17. júla 2023 | 15:50

Minúta | 17. júla 2023 | 15:50

Klimatickí aktivisti si po novom betónujú ruky do vozovky

Bojovníci za ochranu životného prostredia minulý piatok blokovali dopravu v nemeckých mestách. V Berlíne tentoraz použili namiesto lepidla betón. Vyslobodiť sa ich podarilo až po pár hodinách a nezaobišlo sa to bez nadávok a bolesti.

V piatok ráno klimatickí aktivisti zo skupiny „Posledná generácia“ zablokovali výjazd z diaľnice v Berlíne. Použili pritom novú taktiku, informuje portál Tagesspiegel.

Táto klimatická skupina kladie dôraz na to, aby upútala čo najširšiu pozornosť. Ak sa médiá určitej forme protestu dostatočne nevenujú, zvolia členovia drastickejšiu formu.

Jedna masívna blokáda, ktorú odstraňovali s dlátom a kladivom

Tentoraz namiesto viacerých menších blokád rozmiestnených po celom meste spravili jednu centrálnu blokádu na výjazde na diaľnicu, čím úplne ochromili dopravu v tomto smere. Hovorkyňa tamojšej polície uviedla, že do akcie sa zapojilo do päťdesiat aktivistov.

Aby boli škody úplné, niektorí z protestujúcich si zabetónovali ruky do vozovky. Obnoviť dopravu sa tak mužom zákona podarilo až po dvoch hodinách.

Na videu, ktoré aktivisti zverejnili na Twitteri, vidieť policajta, ktorý sa s kladivom a dlátom snaží vyslobodiť zabetónovanú ruku. Hovorkyňa polície potvrdila, že aktivisti čiastočne použili rýchlotvrdnúci betón.

https://twitter.com/AufstandLastGen/status/1547860763330502657

Aktivisti však nezverejnili zábery, na ktorých už vyslobodzovanie z betónu nejde tak ľahko. Na Twitteri sa šíri video, v ktorom jeden z aktivistov vulgárne vrieska, pričom policajt sa bráni, že ho vyslobodzuje pozorne a snaží sa neubližovať mu.

https://twitter.com/ClownWorld_/status/1680215237042270208

Klimatickí aktivisti zo skupiny Posledná generácia v piatok okrem Berlína zablokovali ulice 25 nemeckých miest na protest proti údajne nedostatočným krokom spolkovej vlády v oblasti klimatickej politiky.

Niektorí z aktivistov mali na tvári masky s podobizňami kancelára Olafa Scholza, ministra dopravy Volkera Wissinga či ministra hospodárstva Roberta Habecka. Títo politici podľa nich porušujú klimatický zákon zaväzujúci dosiahnuť do roku 2045 uhlíkovú neutralitu.

Deň predtým spravili protesty na letiskách v Düsseldorfe a Hamburgu, kde prestrihli oplotenie a dostali sa až na pristávaciu dráhu. Na letisku v Hamburgu sa dokonca viacerí z nich prilepili o dráhu, čo následne viedlo k meškaniam a zrušeniu desiatok letov. V dôsledku týchto protestov nemecká vláda oznámila zámer nariadiť nové bezpečnostné normy na letiskách.

(est, tasr)

17. júla 2023 | 15:44

Minúta | 17. júla 2023 | 15:44

Rusko vyzýva dovolenkárov na Kryme, aby domov cestovali cez okupované oblasti

Ruské úrady vyzvali v pondelok dovolenkárov, ktorí uviazli na Kryme, aby sa domov vrátili cez okupované oblasti na Ukrajine. Na Krymskom moste spájajúcom Rusko s týmto anektovaným polostrovom je totiž po útoku pripisovanom Kyjevu zastavená automobilová doprava, píše agentúra AFP.

Pri zmienenom útoku zahynul jeden manželský pár a ich dcéra utrpela zranenia. Ruský prezident Vladimir Putin následne nariadil úradom, aby cestu na moste opravili a pomohli dovolenkárom, ktorí uviazli na Kryme. AFP pripomína, že komerčné lety na tento okupovaný polostrov sú pozastavené už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a väčšina ruských turistov cestovala na Krym práve cez zmienený most.

Úrady teraz turistov vyzvali, aby nazad do Ruska necestovali cez most, ale prešli približne 400 kilometrov cez okolité územia, ktoré na Ukrajine okupuje Rusko. Na viacerých z nich sa pritom vedú intenzívne boje, uvádza AFP.

"Žiadam obyvateľov a návštevníkov polostrova, aby sa vyhli cestovaniu po Krymskom moste a v záujme bezpečnosti zvolili alternatívnu pozemnú trasu cez nové (okupované) oblasti," povedal Kremľom dosadený gubernátor Krymu Sergej Axionov.

Ruská štátna televízia ukázala mapu jednej takejto trasy, ktorá vedie cez okupované ukrajinské mesto Melitopol do okupovaného prístavu Mariupol a odtiaľ do juhoruského mesta Rostov nad Donom. Dovolenkárom pripomenula, aby si zo sebou zobrali pasy.

Mohlo by Vás zaujímať Na Krymskom moste zastavili dopravu. Svedkovia hovoria o výbuchoch, na mieste sú obete

Ruskí predstavitelia príslušných okupovaných oblastí na Ukrajine uviedli, že skrátia čas zákazu vychádzania, aby umožnili turistom prechádzať cez ich územie, a že ruská armáda tam posilní bezpečnosť. Moskvou dosadený šéf Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo okrem toho dodal, že v prevádzke budú kontrolné stanovištia, aby zabránili prípadnej "sabotáži", formality však podľa jeho slov budú obmedzené na minimum.

Krymské úrady zároveň zverejnili zoznam toho, na čo by si mali dávať ruskí dovolenkári pozor počas cesty. "Dávajte prednosť vojenským vozidlám a kolónam," znel jeden z pokynov. Turistom tiež odporúčali, aby mali so sebou hotovosť.

Ruská televízia odvysielala zábery, na ktorých niektorí z turistov váhajú, či zostať na dovolenke, alebo sa vydať na cestu cez okupované územie.

Melitopol dobyli Rusi už na začiatku invázie, ktorú spustili vlani vo februári. Toto mesto je však naďalej častým terčom útokov, pripomína AFP.

Krym anektovalo Rusko od Ukrajiny v roku 2014. Polostrov bol vyhľadávaným letoviskom už za čias Sovietskeho zväzu alebo ešte predtým za cárskeho Ruska. Občania Ruska ho teraz vo zvýšenej miere navštevujú aj preto, že sankcie im neumožňujú dovolenkovať na Západe.

Podľa ruských médií je aktuálne na Kryme približne 50-tisíc ruských dovolenkárov, z ktorých väčšina prišla autom.

(tasr)

17. júla 2023 | 14:56

Minúta | 17. júla 2023 | 14:56

Británia uvalila sankcie na ruských ministrov za deportácie ukrajinských detí

Britská vláda ohlásila v pondelok nové sankcie voči štrnástim Rusom, z ktorých jedenásť sa podľa jej vyjadrenia podieľalo na násilných deportáciách ukrajinských detí. Medzi sankcionovanými je aj ruský minister školstva Sergej Kravcov či ministerka kultúry Oľga Ľubimovová. Sankciami reagoval Londýn na "ruské pokusy zničiť ukrajinskú národnú identitu", informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly uviedol, že "skutočným zámerom" ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý je viditeľný v nútených deportáciách detí a nenávistnej propagande, akú šíria jeho prisluhovači, je "vymazať Ukrajinu z mapy".

"Dnešné sankcie berú na zodpovednosť tých, ktorí podporujú Putinov režim, vrátane tých, ktorí by chceli, aby bola Ukrajina zničená, jej národná identita rozpustená a jej budúcnosť vymazaná," dodal James Cleverly.

Ruská ministerka kultúry Oľga Ľubimovová sa na sankčnom zozname ocitla za to, že podporila propagáciu takej politiky a krokov, ktoré "destabilizujú Ukrajinu alebo ohrozujú jej územnú celistvosť". Iní Rusi, vrátane ministra Kravcova, boli sankcionovaní za účasť na ruskom "programe nútenej deportácie a prevýchovy ukrajinských detí", približuje stanica Sky News.

Rusko začiatkom júla informovalo, že na svoje územie previezlo už približne 700 000 detí z oblastí bojov na Ukrajine.

Moskva tvrdí, že z Ukrajiny na ruské územie priváža siroty a deti, ktoré zostali opustené v oblastiach bojov, čím im zaisťuje potrebnú ochranu. Podľa Kyjeva boli však mnohé deti nezákonne deportované, pričom Spojené štáty tvrdia, že tisícky detí boli zo svojich domovov odvezené násilne.

Ukrajinské ministerstvo pre integráciu okupovaných území nedávno uviedlo, že eviduje 19 492 nezákonne deportovaných ukrajinských detí.

(tasr)

17. júla 2023 | 14:38

Minúta | 17. júla 2023 | 14:38

Švédsko poskytne vyše 520 miliónov eur na obnovu Ukrajiny

Švédska vláda v pondelok oznámila, že vyčlenila šesť miliárd švédskych korún (zhruba 521 miliónov eur) na pomoc pri obnove Ukrajiny a zavádzaní reforiem, ktoré by Kyjevu otvorili cestu k členstvu v Európskej únii. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Švédsky minister obchodu a medzinárodného rozvoja Johan Forssell vyhlásil, že finančné prostriedky, ktoré budú Ukrajine dodané v rokoch 2023 – 2027, sú súčasťou novej stratégie vytvorenej špeciálne pre Ukrajinu.

"Ide o najrozsiahlejšiu a najambicióznejšiu bilaterálnu stratégiu, ktorú Švédsko kedy vyvinulo," oznámil Forssell na tlačovej konferencii. Zdôraznil, že vyčlenené financie predstavujú "základný kameň" švédskej pomoci pre Ukrajinu.

"V dlhodobom horizonte nechceme v Kyjeve vidieť len jednu, ale dve modro-žlté vlajky: ukrajinskú aj európsku," povedal Forssell na margo reforiem, ktoré by mali Ukrajine pomôcť včleniť sa do EÚ, s čím by jej mali pomôcť aj peniaze zo Švédska.

Finančná podpora pomôže aj s obnovením ukrajinskej infraštruktúry a zdravotníctva a zjednoduší tiež Ukrajine prechod na zelenú energiu a technológie.

Medzi prioritami švédskej pomoci pre Kyjev je aj bezpečnostný sektor a posilnenie dodržiavania ľudských práv. Štokholm chce pomôcť aj v oblasti obchodu pre ukrajinských podnikateľov a tiež bojovať proti korupcii.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 Švédsko už vyčlenilo na humanitárne dodávky a pomoc pre civilné obyvateľstvo 4,7 miliardy švédskych korún (takmer 410 miliónov eur) a na vojenskú podporu až 17 miliárd korún (1,5 miliardy eur).

(tasr)

17. júla 2023 | 14:32

Minúta | 17. júla 2023 | 14:32

Táto zastávka bude mimo prevádzky

Pre rekonštrukciu chodníka nebudú autobusy MHD zastavovať v smere do centra na zastávke „Legionárska“ od štvrtka 20. júla 2023 do nedele 23. júla 2023. Od pondelka 24. júla 2023 môžu cestujúci so zastávkou autobusov na Legionárskej ulici opäť počítať.

Chodník bude mesto rekonštruovať od križovatky ulíc Legionárska a Partizánska po park na Námestí sv. Anny. Zhotoviteľom mestskej investičnej akcie je víťaz verejného obstarávania spoločnosť PEMAL s.r.o.

Mohlo by Vás zaujímať Týždeň sa začal tragédiou: 57-ročný muž neprežil zrážku s kamiónom

Zastávka je zrušená bez náhrady, najbližšie zastávky sú „Braneckého“ a „Dolný Šianec“. Za štyri dni, počas ktorých zastávka na Legionárskej nebude fungovať, bude odstránený na nástupišti v okolí zastávky povrch, zhotoviteľ umiestni násyp, zhutní a položí dlažbu. Zastávka bude opäť spustená v pondelok 24. júla 2023.

Mohlo by Vás zaujímať AKTUALIZOVANÉ: Našli nezvestnú Simonu

„Všetkých účastníkov premávky, vrátane chodcov, prosíme počas týchto štyroch dní o zvýšenie pozornosti, trpezlivosť a toleranciu," uviedla trenčianska radnica na svojej webovej stránke.

17. júla 2023 | 14:19

Minúta | 17. júla 2023 | 14:19

Vysoký ruský predstaviteľ sa vyhráža útokom na poľské územie. Chce využiť jednotky vagnerovcov

Predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov vyhlásil, že Moskva by mohla použiť žoldnierov z Vagnerovej skupiny nachádzajúcich sa v Bielorusku na inváziu do pásu územia v poľsko-litovskom pohraničí. Referuje o tom web news.sky.com.

Podľa Kartapolova sú vagnerovci pripravení zaútočiť na Suwalský koridor „v priebehu niekoľkých hodín“. Približne 90-kilometrový pás zeme sa nachádza na území Poľska, členského štátu NATO, a predstavuje jediné pozemné spojenie troch bývalých sovietskych pobaltských republík - Litvy, Lotyšska a Estónska - so Západom.

Ak by Rusko vniklo do Suwalského koridoru, poskytlo by mu to pozemné spojenie medzi ruskou Kaliningradskou oblasťou a spojencom Bieloruskom. „Vagnerovci išli do Bieloruska cvičiť bieloruské ozbrojené sily,“ povedal Kartapolov pre ruskú štátnu televíziu a dodal: „Existuje také miesto ako Suwalský koridor. Ak by sa niečo stalo, tento Suwalský koridor veľmi potrebujeme... Úderná jednotka je pripravená dobyť tento koridor v priebehu niekoľkých hodín.“

Suwalský koridor predstavuje prvý kontaktný bod medzi silami Ruska a NATO a západní vojenskí plánovači varovali, že by mohol byť jedným z prvých cieľov Moskvy, ak by sa niekedy rozhodla eskalovať vojnu do konfrontácie so Západom. Princíp NATO síce spočíva v tom, že akýkoľvek útok na jej územie by mal vyvolať odozvu zvyšku Aliancie, no nie je jasné, či by sa lídri rozhodli nechať zatiahnuť do tretej svetovej vojny pre riedko obývaný koridor.

(sita)

17. júla 2023 | 14:03

Minúta | 17. júla 2023 | 14:03

Slovensko môže prísť o dva milióny eur pre neodvedené odvody za ťažbu zlata

Strana SaS sa obáva, že Slovensko môže prísť takmer o dva milióny eur. Spoločnosť Slovenská banská, ktorá má platiť štátu odvody za ťažbu, si podľa SaS vyložila banskú legislatívu po svojom, pričom neťažila zlato, ale takzvané polymetalické rudy, za čo platila podstatne nižšie úhrady. Po kontrole, ktorú iniciovalo bývalé vedenie rezortu hospodárstva, jej bola vyrubená úhrada za posledných päť rokov vo výške 1,7 milióna eur. Dodatočný odvod pre štát, ktorý ma ťažobná spoločnosť štátu platiť, možno nebude uhradený, uviedla strana v pondelok.

„Začali sme pracovať na tom, aby sa štátu odvádzala korektná suma za vyťažené zlato. Zlato sa v Banskej Štiavnici a okolí ťaží stovky rokov, pričom je majetkom štátu, preto sa odvádza štátu nejaká suma. Je dôležité aby táto suma bola korektne nastavená, pretože za Roberta Fica táto ťažobná spoločnosť odvádzala za jedno kilo zlata 16 eur, pričom jeho trhová cena je okolo 60 000 eur. Táto spoločnosť pritom vyťaží ročne niekoľko sto kilogramov zlata,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.

Za vyťažené zlato je úhrada vo výške piatich percent, za polymetalické rudy 0,1 %. „Slovenské predpisy boli nastavené vždy správne. Žiaľ, spoločnosť Slovenská banská si ich vysvetľovala po svojom a úhrady v tejto výške 20 rokov odmietala platiť,“ dodal Sulík.

Keďže bolo rozhodnutie o vyrubenej pokute napadnuté na súde, pokuta udelená ešte nebola, no nová vláda v tejto záležitosti podľa podpredsedu SaS Karola Galeka už koná. „Minulý týždeň prijala úpravu nariadenia o úhradách za vyťažené nerasty, v ktorom nám dala za pravdu. Nielen nariadenie, ale aj OECD jasne definujú, čo je ruda zlata, a teda každý nerast, z ktorého je možné ekonomicky získať zlato bez ohľadu na jeho obsah. Drobná úprava legislatívy zabezpečí, že spoločnosť Slovenská banská bude musieť od budúceho roka platiť za zlatú rudu úhradu päť percent. O minulosti rozhodne súd,“ dodal Galek.

Riaditeľ spoločnosti Slovenská banská Ivan Bača pre TASR uviedol, že v danej veci je vedený aktívny súdny spor a preto vyjadrenia strany SaS nebude komentovať. "Náš názor je jednoznačný - spoločnosť si plní všetky zákonné povinnosti v súlade s platnou legislatívou," uzavrel Bača.

(tasr)

17. júla 2023 | 13:45

Minúta | 17. júla 2023 | 13:45

Zamestnávatelia a odborári sa na výške minimálnej mzdy na rok 2024 nedohodli

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) SR a Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR sa mali do soboty 15. júla dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2024. K dohode medzi odborármi a zamestnávateľmi však nedošlo.

Možnosť rokovať o minimálnej mzde ešte majú sociálni partneri v tripartite do konca augusta. V pondelok to pre TASR povedali hovorkyňa AZZZ SR Mirian Filová a hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová.

"V termíne do 15. júla sociálni partneri nedospeli k dohode, no podľa zákona o minimálnej mzde majú možnosť rokovať na tripartitnej úrovni do konca augusta, a tak pravdepodobne využijú ešte tento zákonom definovaný priestor a možnosť," uviedla Nemethová.

KOZ žiadala, aby bol výpočet minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. AZZZ však upozornila na to, že pri navrhovaní minimálnej mzdy je potrebné brať do úvahy reálne možnosti všetkých zamestnávateľov tak, aby bola minimálna mzda zvládnuteľná pre firmy aj na východnom Slovensku.

"Firma podnikajúca na východnom Slovensku, prípadne v menej rozvinutých okresoch môže prirodzene znášať zvyšovanie nákladov v súvislosti s minimálnou mzdou oveľa horšie ako firma na západnom Slovensku, ktorá si vyššie náklady dokáže premietnuť do vyšších cien. Úplne iná situácia je na západe, kde je nižšia miera nezamestnanosti, kde je aj viac pracovných ponúk, ako niekde v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde firmy vnímajú každé jedno opatrenie zvyšujúce im náklady oveľa citlivejšie," uviedla Filová.

Ak sa počas rokovania tripartity nerozhodne v prospech žiadnej zo strán, minimálna mzda bude výsledkom automatu. Automat určuje minimálnu mzdu ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov.

(tasr)

17. júla 2023 | 13:33

Minúta | 17. júla 2023 | 13:33

Krajiny EÚ a CELAC rozdeľujú odlišné názory na vojnu na Ukrajine

Rozdielne názory na vojnu na Ukrajine zrejme ovplyvnia aj závery dvojdňového samitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa začína v pondelok popoludní v Bruseli. Napísal to v pondelok spravodajský server Politico.

Pred samitom EÚ a CELAC vyplynuli sporné názory vo viacerých oblastiach vrátane obchodných vzťahov, ale podľa Politica boli najvážnejšie nezhody ohľadne prístupu k útočnej vojne, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, informuje spravodajca TASR.

Vlády krajín Južnej Ameriky boli doteraz skôr zdržanlivé pri odsudzovaní ruskej agresie. EÚ sa na druhej strane kritickým postojom voči Moskve netají a od začiatku ruskej invázie pripravila už desať kôl sankcií voči Rusku.

Svetové médiá si v tomto smere všímajú najmä postoj prezidenta Brazílie Luiza Inácia Lula da Silvu a jeho "romantizovanú víziu Ruska" ako bojovníka proti údajne imperialistickému zoskupeniu NATO.

Server Politico upozornil, že tento rozpor, ktorý sa diplomati oboch strán snažili vyriešiť ešte pred bruselskými rokovaniami, zrejme povedie k "oslabeniu" záverov samitu týkajúcich sa vojny na Ukrajine. Pôvodný návrh záverov dôrazne odsudzoval ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine, kým v najnovšej verzii lídri stretnutia EÚ a CELAC iba "vyjadrujú obavy z prebiehajúcej vojny".

Ďalšie predsamitové nezhody sa týkali aj ekonomických vzťahov. EÚ by chcela zaznamenať výraznejší pokrok pri uzatváraní obchodnej dohody s krajinami Mercosuru, obchodného zoskupenia zahŕňajúceho Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá sa rovnako zúčastní na samite, označila takúto obchodnú dohodu za najdôležitejší možný výsledok bruselských rokovaní.

Bola to EÚ, ktorá na nátlak niektorých krajín a poslancov Európskeho parlamentu pozastavila v minulosti podpis veľkej obchodnej dohody s Mercosurom, kým štáty tohto zoskupenia neprijmú rozsiahle záväzky na ochranu dažďových pralesov či práv domorodého obyvateľstva. Juhoamerickí diplomati v tejto súvislosti obvinili EÚ z pokrytectva, keďže pri uzatváraní obchodných dohôd s inými krajinami či regiónmi takéto prísne požiadavky nemala.

V rámci pripravovanej obchodnej dohody EÚ navrhuje aj to, aby juhoamerické štáty nevyvážali svoje suroviny na spracovanie napríklad do Číny, ale aby k ich spracovaniu dochádzalo priamo v krajinách pôvodu.

(tasr)

17. júla 2023 | 13:08

Minúta | 17. júla 2023 | 13:08

Po extrémnych horúčavách už dorazili silné búrky

BRATISLAVA/ KOŠICE – Slovenský hydrometeorologický ústav dnes krátko pred 13. hodinou vydal správu, v ktorej varuje pred silnými búrkami.

„Od západu postupuje do našej oblasti zvlneným studený front, pred ním k nám ešte prúdi od juhozápadu veľmi teplý, pôvodom tropický vzduch," píše Slovenský hydroemteorlogický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.

Mohlo by Vás zaujímať Vrátili sme sa na miesto, kde na Nový rok brutálne zavraždili sestričku Eriku (†46): Na mieste tragédie dnes stojí pamätník

Podľa SHMÚ kým na väčšine územia je ešte veľmi teplo a dusno, „na západe a severozápade už pozorujeme pomerne intenzívne búrky sprevádzané vysokou bleskovou aktivitou, intenzívnym lejakom, prípadne aj krúpami".

Mohlo by Vás zaujímať Na Krymskom moste zastavili dopravu. Svedkovia hovoria o výbuchoch, na mieste sú obete

SHMÚ tvrdí, že v najbližších hodinách hrozia silné búrky, na väčšine územia Slovenska. „Samozrejme, takmer ako vždy budú v úhrnoch a nebezpečných prejavoch výrazné rozdiely na aj pomerne malej ploche. Najnižšia pravdepodobnosť nebezpečných javov je na juhozápadnom Slovensku," uviedol SHMÚ.

Podľa portálu imeteo.sk jedna z búrok bola zaznamenaná už v Poprade.

(shmú, vg)

17. júla 2023 | 13:00

Minúta | 17. júla 2023 | 13:00

Ukrajinský režisér Sencov utrpel zranenia na južnom fronte

Ukrajinský režisér Oleg Sencov utrpel zranenia pri delostreleckej paľbe na fronte na juhu Ukrajiny. Informoval o tom v statuse na sociálnej sieti Facebook, z ktorého citovala agentúra AFP.

Dodala, že Sencov, ktorý má hodnosť podplukovníka ukrajinskej armády, utrpel zranenia krátko po tom, ako si minulý piatok v areáli kyjevskej Katedrály svätej Sofie od francúzskeho veľvyslanca na Ukrajine Étienna de Poncinsa prebral vysoké francúzske vyznamenanie Rad čestnej légie.

Sencov vo svojom statuse informoval, že "na prvej bojovej misii po návrate (z Kyjeva) sme sa dostali pod delostreleckú paľbu". Dodal, že životy jemu i jeho druhom "opäť zachránilo" americké bojové vozidlo pechoty Bradley.

Spresnil, že pri delostreleckej paľbe boli - zväčša črepinami - zranení traja ukrajinskí vojaci.

Okrem statusu Sencov zverejnil aj svoju fotografiu, ako sedí v sanitke vo vojenskej uniforme a na tvári má krv. Doplnil, že kým z tváre mu už šrapnel odstránili, malé kúsky v ruke a nohe mu "zostanú navždy". Uviedol, že "ostatní chlapci sú na tom dobre" a ocenil prácu záporožských lekárov.

Олег Сенцов потрапив під обстріл на фронті

💬 "Тиждень не задався. На першому ж бойовому виході після повернення, під час десантування, попали під артилерійський обстріл. Бредлі знов врятував нам життя.

Троє поранених, в основному уламки. З обличчя вже витягнули, дрібні в руці… pic.twitter.com/5xwCsRVB56
— Ukrinform (@UKRINFORM) July 17, 2023

Podľa tvítu francúzskeho veľvyslanca bol Sencov zranený aj nedávno, ale cítil sa už natoľko zdravý, že sa v piatok mohol zúčastniť na udeľovaní francúzskeho štátneho vyznamenania. Samotný Sencov 9. júla na sociálnych sieťach napísal, že je v nemocnici, pričom neuviedol žiadne podrobnosti.

Po ruskej anexii Krymu bol tento 47-ročný režisér v máji roku 2014 na Kryme zatknutý a v auguste roku 2015 ruským súdom odsúdený na 20 rokov väzenia za obvinenia z prípravy teroristického útoku. Viaceré ľudskoprávne organizácie označili jeho obvinenie i rozsudok za vykonštruované. V roku 2018 mu bola Európskym parlamentom udelená Sacharovova cena. V septembri 2019 bol prepustený pri výmene väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou. Keď Rusko vo februári roku 2022 rozpútalo vojnu na Ukrajine, Sencov sa pridal k ukrajinskej armáde.

Svoj najnovší film Nosorožec predstavil Sencov v roku 2021 na filmovom festivale v Benátkach. Jeho vôbec prvý film Gamer bol uvedený na viacerých európskych festivaloch.

(tasr)

17. júla 2023 | 12:44

Minúta | 17. júla 2023 | 12:44

Zástupcovia samospráv žiadajú pri kompenzáciách cien energií o pomoc prezidentku

Zástupcovia samospráv žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú o pomoc pri kompenzáciách cien energií vo výške 108 miliónov eur. Adresovali jej list, v ktorom volajú po stretnutí s vládou. V pondelok o tom na tlačovej konferencii informovali šéf združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič a predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.

Bývalá vláda prisľúbila samosprávam viac ako 100 miliónov eur na kompenzácie vysokých cien energií. Vo štvrtok 13. júla mali zástupcovia samospráv rokovať o kompenzáciách s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom. Deň pred rokovaním však Ódor rokovanie na Úrade vlády SR zrušil. Ódor sa už totiž vyjadril, že vláda nedisponuje takými finančnými zdrojmi, aby kompenzovala samosprávam ceny energií.

"Rozhodli sme sa požiadať o súčinnosť prezidentku, aby zvolala rokovanie a adresujeme jej aj list. Žiadame o pomoc a urgentné stretnutie, pretože potrebujeme účinný lobing v prospech zabezpečenia prisľúbených 108 miliónov eur na sanovanie dopadov energetickej krízy. Veríme, že problémy samospráv sú pani prezidentke blízke a nie sú jej ľahostajné," vyjadril sa Viskupič. Stretnutie prezidentky a vlády vo veci kompenzácie cien energií by sa podľa zástupcov samospráv mohlo uskutočniť ešte pred začatím mimoriadnej schôdze Národnej rady SR.

Mimoriadna schôdza NR SR ku kompenzáciám pre mestá, obce a vyššie územné celky (VÚC) sa uskutoční v piatok 21. júla o 9.00 h. Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze podpísali poslanci Smeru aj poslanci okolo nezaradeného Tomáša Tarabu.

"Obciam, mestám a krajom je nateraz jedno, aká politická zostava v parlamente je a ktorá je ochotná podporiť našu snahu. Chcem vyzvať poslancov, aby nepolitikárčili a mimoriadnu schôdzu využili na to, aby sa prostriedky na sanáciu našli a našu požiadavku podporili," povedal Viskupič.

Premiér sa vyjadril, že ochota pomôcť samosprávam s kompenzáciami vysokých cien energií zo strany vlády SR naďalej platí v rámci možností štátneho rozpočtu. Parlamentom schválené zmeny rôznych zákonov totiž spôsobili výpadok rozpočtových príjmov.

Božik informoval o tom, že prezidentka Čaputová pohotovo reagovala na požiadavku zástupcov samospráv a Božika spolu s Viskupičom prijme v utorok 18. júla o 10.00 h v Prezidentskom paláci. "Reakcia na tlačový brífing združení zo strany pani prezidentky sa dostavila rýchlo, čo združenia považujú za pozitívny signál urgentného riešenia," uviedol Božik.

(tasr)

17. júla 2023 | 12:36

Minúta | 17. júla 2023 | 12:36

Vo viacerých okresoch zvýšili stupeň výstrahy pred búrkami, hrozí povodeň

Na celom Slovensku platí v pondelok výstraha pred búrkami. Vo viacerých okresoch ju zvýšili z prvého na druhý stupeň. V niektorých oblastiach hrozí i povodeň z prívalového dažďa. Slovenský hydrometeorologický ústav o tom informoval na svojej webovej stránke.

Druhý stupeň výstrahy pred búrkami je vydaný pre celý Žilinský kraj i pre väčšinu okresov Trenčianskeho a Prešovského kraja. Rovnako aj pre okresy Spišská Nová Ves, Rožňava, Gelnica, Rimavská Sobota, Revúca, Brezno a Banská Bystrica.

Búrky s krúpami môžu byť podľa SHMÚ sprevádzané prudkým lejakom s úhrnom zrážok od 30 do 50 milimetrov v priebehu 30 minút, ale aj nárazmi vetra od 70 do 110 kilometrov za hodinu.

V oblastiach, kde je najnižší stupeň výstrahy, hrozia búrky s krúpami a prudkým lejakom s úhrnom zrážok od 20 do 30 milimetrov za 30 minút. Nárazy vetra môžu dosiahnuť rýchlosť od 65 do 85 kilometrov za hodinu. Výstrahy pred búrkami platia v pondelok do 20.00 h.

V súvislosti s prívalovým dažďom boli vydané prvostupňové hydrologické výstrahy v oblastiach Stredného Považia, Popradu či rieky Torysa. Rovnaké výstrahy platia v okresoch Bardejov, Spišská Nová Ves, Gelnica, Levoča a Kysucké Nové Mesto. V okrese Čadca je v tejto súvislosti výstraha druhého stupňa.

Popoludní môžu Slovensko potrápiť aj vysoké teploty. Druhý stupeň výstrahy je vo väčšine okresov Nitrianskeho kraja, ale aj v okresoch Michalovce, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Lučenec a Krupina. Teplota tam môže dosiahnuť 35 stupňov Celzia.

Vo viacerých okresoch Slovenska s výnimkou Žilinského kraja platí najnižší stupeň výstrahy pred vysokými teplotami. Vydané sú do 18.00 h.

(tasr)

17. júla 2023 | 11:14

Minúta | 17. júla 2023 | 11:14

Rezort vnútra neoprávnene vymáha náklady za štátnu karanténu, tvrdí Dobrovodský

Ministerstvo vnútra SR pokračuje v neoprávnenom vymáhaní nákladov za štátnu karanténu formou faktúr. Tvrdí to verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. O nákladoch mal podľa neho rozhodnúť Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý karanténu nariadil. Minister vnútra Ivan Šimko sa podľa ombudsmana s analýzou Kancelárie verejného ochrancu práv nestotožnil. Po voľbách sa plánuje obrátiť na jeho nástupcu. TASR o tom informoval Branislav Gigac z kancelárie.

„Z analýzy jednoznačne vyplýva, že náklady za karanténu sa v zmysle zákona mali vymáhať v administratívnom konaní a vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia. Proti tomu by mohol občan podať odvolanie a rozhodnutie mohlo byť ešte preskúmané súdom, v rámci správneho súdnictva. V zmysle zákona však nie je možné náklady za karanténu vymáhať faktúrami," vyhlásil Dobrovodský. Ministra vnútra o zisteniach analýzy informoval koncom mája 2023 listom.

Dobrovodský nesúhlasí s argumentáciou MV SR, ktoré považovalo úhradu nákladov súvisiacich s karanténou, predovšetkým poskytovanie stravy, za zmluvný vzťah. Pripomenul, že osoby neboli v povinnej štátnej karanténe dobrovoľne a na základe zmluvy. Neprejavili vôľu sa zmluvne viazať. „Oni len vykonávali povinnosť, ktorá im bola mocensky nariadená štátom. Aj Ústavný súd SR uviedol, že umiestnenie ľudí v povinnej štátnej karanténe predstavovalo obmedzenie osobnej slobody zo strany štátnej moci," podotkol.

Mrzí ho, že ministerstvo naďalej pokračuje vo vymáhaní nákladov za karanténu súkromnoprávnou cestou, do ktorej už ako verejný ochranca práv nie je oprávnený vstupovať.

Na verejného ochrancu práv, Dobrovodského aj jeho predchodkyňu Máriu Patakyovú, sa od roku 2020 obrátilo väčšie množstvo ľudí, ktorí boli počas prvej vlny pandémie po návrate zo zahraničia umiestňovaní do tzv. povinnej štátnej karantény. Po skončení karantény im doručovali faktúry na úhradu nákladov spojených s karanténou, ktoré odosielalo ministerstvo vnútra. Často išlo o sumy vo výške niekoľkých stoviek eur.

(tasr)

17. júla 2023 | 11:12

Minúta | 17. júla 2023 | 11:12

Stará Ľubovňa: Hrad opäť ožije tradičnou rozprávkou, tentoraz to bude...

STARÁ ĽUBOVŇA – Hrad Ľubovňa po roku opäť ožije rozprávkou, je sedemnástou v poradí. Vedúca oddelenia školstva, kultúry, športu a mládeže na mestskom úrade v Starej Ľubovni Eva Kollárová uviedla, že teraz budú môcť vidieť úplne nové divadelné predstavenie s pesničkami pod názvom Železník.

Napísal ho scenárista, spisovateľ a režisér Peter Karpinský, ktorý sa autorsky na hradných rozprávkach podieľa od samého začiatku. „Tentoraz nastúpia diváci do stroja času a vrátia sa o sto rokov do minulosti, aby boli svedkami toho, ako profesor Physicus vynájde robota Železníka. Ten má túžbu stať sa človekom a vyberie sa do sveta hľadať srdce. Po ceste stretne zbojnícku družinu, Monu Lisu, Fridu Kahlo i kráľovnú Nefertiti," priblížila Kollárová.

Mohlo by Vás zaujímať Hrozná tragédia v oblasti Sliezskeho domu: Poľskému cyklistovi už horskí záchranári pomôcť nedokázali

Predstavenie budú hrať od pondelka až do nedele 23. júla štyrikrát za deň, vždy o 10:30, 12:30, 14:30 a 16:30. S rozprávkou môžu návštevníci putovať po celom hrade. V prípade nepriaznivého počasia ju odohrajú v renesančnom paláci.

Mohlo by Vás zaujímať Požiar v okrese Sabinov: Plamene zachvátili skládku

V predstavení hrá dohromady 30 hercov, väčšina z nich sú bývalí a súčasní žiaci miestnej Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Jána Melkoviča, študenti Prešovskej univerzity a ich kolegovia z Košíc či Spišskej Novej Vsi. Vzniklo aj päť nových piesní, texty napísal spolu s Evou Kollárovou Adam Kollár, hudbu skomponoval a nahral Daniel Lazorčák.

Nádvorie hradu. FOTO: Hrady, zrúcaniny a zaniknuté hrady/Beáta Valovičová FB

„Autorkou tanečných choreografií je Jana Konkoľová. Pod scénografiu sa podpísali Kristína Lazorčáková a Gabriel Poľanský," priblížila Kollárová. V stredu 19. júla o 17. hodine bude súčasťou prestavenia aj prezentácia najnovšej knihy Petra Karpinského, ktorú napísal spolu s Annou Timkovou Lazurovou pod názvom Príbehy Kveťa Herbára.

Mohlo by Vás zaujímať Spišské divadlo odohralo v sezóne viac predstavení, vzrástli aj tržby

Hradné rozprávky začali svoju históriu na severe Spiša písať v roku 2006, kedy súčasný riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík oslovil ZUŠ i Karpinského s cieľom zatraktívniť a ozvláštniť prehliadku hradu. „Chcel hradné múry počas letnej sezóny oživiť scénkami z histórie. Počas prvého ročníka si mohli návštevníci pozrieť predstavenie Móric Beňovský – kráľ kráľov. Každý rok potom pribudlo nové predstavenie, okrem roku 2009, kedy sa rekonštruoval renesančný palác," dodala Kollárová s tým, že vlani mohli návštevníci vidieť rozprávku Cesta do Kráľovstva víl.

(tasr)

17. júla 2023 | 11:11

Minúta | 17. júla 2023 | 11:11

Žiakom a učiteľom budú pomáhať desiatky asistentov

PRIEVIDZA – Žiakom a pedagógom na základných a materských školách v Prievidzi bude pomáhať 30 asistentov. Uplatnenie nájdu v rámci národného projektu Podpora pomáhajúcich profesií 3. Mesto pôvodne žiadalo o vyšší počet pozícií. Informovala o tom hovorkyňa mesta Zuzana Krajčiová.

Do výzvy národného projektu sa zapojili všetky základné školy (ZŠ) aj materské školy (MŠ) v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. „Hlavným cieľom projektu bolo prostredníctvom pôsobenia pomáhajúcich profesií podporiť zabezpečenie rovností príležitostí vo vzdelávaní," pripomenula Krajčiová.

Mohlo by Vás zaujímať Zadlženosť Slovenska rastie. Kde má štát zobrať peniaze? Odpovedajú Fico, Matovič, Pellegrini či Sulík

ZŠ mali spolu požiadavku na 30 asistentov, jedného psychológa a jedného špeciálneho pedagóga. Z projektu do ZŠ nakoniec pridelilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR 26 asistentov, šesť bude na ZŠ na Rastislavovej ulici, po päť bude pôsobiť na ZŠ Mariánskej ulici a ZŠ na Ulici S. Chalupku, na ZŠ s MŠ na Ulici P. Dobšinského budú štyria a traja na ZŠ s MŠ Malonecpalskej ulici a ZŠ na Ulici energetikov.

Mohlo by Vás zaujímať Týždeň sa začal tragédiou: 57-ročný muž neprežil zrážku s kamiónom

Vyšší počet asistentov žiadali i MŠ, a to desať. Z projektu im rezort pridelil štyroch. Pôsobiť budú na MŠ na Ulici M. Mišíka, MŠ na Ulici A. Mišúta, MŠ na Nábreží sv. Cyrila a v MŠ na Malonecpalskej ulici. „Takéto rozsiahle zapojenie do projektu bolo náročné aj pre odbor školstva, najmä v prípade MŠ, keďže sú bez právnej subjektivity, celú administratívu za každú MŠ robil odbor školstva," priblížila vedúca odboru školstva mestského úradu Beáta Révayová.

Mohlo by Vás zaujímať Svetový reťazec v Trenčíne zo dňa na deň rastie. Kedy ho plánujú otvoriť?

Okrem projektu na asistentov učiteľa mesto podalo žiadosť na asistentov učiteľa financovaných zo štátneho rozpočtu, tento prídel zatiaľ rezort školstva nevyhodnotil.

„Mám veľkú radosť, že v projekte Pomáhajúce profesie 3 sme boli takto úspešní a v novom školskom roku zvýšime úroveň poskytovania starostlivosti pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v našich základných a materských školách," skonštatovala primátorka Katarína Macháčková.

(tasr)

17. júla 2023 | 10:58

Minúta | 17. júla 2023 | 10:58

Rakúsko apelovalo na Kremeľ, aby predĺžil čiernomorskú obilnú dohodu

Rakúsky rezort diplomacie požiadal v pondelok Rusko, aby súhlasilo s predĺžením čiernomorskej obilnej dohody, informuje TASR podľa správy agentúry APA.

„Naliehavo žiadame Rusko, aby súhlasilo s predĺžením čiernomorskej obilnej iniciatívy," uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti Twitter.

Predĺženie dohody, ktorej platnosť vyprší v pondelok pred polnocou, má podľa APA kľúčový význam pre globálnu potravinovú bezpečnosť. Rakúsky rezort diplomacie k svojmu príspevku pridal hashtag „FoodIsNotAWeapon", teda potraviny nie sú zbraň.

We urgently call on #Russia to agree to an extension of the Black Sea Grain Initiative. It is crucial for global food security and brings millions of tons of grain & seeds to those in need. #FoodIsNotAWeapon
— MFA Austria (@MFA_Austria) July 17, 2023

Vlády mnohých ďalších krajín i Organizácia Spojených národov takisto apeluje na Rusko, aby spomínanú dohodu v pondelok o polnoci (teda 23:00 SELČ) nenechalo vypršať.

Ruský prezident Vladimir Putin neochotu Moskvy odôvodňuje tvrdením, že jej požiadavky súvisiace s iniciatívou neboli splnené. Kremeľ chce, aby Západ uvoľnil sankcie uvalené na Rusko pre vojnu, ktorú vedie na Ukrajine; na to však Západ nie je pripravený, konštatuje APA.

Rusko opakovane hrozí vystúpením z dohody, ktorú sprostredkovali OSN a Turecko v júli 2022 s cieľom uvoľniť ukrajinské prístavy zablokované ruskou inváziou. Dohodu odvtedy už viackrát predĺžili.

(tasr)

17. júla 2023 | 10:40

Minúta | 17. júla 2023 | 10:40

Maďarsko nemusí zvolať mimoriadnu schôdzu k ratifikácii vstupu Švédska do NATO

Maďarský parlament nemusí zvolať mimoriadnu schôdzu, aby ratifikoval vstup Švédska do NATO. Vyhlásil to v pondelok predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz Zsolt Németh, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Németh v rozhovore pre komerčnú rozhlasovú stanicu InfoRádió povedal, že nevidí nutnosť zvolania mimoriadnej schôdze parlamentu k tomu, aby Maďarsko nebolo v procese ratifikácie švédskeho členstva poslednou krajinou.

„Súvisiace rokovania sa začnú už teraz, ale rád by som upriamil pozornosť na skutočnosť, že 1. októbra sa zíde Veľké národné zhromaždenie Turecka a že má v úmysle zahrnúť ratifikáciu vstupu Švédska do NATO ako vysokú prioritu programu zasadnutia po 1. októbri. Pritom maďarský parlament začne pracovať už v polovici septembra," spresnil Németh.

Zavŕšenie procesu ratifikácie vstupu Švédska do Severoatlantickej aliancie v maďarskom parlamente je už iba technickou otázkou. Pred odchodom na minulotýždňový samit NATO to 11. júla oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

(tasr)

17. júla 2023 | 10:40

Minúta | 17. júla 2023 | 10:40

Namiesto priestoru môžem byť ja

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – V Malej výstavnej sieni Liptovskej galérie prebieha od 12. júla výstava súčasnej slovenskej maliarky Miry Kubáňovej s názvom Namiesto priestoru môžem byť ja.

Výstava v Malej výstavnej sieni Liptovskej galérie ponúka náhľad do tvorby súčasnej slovenskej autorky Miry Kubáňovej. Tá vo svojich dielach zachytáva priestor, v ktorom sa nachádza, reflektuje ho a zároveň skúma, ako ďalej dielo ovplyvní priestor, v ktorom je umiestnené. Obraz má síce vymedzené svoje materiálne hranice, ale nemá stálu formu. Do (každého nového) priestoru vstupuje a prispôsobuje sa mu.

Mohlo by Vás zaujímať FOTO: Dvere oravskej lekárky vyrážajú dych

Niektoré z vystavených prác sú ešte abstrahovaním informácií z figuratívnej reality, majú obsah vopred vložený, ale ďalšie už nie. Obsah je potom ďalej dotváraný a pretváraný. Nové zápisy sú zaznamenávané na už popísanom. Zapisuje sa charakter prostredí, v ktorom práce vznikali, a v každej novej vrstve sa zapisujú aj ďalšie prostredia, kam prišli.

Mohlo by Vás zaujímať Medvede už pred nami neutekajú. Ľudia sa ozbrojujú a boja chodiť do lesa, vraví poľovník Kaššák

Každé z vystavených diel je eventuálne nedokončené, je aktualizáciou predošlého, je neustálym pridávaním k existujúcemu. Jednotlivé práce medzi sebou súvisia, sú spolu, ale stále inak. Ich preskupovaním sa súvislosti nachádzajú alebo premieňajú.

Výstava Namiesto priestoru môžem byť ja. Foto: galerialm

Práce sa skladajú z vrstiev zámerných aj nezámerných. Autorka pracuje s predpokladom, vytvára si priestor na prekvapenie. Práce nie sú len výsledkom suverénneho aktu autorky, ale dočasným stavom vytvoreným ďalšími prítomnými aktérmi a dejmi. Vznikajú ako výsledky očakávaných aj neočakávaných interakcií.

Výstava potrvá do 25. novembra tohto roka.

17. júla 2023 | 10:26

Minúta | 17. júla 2023 | 10:26

Slovenské elektrárne zvýšili výkon tretieho bloku v Mochovciach na 75 percent

Slovenské elektrárne (SE) zvýšili na treťom bloku jadrovej elektrárne Mochovce výkon na úroveň 75 % nominálneho výkonu. Stalo sa tak po ukončení všetkých skúšok na výkonovej hladine do 55 % nominálneho výkonu, informovala o tom v pondelok hovorkyňa SE Oľga Baková. V etape energetického spúšťania dodal tento blok do polovice júla do siete približne pol milióna megawatthodín elektriny, čo zodpovedá ročnej spotrebe 200 000 domácností.

"Posun na 75-percentnú výkonovú hladinu je pre nás zadosťučinením za úsilie všetkých kolegov a dodávateľov, ktoré sme investovali do elektrárne od zavezenia prvej palivovej kazety. Je to nesmierne náročné, ale aj technicky zaujímavé. Jednotlivé etapy fyzikálneho a teraz energetického spúšťania nás obohatili o nové skúsenosti. Pomôžu nám nielen pri spúšťaní tretieho, ale neskôr aj štvrtého bloku," uviedol riaditeľ AE Mochovce Martin Mráz.

Po ukončení testov na výkone do 75 % musí blok absolvovať ďalšie testy na výkone 90 % a 100 %. Úplnú funkčnosť tretieho bloku a dosiahnutie projektových parametrov potvrdí úspešný 144-hodinový preukazný chod na stopercentnom, 471-megawattovom výkone, ktorým sa ukončí etapa energetického spúšťania. Dosiahnutie tohto míľnika predpokladajú SE v septembri alebo v októbri.

Nový jadrový blok v Mochovciach bude mať inštalovaný výkon 471 megawattov, čo pokryje približne 13 % z celkovej spotreby elektriny na Slovensku. Z pohľadu výroby elektriny by sa tak krajina už tento rok mala stať energeticky sebestačnou. Životnosť nového bloku je plánovaná na minimálne 60 rokov.

(tasr)

17. júla 2023 | 10:23

Minúta | 17. júla 2023 | 10:23

V križovatke Napájadla v pondelok upravia dočasné dopravné značenie

KOŠICE – V rámci rekonštrukcie Slaneckej cesty upravia v pondelok dočasné dopravné značenie v križovatke Napájadla pri OC Kaufland. Úprava sa realizuje z dôvodu výstavby kanalizácie. Mesto Košice o tom informovalo na sociálnej j sieti.

V priebehu týždňa plánujú na stavbe tiež pokládku štrbinových žľabov, montáž trativodných šácht a drenáže na Važeckej ulici, pokládku chodníkových obrubníkov a asfaltovanie cyklochodníka, prípravu vŕtania pilót na pravom moste, či úpravu svahov Myslavského potoka. Prehľad o tom, čo sa v daný týždeň bude na Slaneckej ceste robiť, zverejňuje mesto Košice každý pondelok na webovej stránke https://slanecka.kosice.sk/.