že túto informáciu mu poskytli dva zdroje blízke ministerstvu obrany. Oficiálne sa ruský silový rezort k tejto informácii nevyjadril.
Zatknutie podľa denníka súvisí so sobotňajšou vzburou žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Surovikin si vraj vybral nesprávnu stranu, uviedol zdroj.
Správa prichádza krátko po tom, ako americký denník The New York Times informoval, že Surovikin vedel vopred o plánoch šéfa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina vzbúriť sa proti ruskému vojenskému vedeniu. Denník sa pritom odvolal na americké spravodajské služby.
Existujú vraj náznaky, že Prigožinov pochod na Moskvu mohli podporovať aj ďalší ruskí generáli. Podľa súčasných aj bývalých amerických predstaviteľov by Prigožin niečo také nezačal, keby si nebol istý, že mu na pomoc prídu ďalší vysokopostavení predstavitelia.
Kremeľ v stredu podvečer odmietol tvrdenia amerických médií, že Surovikin vedel o vzbure žoldnierov vopred. „V súvislosti s týmito udalosťami v súčasnosti koluje množstvo špekulácií a klebiet," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Celá ruská armáda a obyvateľstvo stáli počas vzbury za prezidentom (Vladimirom Putinom)," dodal hovorca Kremľa.
Pripomeňme, že Surovikin v sobotu vagnerovcov verejne vyzval, aby vzburu zastavili a vyriešili situáciu mierovou cestou. „Vyzývam vás, aby ste sa zastavili. Nepriateľ čaká na vyhrotenie našej vnútropolitickej situácie. V tomto ťažkom období nesmieme hrať v prospech nepriateľa,“ citovala ho 24. júna agentúra TASS.
Surovikin velil ruským inváznym vojskám na Ukrajine od vlaňajšieho októbra do tohtoročného januára, potom ho na tomto poste nahradil náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.
(ste)
Desaťtisíce ukrajinských vojakov už dostali bojový výcvik v štátoch Európskej únie, uviedlo v stredu ministerstvo obrany v Kyjeve.
"Dovedna 24-tisíc ukrajinských vojakov bolo už vycvičených v EÚ," citovalo ministerstvo generálporučíka Serhija Najeva. Po tom, čo Rusko pred viac než 16 mesiacmi začalo totálnu inváziu na Ukrajinu, viacero členských štátov EÚ začalo s výcvikom ukrajinských vojakov, aby im pomohlo odraziť ruskú agresiu.
Tisícky ďalších Ukrajincov absolvovali vojenský výcvik v krajinách mimo EÚ - napríklad v USA, Británii, Kanade či Nórsku.
Ukrajinským vojakom je v zahraničí poskytovaný výcvik zameraný na používanie západných zbraňových systémov a modernej vojenskej techniky, ktorú Kyjevu dodávajú spojenci.
(tasr)
Americký prezident Joe Biden opäť rozšíril zoznam svojich verbálnych prešmykov. Putin podľa neho nevedie vojnu v Európe, ale na Blízkom východe.
„Ťažko povedať, ale vojnu v Iraku jednoznačne prehráva," odpovedal Biden v Bielom dome na novinársku otázku, či vzbura vagnerovcov z minulej soboty oslabila Putinovu pozíciu.
Prezident mal určite na mysli vojnu na Ukrajine, ktorá vypukla minulý rok vo februári. Namiesto toho spomenul štát, ktorý USA a spojenci sami napadli v roku 2003.
„Prehráva vojnu doma a stal sa tak trochu vyvrheľom na celom svete," pokračoval na adresu ruského prezidenta Biden. „A nie je to len NATO. Nie je to len Európska únia. Je to Japonsko. Je to, viete, 40 národov," narážal na počet štátov, ktoré nesúhlasia s politikou Putina.
JUST IN - Biden says Putin " is clearly losing the war in Iraq” pic.twitter.com/Y3kIikgtwv
— Insider Paper (@TheInsiderPaper) June 28, 2023
Agentúra TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP publikovala v stredu o 17.00 z tohto Bidenovho vystúpenia správu. Jeho omyl však opravila. „Americký prezident Joe Biden v stredu uviedol, že šéf Kremľa Vladimir Putin prehráva vojnu na Ukrajine, je však predčasné povedať, či ho vzbura žoldnierov z Vagnerovej skupiny oslabila," napísala agentúra TASR.
Nejde pritom o prvý slovný brbt zo strany amerického prezidenta. V minulosti vyhlásil, že: „Putin môže obkľúčiť Kyjev tankami, ale nikdy si nezíska srdcia a duše iránskeho národa". Len pred pár týždňami si pomýlil funkciu britského premiéra Rishiho Sunaka a nazval ho prezidentom. Počas návštevy Írska si poplietol novozélandský rugbyový tím s britským oddielom, ktorý Írov masakroval.
Osemdesiatročný Biden je najstarším prezidentom v histórii Spojených štátov. Jeho kritici tvrdia, že je príliš starý na to, aby sa uchádzal o druhé funkčné obdobie.
(est)
Irán zažaloval Kanadu na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD/ICJ) za to, že ho označila za štát podporujúci terorizmus, informoval v stredu tento súd OSN sídliaci v Holandskom Haagu.
Teherán podľa agentúry AFP vo svojej žalobe spochybnil legálnosť série krokov kanadskej vlády odvíjajúcich sa od toho, že v roku 2012 označila Irán za sponzora terorizmu. Kanada v tom istom roku prerušila s Iránom aj diplomatické vzťahy, uzavrela svoje veľvyslanectvo v Teheráne a nariadila iránskym diplomatom, aby opustili kanadské územie.
Kanada podľa Iránu porušila medzinárodné právo aj súdnymi rozhodnutiami, podľa ktorých mali byť iránske aktíva poskytnuté obetiam útokov, ktorých sa mali dopustiť skupiny podporované Teheránom.
MSD v stredajšom vyhlásení uviedol, že Teherán ešte v utorok začal proti Kanade právne konanie vo veci údajného porušenia princípu tzv. štátnej imunity, ktorý garantuje suverenitu Iránu. "Kanada prijala a zaviedla sériu legislatívnych, politických a súdnych opatrení voči Iránu a jeho majetku, čím porušila svoje medzinárodné záväzky," uviedol Irán vo svojom podaní. "Irán úctivo žiada súd, aby rozhodol a vyhlásil, že nerešpektovaním imunity Iránu a jeho majetku Kanada porušila svoje medzinárodné záväzky," dodal.
Kanada na tieto tvrdenia Iránu bezprostredne nereagovala.
(tasr)
Trosky ponorky Titan, ktorá implodovala na ceste k vraku Titanicu, vytiahli na povrch. Časti stroja v stredu vyložili z lode Horizon Arctic v kanadskom prístave St John's.
Horizon Arctic mala na palube diaľkovo ovládané plavidlo spoločnosti Pelagic Research Services, ktoré hľadalo časti ponorky na dne Atlantického oceána pri vraku Titanicu. Pelagic Research Services v stredu uviedla, že dokončili operácie na mori, jej tím je však „stále na misii“ a nemôže komentovať vyšetrovanie.
Návrat trosiek Titanu, na ktorého palube zomrelo päť ľudí, je kľúčovou súčasťou vyšetrovania, prečo ponorka implodovala. Na vyšetrovaní incidentu spolupracuje niekoľko vládnych úradov zo Spojených štátov a Kanady vrátane pobrežnej stráže. Carl Hartsfield z oceánografickej inštitúcie Woods Hole, jeden z odborníkov, s ktorými pobrežná stráž konzultovala počas pátrania, uviedol, že analýza fyzického materiálu nájdených trosiek by mohla odhaliť dôležité stopy o tom, čo sa stalo s Titanom, pričom by podľa neho mohli existovať aj elektronické údaje.
Ponorka zmizla 18. júna, keď sa ponárala k Titanicu. Po rozsiahlom pátraní úrady 22. júna oznámili, že implodovala a všetci piati ľudia na palube zahynuli. Trosky stroja lokalizovali v hĺbke 3 810 metrov na oceánskom dne, zhruba 488 metrov od vraku známeho zaoceánskeho parníka, ktorý sa nachádza približne 600 kilometrov od pobrežia kanadského Newfoundlandu.
V ponorke zahynuli generálny riaditeľ spoločnosti OceanGate Expeditions, ktorá plavidlo vlastnila a prevádzkovala, Stockton Rush, dvaja členovia prominentnej pakistanskej podnikateľskej rodiny, Shahzada Dawood a jeho syn Suleman Dawood, britský dobrodruh Hamish Harding a expert na Titanic Paul-Henri Nargeolet.
(sita)
Dva týždne pred summitom NATO v litovskom Vilniuse je stále nejasné, či Turecko prestane blokovať žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary.
Kým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že sa v tomto smere podarí dosiahnuť pozitívny posun na júlovom summite vo Vilniuse, Ankaru v stredu rozhneval ďalší prípad pálenia Koránu v Štokholme.
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.
Švédsku stále chýba ratifikácia kandidatúry zo strany dvoch členských krajín - Turecka a Maďarska. Maďarský parlament v stredu opäť odložil hlasovanie o švédskej žiadosti, ktoré sa preto zrejme uskutoční až na jesennej schôdzi.
Výhrady Turecka spočívajú v tvrdeniach, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Ide pritom predovšetkým o zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).
Erdogan v stredajšom telefonáte so Scholzom potvrdil že Švédsko podniká kroky "správnym smerom". Naďalej však podľa neho existujú viaceré "neprijateľné" skutočnosti vrátane povoľovania demonštrácií, na ktorých sa šíri "teroristická propaganda", dodal turecký prezident.
(tasr)
Ukrajina bude v budúcnosti vyrábať pre seba všetky potrebné zbrane. V ukrajinskom parlamente to pri príležitosti Dňa ústavy v stredu vyhlásil prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Naši vojaci budú mať zbrane vždy," prízvukoval Zelenskyj. Podľa jeho slov bude mať Ukrajina v budúcnosti dostatočne silný zbrojný priemysel na uspokojenie potrieb svojej armády, námorníctva, letectva aj kybernetických síl.
Doposiaľ to bol Západ, ktorý posielal Ukrajine vojenskú pomoc – rakety, tanky, systémy protivzdušnej obrany či muníciu. Kyjev podľa Zelenského už začal vyrábať vlastné námorné drony, ktoré údajne aj úspešne využíva. Dodal, že výroba dronov na Ukrajine sa stáva najsilnejšou v Európe.
Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 patrila medzi najväčších svetových vývozcov zbraní, konštatuje DPA. Demilitarizácia Ukrajiny bola jedným z deklarovaných cieľov takzvanej "špeciálnej vojenskej operácie", ktorú Rusko spustilo na Ukrajine vlani vo februári.
(tasr)
Maďarský parlament v stredu odložil hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Poslanci budú o nej hlasovať až na svojej jesennej schôdzi.
Opätovné odloženie tohto hlasovania znamená, že Švédsko nebude môcť vstúpiť do NATO pred ani počas júlového summitu Aliancie v litovskej metropole Vilnius.
Poslankyňa maďarskej opozičnej Demokratickej koalície (DK) Ágnes Vadaiová v stredu na sociálnej sieti spresnila, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho vládna strana Fidesz neplánujú o švédskej žiadosti hlasovať ani na budúci týždeň, keď sa uskutoční posledné zasadnutie jarnej schôdze maďarského parlamentu.
"Orbán ani na budúci týždeň neplánuje hlasovať o vstupe Švédska do NATO. Putinov sluha!" napísala Vadaiová s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina. Odloženie hlasovania podľa AP potvrdil aj ďalší poslanec z radov DK.
Maďarsko tak popri Turecku zostáva jedinou členskou krajinou NATO, ktorá ešte neschválila kandidatúru Štokholmu na vstup do Aliancie.
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO.
Vysokopostavení maďarskí predstavitelia síce tvrdia, že úsilie Švédska o vstup do NATO podporujú, zároveň však jeho pristúpenie do Aliancie podmieňujú vágnymi požiadavkami, konštatuje AP.
Orbánova vláda tvrdí, že švédski politici šírili "do očí bijúce lži" o stave demokracie v Maďarsku. Fidesz predtým niekoľkokrát odložil aj ratifikáciu kandidatúry Fínska, nakoniec ju však v marci schválil po tom, čo takýto krok avizoval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Neistotu ohľadom kandidatúry Švédska posilňujú aj tvrdenia Turecka, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie.
(tasr)
Kremeľ odmietol tvrdenia amerických médií, podľa ktorých ruský generál a vrchný veliteľ vzdušných síl Sergej Surovikin vedel o vzbure súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny vopred, a označil ich za "špekulácie".
"V súvislosti s týmito udalosťami v súčasnosti koluje množstvo špekulácií a klebiet," vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov., čomu podľa neho nasvedčujú aj správy amerických médií o Surovikinovi.
"Celá ruská armáda a obyvateľstvo stáli počas vzbury za prezidentom (Vladimirom Putinom)," dodal hovorca Kremľa.
práva o Surovikinovi sa objavila v denníku The New York Times (NYT), ktorý sa odvoláva na nemenované americké bezpečnostné zdroje. Denník tiež uvádza, že podľa informácií amerických tajných služieb existujú náznaky, že o Prigožinovej vzbure vopred vedelo okrem Surovikina i viacero ďalších ruských generálov.
NYT tiež tvrdí, že šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin by sa do vzbury nepustil, pokiaľ by nepočítal s pomocou ostatných. Surovikin je považovaný za Prigožinovho spojenca, no počas vzbury sa postavil na stranu Kremľa. Podľa NYT je práve priateľstvo Surovikina a Prigožina príčinou, prečo je šéf vagnerovcov stále nažive.
Prigožinov pokus o vzburu proti vedeniu armády a ministerstva obrany spôsobil v Rusku počas víkendu chaos, keď sa jeho žoldnieri vydali na pochod na Moskvu. Prigožin predtým obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov.
Situácia sa upokojila v sobotu večer, keď Prigožin oznámil, že vydal rozkaz na stiahnutie svojich bojovníkov, aby sa vyhol prelievaniu „ruskej krvi“. Šéf vagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie pokus o zvrhnutie vlády.
(tasr)
Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvala parlament, aby sa zapojil do diskusie o účasti Talianska na projekte tzv. Novej hodvábnej cesty.
Čínsky projekt, známy tiež ako Belt and Road Initiative (BRI), má spojiť Čínu s Áziou, Európou a ďalšími regiónmi a počíta s veľkými výdavkami do infraštruktúry. S rozhodnutím bývalej vlády pripojiť sa k iniciatíve Meloniová v roku 2019 ešte ako opozičná politička nesúhlasila. V stredu opakovala svoje skoršie vyjadrenie, že s Čínou je možné rozvíjať vynikajúce vzťahy aj bez účasti na projekte. Zdôraznila pritom, že k tejto otázke je potrebné pristupovať citlivo a s rešpektom.
Taliansko je jedinou významnou západnou krajinou, ktorá sa pripojila k iniciatíve BRI. Meloniová v máji oznámila, že zvažuje opustenie tohto projektu, definitívne rozhodnutie doteraz nepadlo.
Platnosť dohody vyprší v marci 2024 a bude automaticky obnovená, pokiaľ jedna zo strán neinformuje druhú, že odstupuje, a to najmenej tri mesiace vopred. Pristúpenie Talianska k iniciatíve narazilo v roku 2019 na ostrú kritiku z Washingtonu aj Bruselu.
(tasr)
Plánovaná výstavba novej nemocnice v areáli Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, na ktorú vláda vyčlenila financie z plánu obnovy, je projekt, v ktorom si nemôžeme dovoliť zlyhať. Konštatovala to v stredu počas jej návštevy podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková.
Zároveň ocenila veľké nasadenie, odhodlanosť a pripravenosť projektového tímu nemocnice, ako aj súlad s oboma samosprávami, krajom a mestom. Podľa nej sú o to väčšie šance, že projekt sa úspešne zrealizuje.
„Budeme dávať pozor, akým spôsobom projekt napreduje. Ak bude potrebné, podáme pomocnú ruku, ale zdvihneme aj varovný prst v prípade, ak by niektoré procesy išli pomalšie, aby sme problémy riešili včas. Verím, že projekt bude nielen vlajkovou loďou plánu obnovy, ale zároveň významnou mierou prispeje k zlepšeniu kvality slovenského zdravotníctva, najmä v tomto regióne," zdôraznila Vašáková.
Podľa riaditeľky Rooseveltovej nemocnice Miriam Lapuníkovej majú pred sebou nekompromisné termíny. Prvým míľnikom je koniec septembra, keď musí byť spustené verejné obstarávanie na zhotoviteľa celého projektu. Podpis zmluvy s ním je načasovaný na prvý kvartál 2024 a ďalším kľúčovým termínom je druhý kvartál 2026, dokedy má byť ukončená hrubá stavba, teda strecha, okná a základné rozvody.
Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter a primátor mesta Ján Nosko už dávnejšie deklarovali pomoc pri výstavbe nemocnice a v stredu o tom informovali aj podpredsedníčku vlády a ministra zdravotníctva Michala Palkoviča. Ide o obrovský projekt a jeho výstavba ovplyvní logistiku a dopravu aj v meste.
Projekt výstavby novej modernej nemocnice schválila vláda 12. júna po tom, ako upustila od zámeru postaviť z financií plánu obnovy bratislavskú nemocnicu Rázsochy. Investícia do komplexnej výstavby nemocnice sa podľa aktuálne spracovaného stupňa dokumentácie do úrovne full fitout pohybuje v hodnote takmer 450 miliónov eur.
Počíta sa s celkovou kapacitou 830 lôžok, pričom 770 bude v novom areáli, zvyšné lôžka patria II. Psychiatrickej klinike SZU, ktorá bude naďalej situovaná v starom nemocničnom areáli. Prvé stavebné práce by sa mali začať koncom roka 2024. Výstavba bude zahŕňať stavbu hlavnej budovy nemocnice a budovu infekčných disciplín a technických prevádzok.
(tasr)
Šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin plánoval počas uplynulého víkendu zajať ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, s ktorými má dlhodobé spory. Svoje plány údajne urýchlil po tom, ako sa o sprisahaní dozvedela ruská tajná služba FSB, tvrdia predstavitelia západných spravodajských služieb.
Prigožin zrejme zamýšľal zajať Šojgua a Gerasimova počas ich plánovanej návštevy Rostova nad Donom, ktorý slúžil ako operačné stredisko pre vedenie ofenzívy na Ukrajine. Podľa západných zdrojov sa FSB dozvedela o jeho úmysle dva dni pred uskutočnením, píše denník Wall Street Journal.
„Z Prigožinovho tábora unikli konkrétne informácie o prípravách vzbury, ktorá sa mala začať medzi 22. a 25. júnom," povedal veliteľ Národnej gardy Ruska generál Viktor Zolotov.
Západné tajné služby sa o plánoch Prigožina taktiež dozvedeli vopred na základe analýzy zachytenej elektronickej komunikácie a satelitných snímok. Tvrdí to osoba oboznámená s danými zisteniami, na ktorú sa odvoláva WSJ.
Predstavitelia Západu sa domnievajú, že pôvodný Prigožinov plán mal veľkú šancu na úspech, ale po úniku informácií musel Prigožin improvizovať.
Spravodajské informácie však vyvolávajú otázky o rozsahu moci ruského prezidenta Vladimira Putina, pretože aj napriek tomu, že Kremeľ vedel o plánovanom sprisahaní vopred, nedokázal zabrániť jednotkám Vagnerovej skupiny dostať sa takmer až do Moskvy, poznamenali pre WSJ zdroje oboznámené so záležitosťou.
(tasr)
Minúta |
Rusko tvrdí, že v Kramatorsku zasiahlo veliteľský post ukrajinskej armády. Ukrajinci tvrdia, že pizzeriu
Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že cieľ zasiahnutý v utorok v ukrajinskom meste Kramatorsk bol „dočasným veliteľským stanovišťom" ukrajinskej armády. Ukrajinské úrady, naopak, tvrdia, že raketový útok zasiahol pizzeriu a zabil najmenej 11 ľudí.
„V meste Kramatorsk v Doneckej ľudovej republike (DĽR) bol zasiahnutý dočasný veliteľský post 56. motorizovanej pešej brigády ukrajinských ozbrojených síl," uviedol vo vyhlásení ruský rezort obrany.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v tejto súvislosti zopakoval, že ruské sily útočia na Ukrajine len na ciele spojené s vojenskou infraštruktúrou. Podľa ministerstva obrany boli cieľmi utorňajších útokov ropná rafinéria a sklad paliva, ktorý zásobuje ukrajinské jednotky v Donbase.
K raketovému útoku na pizzeriu v Kramatorsku došlo v utorok večer. Zranenia utrpelo viac ako 60 ľudí. Ukrajinské úrady následne zadržali muža podozrivého z toho, že pri útoku pomáhal Rusku.
Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko dodal, že útok poškodil 18 viacpodlažných budov, 65 domov, päť škôl, dve škôlky a rekreačné zariadenie.
(tasr)
Českí poslanci v stredu v prvom čítaní podporili zmluvu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi (DCA). Opozičné hnutie SPD nepresadilo jej zamietnutie. Definitívne schvaľovanie dohody príde na rad zrejme v júli.
Za návrh predsedu SPD Tomia Okamuru o zamietnutí zmluvy hlasovalo len 16 zo 152 prítomných poslancov – okrem členov jeho hnutia aj traja poslanci hnutia ANO.
Rokovanie o tomto bode schôdze Poslaneckej snemovne sprevádzali od utorka obštrukcie. Okamura v snahe oddialiť rozpravu rečnil pri pulte takmer štyri hodiny. Kritiku si vyslúžil najmä za prirovnanie podpisu DCA s takzvaným pozývacím listom, ktorý v roku 1968 podpísal Vasil Biľak. Podľa SPD zmluva poškodzuje či znižuje suverenitu ČR.
Ministerka obrany Jana Černochová dôrazne odmietla kritiku SPD a pripomenula, že prípadný pobyt amerických vojsk v ČR by musel byť schválený parlamentom.
Hnutie ANO sa výnimočne s vládnou koalíciou zhodlo a väčšinovo zmluvu podporilo. Predseda ANO Andrej Babiš v utorok v reakcii na kritiku zo strany SPD vyhlásil, že žiadni americkí vojaci do ČR na základe dohody neprídu a nebudú sa stavať ani vojenské základne. Jeho hnutie kritizovalo predovšetkým to, že vláda podľa nich zmluvu verejnosti nedostatočne vysvetľuje.
Teraz budú zmluvu posudzovať parlamentné výbory, následne o jej definitívnom schválení budú poslanci hlasovať zrejme v júli. V Senáte o nej začnú rokovať v polovici budúceho mesiaca.
Dohodu za českú vládu podpísala v máji vo Washingtone ministerka obrany Jana Černochová. Dokument sa zaoberá rôznymi oblasťami, ktoré môžu súvisieť s prípadným pobytom amerických vojsk na území Česka, napríklad s ich právnym postavením. Dohodu o obrannej spolupráci má so Spojenými štátmi väčšina členských krajín NATO.
(tasr)
Slovenský cyklista Peter Sagan dostal trest za šoférovanie skútra pod vplyvom alkoholu. Súd v Monaku mu v stredu uložil podmienečný trest a zákaz šoférovania na tri mesiace za riskantnú jazdu z 12. mája. Informoval o tom denník Monaco Matin.
Policajná hliadka ho podľa zápisnice zastavila o 11:35, pretože jeho jazda prejavovala známky možného vplyvu alkoholu. Následne ho previedla na policajnú stanicu, kde mu namerali 1,46 mg/l alkoholu v krvi (približne 3 promile). Svoje konanie údajne vysvetľoval tým, že strávil noc v klube a ráno mal stretnutie s kamarátom.
Jeho obhajca Thomas Giaccardi na súde tvrdil, že jeho klient sa práve vrátil z USA a vzhľadom na únavu v dôsledku nedostatku spánku a časový posun si neuvedomil, že stále môže mať vysoký podiel zostatkového alkoholu. Giaccardi zároveň uviedol, že dúfa, že jeho klient dostane iba pokutu, pretože pri výkone svojho povolania potrebuje používať auto.
Prokurátor však zdôraznil, že trojnásobný majster sveta v cyklistike je športová osobnosť, ktorá by mala ísť príkladom mladým ľuďom. Denník Monaco Matin doplnil, že ide o druhý Saganov prípad šoférovania pod vplyvom alkoholu. Prvý mal pred dvomi rokmi.
Sagan sa od 1. júla predstaví na najslávnejších cyklistických pretekoch Tour de France a v auguste ho čakajú MS.
(tasr)
Minúta |
Úrad pre dohľad: Ak ministerstvo zdravotníctva pri ozdravení štátnej poisťovne neuspeje, zasiahneme
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) plánuje využiť svoje právomoci a zasiahnuť, ak rezort zdravotníctva neuspeje pri ozdravení štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Nevylučuje zavedenie nútenej správy.
Úrad pripomenul, že síce parlament v minulom roku zrušil právomoc úradu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán pri poklese hodnoty jej vlastného imania pod 16,6 milióna eur, naďalej má, i keď oklieštené, právomoci a povinnosť zasiahnuť do negatívneho finančného vývoja zdravotných poisťovní.
"Ak to bude situácia vo VšZP vyžadovať, úrad svoje právomoci vrátane krajnej možnosti zavedenia nútenej správy využije. V tejto fáze, keď poisťovňa spĺňa zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a faktúry uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti riadne a včas, úrad okrem platobnej schopnosti pravidelne na mesačnej báze sleduje vývoj hospodárenia VšZP s odhadom výsledku do konca roka 2023, pričom úrad bude od nej požadovať plnenie schváleného obchodno-finančného plánu na rok 2023," povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová. Aj k tomu je však podľa úradu nevyhnutné, aby ministerstvo vydalo vykonávaciu vyhlášku, ktorá mešká tretí mesiac.
ÚDZS zároveň poukázal na jeho nedávnu analýzu potvrdzujúcu podozrenia, že VšZP platí za rovnaké výkony nemocniciam viac ako súkromné zdravotné poisťovne. Obdobné podozrenia podľa ÚDZS existujú aj pri platbách ambulanciám a spoločným vyšetrovacím a liečebným zložkám. "Sú to desiatky miliónov eur, takže prehodnotenie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, forézny audit týchto zmlúv a nastavenie spravodlivých platobných mechanizmov sú kľúčom k finančnému zotaveniu VšZP. V tejto súvislosti je nevyhnutná razantná ingerencia nielen vedenia poisťovne, ale aj jej jediného akcionára – ministerstva zdravotníctva," vyhlásila predsedníčka úradu.
Úrad si uvedomuje, že na zabezpečenie dlhodobej finančnej stability zdravotníctva sú nutné systémové zmeny, kam patrí predovšetkým účinná cenová regulácia. V tejto súvislosti ocenil, že súčasťou programového vyhlásenia vlády sa stala ambícia urýchliť zavedenie DRG. "Absencia DRG stojí za veľkou časťou finančných deformácií medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú pacienta," skonštatovala Bláhová.
Strata VšZP predstavovala ku koncu marca 50,2 milióna eur, vlani skončila v strate 153,8 milióna eur. Minister zdravotníctva Michal Palkovič preto požiadal Dozornú radu VšZP, aby predložila návrh opatrení na zvrátenie rastu dlhu poisťovne. Očakával, že opatrenia budú spĺňať parametre, ktoré v minulosti musel spĺňať ozdravný krízový plán. Začiatkom júna informoval o to, že o návrhoch rady sa má ešte rokovať.
(tasr)
Americký prezident Joe Biden v stredu uviedol, že šéf Kremľa Vladimir Putin prehráva vojnu na Ukrajine, je však predčasné povedať, či ho vzbura žoldnierov z Vagnerovej skupiny oslabila. Biden zároveň označil ruského prezidenta za "vyvrheľa".
"To je ťažké povedať, je však jasné, že vojnu prehráva," odpovedal Biden v Bielom dome na novinársku otázku, či vzbura vagnerovcov z minulej soboty oslabila Putinovu pozíciu. Putin je teraz "pre celý svet vyvrheľom", dodal Biden.
Biely dom zostáva opatrný v interpretovaní vývoja od minulotýždňových udalostí v Rusku, kde sa Vagnerova skupina – jedna z najschopnejších súčastí ruských síl na Ukrajine – pod vedením svojho šéfa Jevgenija Prigožina vzbúrila proti veleniu armády a postupovala smerom na ruskú metropolu Moskva.
Biden podľa vlastných slov absolvoval ešte počas víkendu videorozhovory s predstaviteľmi spojeneckých krajín, pričom sa zhodli na tom, že Putinovi nedovolia, aby vinu za Prigožinovu rebéliu zvalil na Západ či NATO. Spojenci sa podľa Bidena zdôraznili, že išlo výhradne o vnútornú záležitosť Ruska, s ktorou západné krajiny nemali nič spoločné.
(tasr)
MARTIN – Múzeum Martina Benku v Martine otvoria po štvorročnej rekonštrukcii pre verejnosť vo štvrtok 29. júna.
Podľa generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) Branislava Panisa dosiahli celkové náklady na rekonštrukciu výšku 1,014 milióna eur. Dlhoročné snahy SNM o celkovú rekonštrukciu budovy, primerané uloženie a ochranu Benkových diel sa podľa neho naplnili získaním účelovej finančnej dotácie z Ministerstva kultúry (MK) SR vo výške 910 000 eur.
„Rekonštrukciu dofinancovalo SNM aj z vlastných zdrojov vo výške 104 145 eur," doplnil. Múzeum sídli v dome, v ktorom žil a tvoril maliar, ilustrátor a grafik Martin Benka od roku 1959 až do júna 1971. Rok po jeho smrti sprístupnili v dome expozíciu pre verejnosť. „Po viac ako 60 rokoch mohol objekt prejsť rozsiahlou obnovou. Zlý technický stav budovy bol dlhodobým problémom. V havarijnom stave bolo zastrešenie, kotolňa aj všetky vnútorné rozvody. Zastaraná bola elektronická zabezpečovacia a požiarna signalizácia a nedostatočné bolo aj objemové a technické vybavenie depozitárnych priestorov," podotkol riaditeľ SNM v Martine Radovan Sýkora.
Pripomenul, že interiér múzea je podľa poslednej vôle Benku zachovaný v autentickej podobe, čo v plnej miere akceptovali aj zvolenou formou rekonštrukcie. „Okrem známych Benkových obrazov približuje múzeum aj jeho ďalšie tvorivé činnosti – napríklad dizajn písma a úžitkových predmetov či lásku k hudbe, umelcov vkus, záľuby, ale tiež sny, túžby i nezrealizované plány. Tvorivú činorodosť jeho osobnosti dokresľuje galéria a nábytkom zariadená pracovňa, ateliér i spálňa, ktoré akoby len prednedávnom opustil," skonštatoval. SNM v Martine – Múzeum Martina Benku v súčasnosti spravuje približne 12 000 výtvarných diel a osobných predmetov Benku.
„Ešte počas života odovzdal v roku 1960 formou darovacej zmluvy podstatnú časť tvorby (približne 5 200 výtvarných diel) československému štátu. Ďalšie umelecké diela, osobné predmety a bohatú knižnicu zanechal štátu formou testamentu z roku 1969," dodal Sýkora. Finančnú hotovosť vrátane autorských práv spravuje Komisia pre správu pozostalosti Martina Benku pri Fonde výtvarných umení. „Hotovosť a príjmy z autorských práv sú základom Ceny Martina Benku. Každoročne ju odovzdávajú začínajúcim aj už etablovaným výtvarným umelcom a teoretikom umenia," uzavrel riaditeľ SNM v Martine.
Zdroj: tasr
Minúta |
Prieskum: Dve tretiny Američanov súhlasia s vojenskou podporou Ukrajiny. Oproti máju ide o prudký nárast
Takmer dve tretiny amerických občanov (65 percent) podporujú dodávky zbraní Ukrajine v boji proti Rusku, čo predstavuje nárast až o 19 percentuálnych bodov oproti máju. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Reuters a Ipsosu, ktorý zverejnili v stredu, informuje TASR.
Celkovo 76 percent opýtaných Američanov si myslí, že pomoc Ukrajine je signálom pre súperiace mocnosti, že USA sú ochotné a schopné brániť svojich spojencov a záujmy.
Z najnovšieho prieskumu vyplýva, že s vyzbrojovaním Ukrajiny súhlasí až 81 percent stúpencov Demokratickej strany. U nezávislých respondentov je to 57 percent a u prívržencov republikánov 56 percent.
Ďalšie zistenia Reuters a Ipsosu naznačujú, že viac než dve tretiny amerických voličov v budúcoročných prezidentských voľbách pravdepodobne uprednostnia takého kandidáta, ktorý bude pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a v angažovanosti Spojených štátov v Severoatlantickej aliancii.
Dvojdňový online prieskum na celonárodnej úrovni sa uskutočnil len pár dní po tom, ako sa šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu. V prieskume odpovedalo 1 004 dospelých ľudí, vrátane 400 prívržencov demokratov a 383 stúpencov Republikánskej strany. Mieru presnosti prieskumníci stanovili na štyri percentuálne body v oboch smeroch.
"Rozhodne to posilňuje rozhodnutie (amerického prezidenta) Joea Bidena naplno pokračovať v tejto politike," komentoval výsledky prieskumu bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine William Taylor. Podľa neho si z toho iste vezmú príklad aj republikáni v Snemovni reprezentantov a Senáte Kongresu USA. Niektorí pravicoví republikánski politici sa totiž postavili proti pokračovaniu vojenskej podpory Spojených štátov Ukrajine.
Bidenova administratíva doposiaľ schválila 41 balíkov vojenskej pomoci v hodnote viac ako 40 miliárd dolárov od augusta 2021.
(tasr)
Prvých 14 tankov americkej výroby typu Abrams, ktoré zakúpila poľská vláda, v stredu dorazilo do Poľska. Informoval o tom tamojší minister obrany Marius Blaszczak, uviedla tlačová agentúra PAP.
Poľská vláda kúpila tanky Abrams od Spojených štátov za 1,4 miliardy dolárov (1,3 miliardy eur) ako náhradu za tanky sovietskej výroby, ktoré Varšava darovala Ukrajine. Ich akvizícia je tiež súčasťou snáh o modernizáciu a posilnenie poľskej armády.
Poľsko celkovo dostane 116 tankov Abrams, zvyšných 102 vozidiel bude dodaných v priebehu tohto a budúceho roka.
Blaszczak, ktorý cestoval do prístavu Štetín-Świnoujście, aby dozrel na vykladanie tankov, vyhlásil, že "tanky Abrams pomôžu obrániť Európu pred hrozbami zo strany imperiálneho Ruska".
"Dnešok je prejavom poľsko-amerického spojenectva, ktoré pomôže nielen obrane Poľska, ale aj celého východného krídla Severoatlantickej aliancie. Tá zasa ochraňuje bezpečnosť slobodného sveta ako takého," povedal Blaszczak, ktorý kontrakt o dodávke tankov podpísal v januári tohto roka.
Okrem tankov Abrams Poľsko od USA kúpilo aj 12 vozidiel technickej podpory typu Hercules, osem mostných tankov, šesť veliteľských tankov a 26 servisných vozidiel na podvozku typu Humvee. Washington Varšave dodá aj 250-tisíc kusov munície, čo je však dohodnuté v osobitnej zmluve.
Agentúra PAP pripomína, že Poľsko je prvou európskou krajinou a prvým štátom NATO okrem USA, ktorý bude používať tanky typu Abrams. Podľa Blaszczaka má Poľsko pre tieto tanky už pripravené plne vycvičené posádky.
(tasr)
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z Výboru pre občianske slobody a práva žien v stredu schválili zmeny v navrhovanej smernici EÚ o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Europoslanci požadujú jednotnú definíciu znásilnenia, prísnejšie pravidlá týkajúce sa kybernetického násilia a zlepšenie podpory pre obete sexuálneho násilia, informuje spravodajca TASR.
Na základe návrhu Európskej komisie na trestnoprávnu definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu sa europoslanci snažia pridať hrozby a zastrašovanie do zoznamu faktorov, ktoré bránia slobodnému rozhodovaniu žien pri pohlavnom styku. Členovia výboru sú presvedčení, že každý takýto súhlas sa musí posúdiť vzhľadom na konkrétne okolnosti.
Navrhujú tiež doplňujúce trestnoprávne pravidlá týkajúce sa sexuálneho napadnutia (akéhokoľvek nedobrovoľného sexuálneho činu, ktorý nemožno definovať ako znásilnenie) a požadujú celoúnijnú legislatívu o mrzačení pohlavných orgánov, nútenej sterilizácii, nútených manželstvách a sexuálnom obťažovaní v práci. Podľa europoslancov by sa mal rozšíriť aj zoznam priťažujúcich okolností pre sexuálnych páchateľov.
Návrh sa zaoberá aj online formami násilia a obťažovania. Poslanci v tejto oblasti požadujú rozšírenú definíciu "intímneho materiálu", ktorý sa nesmie zdieľať bez súhlasu dotknutej osoby tak, aby zahŕňal aj obrázky alebo videá zachytávajúce nahotu, ktoré nemajú sexuálnu povahu. Poslanie nevyžiadaného materiálu zobrazujúceho genitálie by malo byť klasifikované ako kybernetické obťažovanie, dodávajú europoslanci.
Členské štáty EÚ musia zároveň obetiam takéhoto násilia zaručiť bezplatnú právnu pomoc v jazyku, ktorému rozumejú, čo najrýchlejšie zhromaždiť dôkazy a poskytnúť im špecializovanú podporu.
Za príslušnú správu zahlasovalo 71 členov výboru, piati boli proti a siedmi sa zdržali hlasovania.
Rozhovory s Radou EÚ (členské štáty) o konečnej podobe navrhovanej smernice sa začnú po schválení návrhu rokovacieho mandátu počas júlového plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu. Členské štáty sa na svojom stanovisku dohodli 9. júna.
(tasr)
Najčítanejšie
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…
Budeme sa raz rozprávať so zvieratami? Umelá inteligencia robí prvé kroky
Môžeme sa rozprávať so zvieratami? Doktor Dolittle to dokázal. Teraz vedci využívajú jazykové modely, aby napodobnili túto fiktívn…