Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Krajiny NATO sa dohodli na plánoch, akými by reagovali na prípadný útok Ruska

Členské krajiny NATO dosiahli v pondelok - deň pred summitom v litovskom Vilniuse - dohodu na podrobných obranných plánoch týkajúcich sa reakcie na potenciálny ruský útok. Agentúre Reuters to povedalo päť nemenovaných diplomatov, uvádza TASR.

Reuters pripomína, že NATO už desaťročia nepovažovalo za potrebné vypracovať takéto rozsiahle obranné plány. Bojovalo totiž len v menších vojnách v Afganistane či Iraku a zároveň si bolo isté, že postsovietske Rusko už preň nepredstavuje existenčnú hrozbu.

Teraz však tesne za jeho hranicami – na Ukrajine – zúri najkrvavejšia vojna na území Európy od roku 1945. NATO preto upozorňuje, že musí mať všetky plány pripravené oveľa skôr, než by sa mohlo dostať do konfliktu s porovnateľným protivníkom, akým je Rusko.

NATO takúto obranu označuje za svoje regionálne plány, ktorých odobrenie dlho blokovalo Turecko, a to pre formulácie týkajúce sa napríklad Cypru. "Je to výborné pre Alianciu. Turecko muselo pristúpiť na kompromis," povedal jeden z citovaných diplomatov.

Lídri členských krajín na summite budú diskutovať o snahe Švédska vstúpiť do Aliancie či budúcich vzťahoch NATO s Ukrajinou.

Spolu s vymedzením svojich regionálnych obranných plánov poskytne NATO členským krajinám aj usmernenia, ako majú modernizovať svoje ozbrojené sily či logistiku. Potreba financovať túto zásadnú zmenu je jedným z dôvodov, prečo sa lídri NATO chystajú vo Vilniuse zvýšiť požadované výdavky členských krajín na obranu, pričom súčasný cieľ vynakladať na tento zámer dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným minimom.

Predstavitelia NATO odhadujú, že na úplnú realizáciu zmienených obranných plánov by bolo potrebných niekoľko rokov. Zároveň však zdôrazňujú, že ak to bude nevyhnutné, je Aliancia schopná okamžite vyraziť do boja.

(tasr)

Minúta  |  

Za priehľadnosť vesmíru môžu podľa štúdie prvé galaxie, vyčistili ho žiarením

Vedci pracujúci s Webbovým teleskopom objavili dôkazy teórie, podľa ktorej sa raný vesmír stal priehľadným vďaka žiareniu prvých galaxií. So získaním dôkazov vedcom pomohli tzv. kvazary, extrémne jasné objekty vo vzdialenom vesmíre, informuje TASR na základe informácií webu universemagazine.com.

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu uvádza dôkazy teórie, podľa ktorej pôvodne neutrálny a nepriehľadný medzihviezdny plyn v ranom vesmíre zionizovalo žiarenie galaxií. Táto teória bola vo vedeckej komunite už dlho prijímaná, no na nej podporu neexistovali priame dôkazy.

Vedci sa rozhodli túto hypotézu potvrdiť, preto obrátili Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba na oblasti vesmíru z tzv. obdobia reionizácie, ktoré sú vzdialené od Zeme viac než 13 miliárd svetelných rokov. Vek vesmíru bol v tomto období približne 900 miliónov rokov.

Na to, aby vedci mohli nazrieť takto hlboko do minulosti, potrebovali veľmi silný zdroj žiarenia – a našli ho v podobe kvazarov, obrovských čiernych dier nachádzajúcich sa uprostred galaxií.

Vedci vďaka nim zistili, že vesmír bol v období reionizácie vo všeobecnosti nepriehľadný, no bol zároveň plný obrovských plynových "bublín", ktoré umožňovali voľné šírenie svetla.

Najzaujímavejším zistením je, že uprostred každej takejto bubliny sa nachádzal malý žiariaci "bod", ktorý svojím svetlom žiarením spôsoboval ionizáciu medzihviezdneho plynu v širokom okolí. Týmito "malými bodmi" boli v skutočnosti prvé galaxie, ktoré boli v porovnaní so súčasnými menšie a prebiehali v nich veľmi turbulentné procesy.

Tieto obrovské "bubliny" priesvitného plynu, ktoré mohli mať priemer až dva milióny svetelných rokov, sa postupom času zrejme zväčšovali a spájali a tak sa sformoval priehľadný vesmír v súčasnej podobe.

Vedci z Univerzity v Zürichu očakávali, že objavia maximálne niekoľko desiatok takýchto galaxií obklopených priehľadnými bublinami, napokon ich však v rámci svojho výskumu objavili výrazne viac, až 117. To naznačuje, že proces ionizácie plynu v sledovanom období raného vesmíru prebiehal skutočne v masívnom rozsahu.

(tasr)

Minúta  |  

Tri štvrtiny Ukrajincov by sa nevzdali snahy o vstup do NATO výmenou za mier

Vyše tri štvrtiny Ukrajincov by považovali za neprijateľné, ak by ich krajina stiahla svoju žiadosť o členstvo v Severoatlantickej aliancii "ako cenu za mier". Vyplýva z nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), o ktorého výsledkoch informuje v pondelok spravodajská stanica Sky News.

Prieskum odhaľuje, že celkovo si až 89 percent Ukrajincov si želá, aby sa ich krajina stala členom NATO. Na východe Ukrajiny má takúto túžbu 79 percent a na západe až 93 obyvateľov.

Až 76 percent respondentov zároveň uviedlo, že by nesúhlasilo s pozastavením či stiahnutím žiadosti o vstup svojej krajiny do Aliancie, ak by to bola podmienka prípadnej mierovej dohody s Moskvou.

"Je dôležité ešte raz zdôrazniť, že to nebola túžba Ukrajincov vstúpiť do NATO, ktorá 'vyprovokovala' Rusko, no skôr ruská agresia sa stala (pre Ukrajincov) katalyzátorom verejnej podpory euroatlantickej integrácie," povedal výkonný riaditeľ KIIS Anton Hrušeckyj.

"Zároveň, čím dlhšia je vojna, tým viac trvajú Ukrajinci na plnom členstve v NATO a bezpečnostné záruky zo strany iných štátov sa javia byť menej presvedčivé," dodal.

Sky News pripomína, že v roku 2021 bolo podľa údajov sociológov za vstup do NATO len 48 percent Ukrajincov.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku zverejnili prvé video s Gerasimovom od vzbury vagnerovcov

Ruské ministerstvo obrany v pondelok zverejnilo video, ktoré zachytáva náčelníka generálneho štábu armády Valerija Gerasimova. Ide o prvý takýto videozáznam od vzbury žoldnierov z Vagnerovej skupiny proti veleniu ruskej armády, ku ktorej došlo 23.–24. júna, informuje agentúra AP.

Gerasimov na zverejnenom videu prijíma hlásenie od náčelníka štábu ruských vzdušno-kozmických síl a vyzýva na zlepšenie metód lokalizácie ukrajinských rakiet.

Zakladateľ Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin viedol dlhodobý spor s ruským vojenským vedením, ktorý sa s vývojom vojny na Ukrajine postupne stupňoval. Prigožin opakovane obviňoval Gerasimova a ruského ministra obrany Sergeja Šojgua z toho, že jeho bojovníkom nedodávajú dostatok munície a vybavenia, a tiež z hrubých chýb pri vedení vojny na Ukrajine.

Spor eskaloval v júni, keď šéf vagnerovcov obvinil ruskú armádu z útoku na tábory svojich bojovníkov. Vagnerovci následne obsadili mesto Rostov nad Donom na juhozápade Ruska a vydali sa aj s vojenskou technikou smerom k Moskve.

Prigožin vtedy uviedol, že cieľom vzbury nebolo zvrhnutie ruského prezidenta Vladimira Putina, ale odvolanie Gerasimova a iných ruských vojenských predstaviteľov. Koniec vzbury sprostredkoval bieloruský prezident Alexandr Lukašenko a Prigožin sa mal po nej aj so svojimi žoldniermi presunúť do Bieloruska. Lukašenko však minulý týždeň uviedol, že šéf vagnerovcov je späť v Rusku.

V pondelok zverejnené video s Gegasimovom je prvým jeho vystúpením na verejnosti od Prigožinovej vzbury.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že obsadila kľúčové vyvýšeniny okolo Bachmutu

Ukrajinské jednotky obsadili kľúčové vyvýšeniny okolo mesta Bachmut na východe Ukrajiny, ktoré v máji po dlhých mesiacoch bojov dobyli ruské sily s výrazným podielom žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Oznámila to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Podľa Maľarovej majú teraz Ukrajinci na dostrel "vstupy do mesta, výstupy z neho a pohyb nepriateľa okolo mesta".

Ukrajina v júni spustila dlho očakávanú protiofenzívu po tom, čo od západných krajín dostala značné množstvá zbraní a pripravila na túto úlohu dostatok jednotiek, uvádza AFP. Medzičasom ukrajinská armáda oznámila územné zisky po stranách Bachmutu.

(tasr)

Minúta  |  

Skeptickí Česi. Podľa prieskumu u nich klesá dôvera v EÚ, NATO aj OSN

Európskej únii dôveruje 46 percent Čechov, čo je najmenej od roku 2016. V porovnaní s minulým rokom sa znížila aj dôvera v Severoatlantickú alianciu a Organizáciu spojených národov. V pondelok to uviedli výskumníci z Centra pre výskum verejnej mienky, ktorý pôsobí v rámci Sociologického ústavu Akadémie vied ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa prieskumu je z troch skúmaných inštitúcií najdôveryhodnejšou Severoatlantická aliancia, ktorej dôveruje 56 percent opýtaných. Nedôveru jej vyjadrilo 36 percent ľudí. Nasleduje OSN, ktorej verí 52 percent Čechov. Najmenej dôveryhodná z týchto troch inštitúcií je EÚ, nedôveruje jej polovica Čechov.

"V porovnaní s predchádzajúcim výskumom z júla 2022 dôvera českých občanov ku všetkým skúmaným inštitúciám klesla, a to o 12 percentných bodov pri EÚ a zhodne o 11 percentných bodov v prípade NATO a OSN," uviedli výskumníci.

Zdôraznili, že pri EÚ ide o najnižšiu hodnotu od roku 2016. Vtedy jej dôverovalo 37 percent ľudí, čo bolo najmenej od vstupu Česka do EÚ v roku 2004.

Čím majú respondenti vyššie dosiahnuté vzdelanie, sú spokojnejší so súčasnou politickou situáciou v ČR a na škále politickej orientácie sa posúvajú od ľavice smerom k pravici, tým dôvera vo všetky tri organizácie podľa CVVM rastie. Naopak klesá úmerne s vekom.

Väčšiu dôveru k týmto inštitúciám majú voliči vládnych strán a nižšiu voliči opozičného hnutia SPD a mimoparlamentnej KSČM a s výnimkou OSN aj hnutie ANO.

Výskum sa zameral aj na dôveru v jednotlivé štruktúry EÚ vrátane ich predstaviteľov. Všetky mali nižšiu dôveru než samotná EÚ ako celok. Najmenej ľudia veria predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi (24 percent) a šéfovi únijnej diplomacie Josepovi Borrellovi (23 percent). Tých však zároveň najviac ľudí nepozná. Predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej dôveruje 31 percent Čechov.

Prieskum Centra pre výskum verejnej mienky sa uskutočnil od 27. marca do 22. mája tohto roka. Zúčastnilo sa na ňom 834 respondentov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.