Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko od soboty predsedá V4, prioritou sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina

Česká republika v sobotu po Slovensku na rok prevzala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, ktorej ďalšími členmi sú Poľsko a Maďarsko. Heslom siedmeho českého predsedníctva v tejto skupine je "V4 for Citizens" (V4 pre občanov) a jeho hlavnými prioritami sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina.

Česko chce nadviazať na úsilie slovenského predsedníctva o návrat ku koreňom vyšehradskej spolupráce, z ktorých vyzdvihuje ľudské práva, slobodu, demokraciu a právny štát. ČR tiež pripomenula, že počas jej predsedníctva oslávia krajiny Vyšehradskej štvorky 20. výročie vstupu do EÚ a 25. výročie vstupu do NATO – v prípade Slovenska 20. výročie.

Český rezort zahraničných vecí zdôraznil, že ČR prevzala predsedníctvo v dramatickom geopolitickom kontexte pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine. Preto bude práve Ukrajina jednou z troch hlavných priorít, ktoré si na nasledujúci rok v rámci V4 stanovila. Chce podporiť spoluprácu krajín V4 v maximálnej pomoci Ukrajine a jej občanom – napríklad pri prijímaní utečencov, ich vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti či justičnej alebo humanitárnej pomoci.

Ďalšou z oblastí záujmu českého predsedníctva je bezpečná a vyspelá spoločnosť, pričom v centre pozornosti majú byť občania. ČR chce pokračovať v projektoch, ktoré občanom prinášajú pridanú hodnotu a uľahčujú ich spolužitie v regióne. Pôjde napríklad o kultúru, vzdelávanie, vedu a výskum, cestovný ruch, ale aj oblasť bezpečnosti, migrácie a obrany.

Treťou hlavnou úlohou je prispieť k rozvoju inovatívnej a prepojenej ekonomiky. ČR sa chce sústrediť napríklad na spoluprácu pri príprave vysokorýchlostných železničných spojení, v oblasti energetiky hodlá diskutovať o reforme trhu s elektrinou. Pokúsi sa tiež určiť spoločné ciele v kozmických aktivitách.

"Významnou a dlhodobou prioritou českého predsedníctva bude aj naďalej podpora ambicióznej politiky rozšírenia EÚ vrátane zrýchlenej integrácie partnerov do aktivít a politík EÚ," avizovala ČR. V tomto zmysle zostanú kľúčovými partnerskými regiónmi V4 krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko – aktuálne sa nezúčastňuje na vládnej úrovni).

Český premiér Petr Fiala v piatok po skončení samitu EÚ v Bruseli uviedol, že V4 má za sebou mnohé úspechy, a preto by nebolo vhodné "hodiť ju za hlavu". Zdôraznil však, že medzi krajinami sú rozdiely, pred ktorými nemožno zatvárať oči. Ostro skritizoval krok Poľska a Maďarska, ktoré na samite zablokovali prijatie záverov o migrácii. V mnohých oblastiach je však podľa neho spolupráca v rámci V4 možná.

(tasr)

Minúta  |  

USA nevedia s istotou potvrdiť, kde sa momentálne nachádza Prigožin

Vláda Spojených štátov v súčasnosti nemá dôveryhodné informácie o tom, kde sa aktuálne nachádza šéf súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý sa so svojimi bojovníkmi pokúsil o zvrhnutie velenia ruskej armády. V noci na sobotu to uviedol hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Správu priniesla televízia CNN.

"Nedisponujeme dostatočne spoľahlivými informáciami na to, aby sme mohli potvrdiť, kde (Prigožin a jeho bojovníci) momentálne sú," vyhlásil Kirby. Dodal, že podľa informácií Pentagonu by sa niektorí vagnerovci mohli nachádzať na Ukrajine, no "nie je jasné, koľko ich je ani čo tam robia".

CNN pripomína, že Spojené štáty v januári vyhlásili Vagnerovu skupinu za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Americké ministerstvo financií v stredu zároveň uvalilo sankcie na štyri spoločnosti spájané s vagnerovcami. Cieľom týchto sankcií je prerušenie ťažby zlata v krajinách, ako je Stredoafrická republika a Mali, z ktorej sa financuje fungovanie Vagnerovej skupiny v Afrike.

Prigožinov pokus o vzburu proti vojenskému vedeniu spôsobil v Rusku minulý víkend chaos, keď jeho žoldnieri pochodovali smerom k Moskve. K pochodu prišlo po tom, čo Prigožin v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Šéf vagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie o pokus zvrhnúť vládu.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA zablokoval plán na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek. Bidena to sklamalo

Najvyšší súd Spojených štátov v piatok zablokoval plán amerického prezidenta Joea Bidena na odpustenie dlhov zo študentských pôžičiek v hodnote 430 miliárd dolárov. Šéf Bieleho domu však vyhlásil, že plánuje prijať nové opatrenia na zmiernenie finančnej záťaže pre dlžníkov. Správu publikovali agentúra AFP a spravodajská stanica BBC.

"Viem, že mnohí Američania sú teraz sklamaní, znechutení alebo trochu nahnevaní. Musím priznať, že ja tiež," povedal v reakcii na rozhodnutie Najvyššieho súdu Biden. Zároveň prisľúbil, že prijme opatrenia zamerané na "zmiernenie finančnej záťaže pre čo najviac dlžníkov" a urobí tak "čo najrýchlejšie".

Medzi novými opatreniami, ktoré Biden navrhuje, je aj 12-mesačná pozastavenie platenia pokút za neskoré splácanie pôžičky. Šéf Bieleho domu chce zároveň zmeniť pravidlá splácania pôžičiek tak, že z príjmu dlžníkov sa bude sťahovať každý mesiac na platbu pôžičky namiesto desiatich percent len päť.

Agentúra AFP pripomína, že Bidenovo plánované odpustenie študentských dlhov sa malo týkať približne 40 miliónov Američanov. Mnohí študenti v Spojených štátoch si totiž práve vďaka pôžičke od štátu môžu dovoliť vysokoškolské štúdium, ktoré je v USA pomerne nákladné. Podľa Najvyššieho súdu však prezident v tejto záležitosti "prekročil svoje právomoci".

O odpustenie dlhov požiadalo 26 miliónov dlžníkov. Bidenov plán však na súde napadlo šesť republikánskych štátov – Arkansas, Iowa, Kansas, Missouri, Nebraska a Južná Karolína, píše BBC.

(tasr)

Minúta  |  

Kokaín za 223 miliónov eur. Španielski a kolumbijskí policajti našli medzi banánmi 6,5 tony drogy

Príslušníci španielskej a kolumbijskej polície zaistili pri troch operáciách 6,5 tony kokaínu ukrytého medzi legálnymi zásielkami banánov. Celková hodnota drog na čiernom trhu dosahuje 223 miliónov eur, informuje TASR podľa správy Europolu.

Španielska Civilná garda (Guardia Civil) rozložila s podporou Europolu zločineckú sieť, ktorá do EÚ z Južnej Ameriky pašovala tony kokaínu. Do vyšetrovania, ktoré sa začalo v októbri 2022, bola zapojená aj polícia z Kolumbie a Lotyšska. Europol sprostredkúval výmenu informácií medzi zúčastnenými stranami a zabezpečoval analytickú podporu. Príslušníci Europolu následne sprostredkúvali komunikáciu jednotlivých strán aj v deň zásahu priamo v teréne v Španielsku.

Pri zásahoch policajti prehľadali osem lokalít v španielskych mestách Cádiz a Málaga, zadržali 13 osôb, zaistili celkovo 6,5 tony kokaínu, niekoľko vozidiel, luxusné hodinky, veľké množstvo elektroniky a 1,5 milióna eur v hotovosti.

Šéf siete je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv narkozločinu v Španielsku. Hlavný stan mal v Málage, drogy vo veľkom pašoval do EÚ z Kolumbie a Ekvádoru prostredníctvom rodinnej firmy venujúcej sa veľkoobchodu s mrazenými rybami. Kokaín však do EÚ pašoval aj v zásielkach banánov.

Úrady počas uplynulých siedmich mesiacov zhabali v súvislosti s touto zločineckou sieťou tri veľké zásielky drog. Kolumbijská polícia v decembri minulého roka zhabala v prístave Turbo asi tri tony kokaínu ukrytého v zásielke banánov, pri inej akcii zase kolumbijské úrady zaistili v prístave Cartagena jeden a štvrť tony tejto drogy.

Zločinecká sieť sa chcela vyhnúť komplikáciám, preto sa pokúsila vynechať Kolumbiu a v máji tohto roka nasmerovala zásielku z Ekvádoru priamo do španielskeho prístavu Algeciras. Drogy úspešne dorazili do Španielska, kde ich vyzdvihol jeden z členov skupiny. Policajti však zásielku zachytili počas jej prevozu do neďalekého skladu a zadržali pri tom sedem ľudí.

Aj tento úspech španielskej a kolumbijskej polície však bledne v porovnaní s dosiaľ najväčším úspešným protidrogovým zásahom v Európe, ktorý sa v roku 2022 podaril holandským a belgickým úradom. Tie počas akcií v Antverpách a Rotterdame zhabali celkovo 160 ton kokaínu.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko očakáva štvrtú noc nepokojov, zvyšuje počet policajtov v uliciach

Francúzsko sa v piatok rozhodlo v očakávaní štvrtej noci nepokojov nasadiť do ulíc v celej krajine až 45.000 policajtov a žandárov. Oznámil to francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin, informuje TASR citujúc zo správy agentúry AFP.

V porovnaní z predchádzajúcou nocou, sa počet policajtov a žandárov vo francúzskych uliciach zvýši o 5000. AFP uvádza, že hoci protesty, ktoré vyvolalo utorňajšie usmrtenie tínedžera policajtom, trvajú už štvrtý deň, nič neosvedčuje tomu, že by sa hnev verejnosti už začal zmierňovať.

Smrť 17-ročného tínedžera bola bol zachytená na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok v meste Nanterre na predmestí Paríža. Incident vyvolal v celom Francúzsku vlnu násilných protestov.

K výtržnostiam prišlo v noci na piatok už tretiu noc po sebe aj napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam, v rámci ktorých nasadili po celej krajine okolo 40.000 policajtov a žandárov. Polícia len v noci na piatok 875 ľudí.

V noci na piatok bolo zhorelo počas nepokojov v celom Francúzsku približne 1900 áut. Požiare boli založené aj v zhruba 500 verejných budovách vrátane policajných staníc a radníc, informuje agentúra DPA citujúc miestne úrady. Len v samotnej metropolitnej oblasti Paríža horelo 934 áut a požiare tam boli založené v 212 budovách. V Štrasburgu údajne zhorelo 74 áut.

Do boja s plameňmi bolo podľa francúzskych úradov a médií v celej krajine nasadených takmer 10.000 hasičov. Počas noci na piatok, a teda tretej noci nepokojov, horeli autá aj odpadkové koše a výtržníci hádzali na policajtov petardy.

Francúzsko pristúpilo v piatok k ďalším opatreniam zameraným na potlačenie nepokojov. Na celom území krajiny prestala od 21.00 h až do odvolania premávať autobusová a električková doprava. Zároveň je v zakázaný predaj zábavnej pyrotechniky so silnejším účinkom.

Okrem toho boli zrušené veľké verejné podujatia, keďže by podľa slov francúzskej premiérky Élisabeth Bornovej vyťažili políciu a príslušníkov bezpečnostných síl a predstavovali by hrozbu pre verejný poriadok.

Usmrteného 17-ročného mladíka severoafrického pôvodu majú pochovať v sobotu, oznámil v piatok starosta mesta Nanterre, Patrick Jarry.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj kvôli wagnerovcom v Bielorusku nariadil posilnenie oblastí na severe Ukrajiny

Ukrajinský prezident povedal, že nariadil najvyšším vojenským veliteľom, aby posilnili severný vojenský sektor Ukrajiny. Ako referuje web news.sky.com, toto nariadenie vydal po tom, ako do Bieloruska tento týždeň prišli žoldnieri z Wagnerovej skupiny, ktorí minulý víkend uskutočnili krátku vzburu proti vedeniu ruského ministerstvu obrany.

Zelenskyj uviedol, že vládni a vojenskí lídri si vypočuli aj správu ukrajinských spravodajských a bezpečnostných síl o situácii v Bielorusku, ktoré je severným susedom Ukrajiny. Práve do Bieloruska sa po spomenutej vzbure uchýlil mecenáš wagnerovcov Jevgenij Prigožin i približne 5-tisíc bojovníkov z tejto skupiny.

Ukrajinský vládny predstaviteľ pre The Economist povedal, že tieto jednotky „by mohli byť použité na diverzné misie“, hoci zdroj z vojenskej spravodajskej služby uviedol, že ďalšia ruská invázia zo severu je nepravdepodobná. „Možno je to hra, ktorá nás prinúti presunúť sily na sever, ale aj my hráme hry,“ povedal.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.