Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzska polícia zatkla 994 ľudí počas štvrtej noci nepokojov

Najmenej 994 ľudí zadržali vo Francúzsku v noci na sobotu počas pokračujúcich protestov vyvolaných smrťou tínedžera, ktorého zastrelil policajt pri dopravnej kontrole na predmestí Paríža. Demonštranti vykradli aj obchod so zbraňami v Marseille a odniesli si odtiaľ lovecké pušky, no žiadnu muníciu. V noci na sobotu to uviedol denník Guardian a spravodajská stanica France24.

Protestujúci vtrhli do obchodu so zbraňami v centre Marseille. Policajti následne zadržali jedného človeka, ktorý mal pri sebe pušku s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajúcu z vykradnutého obchodu. Ten v súčasnosti strážia policajné jednotky. Policajti v meste zadržali celkovo 80 ľudí.

Polícia zasahovala aj v Paríži a mestách Lyon a Toulouse, v ktorých dohromady zatkla 156 osôb, a evakuovala aj parížske námestie Place de la Concorde. Demonštranti v meste Montpellier zasa v noci rozbíjali výklady obchodov.

Dve mestá v regióne Alsasko Colmar a Mulhouse v noci na sobotu zaviedli na niekoľko dní zákaz vychádzania pre maloleté osoby bez sprievodu dospelých, píše Guardian.

Podľa francúzskeho ministra vnútra Géralda Darmanina však "násilné protesty už nie sú také intenzívne". Darmanin zároveň nadránom pricestoval do mesta Mantes-la-Jolie, aby sa poďakoval polícii a žandárom za ich nočnú službu.

Nepokoje vo Francúzsku pokračujú. Polícia zatkla takmer 700 ľudí. Macron odišiel zo samitu EÚ hasiť situáciu

Mohlo by Vás zaujímať Nepokoje vo Francúzsku pokračujú. Polícia zatkla takmer 700 ľudí. Macron odišiel zo samitu EÚ hasiť situáciu

Smrť 17-ročného tínedžera alžírskeho pôvodu bola bol zachytená na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok v meste Nanterre na predmestí Paríža. Incident vyvolal v celom Francúzsku vlnu násilných protestov.

Francúzsko pristúpilo v piatok k ďalším opatreniam zameraným na potlačenie nepokojov. Na celom území krajiny prestala od 21.00 h až do odvolania premávať autobusová a električková doprava. Zároveň je v zakázaný predaj zábavnej pyrotechniky so silnejším účinkom.

Darmanin zároveň oznámil, že počas štvrtej noci nepokojov nasadil do ulíc v celej krajine až 45-tisíc policajtov podporovaných ľahkými obrnenými vozidlami a ťažkoodencami, aby potlačili násilie v uliciach a zabránili podpaľovaniu áut, obchodov a ničeniu verejného majetku.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf CIA tajne navštívil Ukrajinu

Riaditeľ CIA William Burns sa nedávno na Ukrajine stretol s kolegami zo spravodajských služieb a prezidentom Volodymyrom Zelenským. Agentúre AFP to v piatok potvrdil americký predstaviteľ.

Burns "cestoval na Ukrajinu tak, ako to robil pravidelne od začiatku nedávnej ruskej agresie pred viac ako rokom," uviedol americký predstaviteľ. Informácie o návšteve neboli v čase jej uskutočnenia zverejnené.

Burns počas stretnutí opätovne potvrdil "záväzok USA zdieľať spravodajské informácie s cieľom pomôcť Ukrajine brániť sa pred ruskou agresiou", uviedol americký predstaviteľ.

Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj mu povedal, že protiofenzívne plány brzdí nedostatok primeranej palebnej sily, od moderných stíhačiek až po delostreleckú muníciu.

V utorok Spojené štáty oznámili nový balík zbraní v hodnote 500 miliónov dolárov vrátane obrnených vozidiel, presnej munície a zariadení na odstraňovanie mín.

Podľa denníka Washington Post, ktorý o návšteve informoval ako prvý, Burns bol na Ukrajine v júni ešte pred vzburou vagnerovcov.

Spojené štáty sa pokúsili dať Rusku najavo, že pri vzbure nezohrali žiadnu úlohu. Hlavné americké médiá informovali, že Burns po zložení zbraní vagnerovcov zavolal šéfovi ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR Sergejovi Naryškinovi, aby to potvrdil.

(tasr)

Minúta  |  

Česko od soboty predsedá V4, prioritou sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina

Česká republika v sobotu po Slovensku na rok prevzala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, ktorej ďalšími členmi sú Poľsko a Maďarsko. Heslom siedmeho českého predsedníctva v tejto skupine je "V4 for Citizens" (V4 pre občanov) a jeho hlavnými prioritami sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina.

Česko chce nadviazať na úsilie slovenského predsedníctva o návrat ku koreňom vyšehradskej spolupráce, z ktorých vyzdvihuje ľudské práva, slobodu, demokraciu a právny štát. ČR tiež pripomenula, že počas jej predsedníctva oslávia krajiny Vyšehradskej štvorky 20. výročie vstupu do EÚ a 25. výročie vstupu do NATO – v prípade Slovenska 20. výročie.

Český rezort zahraničných vecí zdôraznil, že ČR prevzala predsedníctvo v dramatickom geopolitickom kontexte pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine. Preto bude práve Ukrajina jednou z troch hlavných priorít, ktoré si na nasledujúci rok v rámci V4 stanovila. Chce podporiť spoluprácu krajín V4 v maximálnej pomoci Ukrajine a jej občanom – napríklad pri prijímaní utečencov, ich vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti či justičnej alebo humanitárnej pomoci.

Ďalšou z oblastí záujmu českého predsedníctva je bezpečná a vyspelá spoločnosť, pričom v centre pozornosti majú byť občania. ČR chce pokračovať v projektoch, ktoré občanom prinášajú pridanú hodnotu a uľahčujú ich spolužitie v regióne. Pôjde napríklad o kultúru, vzdelávanie, vedu a výskum, cestovný ruch, ale aj oblasť bezpečnosti, migrácie a obrany.

Treťou hlavnou úlohou je prispieť k rozvoju inovatívnej a prepojenej ekonomiky. ČR sa chce sústrediť napríklad na spoluprácu pri príprave vysokorýchlostných železničných spojení, v oblasti energetiky hodlá diskutovať o reforme trhu s elektrinou. Pokúsi sa tiež určiť spoločné ciele v kozmických aktivitách.

"Významnou a dlhodobou prioritou českého predsedníctva bude aj naďalej podpora ambicióznej politiky rozšírenia EÚ vrátane zrýchlenej integrácie partnerov do aktivít a politík EÚ," avizovala ČR. V tomto zmysle zostanú kľúčovými partnerskými regiónmi V4 krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko – aktuálne sa nezúčastňuje na vládnej úrovni).

Český premiér Petr Fiala v piatok po skončení samitu EÚ v Bruseli uviedol, že V4 má za sebou mnohé úspechy, a preto by nebolo vhodné "hodiť ju za hlavu". Zdôraznil však, že medzi krajinami sú rozdiely, pred ktorými nemožno zatvárať oči. Ostro skritizoval krok Poľska a Maďarska, ktoré na samite zablokovali prijatie záverov o migrácii. V mnohých oblastiach je však podľa neho spolupráca v rámci V4 možná.

(tasr)

Minúta  |  

USA nevedia s istotou potvrdiť, kde sa momentálne nachádza Prigožin

Vláda Spojených štátov v súčasnosti nemá dôveryhodné informácie o tom, kde sa aktuálne nachádza šéf súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý sa so svojimi bojovníkmi pokúsil o zvrhnutie velenia ruskej armády. V noci na sobotu to uviedol hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Správu priniesla televízia CNN.

"Nedisponujeme dostatočne spoľahlivými informáciami na to, aby sme mohli potvrdiť, kde (Prigožin a jeho bojovníci) momentálne sú," vyhlásil Kirby. Dodal, že podľa informácií Pentagonu by sa niektorí vagnerovci mohli nachádzať na Ukrajine, no "nie je jasné, koľko ich je ani čo tam robia".

CNN pripomína, že Spojené štáty v januári vyhlásili Vagnerovu skupinu za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Americké ministerstvo financií v stredu zároveň uvalilo sankcie na štyri spoločnosti spájané s vagnerovcami. Cieľom týchto sankcií je prerušenie ťažby zlata v krajinách, ako je Stredoafrická republika a Mali, z ktorej sa financuje fungovanie Vagnerovej skupiny v Afrike.

Prigožinov pokus o vzburu proti vojenskému vedeniu spôsobil v Rusku minulý víkend chaos, keď jeho žoldnieri pochodovali smerom k Moskve. K pochodu prišlo po tom, čo Prigožin v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Šéf vagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie o pokus zvrhnúť vládu.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA zablokoval plán na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek. Bidena to sklamalo

Najvyšší súd Spojených štátov v piatok zablokoval plán amerického prezidenta Joea Bidena na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek v hodnote 430 miliárd dolárov. Šéf Bieleho domu však vyhlásil, že plánuje prijať nové opatrenia na zmiernenie finančnej záťaže pre dlžníkov. Správu publikovali agentúra AFP a spravodajská stanica BBC.

"Viem, že mnohí Američania sú teraz sklamaní, znechutení alebo trochu nahnevaní. Musím priznať, že ja tiež," povedal v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu Biden. Zároveň prisľúbil, že prijme opatrenia zamerané na "zmiernenie finančnej záťaže pre čo najviac dlžníkov" a urobí tak "čo najrýchlejšie".

Medzi novými opatreniami, ktoré Biden navrhuje, je aj 12-mesačná pozastavenie platenia pokút za neskoré splácanie pôžičky. Šéf Bieleho domu chce zároveň zmeniť pravidlá splácania pôžičiek tak, že z príjmu dlžníkov sa bude sťahovať každý mesiac na platbu pôžičky namiesto desiatich percent len päť.

Agentúra AFP pripomína, že Bidenovo plánované odpustenie študentských dlhov sa malo týkať približne 40 miliónov Američanov. Mnohí študenti v Spojených štátoch si totiž práve vďaka pôžičke od štátu môžu dovoliť vysokoškolské štúdium, ktoré je v USA pomerne nákladné. Podľa Najvyššieho súdu však prezident v tejto záležitosti "prekročil svoje právomoci".

O odpustenie dlhov požiadalo 26 miliónov dlžníkov. Bidenov plán však na súde napadlo šesť republikánskych štátov – Arkansas, Iowa, Kansas, Missouri, Nebraska a Južná Karolína, píše BBC.

(tasr)

Minúta  |  

Kokaín za 223 miliónov eur. Španielski a kolumbijskí policajti našli medzi banánmi 6,5 tony drogy

Príslušníci španielskej a kolumbijskej polície zaistili pri troch operáciách 6,5 tony kokaínu ukrytého medzi legálnymi zásielkami banánov. Celková hodnota drog na čiernom trhu dosahuje 223 miliónov eur, informuje TASR podľa správy Europolu.

Španielska Civilná garda (Guardia Civil) rozložila s podporou Europolu zločineckú sieť, ktorá do EÚ z Južnej Ameriky pašovala tony kokaínu. Do vyšetrovania, ktoré sa začalo v októbri 2022, bola zapojená aj polícia z Kolumbie a Lotyšska. Europol sprostredkúval výmenu informácií medzi zúčastnenými stranami a zabezpečoval analytickú podporu. Príslušníci Europolu následne sprostredkúvali komunikáciu jednotlivých strán aj v deň zásahu priamo v teréne v Španielsku.

Pri zásahoch policajti prehľadali osem lokalít v španielskych mestách Cádiz a Málaga, zadržali 13 osôb, zaistili celkovo 6,5 tony kokaínu, niekoľko vozidiel, luxusné hodinky, veľké množstvo elektroniky a 1,5 milióna eur v hotovosti.

Šéf siete je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv narkozločinu v Španielsku. Hlavný stan mal v Málage, drogy vo veľkom pašoval do EÚ z Kolumbie a Ekvádoru prostredníctvom rodinnej firmy venujúcej sa veľkoobchodu s mrazenými rybami. Kokaín však do EÚ pašoval aj v zásielkach banánov.

Úrady počas uplynulých siedmich mesiacov zhabali v súvislosti s touto zločineckou sieťou tri veľké zásielky drog. Kolumbijská polícia v decembri minulého roka zhabala v prístave Turbo asi tri tony kokaínu ukrytého v zásielke banánov, pri inej akcii zase kolumbijské úrady zaistili v prístave Cartagena jeden a štvrť tony tejto drogy.

Zločinecká sieť sa chcela vyhnúť komplikáciám, preto sa pokúsila vynechať Kolumbiu a v máji tohto roka nasmerovala zásielku z Ekvádoru priamo do španielskeho prístavu Algeciras. Drogy úspešne dorazili do Španielska, kde ich vyzdvihol jeden z členov skupiny. Policajti však zásielku zachytili počas jej prevozu do neďalekého skladu a zadržali pri tom sedem ľudí.

Aj tento úspech španielskej a kolumbijskej polície však bledne v porovnaní s dosiaľ najväčším úspešným protidrogovým zásahom v Európe, ktorý sa v roku 2022 podaril holandským a belgickým úradom. Tie počas akcií v Antverpách a Rotterdame zhabali celkovo 160 ton kokaínu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.