Preskočiť na obsah
  |  

Pavel: Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela, že bude vítaná v NATO

Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela a musí cítiť motiváciu, že raz bude vítaná v rodine NATO. Pred začiatkom aliančného samitu vo Vilniuse to vyhlásil český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.

Za ideálne by považoval, ak by dnes mohli Ukrajine povedať, že v okamihu, keď skončí vojna, sa začnú prístupové rokovania o členstve v NATO. Aliančný samit podľa neho zrejme skončí nejakou formou kompromisu.

Pavel však zdôraznil, že Spojené štáty prišli krátko pred začiatkom summitu s novým znením deklarácie, ktoré je podľa neho pre mnohých nezrozumiteľné. Očakáva preto, že ho americká delegácia vysvetlí.

"Prezident Biden zmienil, že je pripravený poskytnúť Ukrajine rovnaké garancie ako Izraelu, čo by ale v dôsledku boli možno vyššie garancie, než je článok päť NATO. Takže som naozaj zvedavý, s čím americká delegácia príde," povedal český prezident.

Ako doplnil, garancie, ktoré USA poskytujú Izraelu, v podstate znamenajú kolektívnu obranu, čiže ak by bol Izrael napadnutý, Spojené štáty mu poskytnú akúkoľvek pomoc.

(tasr)

  |  

Polícia obvinila mladíka, poškodením 20 áut spôsobil škodu takmer 12-tisíc eur

KOŠICE – Vyšetrovateľ košickej kriminálky vzniesol obvinenie zo zločinu poškodzovania cudzej veci 23-ročnému mladíkovi z okresu Košice – okolie. Ako na sociálnej sieti informovala košická krajská polícia, výsledky vyšetrovania preukázali, že mladík ešte v apríli v Košiciach nezisteným spôsobom poškodil na parkovisku 20 vozidiel rôznych značiek.

Na autách v rôznom rozsahu rozbil alebo poškodil čelné sklá, spätné zrkadlá či tabuľky s evidenčným číslom, čím majiteľom spôsobil škodu za takmer 12-tisíc eur.

V apríli policajti preverovali oznámenie o poškodení 20 áut v Košiciach. Košickí „PMJ-čkari“ osoby zodpovedajúce popisu našli neďaleko Starej radnice. Išlo o 23-ročného a 18-ročného mladíka z okresu Košice okolie. Poverený príslušník PZ začal vo veci trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci.

Po analýze a vyhodnotení dôkazov, ako aj a na základe vzniknutej dôkaznej situácie vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach vzniesol obvinenie zo zločinu poškodzovania cudzej veci 23-ročnému mladíkovi z okresu Košice okolie.

(sita, FB Polícia SR KE)

  |  

Viac než tri štvrtiny obyvateľov Nemecka nie sú spokojné s vládou, ukázal prieskum

Viac než tri štvrtiny obyvateľov Nemecka nie sú spokojné s prácou súčasnej nemeckej spolkovej vlády. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky v utorok zverejnila stanica RTL. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

V prieskume, ktorý začiatkom júla uskutočnil inštitút Forsa, 77 percent z 1002 respondentov uviedlo, že so súčasnou vládou sú menej spokojní alebo vôbec nie sú spokojní. Vo februári 2022 - na začiatku pôsobenia koalície - to bolo 64 percent. Štatistická chyba prieskumu bola plus alebo mínus tri percentuálne body.

Nemecká trojkoalícia, ktorú tvoria sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza, Zelení a pro-podnikateľsky orientovaní slobodní demokrati (FDP), je pri moci od decembra 2021.

Preferencie podporovateľov jednotlivých strán boli v súlade s celkovými výsledkami prieskumu. S prácou koalície vyjadrilo nespokojnosť 52 percent voličov SPD, 55 percent Zelených a 71 percent voličov FDP.

Kľúčovou témou prieskumu bol kontroverzný nemecký zákon o vykurovaní, ktorý má zabezpečiť, aby aspoň 65 percent nových vykurovacích systémov využívalo energiu z obnoviteľných zdrojov. Koľko z toho bude vláda dotovať, je už mesiace predmetom vášnivých diskusií medzi obyvateľmi.

Nemecký najvyšší súd minulý týždeň tento zákon pozastavil, aby tak zákonodarcom zabránil v jeho príliš rýchlom schválení, čo je úder pre Scholzovu vládu.

Podľa prieskumu má 61 percent ľudí pocit, že otázka vykurovacieho zákona poukazuje na "neprofesionálne a chaotické" vládnutie súčasnej koalície. Medzitým však 35 percent respondentov považovalo toto hodnotenie za prehnané.

(tasr)

  |  

Šéf maďarskej diplomacie: Existuje nádej, že sa na samite NATO predíde riziku eskalácie vojny

Je veľká pravdepodobnosť, že summit NATO môže zabrániť riziku eskalácie vojny na Ukrajine a bude na ňom prijaté zodpovedné rozhodnutie o perspektíve členstva Ukrajiny. Podľa agentúry MTI to vo Vilniuse vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó po príchode na dvojdňový summit zdôraznil, že pre Maďarsko je najdôležitejšie, aby sa potvrdilo predchádzajúce jasné rozhodnutie NATO, podľa ktorého Aliancia nie je účastníkom ozbrojeného konfliktu na Ukrajine, a urobí všetko pre to, aby zabránila jeho stupňovaniu.

"Existuje tábor tých, ktorí nedávno silno argumentovali, že Kyjev by mal tentoraz dostať jasný harmonogram vstupu. Proti nim stoja tí, ktorí zmýšľajú zodpovedne a neustále nabádajú na opatrnosť," povedal šéf maďarskej diplomacie.

Szijjártó vyjadril nádej, že existuje šanca, že sa v tejto oblasti prijme zodpovedné rozhodnutie, pretože návrh záverečného dokumentu summitu neobsahuje žiadny konkrétny dátum vstupu Ukrajiny. "Odvoláva sa prakticky len na deklaráciu schválenú v Bukurešti v roku 2008, v ktorej bolo uvedené, že Ukrajina raz niekedy bude môcť vstúpiť do NATO," dodal.

Severoatlantická aliancia vyšle na summite v litovskom Vilniuse Ukrajine jasný a pozitívny odkaz o členstve v NATO. Uviedol to generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg v úvode zhromaždenia.

"Očakávam, že spojenci vyšlú jasný a priaznivý odkaz o ceste vpred smerom k členstvu Ukrajiny (v NATO)," povedal. Navrhol podľa vlastných slov balíček opatrení, ktorý má zaručiť plnú vzájomnú súčinnosť medzi silami NATO a Ukrajiny, ktorý tiež túto krajinu priblíži k Aliancii. Poukázal na to, že v stredu sa uskutoční prvé zasadanie Rady NATO-Ukrajina aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Stoltenberg tiež pripomenul, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok po rokovaní s ním a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom vyjadril podporu vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie.

Szijjártó k otázke ratifikácie vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie v maďarskom parlamente v utorok vyhlásil, že ide už iba o technickú záležitosť.

(tasr)

  |  

Zelenskyj skritizoval NATO za "neisté" a "slabé" výroky o členstve Ukrajiny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok skritizoval "neisté" a "slabé" výroky Severoatlantickej aliancie týkajúce sa členstva Ukrajiny v NATO. Podľa neho táto neistota Aliancie ohľadne pozvania Ukrajiny povzbudzuje Rusko, aby pokračovalo v "terore". TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP a portálu britského denníka The Guardian.

Zelenskyj tiež uviedol, že je "absurdné", ak NATO neurčí Ukrajine časový rámec pre jej vstup do Aliancie.

"Ceníme si našich spojencov. Ceníme si našu spoločnú bezpečnosť. A vždy budeme oceňovať otvorený rozhovor. Ukrajina bude na summite NATO vo Vilniuse zastúpená. Pretože je to úctivé. Ale aj Ukrajina si zaslúži úctu. Teraz, na ceste do Vilniusu, sme dostali signály, že určité formulácie v texte sa dohadujú bez Ukrajiny," napísal ukrajinský prezident na Twitteri.

Zelenskyj pokračoval: "A rád by som zdôraznil, že tieto formulácie sa týkajú pozvania Ukrajiny, aby sa stala členom NATO, nie samotného členstva Ukrajiny."

"Je nevídané a absurdné, že ani pre pozvanie, ani pre členstvo Ukrajiny nie je stanovený časový rozvrh. Pričom zároveň sú do textu dodané dokonca aj hmlisté formulácie o 'podmienkach' pre pozvanie Ukrajiny," kritizoval NATO Zelenskyj.

"Vyzerá to tak, že nie je ochota ani pozvať Ukrajinu do NATO, ani prijať ju za člena Aliancie," uviedol prezident.

"To znamená, že sa necháva príležitosť pre vyjednávanie o členstve Ukrajiny v NATO počas rokovaní s Ruskom. A pre Rusko to znamená motiváciu pokračovať v terore," upozornil Zelenskyj. "Neistota je slabosť. A o tom budem na summite otvorene hovoriť," doplnil.

(tasr)

  |  

Španielsko vyšle vojakov na Slovensko

Španielsko vyšle príslušníkov svojej armády na Slovensko v rámci nového obranného plánu pre východné krídlo NATO. Zvýši tiež počet svojich vojakov v Rumunsku. Oznámil to v utorok španielsky premiér Pedro Sánchez. TASR správu prevzala z agentúr DPA a EFE.

Sánchez to oznámil počas summitu NATO, ktorý sa v utorok začal v litovskom hlavnom meste Vilnius. Počet vojakov, ktorých majú vyslať, však nešpecifikoval. Príslušníci španielskych ozbrojených síl v súčasnosti pôsobia v Rumunsku a v pobaltských krajinách.

Posilňovanie východného krídla NATO je súčasťou nových plánov kolektívnej obrany a popri situácii na Ukrajine jednou z hlavných tém dvojdňového summitu vo Vilniuse (11. a 12. júla).

Český prezident Petr Pavel v utorok vo Vilniuse oznámil, že Česká republika sa bude významne podieľať na rozširovaní útvaru NATO na Slovensku, a to spolu s ďalším silným partnerom. Česko prispeje jedným zmiešaným práporom priamo na území SR a ďalším práporom, ktorý bude dislokovaný na území ČR.

(tasr)