Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina tvrdí, že obsadila kľúčové vyvýšeniny okolo Bachmutu

Ukrajinské jednotky obsadili kľúčové vyvýšeniny okolo mesta Bachmut na východe Ukrajiny, ktoré v máji po dlhých mesiacoch bojov dobyli ruské sily s výrazným podielom žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Oznámila to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa Maľarovej majú teraz Ukrajinci na dostrel "vstupy do mesta, výstupy z neho a pohyb nepriateľa okolo mesta".

Ukrajina v júni spustila dlho očakávanú protiofenzívu po tom, čo od západných krajín dostala značné množstvá zbraní a pripravila na túto úlohu dostatok jednotiek, uvádza AFP. Medzičasom ukrajinská armáda oznámila územné zisky po stranách Bachmutu.

(tasr)

  |  

Skeptickí Česi. Podľa prieskumu u nich klesá dôvera v EÚ, NATO aj OSN

Európskej únii dôveruje 46 percent Čechov, čo je najmenej od roku 2016. V porovnaní s minulým rokom sa znížila aj dôvera v Severoatlantickú alianciu a Organizáciu spojených národov. V pondelok to uviedli výskumníci z Centra pre výskum verejnej mienky, ktorý pôsobí v rámci Sociologického ústavu Akadémie vied ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa prieskumu je z troch skúmaných inštitúcií najdôveryhodnejšou Severoatlantická aliancia, ktorej dôveruje 56 percent opýtaných. Nedôveru jej vyjadrilo 36 percent ľudí. Nasleduje OSN, ktorej verí 52 percent Čechov. Najmenej dôveryhodná z týchto troch inštitúcií je EÚ, nedôveruje jej polovica Čechov.

"V porovnaní s predchádzajúcim výskumom z júla 2022 dôvera českých občanov ku všetkým skúmaným inštitúciám klesla, a to o 12 percentných bodov pri EÚ a zhodne o 11 percentných bodov v prípade NATO a OSN," uviedli výskumníci.

Zdôraznili, že pri EÚ ide o najnižšiu hodnotu od roku 2016. Vtedy jej dôverovalo 37 percent ľudí, čo bolo najmenej od vstupu Česka do EÚ v roku 2004.

Čím majú respondenti vyššie dosiahnuté vzdelanie, sú spokojnejší so súčasnou politickou situáciou v ČR a na škále politickej orientácie sa posúvajú od ľavice smerom k pravici, tým dôvera vo všetky tri organizácie podľa CVVM rastie. Naopak klesá úmerne s vekom.

Väčšiu dôveru k týmto inštitúciám majú voliči vládnych strán a nižšiu voliči opozičného hnutia SPD a mimoparlamentnej KSČM a s výnimkou OSN aj hnutie ANO.

Výskum sa zameral aj na dôveru v jednotlivé štruktúry EÚ vrátane ich predstaviteľov. Všetky mali nižšiu dôveru než samotná EÚ ako celok. Najmenej ľudia veria predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi (24 percent) a šéfovi únijnej diplomacie Josepovi Borrellovi (23 percent). Tých však zároveň najviac ľudí nepozná. Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej dôveruje 31 percent Čechov.

Prieskum Centra pre výskum verejnej mienky sa uskutočnil od 27. marca do 22. mája tohto roka. Zúčastnilo sa na ňom 834 respondentov.

(tasr)

  |  

Na zabezpečenie ochrany Zelenského počas návštevy Slovenska nasadili 445 policajtov

Na zabezpečenie ochrany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas jeho pracovnej návštevy Slovenskej republiky bolo v rámci bezpečnostnej akcie nasadených celkovo 445 policajtov, štyria príslušníci Hasičského a záchranného zboru, traja zamestnanci Leteckého útvaru Ministerstva vnútra (MV) SR a 18 policajtov Mestskej polície hlavného mesta Bratislava. TASR o tom informovala riaditeľka tlačového odboru MV Zuzana Eliášová.

Na Slovensko pricestoval v piatok (7. 7.) popoludní ukrajinský prezident. Išlo o jeho druhú návštevu SR, ale prvú od začiatku rozsiahlej ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Lídra českých protivládnych protestov stíha komora za nepriame výzvy na zabitie političiek

Organizátora protivládnych demonštrácií Česko proti biede Jindřicha Rajchla, ktorý je povolaním advokát, disciplinárne stíha Česká advokátna komora (ČAK). Dôvodom sú jeho vyjadrenia na sociálnej sieti Facebook o predsedníčke Poslaneckej snemovne Markéte Pekarovej Adamovej či ministerke obrany Jane Černochovej. ČAK ho podozrieva z nepriamej výzvy na ich zabitie. Zistil to server Seznam Zprávy, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Rajchl čelí disciplinárnemu konaniu za príspevok, v ktorom okrem týchto dvoch političiek kritizoval aj predsedníčku Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Danu Drábovú za ich postoj k vojne na Ukrajine. Písal o nich ako o "prestarnutých pubertiačkach" a adresoval im citát spisovateľa Ernesta Hemingwaya: "Verím, že všetci tí, ktorí ťažia z vojny a prispievajú k jej vzniku, by mali byť zastrelení hneď v prvý deň občanmi svojej krajiny." Všetky tri ženy sú v ČR známe hlasnou podporou Ukrajiny a ostrou kritikou režimu ruského prezidenta Vladimira Putina.

Podľa Rajchlovej advokátky Kláry Samkovej išlo z jeho strany o "politický protivojnový prejav". Sám Rajchl sa bráni, že ženám smrť neželal. Chcel ich len morálne odsúdiť, pretože podľa neho podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine. "Nikto nemá právo hodnotiť, či som Hemingwayov citát použil v správnom alebo nesprávnom kontexte," vyhlásil.

Podľa žaloby je však práve kontext v tomto prípade zásadný – citát totiž nepoužil izolovane, ale v spojitosti s konkrétnymi menami a urážkami. Rajchl tým podľa ČAK prekročil hranice toho, čo si advokát môže vo svojich výrokoch dovoliť. Podľa kódexu ČAK musia jej členovia dbať na dôstojnosť, teda správať sa slušne a dodržiavať profesijnú etiku.

"Ak ma potrestajú, som rozhodnutý sa brániť na najvyšších súdnych inštanciách," reagoval zvolávateľ protivládnych demonštrácií v ČR a predseda politickej strany PRO. Rajchla teraz čaká vypočutie pred disciplinárnym senátom, ktorý rozhodne o prípadnom treste.

(tasr)

  |  

Mohol by pretekať s autami. Kolobežkárovi namerali rýchlosť 110 km/h

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Policajti Okresného dopravného inšpektorátu v Liptovskom Mikuláši zistili dňa 8. júla v mestskej časti Liptovského Mikuláša Demänová priestupok vodiča elektrokolobežky, ktorý prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci 50 km/h.

Podľa informácií polície viedol 43-ročný muž elektrickú kolobežku rýchlosťou 118 km/h. Vodič bol zastavený, skontrolovaný a vykonal dychovú skúšku s negatívnym výsledkom.

Ako informovala polícia vo svojom príspevku, toto protiprávne konanie bude prejednané v správnom konaní.

  |  

Strany okolo Maďarského fóra predstavili kandidátku, do volieb ich povedie Zsolt Simon, dvojkou je Pavel Macko

Strany Maďarské fórum (MF), Občianski demokrati Slovenska (ODS), Za regióny, Rómska koalícia a Demokratická strana predstavili spoločnú kandidátnu listinu. Do volieb ich povedie predseda MF Zsolt Simon. Druhým na kandidátke bude Pavel Macko, tretím Zsolt Gál, štvrtým Jozef Rajtár a piatym László Bindics. Zástupcovia strán o tom informovali na pondelkovej tlačovej konferencii.

Na kandidátke sú podľa Simona ľudia so skutočným charakterom, ktorí sú garanciou slušnosti a odbornosti. "Chceme vám spoločne garantovať, že Slovensko ostane súčasťou vyspelého demokratického sveta, že budeme budovať silný a stabilný právny štát a naše ukotvenie v Európskej únii a NATO nebude vôbec otázne," povedal.

V prvej desiatke bude Imrich Hybký, Éva Polerecka, Ivan Uhrík, Zuzana Kotrus Rákociová a Natália Blahová. Jedenáste až dvadsiate miesto obsadia Michal Kapusta, Ingrid Lukáčová, Tamás Bojtos, Attila Mikolai, Dušan Bráz, Rudolf Sloboda, Jaroslav Bytčanek, Norbert Krušinský, Jaroslav Petö a Károly Sztreda. Nasleduje Ivo Thomka, Jaroslav Hrehor, Marián Bölcs, Melinda Erdélyi Török, Štefan Tomáš, Stanislav Saniga, Péter Balázs, Iveta Fulková, Erika Szelle a László Somogyi.

Zástupcovia jednotlivých strán zároveň priblížili svoje priority. Demokratická strana sa chce zamerať najmä na boj proti korupcii, budovanie právneho štátu a ekonomickú prosperitu Slovenska. Rómska koalícia sa chce venovať hlavne vzdelávaniu, a to najmä vzdelávaniu rómskej národnostnej menšiny. Medzi priority strany Za regióny patrí zmena územného členenia samosprávy, decentralizácia štátu či zvýšenie kvality života občanov v regiónoch.

Líder ODS Pavel Macko dodal, že spoločne sa chcú zamerať aj na mier a bezpečnosť v krajine, opravu inštitúcií a zefektívnenie štátu, posilnenie investícií do verejnej infraštruktúry či zefektívnenie sociálneho systému. Podľa Simona sa strany chcú venovať aj témam ľudských a menšinových práv i boju s infláciou.

(tasr)