„Nedisponujeme teraz nejakými dodatočnými zdrojmi, aby sme vedeli uspokojovať všetky potreby samospráv. To, čo sme im vedeli sľúbiť je, že skúsime porozmýšľať, ako odpustiť takzvané covidové pôžičky pre samosprávy, ktoré sú na úrovni cez 150 miliónov eur. Pre nás to teda nepredstavuje nejaký priamy hotovostný výdavok v rozpočte. Z tohto pohľadu ponúkame túto možnosť," priblížil predseda vlády.

„Stretneme sa o dva týždne, kde budeme finalizovať, v čom sa vieme dohodnúť a v čom nie. Nie sme však v situácii v súčasnosti, aby sme vedeli nejako veľmi štedro kompenzovať. Aj samosprávy chápu túto situáciu, my chápeme ich situáciu. Problémom je, že tých peňazí v rozpočte nie je veľmi veľa, aj vzhľadom na zmeny, ktoré prebehli v parlamente," spresnil.

Upozornil, že parlamentom schválené zmeny rôznych zákonov spôsobili výpadok rozpočtových príjmov. „Dostali sme z parlamentu ´darček´ cez 650 miliónov eur na tento rok, kde nie je krytie v rozpočte," dodal Ódor.

Premiér nevylúčil personálne zmeny vo VšZP, ak nebudú účinné ozdravné opatrenia

„Prebiehajú tam nejaké ozdravné opatrenia. Keď nebudú účinné vo veľmi krátkom čase, tak pravdepodobne pristúpime aj k výrazným personálnym zmenám a osoby a obsadenia budú zmenené, aby zlé hospodárenie, ktoré momentálne vidíme, neohrozovalo do budúcnosti zdravotnú starostlivosť," skonštatoval.

Okrem situácie v štátnej VšZP je podľa jeho slov v štádiu riešenia aj situácia s výpoveďami stoviek pediatrov z ambulantných pohotovostných služieb. „Rieši to minister zdravotníctva. Ja som informovaný. Je pre mňa kľúčové, aby bola zabezpečená plnohodnotná zdravotná starostlivosť," dodal.

Ministerstvo zdravotníctva SR už minulý týždeň rozhodlo, ako sa má riešiť situácia v súvislosti so zlým hospodárením vo VšZP. Avizovalo, že o podrobnostiach chce informovať po pondelkovom rokovaní dozornej rady poisťovne.

Strata VšZP predstavovala ku koncu marca 50,2 milióna eur, vlani skončila v strate 153,8 milióna eur. Minister zdravotníctva Michal Palkovič preto v máji požiadal jej dozornú radu, aby predložila návrh opatrení na zvrátenie rastu dlhu. Očakával, že opatrenia budú spĺňať parametre, ktoré v minulosti musel spĺňať ozdravný krízový plán.

Na podporu rómskych hliadok pôjde z eurofondov 50 miliónov eur

„Prevencia je vždy lepšia ako represia a práve tieto občianske hliadky dokážu udržiavať poriadok bez násilnosti a nejakých vážnejších problémov. Sú akýmisi predĺženými rukami polície a záchranných zložiek," povedal predseda vlády.

Hlavným cieľom rómskych hliadok je zlepšiť životné prostredie v obciach s marginalizovanými rómskymi komunitami. Taktiež podporovať miestny rozvoj, udržiavať verejný poriadok, ochraňovať život, zdravie a majetok prostredníctvom informačno-preventívnych aktivít, priblížil splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ján Hero. Doplnil, že vnímali veľký dopyt po pokračovaní hliadok.

„Členovia hliadok majú povinnosť vzdelávať sa v oblastiach, ktoré budú vykonávať. V rámci komunity pôsobia členovia hliadok ako vzory, a aj preto to považujeme za nesmierne dôležité," podotkol splnomocnenec.

Podmienky výzvy vychádzajú z predchádzajúcich projektov a požiadavok samospráv. Oprávnenými žiadateľmi sú všetky obce s rómskymi komunitami, ktoré sú uvedené v Atlase rómskych komunít z roku 2019 a majú minimálne 80 rómskych obyvateľov. Možnosť zapojiť sa do výzvy majú podľa Hera aj viac rozvinuté samosprávy.

Starosta košického Luníka IX Marcel Šaňa označil projekt rómskych hliadok za úspešný. "Po tom, ako sme začali pôsobiť na Luníku sa rapídne zlepšila situácia v oblasti bezpečnosti, potvrdili nám to aj štátni policajti. Riešili sme dochádzku detí do školy, ktorá bola veľmi zlá. Celá situácia sa zlepšovala," zhodnotil Šaňa.

Zároveň uvítal, že podmienky financovania sa upravili tak, aby sa mohli do projektu zapojiť aj mestské časti.

Celkovo na integráciu marginalizovaných rómskych komunít má z eurofondov poputovať 900 miliónov eur, priblížil Balík. V tejto súvislosti je podľa neho dôležité, aby správne nastavili fungovanie úradu splnomocnenca pre rómske komunity a mohol financie rozdeliť.

(tasr)