Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kokaín za 223 miliónov eur. Španielski a kolumbijskí policajti našli medzi banánmi 6,5 tony drogy

Príslušníci španielskej a kolumbijskej polície zaistili pri troch operáciách 6,5 tony kokaínu ukrytého medzi legálnymi zásielkami banánov. Celková hodnota drog na čiernom trhu dosahuje 223 miliónov eur, informuje TASR podľa správy Europolu.

Španielska Civilná garda (Guardia Civil) rozložila s podporou Europolu zločineckú sieť, ktorá do EÚ z Južnej Ameriky pašovala tony kokaínu. Do vyšetrovania, ktoré sa začalo v októbri 2022, bola zapojená aj polícia z Kolumbie a Lotyšska. Europol sprostredkúval výmenu informácií medzi zúčastnenými stranami a zabezpečoval analytickú podporu. Príslušníci Europolu následne sprostredkúvali komunikáciu jednotlivých strán aj v deň zásahu priamo v teréne v Španielsku.

Pri zásahoch policajti prehľadali osem lokalít v španielskych mestách Cádiz a Málaga, zadržali 13 osôb, zaistili celkovo 6,5 tony kokaínu, niekoľko vozidiel, luxusné hodinky, veľké množstvo elektroniky a 1,5 milióna eur v hotovosti.

Šéf siete je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv narkozločinu v Španielsku. Hlavný stan mal v Málage, drogy vo veľkom pašoval do EÚ z Kolumbie a Ekvádoru prostredníctvom rodinnej firmy venujúcej sa veľkoobchodu s mrazenými rybami. Kokaín však do EÚ pašoval aj v zásielkach banánov.

Úrady počas uplynulých siedmich mesiacov zhabali v súvislosti s touto zločineckou sieťou tri veľké zásielky drog. Kolumbijská polícia v decembri minulého roka zhabala v prístave Turbo asi tri tony kokaínu ukrytého v zásielke banánov, pri inej akcii zase kolumbijské úrady zaistili v prístave Cartagena jeden a štvrť tony tejto drogy.

Zločinecká sieť sa chcela vyhnúť komplikáciám, preto sa pokúsila vynechať Kolumbiu a v máji tohto roka nasmerovala zásielku z Ekvádoru priamo do španielskeho prístavu Algeciras. Drogy úspešne dorazili do Španielska, kde ich vyzdvihol jeden z členov skupiny. Policajti však zásielku zachytili počas jej prevozu do neďalekého skladu a zadržali pri tom sedem ľudí.

Aj tento úspech španielskej a kolumbijskej polície však bledne v porovnaní s dosiaľ najväčším úspešným protidrogovým zásahom v Európe, ktorý sa v roku 2022 podaril holandským a belgickým úradom. Tie počas akcií v Antverpách a Rotterdame zhabali celkovo 160 ton kokaínu.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko očakáva štvrtú noc nepokojov, zvyšuje počet policajtov v uliciach

Francúzsko sa v piatok rozhodlo v očakávaní štvrtej noci nepokojov nasadiť do ulíc v celej krajine až 45.000 policajtov a žandárov. Oznámil to francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, informuje TASR citujúc zo správy agentúry AFP.

V porovnaní z predchádzajúcou nocou, sa počet policajtov a žandárov vo francúzskych uliciach zvýši o 5000. AFP uvádza, že hoci protesty, ktoré vyvolalo utorňajšie usmrtenie tínedžera policajtom, trvajú už štvrtý deň, nič neosvedčuje tomu, že by sa hnev verejnosti už začal zmierňovať.

Smrť 17-ročného tínedžera bola bol zachytená na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok v meste Nanterre na predmestí Paríža. Incident vyvolal v celom Francúzsku vlnu násilných protestov.

K výtržnostiam prišlo v noci na piatok už tretiu noc po sebe aj napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam, v rámci ktorých nasadili po celej krajine okolo 40.000 policajtov a žandárov. Polícia len v noci na piatok 875 ľudí.

V noci na piatok bolo zhorelo počas nepokojov v celom Francúzsku približne 1900 áut. Požiare boli založené aj v zhruba 500 verejných budovách vrátane policajných staníc a radníc, informuje agentúra DPA citujúc miestne úrady. Len v samotnej metropolitnej oblasti Paríža horelo 934 áut a požiare tam boli založené v 212 budovách. V Štrasburgu údajne zhorelo 74 áut.

Do boja s plameňmi bolo podľa francúzskych úradov a médií v celej krajine nasadených takmer 10.000 hasičov. Počas noci na piatok, a teda tretej noci nepokojov, horeli autá aj odpadkové koše a výtržníci hádzali na policajtov petardy.

Francúzsko pristúpilo v piatok k ďalším opatreniam zameraným na potlačenie nepokojov. Na celom území krajiny prestala od 21.00 h až do odvolania premávať autobusová a električková doprava. Zároveň je v zakázaný predaj zábavnej pyrotechniky so silnejším účinkom.

Okrem toho boli zrušené veľké verejné podujatia, keďže by podľa slov francúzskej premiérky Élisabeth Bornovej vyťažili políciu a príslušníkov bezpečnostných síl a predstavovali by hrozbu pre verejný poriadok.

Usmrteného 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu majú pochovať v sobotu, oznámil v piatok starosta mesta Nanterre, Patrick Jarry.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj kvôli wagnerovcom v Bielorusku nariadil posilnenie oblastí na severe Ukrajiny

Ukrajinský prezident povedal, že nariadil najvyšším vojenským veliteľom, aby posilnili severný vojenský sektor Ukrajiny. Ako referuje web news.sky.com, toto nariadenie vydal po tom, ako do Bieloruska tento týždeň prišli žoldnieri z Wagnerovej skupiny, ktorí minulý víkend uskutočnili krátku vzburu proti vedeniu ruského ministerstvu obrany.

Zelenskyj uviedol, že vládni a vojenskí lídri si vypočuli aj správu ukrajinských spravodajských a bezpečnostných síl o situácii v Bielorusku, ktoré je severným susedom Ukrajiny. Práve do Bieloruska sa po spomenutej vzbure uchýlil mecenáš wagnerovcov Jevgenij Prigožin i približne 5-tisíc bojovníkov z tejto skupiny.

Ukrajinský vládny predstaviteľ pre The Economist povedal, že tieto jednotky „by mohli byť použité na diverzné misie“, hoci zdroj z vojenskej spravodajskej služby uviedol, že ďalšia ruská invázia zo severu je nepravdepodobná. „Možno je to hra, ktorá nás prinúti presunúť sily na sever, ale aj my hráme hry,“ povedal.

(sita)

Minúta  |  

Bolsonaro má osemročný zákaz kandidovať, rozhodol súd

Brazílsky Najvyšší volebný súd v piatok zakázal bývalému prezidentovi Jairovi Bolsonarovi pôsobiť v politike nasledujúcich osem rokov. Päť zo siedmich sudcov hlasovalo v neprospech exprezidenta, ktorý bol obvinený zo zneužitia právomocí a zo spochybňovania hlasovacieho systému pred minuloročnými voľbami. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Verdikt súdu tak znemožňuje 68-ročnému Bolsonarovi kandidovať v prezidentských a kongresových voľbách v roku 2026 a v komunálnych voľbách v rokoch 2024 a 2028.

"Nie som mŕtvy, budeme pokračovať v práci," reagoval bývalý brazílsky prezident, ktorý rozhodnutie súdu označil za "bodnutie do chrbta". Zároveň avizoval odvolanie na Najvyšší súd.

Bolsonaro ešte pred prehratými voľbami vlani v októbri spochybňoval férovosť elektronického hlasovacieho systému. Prokuratúra ho neskôr obvinila, že na základe týchto nepodložených tvrdení jeho stúpenci po voľbách vtrhli do budovy prezidentského paláca, Kongresu a Najvyššieho súdu.

Prokuratúra vyšetrovala prípad z 18. júla 2022, keď Bolsonaro podľa nej zneužil zamestnancov vlády, štátny televízny kanál a prezidentský palác v Brazílii, aby zahraničným veľvyslancom povedal, že elektronický hlasovací systém v krajine je zmanipulovaný.

Bolsonaro nikdy neuznal svoju porážku vo voľbách proti súčasnému prezidentovi Luizovi Ináciovi "Lulovi" da Silvovi.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko odmieta obvinenia OSN, že v tamojšej polícii je rozšírený rasizmus

Francúzska vláda v piatok odmietla obvinenia OSN z toho, že medzi francúzskymi policajtmi je rozšírený rasizmus a že bol príčinou zastrelenia 17-ročného mladíka pôvodom zo severnej Afriky počas utorkovej dopravnej kontroly. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Akékoľvek obvinenia z rasizmu alebo systémovej diskriminácie v policajnom zbore sú absolútne nepodložené," vyhlásilo v piatok francúzske ministerstvo zahraničných vecí.

Násilné protesty prerastajú do čoraz väčšej krízy, ktorú úrady zvládajú iba s vypätím všetkých síl – zhoreli už tisíce áut a zadržané boli stovky osôb. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvažoval, že v oblasti zasiahnutej nepokojmi zavedie výnimočný stav, zatiaľ tak však neurobil.

Policajné odbory medzitým vydali vyhlásenie, podľa ktorého sú ich členovia počas uplynulých dní vo vojne so "zberbou" a vyzvali na rázne riešenie situácie.

"Príslušníci policajného zboru sú dnes v prvej línii, pretože sme vo vojne. Tvárou v tvár týmto násilníckym hordám už nestačí iba vyzývať na upokojenie situácie, jej upokojenie je potrebné vynútiť," uvádza sa v spoločnom vyhlásení odborov APN a UNSA, ktoré združujú dovedna polovicu policajtov v krajine.

Macron po troch nociach násilných protestov prisľúbil zvýšenie počtu nasadených policajtov.

Policajné odbory "volajúce po občianskej vojne by sa mali naučiť držať jazyk za zubami; už sme videli vážne následky, ktoré takáto rétorika môže napáchať. Politici by mali opäť prebrať kontrolu nad políciou," napísal na Twitteri bývalý prezidentský kandidát krajne ľavicovej strany Nezlomné Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon.

"Zhodneme sa už konečne na tom, že v polícii máme hlboko zakorenený problém? Toto je volanie po občianskej vojne," súhlasila predsedníčka strany Zelení Marine Tondelierová.

Zástupcovia ľavice opakovane tvrdia, že zákon z roku 2017 viedol k zvýšeniu počtu obetí policajných zákrokov. Policajtom totiž umožňuje použiť pri cestných kontrolách na svoju obranu zbraň v prípade, že sú v ohrození života. Právnik pozostalých Yassine Bouzrou však tvrdí, že podľa videozáznamu aktuálneho incidentu policajta na živote nič neohrozovalo a tínedžera chladnokrvne zastrelil.

Minister vnútra Gérald Darmanin tento týždeň uviedol, že dá podnet na zrušenie malých krajne pravicových odborov Syndicat France Police, ktoré na Twitteri privítali mladíkove zastrelenie. Inkriminovaný tweet bol už medzitým odstránený.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by v júni vyhral Smer, nasleduje Hlas, Progresívne Slovensko posilnilo

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v júni, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 19 percent hlasov. Druhá v poradí by skončila strana Hlas-SD (16,3 percenta), po nej nasleduje Progresívne Slovensko (13,5 percenta). Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre TV Markíza.

Štvrtá v poradí by skončila Republika, ktorá by získala 9 percent hlasov voličov. Nasleduje hnutie Sme rodina so ziskom 6,1 percenta. Do parlamentu by sa dostali aj KDH a OĽANO a priatelia, ktorých by volilo 6 percent hlasujúcich, SNS so ziskom 5,5 percenta a SaS (5 percent).

Pred bránami parlamentu by ostali Aliancia (3,9 percenta), Demokrati (3,6 percenta), Kotlebovci-ĽSNS (2,1 percenta), Modrí, Most-Híd (1,6 percenta) i Za ľudí (0,7 percenta). Potrebných päť percent by nezískali ani Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia či Demokratická strana.

Prieskum sa konal od 21. do 28. júna na reprezentatívnej vzorke 1012 respondentov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.