Preskočiť na obsah
  |  

Azylové centrum v Lomnici pre Ukrajincov končí, jeho obyvatelia sa vrátili domov

POPRAD – Projekt Domova nádeje vo Veľkej Lomnici (okres Kežmarok) sa po šestnástich mesiacoch skončil. Azylové centrum zriadené po vypuknutí vojny na Ukrajine už jeho obyvatelia opustili, vrátili sa do svojich domovov.

Ako pre agentúru SITA uviedla Ria Ratajová z občianskeho združenia Parama, ktoré stojí za iniciatívou, prví obyvatelia prišli do zrekonštruovaných priestorov bývalej školskej jedálne vlani v marci. Centrum za celú svoju existenciu poskytlo prístrešie a stravu krátkodobo a dlhodobo 34 ľuďom, stabilné bývanie v ňom mali dvanásti Ukrajinci, prevažne mamky s deťmi.

Centrum vzniklo v budove Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi v Kežmarku, prispôsobiť jej priestory na bývanie a upraviť ju po technickej stránke sa podarilo za necelé dva týždne za pomoci veľkého počtu dobrovoľníkov. Podľa evanjelického farára v Kežmarku Romana Porubäna bola staršia kamenná budova štyri roky nevyužívaná, v minulosti slúžila ako materská škola, naposledy v nej sídlila firma. Prvých Ukrajincov tam privítali 13. marca 2022.

„Na začiatku tu bolo ubytovaných jedenásť ľudí a z pôvodných obyvateľov ostali do konca projektu dve rodinky. Kapacita domova bola stále maximálne trinásť ľudí, avšak boli tu obdobia na rozhraní marca a apríla 2022, keď sme fungovali aj ako tranzitné centrum a v azylovom dome bývalo aj osemnásť odídencov,“ opísala koordinátorka projektu Ratajová.

Ilustračné foto. Foto: pixabay.com

Okrem priamej pomoci ľuďom v Domove nádeje asistovali tamojší dobrovoľníci aj pri úradných záležitostiach. Aktivity združenia boli pestré. Patrili k nim rovnako spoločné oslavy narodenín, sviatkov i výročí. „Zdieľali sme spoločne radosti aj smútky, medzi dobrovoľníkmi a odídencami sa vytvorili priateľské putá,“ popísala Ratajová.

Obavy po ich odchode do vojnou zmietanej krajiny sú podľa jej slov veľké. „Veľmi ma zarmútilo, keď nás jedna z mamičiek začiatkom mája informovala, že v druhej polovici prázdnin sa budú musieť vrátiť domov, pretože ich rodiny trpeli odlúčením a otcovia túžia vidieť vyrastať svoje deti,“ skonštatovala. Postupne sa k nej pridali aj ďalšie rodinky. „Koniec vojny je v nedohľadne a túžba žiť s rodinou vo svojej vlasti bola u nich silnejšia ako strach z toho, že ich zasiahne strela nepriateľa. Ostávame s nimi naďalej v kontakte a modlíme sa za ich zdravie a bezpečnosť. prístrešie, stravu, zdravotnú a sociálnu starostlivosť,“ komentovala Ratajová.

(sita)

  |  

Handlovská radnica ušetrí čas svojim obyvateľom

HANDLOVÁ – Mesto Handlová sa zapojilo do projektu elektronizácie služieb samosprávy. Jeho výsledkom bude niekoľko desiatok elektronických služieb pre fyzické i právnické osoby, ktoré tak už nebudú musieť chodiť na úrad.

Radnica ich chce spustiť v septembri. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Zmluvu o pripojení k informačnému systému Dátové centrum obcí a miest uzatvorilo mesto s DataCentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) koncom apríla. Projekt spustilo v tomto období, jeho výsledkom má byť 77 elektronických služieb pre právnické osoby a 85 pre fyzické osoby.

„Významným prínosom pre obyvateľov bude možnosť vyplniť inteligentné elektronické formuláre a zrýchlenie procesov pri vybavovaní úradných záležitostí s mestom," skonštatovala Paulínyová.

Prvým krokom je podľa nej zosúladenie databáz právnických a fyzických osôb s centrálnym registrom štátu. „V praxi to znamená porovnávanie a opravu dát, ktorá bude v celom projekte najnáročnejšia, keďže databázy štátu a mesta neboli doposiaľ prepojené," priblížila.

Zavedením projektu bude existovať jedna databáza, ktorá bude v čase zaznamenávať zmeny. „Napríklad, ak nastane zmena bydliska a zaznačí ho matrika v Handlovej, ten istý údaj bude zaznamenaný aj v registri štátu. Tým sa vyhneme do budúcnosti nezrovnalostiam, ako sú chyby v menách, rodných číslach a podobne. O jednom obyvateľovi bude iba jeden a aktuálny záznam," ozrejmila Paulínyová.

Celý projekt by mal byť ukončený v septembri. Podľa prednostu mestského úradu Tibora Kolorédyho je spustenie projektu z hľadiska procesov zamestnancov mesta do troch mesiacov reálne.

DEUS vykonal všetky potrebné kroky, ktoré sa týkajú verejného obstarávania a mesto sa zaviazalo po spustení služieb hradiť 0,40 eura za obyvateľa na rok, čo je priemerná ročná suma vo výške 6 500 eur. „Mesto v spolupráci s DEUS pripravuje taktiež propagačnú kampaň pre obyvateľov s vysvetlením výhod, ako aj pomoci pri vybavovaní občianskych preukazov s čipom," doplnila hovorkyňa.

Elektronizácia podľa nej neprináša len časovú a finančnú úsporu pre zamestnancov úradu a občanov, ale šetrí papier, a teda aj životné prostredie.

(tasr)

  |  

Delegácia aktérov vojenského prevratu v Nigeri pricestovala do susedného Mali

Skupina dôstojníkov, ktorí pred týždňom prevzali moc v Nigeri, pricestovala v stredu do susedného Mali, ktorého junta napriek medzinárodnému tlaku podporila vodcov prevratu v Nigeri.

Delegáciu nigerských vzbúrencov vedie generál Salifou Mody, ktorý bol v apríli odvolaný z postu náčelníka generálneho štábu nigerskej armády. Bližšie podrobnosti nie sú známe.

Nigerská junta sa dostala pod tlak medzinárodného spoločenstva a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) jej pohrozilo možným použitím sily, ak junta do nedele nevráti do funkcie zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma.

Vojenskí velitelia členských krajín ECOWAS sa majú v stredu stretnúť v Nigérii na trojdňových konzultáciách a v stredu by do Nigeru mala odcestovať delegácia vedená bývalým nigérijským prezidentom Abdulsalamim Abubakarom.

Vládnuce junty Mali a Burkiny Faso, ktoré sa chopili moci v roku 2020, resp. 2022, v pondelok v spoločnom vyhlásení varovali, že vojenský zásah v Nigeri budú považovať za "vyhlásenie vojny" proti svojim krajinám.

Tieto tri krajiny afrického Sahelu majú spoločné to, že na svojom území zápasia s džihádistickými povstaniami, čoho dôsledkom je aj to, že nedokážu vytvoriť bezpečné podmienky pre život svojich občanov.

(tasr)

  |  

Turecko sa bude snažiť o pokračovanie obilnej dohody, povedal Erdogan Putinovi

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu v telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Turecko bude naďalej vyvíjať intenzívne úsilie a diplomaciu v záujme pokračovania Čiernomorskej iniciatívy na bezpečný vývoz obilia vypestovaného na Ukrajine. Uvádza sa to vo vyhlásení tureckej prezidentskej kancelárie, zverejnenom na platforme Twitter.

Podľa vyhlásenia Erdogan v telefonáte s Putinom zdôraznil, že počas vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine by sa nemali robiť kroky, ktoré môžu vystupňovať napätie. V tejto súvislosti poukázal na význam Čiernomorskej iniciatívy, ktorú podľa svojich slov považuje za "most mieru".

Turecký prezident vyslovil názor, že dlhodobé zastavenie Čiernomorskej iniciatívy nebude v prospech nikoho, a upozornil, že najviac tým utrpia krajiny s nízkymi príjmami, ktoré potrebujú obilie.

Erdogan zároveň zdôraznil, že ceny obilia, ktoré počas obdobia realizácie tzv. obilnej dohody klesli o 23 percent, sa za posledné dva týždne - od odstúpenia Ruska od nej - zvýšili o 15 percent.

Podľa vyhlásenia Kremľa citovaného agentúrou AFP Putin Erdogana požiadal, aby Rusku pomohol vyvážať obilie do afrických krajín, ktoré trpia nedostatkom potravín.

"Počas telefonátu medzi oboma lídrami bola vyjadrená ochota spolupracovať s Tureckom a ďalšími zainteresovanými štátmi v tejto otázke," uvádza sa vo vyhlásení Kremľa v súvislosti s rozhodnutím Moskvy zrušiť Tureckom sprostredkovanú dohodu, ktorá umožňuje Ukrajine vyvážať potravinárske komodity cez Čierne more.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na denník Wall Street Journal (WSJ) citovala nemenovaných diplomatov a analytikov, podľa ktorých Rusko odmietlo predĺžiť dohodu o vývoze obilia po tom, ako Erdogan "rozhneval" ruské vedenie tým, že vrátil Ukrajine obrancov oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom prístave Mariupol a odobril vstup Švédska do NATO.

Podľa WSJ Putin potom ignoroval Erdoganove žiadosti, v ktorých mu navrhoval rokovania o predĺžení obilnej dohody, uviedla BBC.

Prezidenti sa počas telefonátu dohodli na Putinovej návšteve v Turecku.

Britská stanica BBC podotkla, že Kremeľ zatiaľ informácie o návšteve nepotvrdil. Uviedol len, že Putin a Erdogan sa dohodli na pokračovaní kontaktov vrátane príprav na stretnutie.

Putinovi sa Erdogan poďakoval aj za dve obojživelné hasiace lietadlá, ktoré Rusko vyslalo do Turecka na boj proti lesným požiarom. Okrem toho Erdogan vyjadril potešenie nad rastúcim záujmom ruských turistov o dovolenky v Turecku.

(tasr)

  |  

Zásahový tím usmrtil problémového medveďa v Demänovskej Doline

Problémového medveďa hnedého pri obci Demänovská Dolina v území Národného parku Nízke Tatry usmrtil zásahový tím. K odstráneniu jedinca došlo v stredu z dôvodu rizika ohrozenia tamojších obyvateľov a návštevníkov. TASR o tom informovala manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Kristína Bocková.

Ako dodala, nedostatočne zabezpečený komunálny odpad v tejto turisticky exponovanej oblasti spôsobil, že zviera nenávratne zmenilo svoje správanie. "Zásahový tím počas monitoringu a hliadok evidoval v Demänovskej doline výskyt tohto problémového medveďa, ktorý dlhodobo navštevoval obec s cieľom vyhľadávania potravy v nezabezpečenom komunálnom odpade. Samotná obec má čiastočne zabezpečené odpadové nádoby, avšak mnohí vlastníci ubytovacích a rekreačných zariadení aj napriek upozorneniam zásahového tímu a Slovenskej inšpekcie životného prostredia odpad správne nezabezpečili," zhodnotila Bocková.

Mladý, trojročný samec s hmotnosťou 80 kilogramov si tak navykol na ľahko dostupnú potravu a blízkosť ľudí. Podľa Bockovej nereagoval na plašenie svetelnými a zvukovými zariadeniami. "Jeho správanie bolo po monitorovaní vyhodnotené ako preukázateľné a reálne riziko ohrozenia zdravia i života ľudí žijúcich a pohybujúcich sa v predmetných lokalitách," uviedla.

Medveďa odstránili z populácie eutanáziou za účasti veterinárneho lekára. Telo spolu s ďalšou dokumentáciou odovzdali tamojšiemu poľovnému združeniu. Bocková vysvetlila, že umiestnenie problémového jedinca do odchovného zariadenia nebolo v tomto prípade možné. "Išlo o jedinca navyknutého na voľný život v prírode a nebola by možná jeho adaptácia na umelo vytvorené podmienky v zajatí," povedala.

Štátni ochranári zároveň dávajú do pozornosti aktuálne otvorenú výzvu Environmentálneho fondu, prostredníctvom ktorej majú obce možnosť požiadať o dotáciu na preventívne opatrenia proti škodám spôsobeným medveďom. Fond prijíma žiadosti o dotáciu na zabezpečenie kontajnerových stojísk do 16. augusta.

"Podporené budú projekty na nákup, výstavbu a zabezpečenie stojísk na komunálny odpad a kontajnerov, ako aj na zaobstaranie elektrických ohradníkov či iných foriem ohradenia alebo konštrukcií," vymenovala manažérka pre komunikáciu ŠOP. Zároveň zdôraznila, že účinné preventívne opatrenia preukázateľne pomáhajú spolužitiu ľudí a veľkých šeliem.

(tasr)

  |  

Rusko oznámilo začiatok námorných cvičení v Baltskom mori

Za účasti viac ako 30 bojových lodí a člnov a približne 6-tisíc vojakov sa v stredu v Baltskom mori začalo ruské námorné cvičenie Oceánsky štít 2023.

Podľa agentúry AFP o tom informovalo ruské ministerstvo obrany s tým, že cieľom cvičenia je preveriť pripravenosť na obranu záujmov Ruska v tejto operačne dôležitej oblasti.

Počas manévrov budú nacvičované opatrenia na ochranu námorných trás, prepravu vojakov a vojenského nákladu, ako aj obranu pobrežia. "Celkovo sa plánuje vykonať viac ako 200 bojových cvičení aj s nasadením zbraní," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva obrany.

Do cvičenia sa zapojí aj 20 podporných plavidiel.

(tasr)