Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najvyšší súd v USA podporil dizajnérku, ktorá odmietla vytvoriť webstránku pre LGBTQ pár

Najvyšší súd Spojených štátov v noci na sobotu rozhodol, že niektorí súkromní podnikatelia nemusia poskytovať svoje služby párom rovnakého pohlavia, ak im v tom bráni náboženské presvedčenie. Ide najmä o umelcov či tvorcov obsahu online. Správu priniesla agentúra AFP.

Súd takto rozhodol v prípade kresťanskej grafickej dizajnérky Lorie Smithovej z amerického štátu Colorado, ktorá z náboženských dôvodov odmietla navrhnúť svadobnú webstránku pre dvojicu osôb rovnakého pohlavia.

Vytvorenie svadobnej webstránky pre LGBTQ pár "sa nezhoduje" s jej kresťanským presvedčením, uviedla Smithová. Na súde preto napadla zákon, ktorý v Colorade podnikateľom zakazuje diskriminovať klientov na základe pohlavia, rasy, náboženstva či orientácie. Dizajnérka tvrdí, že ak by musela webstránku vytvoriť, porušovalo by to jej ústavné právo na slobodu prejavu.

"Coloradský právny systém od jednotlivcov vyžaduje, aby tvorili naratív, v ktorý sami neveria," uviedol v rozhodnutí sudca Neil Gorusch a podpísali ho všetci šiesti konzervatívni sudcovia Najvyššieho súdu.

Zástupkyňa liberálnych sudcov Sonia Sotomayorová však upozornila, že takéto rozhodnutie nesie riziko, že okrem umelcov a tvorcov obsahu by mohli legálne odmietnuť obslúžiť LGBTQ ľudí aj iní podnikatelia.

Agentúra AFPO pripomína, že prípad Smithovej je podobný rozhodnutiu súdu z roku 2018, keď pekár Jack Phillips pre svoje kresťanské presvedčenie odmietol upiecť svadobnú tortu pre homosexuálny pár. Najvyšší súd vtedy čiastočne rozhodol v jeho prospech – výrobou torty na LGBTQ svadbu by boli porušené jeho náboženské práva.

(tasr)

Minúta  |  

Bratislavská MHD aj integrovaný dopravný systém zvyšujú od soboty ceny cestovného o 20 percent

V rámci Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK), kde pôsobia dopravcovia Dopravný podnik Bratislava (DPB), Arriva a Železničná spoločnosť Slovensko, sa od soboty zvyšujú ceny takmer všetkých cestovných lístkov o 20 percent. Zvýšenie cien sa nebude týkať jedine predplatných cestovných lístkov pre deti od šesť do 18 rokov, tie zostávajú v pôvodnej cene.

V praxi to bude znamenať napríklad zvýšenie ceny polhodinového základného cestovného lístka zo súčasných 0,90 eura na 1,10 eura. Cena ročného predplatného cestovného lístka sa zvýši z doterajších 199 eur na 239 eur. Pri takzvanom päťzónovom základnom cestovnom lístku z Miloslavova je napríklad rozdiel v cene 0,40 eura. Cestujúcim odporúčajú používať elektronické formy cestovných lístkov, ktoré sú o niečo lacnejšie.

V bratislavskej mestskej hromadnej doprave stúpne okrem cestovného aj výška pokút za jazdu bez platného lístka. Nárast sankcií sa však bude týkať celého IDS BK. Základná sadzba pokuty aj s cestovným bude po novom 111,10 eura. Znížená sadzba, v prípade platby na mieste a do desiatich pracovných dní, bude spolu s cestovným 81,10 eura. Doteraz boli sankcie podľa prepravného poriadku IDS BK pri základnej sadzbe spolu s cestovným na úrovni 89,90 eura. Pri platbe do 20. pracovného dňa vo výške 69,90 eura a v prípade platby priamo na mieste kontroly 49,90 eura.

V rámci zmien dochádza od júla aj k zmenám v regionálnej doprave. Zmeny sa týkajú najmä prevádzkovej oblasti Malacky, k niekoľkým zmenám prichádza aj v oblastiach Pezinok a Senec.

"Najočakávanejšou zmenou je zavedenie obsluhy Borov autobusovou linkou 216 či posilnenie liniek 205 a 219," informuje IDS BK na svojom webe.

Nárast cien je zdôvodnený zvýšenými nákladmi, infláciou a výpadkami v príjmoch samospráv, ktoré sú objednávateľmi verejnej dopravy. Dopravcovia vyhlásili, že dali "prednosť" zvýšeniu cien cestovných lístkov pred inými obmedzeniami v doprave. Tie by napríklad znamenali rušenie niektorých liniek, predlžovanie intervalov spojov, viac prestupovaní či oslabenie údržby vozidiel. Dvadsať percent, o ktoré sa zvýšia ceny takmer všetkých cestovných lístkov, predstavuje kumulovanú mieru inflácie od roku 2021, teda odkedy sa naposledy cena cestovného lístka upravovala.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska polícia zatkla 994 ľudí počas štvrtej noci nepokojov

Najmenej 994 ľudí zadržali vo Francúzsku v noci na sobotu počas pokračujúcich protestov vyvolaných smrťou tínedžera, ktorého zastrelil policajt pri dopravnej kontrole na predmestí Paríža. Demonštranti vykradli aj obchod so zbraňami v Marseille a odniesli si odtiaľ lovecké pušky, no žiadnu muníciu. V noci na sobotu to uviedol denník Guardian a spravodajská stanica France24.

Protestujúci vtrhli do obchodu so zbraňami v centre Marseille. Policajti následne zadržali jedného človeka, ktorý mal pri sebe pušku s najväčšou pravdepodobnosťou pochádzajúcu z vykradnutého obchodu. Ten v súčasnosti strážia policajné jednotky. Policajti v meste zadržali celkovo 80 ľudí.

Polícia zasahovala aj v Paríži a mestách Lyon a Toulouse, v ktorých dohromady zatkla 156 osôb, a evakuovala aj parížske námestie Place de la Concorde. Demonštranti v meste Montpellier zasa v noci rozbíjali výklady obchodov.

Dve mestá v regióne Alsasko Colmar a Mulhouse v noci na sobotu zaviedli na niekoľko dní zákaz vychádzania pre maloleté osoby bez sprievodu dospelých, píše Guardian.

Podľa francúzskeho ministra vnútra Géralda Darmanina však "násilné protesty už nie sú také intenzívne". Darmanin zároveň nadránom pricestoval do mesta Mantes-la-Jolie, aby sa poďakoval polícii a žandárom za ich nočnú službu.

Nepokoje vo Francúzsku pokračujú. Polícia zatkla takmer 700 ľudí. Macron odišiel zo samitu EÚ hasiť situáciu

Mohlo by Vás zaujímať Nepokoje vo Francúzsku pokračujú. Polícia zatkla takmer 700 ľudí. Macron odišiel zo samitu EÚ hasiť situáciu

Smrť 17-ročného tínedžera alžírskeho pôvodu bola bol zachytená na video, ktoré vyvolalo debatu o správaní francúzskych policajtov. Policajt mladíka postrelil do hrude z bezprostrednej blízkosti, keď ho v utorok ráno zastavili pre dopravný priestupok v meste Nanterre na predmestí Paríža. Incident vyvolal v celom Francúzsku vlnu násilných protestov.

Francúzsko pristúpilo v piatok k ďalším opatreniam zameraným na potlačenie nepokojov. Na celom území krajiny prestala od 21.00 h až do odvolania premávať autobusová a električková doprava. Zároveň je v zakázaný predaj zábavnej pyrotechniky so silnejším účinkom.

Darmanin zároveň oznámil, že počas štvrtej noci nepokojov nasadil do ulíc v celej krajine až 45-tisíc policajtov podporovaných ľahkými obrnenými vozidlami a ťažkoodencami, aby potlačili násilie v uliciach a zabránili podpaľovaniu áut, obchodov a ničeniu verejného majetku.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf CIA tajne navštívil Ukrajinu

Riaditeľ CIA William Burns sa nedávno na Ukrajine stretol s kolegami zo spravodajských služieb a prezidentom Volodymyrom Zelenským. Agentúre AFP to v piatok potvrdil americký predstaviteľ.

Burns "cestoval na Ukrajinu tak, ako to robil pravidelne od začiatku nedávnej ruskej agresie pred viac ako rokom," uviedol americký predstaviteľ. Informácie o návšteve neboli v čase jej uskutočnenia zverejnené.

Burns počas stretnutí opätovne potvrdil "záväzok USA zdieľať spravodajské informácie s cieľom pomôcť Ukrajine brániť sa pred ruskou agresiou", uviedol americký predstaviteľ.

Vrchný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj mu povedal, že protiofenzívne plány brzdí nedostatok primeranej palebnej sily, od moderných stíhačiek až po delostreleckú muníciu.

V utorok Spojené štáty oznámili nový balík zbraní v hodnote 500 miliónov dolárov vrátane obrnených vozidiel, presnej munície a zariadení na odstraňovanie mín.

Podľa denníka Washington Post, ktorý o návšteve informoval ako prvý, Burns bol na Ukrajine v júni ešte pred vzburou vagnerovcov.

Spojené štáty sa pokúsili dať Rusku najavo, že pri vzbure nezohrali žiadnu úlohu. Hlavné americké médiá informovali, že Burns po zložení zbraní vagnerovcov zavolal šéfovi ruskej zahraničnej spravodajskej služby SVR Sergejovi Naryškinovi, aby to potvrdil.

(tasr)

Minúta  |  

Česko od soboty predsedá V4, prioritou sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina

Česká republika v sobotu po Slovensku na rok prevzala predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke, ktorej ďalšími členmi sú Poľsko a Maďarsko. Heslom siedmeho českého predsedníctva v tejto skupine je "V4 for Citizens" (V4 pre občanov) a jeho hlavnými prioritami sú medziľudské vzťahy, biznis a Ukrajina.

Česko chce nadviazať na úsilie slovenského predsedníctva o návrat ku koreňom vyšehradskej spolupráce, z ktorých vyzdvihuje ľudské práva, slobodu, demokraciu a právny štát. ČR tiež pripomenula, že počas jej predsedníctva oslávia krajiny Vyšehradskej štvorky 20. výročie vstupu do EÚ a 25. výročie vstupu do NATO – v prípade Slovenska 20. výročie.

Český rezort zahraničných vecí zdôraznil, že ČR prevzala predsedníctvo v dramatickom geopolitickom kontexte pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine. Preto bude práve Ukrajina jednou z troch hlavných priorít, ktoré si na nasledujúci rok v rámci V4 stanovila. Chce podporiť spoluprácu krajín V4 v maximálnej pomoci Ukrajine a jej občanom – napríklad pri prijímaní utečencov, ich vzdelávaní, zdravotnej starostlivosti či justičnej alebo humanitárnej pomoci.

Ďalšou z oblastí záujmu českého predsedníctva je bezpečná a vyspelá spoločnosť, pričom v centre pozornosti majú byť občania. ČR chce pokračovať v projektoch, ktoré občanom prinášajú pridanú hodnotu a uľahčujú ich spolužitie v regióne. Pôjde napríklad o kultúru, vzdelávanie, vedu a výskum, cestovný ruch, ale aj oblasť bezpečnosti, migrácie a obrany.

Treťou hlavnou úlohou je prispieť k rozvoju inovatívnej a prepojenej ekonomiky. ČR sa chce sústrediť napríklad na spoluprácu pri príprave vysokorýchlostných železničných spojení, v oblasti energetiky hodlá diskutovať o reforme trhu s elektrinou. Pokúsi sa tiež určiť spoločné ciele v kozmických aktivitách.

"Významnou a dlhodobou prioritou českého predsedníctva bude aj naďalej podpora ambicióznej politiky rozšírenia EÚ vrátane zrýchlenej integrácie partnerov do aktivít a politík EÚ," avizovala ČR. V tomto zmysle zostanú kľúčovými partnerskými regiónmi V4 krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina a Bielorusko – aktuálne sa nezúčastňuje na vládnej úrovni).

Český premiér Petr Fiala v piatok po skončení samitu EÚ v Bruseli uviedol, že V4 má za sebou mnohé úspechy, a preto by nebolo vhodné "hodiť ju za hlavu". Zdôraznil však, že medzi krajinami sú rozdiely, pred ktorými nemožno zatvárať oči. Ostro skritizoval krok Poľska a Maďarska, ktoré na samite zablokovali prijatie záverov o migrácii. V mnohých oblastiach je však podľa neho spolupráca v rámci V4 možná.

(tasr)

Minúta  |  

USA nevedia s istotou potvrdiť, kde sa momentálne nachádza Prigožin

Vláda Spojených štátov v súčasnosti nemá dôveryhodné informácie o tom, kde sa aktuálne nachádza šéf súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorý sa so svojimi bojovníkmi pokúsil o zvrhnutie velenia ruskej armády. V noci na sobotu to uviedol hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. Správu priniesla televízia CNN.

"Nedisponujeme dostatočne spoľahlivými informáciami na to, aby sme mohli potvrdiť, kde (Prigožin a jeho bojovníci) momentálne sú," vyhlásil Kirby. Dodal, že podľa informácií Pentagonu by sa niektorí vagnerovci mohli nachádzať na Ukrajine, no "nie je jasné, koľko ich je ani čo tam robia".

CNN pripomína, že Spojené štáty v januári vyhlásili Vagnerovu skupinu za medzinárodnú zločineckú organizáciu. Americké ministerstvo financií v stredu zároveň uvalilo sankcie na štyri spoločnosti spájané s vagnerovcami. Cieľom týchto sankcií je prerušenie ťažby zlata v krajinách, ako je Stredoafrická republika a Mali, z ktorej sa financuje fungovanie Vagnerovej skupiny v Afrike.

Prigožinov pokus o vzburu proti vojenskému vedeniu spôsobil v Rusku minulý víkend chaos, keď jeho žoldnieri pochodovali smerom k Moskve. K pochodu prišlo po tom, čo Prigožin v piatok obvinil ruskú armádu z raketového útoku na tábory jeho bojovníkov. Šéf vagnerovcov neskôr uviedol, že išlo o protest a nie o pokus zvrhnúť vládu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.