Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najmladšia kandidujúca strana na Slovensku má v priemere 41 rokov, najstaršia 58

Najmladším kandidujúcim subjektom v nadchádzajúcich parlamentných voľbách je Progresívne Slovensko s priemerným vekom kandidátov takmer 41 rokov po zaokrúhlení. Nasleduje Hlas-SD s priemerným vekom takmer 44 rokov. Vyplýva to z hlasovacích lístkov zverejnených na stránke Ministerstva vnútra (MV) SR.

Najstaršími sú naopak Komunistická strana Slovenska s vekom okolo 58 rokov a Vlastenecký blok, ktorý má v priemere takmer 58 rokov. Nasleduje Spravodlivosť s priemerným vekom 53 rokov.

Z parlamentných strán je najmladšia SaS s priemerným vekom 44 rokov. Najstarší je Smer, ktorý má v priemere cez 52 rokov.

Najstarším kandidátom je 90-ročný Ladislav Lysák, ktorý kandiduje za hnutie Republika. Druhý najstarší má 86 rokov a je ním Alojz Luknár z kandidátky strany Spoločne občania Slovenska.

Najmladších, teda 21-ročných kandidátov, je celkovo šesť na kandidátkach piatich subjektov. Dvaja sú na kandidátke subjektu Spoločne občania Slovenska a po jednom kandidujú aj za subjekty združené okolo Maďarského fóra, za MySlovensko, Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota a za ĽSNS.

Predčasné parlamentné voľby sa budú konať 30. septembra 2023, kandiduje v nich 25 politických subjektov. Volič môže do obálky vložiť jeden hlasovací lístok bez úprav alebo na ňom zakrúžkovať preferovaných kandidátov z listiny danej strany. Najviac však môže odovzdať štyri preferenčné krúžky.

(tasr)

Minúta  |  

Výbuch bomby na politickom zhromaždení v Pakistane zabil 40 ľudí a zranil 150 ďalších

Na najmenej 40 stúpol počet obetí nedeľného výbuchu bomby na politickom zhromaždení islamistickej strany na severozápade Pakistanu. Zranenia utrpelo zhruba 150 ľudí, niektorí z nich sú vo vážnom stave, potvrdili miestni predstavitelia. TASR správu prevzala z agentúr DPA a AFP.

K explózii došlo pred príchodom vysokého predstaviteľa tejto strany, ktorý mal na ceremónii vystúpiť, uviedol generálny inšpektor polície v provincii Chajbar Paštúnchvá.

Dodal, že terčom útoku bola islamistická strana Džamíat-e-ulemá islám, ktorá usporiadala zjazd v meste Chár v regióne Bádžaur pri hraniciach s Afganistanom. Na mieste sa nachádzalo viac ako 400 členov a priaznivcov strany.

K zodpovednosti za útok sa bezprostredne nikto neprihlásil, avšak AFP pripomína, že útok voči strane Džamíat-e-ulemá islám nedávno podnikla miestna pobočka teroristickej organizácie Islamský štát (IS).

Od návratu afganského Talibanu k moci v susednom Afganistane v roku 2021 došlo v Pakistane k prudkému nárastu počtu útokov. Provincia Chajbar Paštúnchvá sa považuje za baštu pakistanského Talibanu (Tehríke Tálibán Pákistán, TTP).

Zhromaždenie sa konalo v rámci predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré by mali v Pakistane konať na jeseň.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Ak by ukrajinský protiútok uspel, museli by sme použiť jadrové zbrane

Rusko bude musieť použiť jadrové zbrane, ak bude prebiehajúca ukrajinská protiofenzíva úspešná, vyhlásil v nedeľu bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Informuje o tom agentúra Reuters.

"Predstavte si, že... útok, ktorý podporuje NATO, by bol úspešný a odtrhli by časť nášho územia, potom by sme boli nútení použiť jadrové zbrane," uviedol Medvedev, podľa ktorého by tak Rusko muselo urobiť v súlade so svojou jadrovou doktrínou.

"Iná možnosť by nebola. Takže naši nepriatelia by sa mali modliť za (úspech) našich bojovníkov. Zaisťujú, aby nedošlo k zapáleniu svetového jadrového požiaru," vyhlásil Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

Zdá, že Medvedev takto odkazoval na časť ruskej jadrovej doktríny, ktorá hovorí o tom, že jadrové zbrane možno použiť v reakcii na agresiu, ktorá by ohrozila existenciu ruského štátu.

Medvedev je v súčasnosti podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a niekedy v súvislosti s vojnou na Ukrajine hovorí o možnom jadrovom konflikte. Kritici Kremľa Medvedevove vyhlásenia už v minulosti označili za extrémne, pričom sa podľa nich takto snaží odradiť Západ od ďalšieho dodávania zbraní Ukrajine.

Tá sa snaží dobyť späť územie, ktoré Rusko jednostranne anektovalo a vyhlásilo za súčasť svojho teritória, čo odsúdil Kyjev i väčšina západných krajín.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu uviedol, že v posledných dňoch na bojisku na Ukrajine neprišlo k vážnym zmenám. Kyjev uvádza, že jeho sily dosahujú isté úspechy pri znovuzískavaní niektorých území. Tie sa však dostavujú pomalšie, než by Ukrajinci chceli.

(tasr)

Minúta  |  

Prerušiť hospodárske vzťahy s Čínou je nemožné, vyhlásil francúzsky minister financií

Francúzsky minister financií Bruno Le Maire v nedeľu dôrazne odmietol myšlienku prerušenia hospodárskych vzťahov s Čínou a označil ju za ilúziu. Neexistuje možnosť, ako od seba ekonomicky oddeliť Čínu, Ameriku a Európu, povedal novinárom na francúzskej ambasáde v Pekingu, uviedla agentúrya AFP.

Le Maire zároveň v Číne obhajoval ambíciu Francúzska posilniť svoju nezávislosť v niektorých oblastiach ekonomiky. Koncept odbúravania rizík však neznamená, že Čína je riziko, zdôraznil. Francúzsko počas pandémie koronavírusu zistilo, že je príliš závislé od niektorých veľmi špecifických komponentov, napríklad počítačových čipov, a nechce, aby sa to zopakovalo, dodal Le Maire.

Vyjadrenia francúzskeho ministra zazneli v čase, keď sa niektoré západné krajiny snažia znížiť svoju závislosť od Číny. Platí to najmä v prípade Nemecka, pre ktoré je ázijská krajina hlavný obchodný partner a dôležitý trh pre jeho automobilový priemysel. V prospech odklonu od Číny sa vyslovili aj Spojené štáty, hoci ministerka financií Janet Yellenová počas návštevy Pekingu začiatkom tohto mesiaca uviedla, že oddeliť od seba americkú a čínsku ekonomiku by bolo prakticky nemožné.

Le Maire má v Číne na programe ekonomické rokovania na vysokej úrovni. V pondelok (31. 7.) vycestuje do technologického centra Šen-čen na juhu krajiny, kde sa stretne s vedúcimi predstaviteľmi podnikateľskej sféry.

(tasr)

Minúta  |  

V tábore v Bielorusku sa usadilo niekoľko tisíc vagnerovcov, tvrdia Briti

V novom vojenskom tábore Ceľ pri bieloruskom meste Asipovičy sa od polovice júla usadilo niekoľko tisíc žoldnierov ruskej Wagnerovej skupiny. Vo svojej novej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje spravodajský portál Sky News.

Do tábora, ktorý bol predtým zväčša prázdny, tiež prišli stovky vozidiel. Rezort konštatuje, že v tábore bolo vidno zhruba 300 stanov a 200 vozidiel. Samostatné správy podľa neho naznačujú, že väčšina viditeľných vozidiel na satelitných snímkach sú nákladné autá a mikrobusy, pričom je tam aj niekoľko obrnených bojových vozidiel.

Podľa ministerstva zostáva nejasné, čo sa stalo s ťažkou technikou, ktorú wagnerovci zanechali na Ukrajine. „Existuje reálna možnosť, že ich bola nútená vrátiť ruskej armáde,“ uvádza Londýn s tým, že „schopnosť wagnerovcov zabezpečiť ťažkú techniku a prostriedky, ako je letecká doprava, bude kľúčovým faktorom jej budúcej bojovej účinnosti“.

(sita)

Minúta  |  

Ruská flotila sa tento rok rozrastie o ďalších 30 vojenských lodí, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu chválil ruské námorníctvo na prehliadke vojnových lodí v Petrohrade, kde ho sprevádzalo aj niekoľko afrických lídrov. Informuje o tom agentúra AFP.

Vojenská prehliadka sa konala v rámci osláv Dňa námorníctva. Ruské námorníctvo pritom zohráva dôležitú úlohu aj v bojoch na Ukrajine, kam ruské vojská vpadli vlani vo februári. Ruská armáda totiž z lodí a ponoriek okrem iného odpaľuje pri útokoch na ukrajinské územie rakety.

Putin vo svojom príhovore nespomenul Ukrajinu, no chválil statočných členov posádok lodí a ponoriek. "V mene Ruska naši námorníci vynakladajú všetku svoju silu, preukazujú skutočné hrdinstvo a odvážne bojujú tak ako naši predkovia," povedal Putin.

"Rusko dnes sebavedomo implementuje dôležité prvky svojej národnej námornej politiky a neustále zväčšuje silu svojho námorníctva," dodal šéf Kremľa.

Zároveň oznámil, že ruská flotila sa len tento rok rozrastie o ďalších 30 vojenských lodí rôzneho typu, uvádza agentúry Reuters.

Súčasťou námornej prehliadky v Petrohrade bolo 45 lodí, člnov a ponoriek a 3-tisíc príslušníkov ruského námorníctva, uviedol Kremeľ.

V Petrohrade sa pritom v uplynulých dňoch konal i Rusko-africký summit, na ktorom delegácie rokovali o dodávkach obilia a možných mierových rokovania o Ukrajine. Niekoľko lídrov a predstaviteľov afrických krajín vrátane Mali či Burkiny Faso sa v nedeľu zúčastnilo po boku Putina i na námornej prehliadke.

Okrem afrických lídrov Putina na podujatí sprevádzal i ruský minister obrany Sergej Šojgu a veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.