Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj má čoraz častejšie autoritárske črty, kritizuje švajčiarska rozviedka

Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj sa podľa švajčiarskych spravodajských informácií snaží zbaviť politickej konkurencie pred prezidentskými voľbami. Očakáva sa, že západné štáty budú naňho vyvíjať tlak.

Denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ) mal v nedeľu možnosť nahliadnuť do hodnotenia švajčiarskej Federálnej spravodajskej služby.

Tá tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pred budúcoročnými prezidentskými voľbami snaží politicky zlikvidovať svojho najväčšieho rivala, kyjevského starostu Vitalija Klička. Tvrdenie je vraj založené na "dôveryhodných spravodajských informáciách".

"V snahe politicky odstrániť Klička Zelenskyj prejavuje autoritárske črty," píšu autori správy. "Je veľmi pravdepodobné, že západné štáty budú v tejto súvislosti vyvíjať tlak na prezidenta a jeho okolie."

Prezidentské voľby by sa mali u nášho východného suseda konať v riadnom termíne v marci budúceho roku.

Chýbajú nezávislé strany aj slobodná tlač

Ulrich Schmid, profesor východoeurópskych štúdií na Univerzite v Sankt Gallene, pre NZZ uviedol, že na Ukrajine chýbajú niektoré zložky demokracie. "Aké sú predpoklady fungujúcej demokracie? Nezávislé strany a slobodná tlač. Ani jedno z toho na Ukrajine v súčasnosti nie je," povedal Schmid s dôvetkom, že to nie je prekvapivé, lebo "vojny posilňujú výkonnú moc".

Švajčiarske ministerstvá zahraničných vecí a obrany sa k správe rozviedky odmietli vyjadriť.

Aj Zelenského politickí oponenti pre Politico v apríli tohto roku uviedli, že prvý muž Ukrajiny nastolil v štáte „riadenú demokraciu s jednou dominantnou stranou“.

Opozičný poslanec Mykola Kňjažický vtedy podotkol, že Zelenskyj využíva stanné právo na kontrolu médií a obídenie parlamentu pri vyplácaní finančných prostriedkov, z čoho profitujú „obchodní spojenci ukrajinského prezidenta alebo spoločnosti naviazané na členov jeho vládnucej strany“.

Ukrajinskí podnikatelia: Miera korupcie prekročila všetky medze a ohrozuje obranyschopnosť štátu

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajinskí podnikatelia: Miera korupcie prekročila všetky medze a ohrozuje obranyschopnosť štátu

Tanky Leopard nakoniec Švajčiarsko pre Ukrajinu zablokovalo

Správa rozviedky bola podľa NZZ rozposlaná deň pred tým, ako švajčiarska vláda rokovala o predaji 96 tankov Leopard 1 do Nemecka, odkiaľ mali byť dodané na Ukrajinu. Tento návrh nakoniec Švajčiari 29. júna zamietli.

Švajčiarska vláda rozhodnutie odôvodnila politikou neutrality a zákonom o vojenskom materiáli. Podľa neho sa vojenský materiál nesmie dodávať krajinám, ktoré sú zapojené do ozbrojeného konfliktu. Bern uviedol, že to platí bez ohľadu na to, či štát bol napadnutý a chce sa brániť, ako je to v prípade Ukrajiny.

Z rovnakého dôvodu Bern odmieta povoliť transfer švajčiarskej tankovej munície na Ukrajinu. Žiadosť o povolenie predaja tankov podala švajčiarska zbrojárska spoločnosť RUAG, ktorá ich pred rokmi kúpila od talianskej armády a uskladnila v Taliansku.

Ako na svojom webe informoval denník Financial Times, tieto tanky vo Švajčiarsku nikdy neboli v prevádzke a neboli ani určené pre švajčiarsku armádu. Švajčiarsky výrobca zbraní ich plánoval buď vyviezť, alebo použiť na náhradné dielce.

(est, tasr)

Minúta  |  

Slovenský aj európsky priemysel sú podľa zamestnávateľov v ohrození. Dôvodom je aj neprimeraný dôraz na zelenú transformáciu

Slovenský aj európsky priemysel sú v ohrození. Ako ďalej na sociálnej sieti upozorňuje Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), dokazuje to sťahovanie výroby podnikov za naše hranice, ako aj za hranice Európskej únie. Dôvodom upadania priemyslu je pritom podľa zamestnávateľov okrem zvýšených cien aj neprimerané bazírovanie na zelenú transformáciu a dekarbonizáciu.

„Najstaršia priemyselná spoločnosť na Orave po 70-tich rokoch presúva časť svojej výroby do Ázie. Dôvodom sú neudržateľné ceny energií a pre ferozliatinársku spoločnosť aj nedostatočná pomoc štátu. Sťahovanie je poslednou nádejou – aspoň takto chce podnik udržať krok so zahraničnými fabrikami, ktoré majú v mnohých ohľadoch vytvorené priaznivejšie podmienky na podnikanie než tie domáce," konštatuje RÚZ.

V konečnom dôsledku tak podľa generálneho sekretára únie Martina Hoštáka strácajú podniky, ktoré sú „vytláčané“ do iných krajín, strácajú ľudia, ktorí prichádzajú o pracovné miesta, a stráca aj samotný štát, ktorý takýmto spôsobom prichádza o príjmy. „Pokiaľ budeme aj naďalej tlačiť na pílu, toto sa bude diať čoraz častejšie. Slovenské hospodárstvo sa otrasie v základoch,“ zhodnotil.

Zamestnávatelia dodávajú, že liekom na udržanie výroby by mohla byť pomoc cez plán obnovy a odolnosti, modernizačný či environmentálny fond a rovnako aj zmiernenie tlaku na zelenú transformáciu.

(sita)

Minúta  |  

Orbán bude vo Vilniuse rokovať s tureckým náprotivkom Erdoganom o švédskom vstupe do NATO

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie ešte rokovať na summite NATO vo Vilniuse s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, až potom bude jasnejší osud ratifikácie švédskeho členstva maďarským parlamentom. Pre server hvg.hu to v utorok uviedol predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz Zsolt Németh. Dodal, že zatiaľ o zvolaní mimoriadnej schôdze zákonodarného zboru nevie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server pripomína, že generálny tajomník NATO Jan Stoltenberg v pondelok večer oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa rozhodol predložiť žiadosť Švédska o vstup do NATO parlamentu svojej krajiny. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v utorok ráno povedal, že ratifikácia v maďarskom parlamente je už iba technickou otázkou.

Riadna jarná schôdza maďarského parlamentu, ale aj minulotýždňová mimoriadna schôdza sa už skončila, takže by sa mala zvolať ďalšia mimoriadna schôdza na ratifikáciu švédskeho vstupu. Na tú sa v zákonodarnom zbore čaká už takmer rok, dodáva hvg.hu.

Na čo najskoršiu ratifikáciu vyzvala Orbána aj prezidentka Katalin Nováková.

Ak by sa mimoriadna schôdza k tejto záležitosti nezvolala v lete, tak by téma rozšírenia NATO mohla byť zaradená do programu maďarského parlamentu až na jeseň. Hlasovanie o vstupe Švédska do NATO sa môže uskutočniť najskôr koncom septembra, pretože podľa informácií servera sa jesenná schôdza parlamentu začína až 25. septembra.

Vstup Fínska do NATO maďarský parlament ratifikoval 27. marca. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v apríli vyhlásil, že Švédsko neustále podkopáva vzájomné vzťahy a prejavuje nedostatok pozornosti a rešpektu. Orbán 23. mája v katarskej Dauhe vyhlásil, že politické vzťahy medzi Maďarskom a Švédskom sa musia zlepšiť, až potom bude Maďarsko ochotné schváliť žiadosť tejto severskej krajiny o členstvo v NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Pavel: Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela, že bude vítaná v NATO

Ukrajina potrebuje vidieť svetlo na konci tunela a musí cítiť motiváciu, že raz bude vítaná v rodine NATO. Pred začiatkom aliančného samitu vo Vilniuse to vyhlásil český prezident Petr Pavel, informuje spravodajkyňa TASR.

Za ideálne by považoval, ak by dnes mohli Ukrajine povedať, že v okamihu, keď skončí vojna, sa začnú prístupové rokovania o členstve v NATO. Aliančný samit podľa neho zrejme skončí nejakou formou kompromisu.

Pavel však zdôraznil, že Spojené štáty prišli krátko pred začiatkom summitu s novým znením deklarácie, ktoré je podľa neho pre mnohých nezrozumiteľné. Očakáva preto, že ho americká delegácia vysvetlí.

"Prezident Biden zmienil, že je pripravený poskytnúť Ukrajine rovnaké garancie ako Izraelu, čo by ale v dôsledku boli možno vyššie garancie, než je článok päť NATO. Takže som naozaj zvedavý, s čím americká delegácia príde," povedal český prezident.

Ako doplnil, garancie, ktoré USA poskytujú Izraelu, v podstate znamenajú kolektívnu obranu, čiže ak by bol Izrael napadnutý, Spojené štáty mu poskytnú akúkoľvek pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia obvinila mladíka, poškodením 20 áut spôsobil škodu takmer 12-tisíc eur

KOŠICE – Vyšetrovateľ košickej kriminálky vzniesol obvinenie zo zločinu poškodzovania cudzej veci 23-ročnému mladíkovi z okresu Košice – okolie. Ako na sociálnej sieti informovala košická krajská polícia, výsledky vyšetrovania preukázali, že mladík ešte v apríli v Košiciach nezisteným spôsobom poškodil na parkovisku 20 vozidiel rôznych značiek.

Na autách v rôznom rozsahu rozbil alebo poškodil čelné sklá, spätné zrkadlá či tabuľky s evidenčným číslom, čím majiteľom spôsobil škodu za takmer 12-tisíc eur.

Muselo dôjsť k vážnej nehode, aby prišlo k zmene?

Mohlo by Vás zaujímať Muselo dôjsť k vážnej nehode, aby prišlo k zmene?

V apríli policajti preverovali oznámenie o poškodení 20 áut v Košiciach. Košickí „PMJ-čkari“ osoby zodpovedajúce popisu našli neďaleko Starej radnice. Išlo o 23-ročného a 18-ročného mladíka z okresu Košice okolie. Poverený príslušník PZ začal vo veci trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci.

Nezodpovedný mladík opäť riskoval: Za volant si sadol so zákazom činnosti, nafúkal 2,3 promile

Mohlo by Vás zaujímať Nezodpovedný mladík opäť riskoval: Za volant si sadol so zákazom činnosti, nafúkal 2,3 promile

Po analýze a vyhodnotení dôkazov, ako aj a na základe vzniknutej dôkaznej situácie vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach vzniesol obvinenie zo zločinu poškodzovania cudzej veci 23-ročnému mladíkovi z okresu Košice okolie.

(sita, FB Polícia SR KE)

Minúta  |  

Viac než tri štvrtiny obyvateľov Nemecka nie sú spokojné s vládou, ukázal prieskum

Viac než tri štvrtiny obyvateľov Nemecka nie sú spokojné s prácou súčasnej nemeckej spolkovej vlády. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky v utorok zverejnila stanica RTL. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

V prieskume, ktorý začiatkom júla uskutočnil inštitút Forsa, 77 percent z 1002 respondentov uviedlo, že so súčasnou vládou sú menej spokojní alebo vôbec nie sú spokojní. Vo februári 2022 - na začiatku pôsobenia koalície - to bolo 64 percent. Štatistická chyba prieskumu bola plus alebo mínus tri percentuálne body.

Nemecká trojkoalícia, ktorú tvoria sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza, Zelení a pro-podnikateľsky orientovaní slobodní demokrati (FDP), je pri moci od decembra 2021.

Preferencie podporovateľov jednotlivých strán boli v súlade s celkovými výsledkami prieskumu. S prácou koalície vyjadrilo nespokojnosť 52 percent voličov SPD, 55 percent Zelených a 71 percent voličov FDP.

Kľúčovou témou prieskumu bol kontroverzný nemecký zákon o vykurovaní, ktorý má zabezpečiť, aby aspoň 65 percent nových vykurovacích systémov využívalo energiu z obnoviteľných zdrojov. Koľko z toho bude vláda dotovať, je už mesiace predmetom vášnivých diskusií medzi obyvateľmi.

Nemecký najvyšší súd minulý týždeň tento zákon pozastavil, aby tak zákonodarcom zabránil v jeho príliš rýchlom schválení, čo je úder pre Scholzovu vládu.

Podľa prieskumu má 61 percent ľudí pocit, že otázka vykurovacieho zákona poukazuje na "neprofesionálne a chaotické" vládnutie súčasnej koalície. Medzitým však 35 percent respondentov považovalo toto hodnotenie za prehnané.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.