Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podľa prieskumu sa tretina ľudí obáva falšovania volieb. Smer chce paralelne sčítavať hlasy

Vyše tretina občanov Slovenska sa obáva manipulácii septembrových predčasných parlamentných volieb. Líder opozičného Smeru chce pri nich paralelne sčítavať hlasy.

Zmanipulovania septembrových parlamentných volieb sa obáva 36,2 percenta ľudí. Naopak, obavy z toho nemá 58,6 percenta opýtaných. Zvyšných 5,2 percenta respondentov nevie, respektíve nechce na otázku o obavách zo zmanipulovania volieb odpovedať. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 6. až 9. júna na vzorke 1000 respondentov realizovala agentúra AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Zmanipulovania najbližších parlamentných volieb sa obávajú skôr ľudia vo veku 50 až 65 rokov a skôr osoby so vzdelaním bez maturity. Obavy prevládajú viac v skupine žien ako mužov. Zmanipulovania volieb sa výrazne nadpriemerne obávajú voliči strán Republika, SNS, Smer-SD. Najväčšie obavy majú spomedzi krajov obyvatelia Banskobystrického kraja.

Fico hovorí o významnom nástroji

Smer-SD bude paralelne sčítavať hlasy pri septembrových parlamentných voľbách. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu strany a poslanca Národnej rady (NR) SR Roberta Fica v štvrtkovej relácii TV Joj Na hrane. Víta preto novelu zákona, ktorá má zaviesť obciam s internetovou stránkou povinnosť zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

"Tento zákon vznikol pod tlakom opozície. Som rád, že bol prijatý. Bude to pre nás významný nástroj. Ja chcem povedať, že Smer-SD bude robiť paralelné sčítanie hlasov," uviedol Fico.

Letanovská vraví, že občania podľahli fámam

Jeho oponentka v diskusii, volebná líderka strany Eduarda Hegera Demokrati Andrea Letanovská, skonštatovala, že obavy zo zmanipulovaných volieb vychádzajú z toho, že ľudia veria nepravdivým informáciám či nepotvrdeným fámam. Poukázala na to, že prvé opatrenia boja proti dezinformáciám prijal vládny kabinet Eduarda Hegera.

Fico zároveň verí, že septembrové voľby budú férovým politickým súbojom. Avizoval, že Smer-SD v piatok plánuje na ministerstvo vnútra podať kandidátnu listinu do volieb. "Je to stranícka kandidátka, ktorá je postavená na lojalite," podotkol. Smer-SD chce podľa jeho slov voľby vyhrať. "Ja si uvedomujem, že je vysoká pravdepodobnosť, že môžeme skončiť v opozícii, ale máme legitímnu ambíciu a predpoklady na to, aby sme voľby vyhrali," doplnil.

Letanovská na margo obáv, či má dostatočné skúsenosti na post volebnej líderky, poukázala na to, že má za sebou 30 rokov služby v prospech ľudí. "Skúsených politikov máme plný parlament. Mali sme ich tu mnohokrát vo vláde, dokonca vo vládach, ktoré sa opakovali. Mali sme tu premiérov, ktorí nimi neboli len raz. Slovensko z toho veľa osohu nemalo. Politická skúsenosť nie je garanciou toho, že politik bude slúžiť v prospech ľudí," povedala.

Témou bol aj Kollár

Diskutujúci sa vyjadrili aj k plánovej mimoriadnej schôdzi NR SR k odvolaniu Borisa Kollára (Sme rodina) z funkcie predsedu parlamentu pre kauzu fyzického napadnutia jeho bývalej partnerky. Fico opätovne vyzval Kollára, aby z postu sám odstúpil. S mimoriadnou schôdzou však nesúhlasí. Myslí si, že návrh na odvolanie nezíska potrebných 76 hlasov poslancov a posilní sa tak Kollárov mandát. "Lepšie by bolo, aby sme naňho vytvárali tlak, aby z tej funkcie odstúpil," dodal.

Letanovská odmietla, že by Demokrati schôdzu iniciovali preto, aby sa zviditeľnili. "Rozhodne to nie je krok na zviditeľnenie demokratov, ale na to, aby sme sa pozreli na ženy, ktoré trpia," skonštatovala. Kollárov čin opätovne odsúdila.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky policajt, ktorý zastrelil tínedžera, sa ospravedlnil rodine obete

Francúzsky policajt, ktorý počas utorkovej cestnej kontroly v Nanterre na predmestí Paríža zastrelil 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu, sa ospravedlnil rodine obete. Vo štvrtok to uviedol jeho právnik Laurent-Franck Liénard. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním na francúzske médiá.

Prokuratúra vo štvrtok policajta obvinila z úmyselného zabitia a nariadila jeho vzatie do väzby. "Je zničený. Ráno nevstáva, aby zabíjal ľudí... Nechcel ho zabiť," povedal Liénard pre francúzsku televíziu BFMTV.

Smrť tínedžera vyvolala vo Francúzsku vlnu násilných protestov. Incident bol zachytený na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok.

Na protesty v krajine vo štvrtok dohliadalo približne 40-tisíc policajtov. Demonštranti vo viacerých francúzskych mestách v stredu zapaľovali autá, odpadkové koše, či verejné budovy. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na pokoj a násilné protesty označil za "neospravedlniteľné".

Matka zastreleného tínedžera tvrdí, že incident bol rasovo motivovaný. "Neobviňujem políciu, obviňujem jednu osobu: toho, kto pripravil o život môjho syna," povedala v rozhovore pre televíznu stanicu France 5.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj chce začať proces vstupu do NATO. Inak vraj nemá cenu, aby šiel na aliančný samit do Litvy

Ukrajina sa usiluje o pozvánku na začatie prístupového procesu do Severoatlantickej aliancie (NATO) na jej júlovom samite v Litve. Ukrajinský prezident Volodmyr Zelenskyj sa ho však nezúčastní, ak lídri Aliancie nepreukážu "odvahu" a nevyšlú jasný signál, že sa tento proces môže začať. TASR o tom informuje na základe správy stanice Sky News, ktorá sa odvolala na poradcu ukrajinského prezidenta Ihora Žovkvu.

Kyjev pripustil, že sa nemôže stať súčasťou NATO, kým na jeho území prebieha vojna; chce však začať s prístupovým procesom. "Táto žiadosť je teraz na stoloch lídrov spojencov z NATO," uviedol hlavný poradca Zelenského v oblasti diplomacie Žovkva.

"Samit vo Vilniuse bude veľmi dobrým začiatkom pre odpoveď na túto žiadosť. A odpoveďou myslíme pozvánku na členstvo, ktorá je iba prvým dejstvom," dodal.

Spojenci Ukrajiny zostávajú rozdelení v otázke, ako rýchlo by sa mala stať súčasťou NATO; niektorí sú opatrní v súvislosti s každým krokom, ktorý by Alianciu dostal bližšie k možnej vojne s Ruskom, uvádza Sky News. Podľa Kyjeva však boj Ukrajiny proti ruskej invázii demonštruje skutočnosť, že je hodná vstupu do Aliancie.

Samotný Zelenskyj sa vyjadril, že "nemá pre neho cenu" ísť na samit NATO v prípade, že nedostane "signál" - a jeho neprítomnosť môže zatieniť akýkoľvek prejav západnej jednoty na vrcholnej schôdzke tejto vojenskej aliancie.

"Ak na samit vo Vilniuse nebude žiadny výsledok, (Zelenskyj) nemá dôvod ani čas na to, aby tam šiel," uzavrel Žovkva.

Samit Aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius sa uskutoční 11. a 12. júla.

(tasr)

Minúta  |  

Britský minister obrany: NATO by malo preskočiť akčný plán a prijať Ukrajinu zrýchlene

Severoatlantická aliancia by mala zvážiť preskočenie fázy 'akčného plánu' v prípade prijatia Ukrajiny. Povedal to v štvrtok britský minister obrany Ben Wallace. Podľa neho však tento pohľad zrejme nezdieľa všetkých 31 členských štátov, takže sa o tom pravdepodobne nerozhodne na júlovom summite NATO vo Vilniuse. TASR správu prevzala z agentúry DPA a Sky News.

NATO vystavilo v zrýchlenom režime pozvánku Fínsku a Švédsku, čo podľa britského ministra nastoľuje otázku, či by sa nemalo rovnako postupovať aj v prípade Kyjeva. "Koniec-koncov, Ukrajinci budú mať jedny z najskúsenejších pozemných síl v Európe a pravdepodobne budú jednou z najvyzbrojenejších európskych krajín," vysvetlil Wallace.

"Myslím si, že [vo Vilniuse] by sme mohli odstrániť prekážky, aby sa Ukrajina posunula smerom k väčším bezpečnostným zárukám a silnejšej podpore," dodal Wallace.

Veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová medzitým uviedla, že členské štáty sa blížia ku kompromisu, ktorý by mohol stanoviť spôsob, akým Ukrajina vstúpi do Aliancie. Smithová je presvedčená o tom, že sa členské štáty dohodnú na texte, ktorý bude siahať nad rámec vyhlásenia z Bukurešti z roku 2008. V tom sa síce uvádza, že Ukrajina do NATO vstúpi, ale nešpecifikuje kedy a ako.

Ukrajina chce, aby jej členské štáty NATO na júlovom summite prisľúbili vstup do Aliancie hneď po skončení vojny, a to aj s jasným plánom prijatia.

(tasr)

Minúta  |  

Americký rezort diplomacie schválil predaj stíhačiek F-35 Česku

Americké ministerstvo zahraničných vecí schválilo možný predaj stíhačiek F-35, munície a príslušenstva Českej republike v celkovej hodnote 5,6 miliardy dolárov. S odvolaním sa na Pentagón o tom vo štvrtok informovala agentúra Reuters, uvádza TASR.

ČR má záujem o kúpu 24 stíhačiek F-35. Hlavnými dodávateľmi techniky sú spoločnosti Lockheed Martin, Raytheon a Boeing.

Informáciu o žiadosti Českej republiky posunul Pentagón vo štvrtok aj americkému Kongresu.

(tasr)

Minúta  |  

Thunbergová bude na Ukrajine hodnotiť ekologické škody, ktoré spôsobila vojna

Do ukrajinskej metropoly Kyjev pricestovali vo štvrtok členovia Medzinárodnej pracovnej skupiny pre ekologické dôsledky vojny, ktorí vyhodnotia vplyv bojov na Ukrajine na životné prostredie. Je medzi nimi aj švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, informuje agentúry DPA.

"Potrebujeme vašu odbornú pomoc," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ich v ukrajinskej metropole prijal. Poukázal najmä na rozsiahle škody, ktoré začiatkom júna spôsobilo zničenie Kachovskej priehrady a následné rozsiahle záplavy v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

"Nemyslím si, že reakcia sveta na túto ekocídu bola dostatočná. Nemyslím si ani to, že akákoľvek reakcia by mohla byť dostatočná. Pretože jednoducho neexistujú slová, ktorými by sa táto brutalita dala opísať," uviedla podľa ukrajinských médií Thunbergová.

Zelenskyj členov skupiny informoval aj o problémoch so zásobovaním pitnou a úžitkovou vodou v Chersone a v priľahlej Mykolajivskej oblasti. Postihnutý je aj sektor poľnohospodárstva a biodiverzita regiónu.

V pracovnej skupine sú okrem Thunbergovej aj bývalá švédska vicepremiérka Margot Wallströmová, írska exprezidentka Mary Robinsonová a podpredsedníčka Európskeho parlamentu Heidi Hautalová pochádzajúca z Fínska.

Výsledky práce skupiny majú prispieť k úsiliu prinútiť Rusko, aby kompenzovalo škody, ktoré počas viac než 16 mesiacov trvajúcej invázie spôsobilo na Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.