Preskočiť na obsah
  |  

Šeliga vyzval politické strany na vyjadrenie, či chcú zrušiť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) a Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sú podľa strany Demokrati vo veľkom ohrození. Ako ďalej na dnešnej tlačovej besede uviedol člen predsedníctva a sedmička na kandidátke Demokratov Juraj Šeliga, sú pod tlakom od momentu, keď začali vyšetrovať závažné podozrenia z korupcie politických nominantov.

Šeliga zároveň vyzval politické strany, aby sa vyjadrili, či chcú ponechať alebo zrušiť spomínané inštitúcie. „Vidíme, akým spôsobom sa krúti Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), nevie nič povedať ku generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, nevie nič povedať k spravodlivosti. Podporí zrušenie týchto inštitúcií alebo ich pomôže zakotviť do Ústavy SR?" pýta sa Šeliga s tým, že rovnakú otázku kladie aj hnutiu Progresívne Slovensko.

Taktiež je presvedčený, že septembrové parlamentné voľby rozhodnú aj o tom, ako bude na Slovensku fungovať spravodlivosť. Upozornil, že Fico a Pellegrini sa budú snažiť tieto inštitúcie zrušiť. „Týždeň čo týždeň počúvame, ako sa Robert Fico, Peter Pellegrini a ďalší vyhrážajú prokurátorom, sudcom a hovoria o manipulácii. Snažia sa vykresliť seba ako politickú obeť. Žiaľbohu, v určitom slova zmysle im v tom sekunduje aj generálny prokurátor. Tým, že boli odsúdení ľudia, ktorí sú napojení na Smer, Hlas sa tlak na ŠTS a ÚŠP ešte stupňuje," informoval Šeliga.

Podľa právnika, protikorupčného experta Demokratov a osmičky na kandidátke strany Pavla Nechala je dôvera na Slovensku voči súdnictvu už dvadsať rokov veľmi nízka, iba jedna tretina občanov mu dôveruje. Tvrdí, že ak by sa uskutočnil politický zásah – zrušenie ŠTS, k zvýšeniu dôvery by to určite neprispelo.

(sita)

  |  

Rusko: Za jediný deň podpálili deväť kancelárií pre odvody do armády

Deväť kancelárií slúžiacich na odvody do armády sa v Rusku za uplynulý deň stali terčom podpaľačstva. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský spravodajský kanál Baza.

Napríklad v noci na prvého augusta 54-ročnú zamestnankyňu závodu na oceľové konštrukcie v Čeľabinsku zatkli pre pokus podpáliť kanceláriu pre vojenské odvody v neďalekom meste Kopejsk. Žena hodila zápalnú fľašu do zdravotníckeho oddelenia odvodovej kancelárie. O dve hodiny neskôr sa pokúsila podpáliť odvodovú kanceláriu v meste Verchnouralsk 34-ročná žena, ktorú zatkli na mieste činu.

Ďalšiu kanceláriu pre vojenské odvody podpálili v meste Kaluga. Pre podpaľačstvo tam zatkli 78-ročného dôchodcu. V pondelok prerazil autom bránu do objektu pre vojenské odvody muž v Petrohrade a snažil sa ho podpáliť. Muž uviedol, že na tento čin ho podnietila ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

(sita)

  |  

Tragédia na diaľnici: Šialená jazda na jednom kolese stála mladého motorkára život

TRNAVA/TRENČÍN - Trnavskí diaľniční policajti vyšetrujú smrteľnú dopravnú nehodu, ktorá sa stala včera podvečer na diaľnici R1. Mladý 32-ročný motorkár Jakub smeroval na svojom motocykli Kawasaki do Trnavy, no jeho jazda sa skončila tragicky.

„Podľa kamerových záznamov mal jazdiť krátko pred pádom v rýchlom jazdnom pruhu, len na zadnom kolese. Približne 1,5 km pred vjazdom do mesta nezvládol riadenie a z doposiaľ nezistených príčin spadol na zem a narazil do pravých zvodidiel. Pri nehode utrpel mladý vodič zranenia, ktorým, žiaľ, na mieste podľahol,” informovali trnavskí policajti na sociálnej sieti.

Policajti začali vo veci trestné stíhanie pre prečin usmrtenia. Presné príčiny nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania. To, či mohol byť vodič pod vplyvom alkoholu, budú zisťovať znaleckým skúmaním.

„Motocyklisti sú jednými z najzraniteľnejších účastníkov premávky, preto ich dôrazne varujeme, aby nepreceňovali svoje schopnosti a pri jazde sa plne venovali šoférovaniu. Bezpečnostné prvky, ako sú prilba či vhodný odev, síce znižujú riziko zranenia pri páde, no v niektorých prípadoch, bohužiaľ, život zachrániť nedokážu," doplnili policajti.

  |  

Podoľak po útoku na Moskvu: „Neidentifikovaných dronov“ bude viac

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok priznal, že hrozba útokov dronov na objekty v Moskve je zrejmá. Ubezpečil súčasne, že sa prijímajú príslušné opatrenia.

Peskov sa na žiadosť novinárov vyjadril k útoku, ku ktorému došlo v noci na utorok a ktorého terčom sa stala štvrť v Moskve, kde sídli niekoľko ruských ministerstiev. Zásah dostala tá istá budova, ktorá boli pri útoku dronom zasiahnutá aj v nedeľu.

Podľa BBC zamestnanci ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja, ktorého úrad sa nachádza v dronom poškodenej budove, prešli na režim domácej práce.

Škody, ktoré pri útoku na budove vznikli, vyhodnocujú odborníci. Podľa záchranných služieb však nosné konštrukcie objektu neboli poškodené.

Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak po novom útoku bezpilotného lietadla na Moskvu na sociálnych sieťach napísal, že "neidentifikovaných dronov" bude viac.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko v reakcii na najnovší vývoj zasa uviedol, že druhý po sebe nasledujúci útok bezpilotného lietadla na obchodnú štvrť Moskvy ukazuje, že Kremeľ nie je schopný ochrániť ani najviac privilegovaných obyvateľov mesta. Podľa Heraščenka to symbolizuje aj neúspech ruskej invázie na Ukrajinu.

Výškové budovy vo štvrti Moscow City boli podľa Heraščenka symbolom ruského hospodárskeho rozkvetu a úspechu, ako aj integrácie Ruska do svetovej ekonomiky.

Po druhom útoku dronov však budú symbolizovať neúspech tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine a "lži kremeľského režimu, ktorý obyvateľom Moskvy sľuboval a stále sľubuje úplnú ochranu," napísal Heraščenko.

Dodal, že tí, ktorí pracujú v týchto výškových budovách, sú privilegovanou vrstvou vládnych úradníkov a podnikateľov. Teraz aj oni - podľa Heraščenka - na vlastné oči vidia, že ruské úrady nie sú schopné ich ochrániť.

Ruské ministerstvo obrany v utorok ráno informovalo, že protivzdušná obrana zostrelila v Moskovskej oblasti dve bezpilotné lietadlá. Ďalší dron bol zneškodnený nad Moskvou pomocou zariadení elektronického boja.

Rusko z takýchto útokov obvykle obviňuje Ukrajinu, ale ukrajinská armáda svoju účasť na nich vo všeobecnosti priamo nepriznáva.

(tasr)

  |  

Rusi bombardovali nemocnicu v Chersone, zabili lekára a zranili zdravotnú sestru, hlási Ukrajina

Ruské sily v utorok dopoludnia zaútočili na zdravotnícke zariadenie v juhoukrajinskom meste Cherson, pričom zabili jedného lekára a zranili zdravotnú sestru. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa vojenskej administratívy v Chersone Romana Mročka.

„Útok na jedno zo zdravotníckych zariadení pripravil o život mladého lekára, ktorý tam pracoval len niekoľko dní, a zranil zdravotnú sestru. Naši lekári momentáne bojujú o záchranu jej života,“ povedal Mročko.

Lekár utrpel viaceré smrteľné zranenia v dôsledku zasiahnutia črepinami. Poškodená bola aj budova nemocnice a viacero vozidiel.

(sita)

  |  

Ruskú blokádu ukrajinských prístavov ignorovalo najmenej šesť civilných lodí

Najmenej šesť civilných plavidiel smerujúcich do ukrajinských prístavov vstúpilo 30. júla do Čierneho mora napriek ruskej blokáde. Člen online komunity výskumníkov hľadajúcich spravodajské informácie z otvorených zdrojov Markus Jonsson najprv hlásil, že tri civilné lode, Ams1, Sahin 2 a Yilmaz Kaptan/Kudret Gezer, plávajúce z Izraela, Grécka a zo smeru Turecko/Gruzínsko sú v Čiernom mori a „otvorene hlásia ako destináciu Ukrajinu". Lode Ams1 a Sahin prešli cez prieliv Bospor a Yilmaz Kaptan sa plavil zo severného Turecka.

Neskôr Jonsson potvrdil svoju správu satelitnými snímkami. Rovnako 30. júla ďalšie tri lode, Sealock, Bosphorus Queen a Afer, vyplávali cez Čierne more k ukrajinským prístavom. Všetky spomenuté lode údajne manažuje Turecko, ale plavia sa pod rôznymi vlajkami, uviedol Jonsson. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa údajov zo sledovania pohybu lodí plavidlo Ams1, ktoré je prvou loďou ignorujúcou ruskú Čiernomorskú blokádu, má do dunajského prístavu Izmail prísť prvého augusta o zhruba druhej popoludní miestneho času. Zdá sa, že ostatné lode sú zakotvené neďaleko rumunského prístavného mesta Sulina. Jonsson poznamenal, že tieto lode boli monitorované americkým protilodným lietadlom P8 a prieskumným dronom Forte12 RQ-4.

Rusko zaviedlo de facto blokádu Čierneho mora po tom, ako jednostranne odišlo z čiernomorskej obilnej iniciatívy a bráni tak Ukrajine exportovať obilie po mori. Moskva pohrozila, že všetky plavidlá smerujúce k ukrajinským prístavom bude považovať za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu a že na všetkých lodiach urobí inšpekciu.

(sita)