Preskočiť na obsah
  |  

Rusko bude lode smerujúce do ukrajinských prístavov považovať za nepriateľské

Rusko od štvrtka označí všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu a možných nepriateľov, oznámilo v stredu ruské ministerstvo obrany. Urobí tak po tom, ako v noci na utorok skončila platnosť dohody umožňujúcej vývoz obilia z ukrajinských prístavov. TASR správu prevzala z agentúra AFP a DPA.

"Od 20. júla 0.00 h moskovského času (23.00 h SELČ) budú všetky plavidlá v Čiernom mori plaviace sa do ukrajinských prístavov považované za možných prepravcov vojenského nákladu," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení. "Krajiny, pod vlajkami ktorých sa tieto lode plavia, budú považované za účastníkov konfliktu na Ukrajine na strane kyjevského režimu", dodal rezort.

Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť tejto dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na utorok.

(tasr)

  |  

Prigožin vagnerovcom: Na Ukrajine končíme. Vrátime sa tam, keď sa nebudeme musieť hanbiť

Vodca žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa v stredu objavil na videu, na ktorom víta svojich bojovníkov v Bielorusku. Povedal im, že sa nebudú zúčastňovať bojov na Ukrajine, no prikázal im zoskupiť sily pre operácie v Afrike. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Video, ktoré zverejnila Prigožinova tlačová služba, je prvým dôkazom o tom, kde sa šéf vagnerovcov nachádza, odkedy koncom júna viedol vzburu proti veleniu ruskej armády.

Agentúra Reuters pravosť videa bezprostredne nedokázala potvrdiť. Podľa britskej spravodajskej stanice Sky News bol videoodkaz natočený na vojenskej základni na juhu Bieloruska.

"Vitajte, chlapci... Vitajte na bieloruskej pôde," povedal Prigožin. "Bojovali sme so cťou... Pre Rusko ste urobili veľa. To, čo sa deje na fronte, je hanba, do ktorej sa nemusíme zapájať," pokračoval.

Vagnerovci, ktorí zohrávali v bojoch na Ukrajine dôležitú úlohu, sa v júni nakrátko vzbúrili a pokúsili sa zvrhnúť vedenie ruskej armády. Po dohode s Kremľom sprostredkovanej bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom sa stiahli. Na základe predmetnej dohody dostali vagnerovci možnosť presunúť sa na územie Bieloruska.

Prigožin sa na verejnosti naposledy ukázal, keď 24. júna po ukončení vzbury opúšťal ruské mesto Rostov nad Donom. Jeho osud tak bol nejasný, keďže ho ruský prezident Vladimir Putin nepriamo označil za zradcu. Nie je tiež jasné, aké budú ďalšie kroky jeho bojovníkov.

Šéf vagnerovcov na videu svojim mužom povedal, aby sa k miestnym správali slušne a nariadil im, aby cvičili bieloruskú armádu a nabrali sily pre "novú cestu do Afriky".

"A možno sa niekedy vrátime k špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine, keď si budeme istí, že sa nebudeme musieť hanbiť," dodal.        

Na videu sa bojovníkom prihovoril aj spoluzakladateľ Vagnerovej skupiny Dmitrij Utkin. "Toto nie je koniec. Je to len začiatok najväčšej práce na svete, ktorá sa bude vykonávať čoskoro," povedal. "Vitajte v pekle!" dodal.

(tasr)

  |  

Ruská Štátna duma prijala zákon, ktorý Národnej garde povolí používanie ťažkých zbraní

Dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma – schválila v stredu zákon, ktorý ruskej Národnej garde povoľuje používať ťažkú bojovú techniku vrátane tankov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Týmto zákonom sa Kremeľ usiluje posilniť svoj bezpečnostný aparát v reakcii na júnový pokus o vzburu žoldnierov z Vagnerovej skupiny.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin sa posledný júnový víkend pomocou svojich jednotiek pokúsil zvrhnúť ruské vojenské velenie. Neskôr však oznámil, že svojim jednotkám nariadil, aby sa vrátili do táborov na Ukrajine. Veliteľ Národnej gardy Ruska generál Viktor Zolotov v reakcii na to uviedol, že jeho jednotky by mohli dostať ťažké zbrane, ako napríklad tanky.

Ruské ministerstvo obrany minulý týždeň oznámilo, že vagnerovci odovzdali ruskej armáde viac než 2000 kusov vojenskej techniky vrátane tankov a vyše 2500 ton munície.

Návrh zákona musí ešte schváliť horná komora ruského parlamentu a podpísať ho ruský prezident Vladimir Putin. Tieto kroky sú však považované za formality, píše AFP.

Národnú gardu zriadil Putin v roku 2016 s cieľom odvracať nepokoje či zakročiť voči demonštráciám, pripomína AFP. Tieto sily však plnia aj širšie úlohy vrátane účasti na invázii na Ukrajine.

(tasr)

  |  

„Čierna sila, sláva Putinovi,“ volali Rómovia na proteste proti Ukrajincom

V českom meste Krupka v okrese Teplice sa uskutočnili už dva protesty proti Ukrajincom, ktoré zvolali Rómovia. Napätie medzi obomi národnosťami ani po vyše mesiaci neutícha.

V nedeľu sa Rómovia zhromaždili pred policajnou stanicou a žiadali vyšetrenie údajného obťažovania ich detí Ukrajincami. V utorok sa v Krupke konal ďalší pochod, na ktorom sa zúčastnili stovky Rómov.

Hoci protest mal podľa polície "relatívne pokojný priebeh", muži zákona budú zo záznamov ešte preverovať niektoré prejavy, lebo Rómovia skandovali heslá ako "Čierna sila" či "Sláva Putinovi".

"Po stretnutí so štátnym zastupiteľstvom polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu práv a slobôd človeka," uviedol hovorca Krajského riaditeľstva polície Ústeckého kraja Kamil Marek pre Echo24.

Polícia čelí kritike za to, že Ukrajincov dostatočne nechránila. Nezakročila, ani keď Rómovia začali hádzať predmety na balkón ubytovne, kde bývajú noví prisťahovalci. Rómovia kritizujú, že štát dáva ukrajinským utečencom peniaze na bývanie v ubytovniach a tí ich potom odtiaľ vytláčajú.

https://twitter.com/ostravanda_/status/1681377104670097428

Napätie medzi rómskou a ukrajinskou komunitou v Českej republike sa začalo, keď tridsaťsedemročný Ukrajinec zabil v Brne Róma údajne pre hlasnú hudbu, ktorú si zosnulý Nikolas (†23) s kamarátom púšťali v električke.

Odvtedy demonštrovali Rómovia napríklad v Brne a Pardubiciach, lebo v oboch mestách došlo ku konfliktu medzi zástupcami týchto národností.

"Je to problém dvoch najväčších menšín, komunít, ktoré tu žijú. A je nevyhnutné, že k trecím plochám dochádza a bude dochádzať často. Často sa ma pýtajú, či sa blížime k francúzskemu modelu. A ja musím povedať, že sme v ňom už dlho," povedal pre iDNES.cz Nikola Taragoš, riaditeľ spoločnosti Romodrom.

(est)

  |  

Nezabudnite! Štefánikove dni sa začínajú už tento piatok

KOŠARISKÁ – Múzeum M. R. Štefánika v Košariskách vás srdečne pozýva na festival kultúry, športu, turistiky a vzdelávania pod jednou strechou v Štefánikovom kraji, ktorý sa uskutoční v dňoch 21. – 23. júla 2023.

Podujatie, ktoré sa uskutoční pri príležitosti 143. výročia narodenia gen. Milana Rastislava Štefánika, sa začne v areáli jeho rodného domu v Košariskách. Ten je dnes SNM – Múzeom M. R. Štefánika. V piatok 21. júla sa tu o 11:00 uskutoční slávnostný akt a otvorenie podujatia Štefánikove dni. V múzeu budú ďalej realizované scénické prehliadky so začiatkom o 14:00 a o 15:00 a beseda s názvom Milan Rastislav Štefánik v hlavnej úlohe, ktorá odštartuje o 16:00. Účasť na besede prisľúbil Jozef Banáš, autor knihy Prebijem sa a Zuzana Mišáková, autorka divadelnej hry Svetový Slovák Štefánik. Informovalo o tom mesto Myjava.

Kompletný program Štefánikových dní v Košariskách, Brezovej pod Bradlom, na Bradle, v Myjave a v Hlohovci si môžete naštudovať na priloženom plagáte.

  |  

Premiér sa so samosprávami zatiaľ nedohodol na kompenzáciách cien energií

Samosprávy sa zatiaľ s premiérom Ľudovítom Ódorom nedohodli na kompenzáciách cien energií vo výške 108 miliónov eur. Vláda sa zaviazala, že keď bude mať k dispozícii hotovú polročnú správu o stave verejných financií, nájde riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo. V stredu o tom na tlačovej konferencii po rokovaní so zástupcami samospráv informoval premiér.

"Požiadali sme samosprávy, aby počkali do 15. augusta. Budeme vtedy vedieť, v akom objeme samosprávam vieme pomôcť," povedal premiér. Pripomenul, že jedna z pomocí, ktorú vláda samosprávam sľúbila, je odpustenie tzv. covidových pôžičiek, ktoré sú na úrovni vyše 150 miliónov eur.

Mimoriadna schôdza Národnej rady (NR) SR ku kompenzáciám cien energií vo výške 108 miliónov eur pre samosprávy sa uskutoční v piatok 21. júla o 9.00 h. Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze podpísali poslanci Smeru-SD aj poslanci okolo Tomáša Tarabu (nezaradený).

Mimoriadna schôdza je podľa premiéra politickou hrou. Vníma to tak, že otázka, ako pomôcť samosprávam, je aktuálna aj bez ohľadu na to, či schôdza bude alebo nebude otvorená. "Otvárať rozpočet v parlamente pred voľbami je krajné riešenie," vyjadril sa Ódor.

Bývalá vláda prisľúbila samosprávam viac ako 100 miliónov eur na kompenzácie vysokých cien energií. Vo štvrtok (13. 7.) mali zástupcovia samospráv rokovať o kompenzáciách s predsedom vlády. Deň pred rokovaním však Ódor rokovanie na Úrade vlády SR zrušil. Neskôr požiadali zástupcovia samospráv o pomoc prezidentku, ktorá ich prijala v utorok (18. 7.).

Stretnutie s premiérom Ódorom pozitívne zhodnotil aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. "Pozitívne vnímam, že vláda Slovenskej republiky a organizácie reprezentujúce samosprávu korektne pokračujú v dialógu ďalej. Bolo to konštruktívne, vecné a korektné," povedal Božik s tým, že dúfa, že 15. augusta oznámi vláda výsledok, ktorý pomôže samosprávam. Odpustenie tzv. covidových pôžičiek sľuboval podľa Božika aj bývalý premiér, ale to situáciu pre samosprávy v tomto roku nerieši.

(tasr)