Preskočiť na obsah
  |  

Na Trenčianskom hrade majú dôvod na radosť: Prelomili historický rekord!

TRENČÍN – Tohtoročnou stotisícou návštevníčkou Trenčianskeho hradu sa v stredu stala Žilinčanka Jana Praznovská. Na hrad prišla s dcérou Julkou. Stotisíceho návštevníka hradu privítali v tomto roku podľa riaditeľa Trenčianskeho múzea v Trenčíne Petra Martiniska o dva týždne skôr ako minulý rok a ide o absolútny rekord.

„Takto skoro sme stotisíceho návštevníka nemali ešte nikdy. Tento rok je, čo sa návštevnosti týka, celkovo veľmi dobrý. Máme asi najlepšiu návštevnosť v histórii. A to i napriek tomu, že sme pre rekonštrukciu prístupovej cesty na hrad mali niekoľkotýždňovú uzáveru počas pracovných dní. Aktuálne sme lepší ako v predcovidovom roku 2019, ktorý bol pre nás rekordný," priblížil riaditeľ s tým, že do konca roka očakávajú 150 000 návštevníkov.

Ako dodal, Trenčianske múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja pokračuje v investíciách do Trenčianskeho hradu. Tou najväčšou bolo sprístupnenie Južného opevnenia. Aktuálne na hradných objektoch rekonštruujú bleskozvody.

„Pripravujeme projektové dokumentácie na obnovy súvisiace s Európskym hlavným mestom kultúry Trenčín 2026. Pôjde o novú expozíciu v Zápoľského paláci, sprístupnenie a novú expozíciu v Jeremiášovej bašte, obnovu a sprístupnenie Hodinovej veže a celkovú rekonštrukciu amfiteátra," doplnil Martinisko.

Praznovská priblížila, že stredajšia návšteva Trenčianskeho hradu nebola jej prvou, dcéra Julka však mala na Matúšovom hrade premiéru. Jubilejná vstupenka i ceny od Trenčianskeho múzea ju milo prekvapili.

(tasr)

Pani Janka s dcérkou Julkou. Foto: Trenčiansky hrad/Facebook
  |  

Heger bol premiérom v chaose, ale nie premiérom chaosu, tvrdí Letanovská

Bývalý predseda vlády Eduard Heger bol premiérom, ktorý musel pôsobiť v chaose, ale nebol premiérom chaosu. Naopak, urobil veľa pre udržanie stability a pomohol presadiť dôležité reformy, ktoré v budúcnosti Slovensku pomôžu. V TASR TV to povedala volebná líderka mimoparlamentnej strany Demokrati Andrea Letanovská.

Vlády Hegera boli podľa nej pod tlakom dvoch veľkých globálnych kríz, covidovej a následne ďalšej, spojenej s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Vládna koalícia okrem toho trpela v dôsledku neustáleho súperenia predsedov SaS a OĽaNO, Richarda Sulíka a Igora Matoviča. "Na to, aké to bolo nestabilné a akých tam mal dvoch aktérov, ďalších už nejdem ani spomínať, na to Eduard Heger ukázal, že je schopný stabilitu udržať. Dal bokom svoje ego a to, čo ho to stálo osobne," tvrdí Letanovská.

Politicky by bolo podľa nej pre Hegera možno výhodnejšie obetovať niektorú z reforiem a skôr sa politicky vyhraniť. Podporil však viaceré politiky, ktoré sú podľa Letanovskej pre Slovensko dlhodobo dôležité. "Ako občan musím oceniť naše ukotvenie a jednoznačné smerovanie na Západ. Ako jednoznačne sme sa postavili k vojne na Ukrajine. Boli sme na správnej strane dejín," uviedla Letanovská.

Za dôležité považuje aj to, že sa včas podarilo koncipovať funkčný a v Európe dobre hodnotený plán obnovy, ktorý Slovensku umožní čerpať masívnu ekonomickú pomoc. "Vždy sa to dá napísať aj lepšie a aj plán obnovy sa v niektorých detailoch dal napísať lepšie, ale boli tam míľniky a bol na to limitovaný čas," upozornila. S alokovanými peniazmi sa podľa nej dá ďalej pracovať.

Skutočnosť, že Demokratov povedie do volieb dvojčlenný tím v podobe volebnej líderky a predsedu strany, nepovažuje Letanovská za problém. "Vytvorili sme silný tandem, ktorý má dvakrát toľko sily ako jeden líder. Aj politika je o príbehoch. A sám Eduard Heger prišiel s tým, aby sme príbeh Demokratov postavili na úspešnom príbehu lekárky, ktorá 30 rokov slúži pacientom," povedala Letanovská, ktorá mimo politiky pôsobí ako primárka v Národnom onkologickom ústave.

Aj z tohto dôvodu politicky podporuje zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR, ktorá by riešila problém s výpoveďami lekárov z detských ambulantných pohotovostí. Dlhodobé reformné riešenia môže podľa Letanovskej priniesť až nová vláda, parlament v súčinnosti s vládou odborníkov by však mohol aspoň stabilizovať situáciu. "Ak rádovo v dňoch a týždňoch nespravíme nič, príde jeseň, deti sa vrátia do škôl a zvýši sa ich chorobnosť, vypukne chrípková sezóna a keď tretina detí nenájde v ambulancii svojho pediatra, potom ešte len vypukne katastrofa nie iba na detských pohotovostiach, ale aj v nemocniciach," upozornila Letanovská.

(tasr)

  |  

Azylové centrum v Lomnici pre Ukrajincov končí, jeho obyvatelia sa vrátili domov

POPRAD – Projekt Domova nádeje vo Veľkej Lomnici (okres Kežmarok) sa po šestnástich mesiacoch skončil. Azylové centrum zriadené po vypuknutí vojny na Ukrajine už jeho obyvatelia opustili, vrátili sa do svojich domovov.

Ako pre agentúru SITA uviedla Ria Ratajová z občianskeho združenia Parama, ktoré stojí za iniciatívou, prví obyvatelia prišli do zrekonštruovaných priestorov bývalej školskej jedálne vlani v marci. Centrum za celú svoju existenciu poskytlo prístrešie a stravu krátkodobo a dlhodobo 34 ľuďom, stabilné bývanie v ňom mali dvanásti Ukrajinci, prevažne mamky s deťmi.

Centrum vzniklo v budove Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi v Kežmarku, prispôsobiť jej priestory na bývanie a upraviť ju po technickej stránke sa podarilo za necelé dva týždne za pomoci veľkého počtu dobrovoľníkov. Podľa evanjelického farára v Kežmarku Romana Porubäna bola staršia kamenná budova štyri roky nevyužívaná, v minulosti slúžila ako materská škola, naposledy v nej sídlila firma. Prvých Ukrajincov tam privítali 13. marca 2022.

„Na začiatku tu bolo ubytovaných jedenásť ľudí a z pôvodných obyvateľov ostali do konca projektu dve rodinky. Kapacita domova bola stále maximálne trinásť ľudí, avšak boli tu obdobia na rozhraní marca a apríla 2022, keď sme fungovali aj ako tranzitné centrum a v azylovom dome bývalo aj osemnásť odídencov,“ opísala koordinátorka projektu Ratajová.

Ilustračné foto. Foto: pixabay.com

Okrem priamej pomoci ľuďom v Domove nádeje asistovali tamojší dobrovoľníci aj pri úradných záležitostiach. Aktivity združenia boli pestré. Patrili k nim rovnako spoločné oslavy narodenín, sviatkov i výročí. „Zdieľali sme spoločne radosti aj smútky, medzi dobrovoľníkmi a odídencami sa vytvorili priateľské putá,“ popísala Ratajová.

Obavy po ich odchode do vojnou zmietanej krajiny sú podľa jej slov veľké. „Veľmi ma zarmútilo, keď nás jedna z mamičiek začiatkom mája informovala, že v druhej polovici prázdnin sa budú musieť vrátiť domov, pretože ich rodiny trpeli odlúčením a otcovia túžia vidieť vyrastať svoje deti,“ skonštatovala. Postupne sa k nej pridali aj ďalšie rodinky. „Koniec vojny je v nedohľadne a túžba žiť s rodinou vo svojej vlasti bola u nich silnejšia ako strach z toho, že ich zasiahne strela nepriateľa. Ostávame s nimi naďalej v kontakte a modlíme sa za ich zdravie a bezpečnosť. prístrešie, stravu, zdravotnú a sociálnu starostlivosť,“ komentovala Ratajová.

(sita)

  |  

Handlovská radnica ušetrí čas svojim obyvateľom

HANDLOVÁ – Mesto Handlová sa zapojilo do projektu elektronizácie služieb samosprávy. Jeho výsledkom bude niekoľko desiatok elektronických služieb pre fyzické i právnické osoby, ktoré tak už nebudú musieť chodiť na úrad.

Radnica ich chce spustiť v septembri. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Zmluvu o pripojení k informačnému systému Dátové centrum obcí a miest uzatvorilo mesto s DataCentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) koncom apríla. Projekt spustilo v tomto období, jeho výsledkom má byť 77 elektronických služieb pre právnické osoby a 85 pre fyzické osoby.

„Významným prínosom pre obyvateľov bude možnosť vyplniť inteligentné elektronické formuláre a zrýchlenie procesov pri vybavovaní úradných záležitostí s mestom," skonštatovala Paulínyová.

Prvým krokom je podľa nej zosúladenie databáz právnických a fyzických osôb s centrálnym registrom štátu. „V praxi to znamená porovnávanie a opravu dát, ktorá bude v celom projekte najnáročnejšia, keďže databázy štátu a mesta neboli doposiaľ prepojené," priblížila.

Zavedením projektu bude existovať jedna databáza, ktorá bude v čase zaznamenávať zmeny. „Napríklad, ak nastane zmena bydliska a zaznačí ho matrika v Handlovej, ten istý údaj bude zaznamenaný aj v registri štátu. Tým sa vyhneme do budúcnosti nezrovnalostiam, ako sú chyby v menách, rodných číslach a podobne. O jednom obyvateľovi bude iba jeden a aktuálny záznam," ozrejmila Paulínyová.

Celý projekt by mal byť ukončený v septembri. Podľa prednostu mestského úradu Tibora Kolorédyho je spustenie projektu z hľadiska procesov zamestnancov mesta do troch mesiacov reálne.

DEUS vykonal všetky potrebné kroky, ktoré sa týkajú verejného obstarávania a mesto sa zaviazalo po spustení služieb hradiť 0,40 eura za obyvateľa na rok, čo je priemerná ročná suma vo výške 6 500 eur. „Mesto v spolupráci s DEUS pripravuje taktiež propagačnú kampaň pre obyvateľov s vysvetlením výhod, ako aj pomoci pri vybavovaní občianskych preukazov s čipom," doplnila hovorkyňa.

Elektronizácia podľa nej neprináša len časovú a finančnú úsporu pre zamestnancov úradu a občanov, ale šetrí papier, a teda aj životné prostredie.

(tasr)

  |  

Delegácia aktérov vojenského prevratu v Nigeri pricestovala do susedného Mali

Skupina dôstojníkov, ktorí pred týždňom prevzali moc v Nigeri, pricestovala v stredu do susedného Mali, ktorého junta napriek medzinárodnému tlaku podporila vodcov prevratu v Nigeri.

Delegáciu nigerských vzbúrencov vedie generál Salifou Mody, ktorý bol v apríli odvolaný z postu náčelníka generálneho štábu nigerskej armády. Bližšie podrobnosti nie sú známe.

Nigerská junta sa dostala pod tlak medzinárodného spoločenstva a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) jej pohrozilo možným použitím sily, ak junta do nedele nevráti do funkcie zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma.

Vojenskí velitelia členských krajín ECOWAS sa majú v stredu stretnúť v Nigérii na trojdňových konzultáciách a v stredu by do Nigeru mala odcestovať delegácia vedená bývalým nigérijským prezidentom Abdulsalamim Abubakarom.

Vládnuce junty Mali a Burkiny Faso, ktoré sa chopili moci v roku 2020, resp. 2022, v pondelok v spoločnom vyhlásení varovali, že vojenský zásah v Nigeri budú považovať za "vyhlásenie vojny" proti svojim krajinám.

Tieto tri krajiny afrického Sahelu majú spoločné to, že na svojom území zápasia s džihádistickými povstaniami, čoho dôsledkom je aj to, že nedokážu vytvoriť bezpečné podmienky pre život svojich občanov.

(tasr)

  |  

Turecko sa bude snažiť o pokračovanie obilnej dohody, povedal Erdogan Putinovi

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu v telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že Turecko bude naďalej vyvíjať intenzívne úsilie a diplomaciu v záujme pokračovania Čiernomorskej iniciatívy na bezpečný vývoz obilia vypestovaného na Ukrajine. Uvádza sa to vo vyhlásení tureckej prezidentskej kancelárie, zverejnenom na platforme Twitter.

Podľa vyhlásenia Erdogan v telefonáte s Putinom zdôraznil, že počas vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine by sa nemali robiť kroky, ktoré môžu vystupňovať napätie. V tejto súvislosti poukázal na význam Čiernomorskej iniciatívy, ktorú podľa svojich slov považuje za "most mieru".

Turecký prezident vyslovil názor, že dlhodobé zastavenie Čiernomorskej iniciatívy nebude v prospech nikoho, a upozornil, že najviac tým utrpia krajiny s nízkymi príjmami, ktoré potrebujú obilie.

Erdogan zároveň zdôraznil, že ceny obilia, ktoré počas obdobia realizácie tzv. obilnej dohody klesli o 23 percent, sa za posledné dva týždne - od odstúpenia Ruska od nej - zvýšili o 15 percent.

Podľa vyhlásenia Kremľa citovaného agentúrou AFP Putin Erdogana požiadal, aby Rusku pomohol vyvážať obilie do afrických krajín, ktoré trpia nedostatkom potravín.

"Počas telefonátu medzi oboma lídrami bola vyjadrená ochota spolupracovať s Tureckom a ďalšími zainteresovanými štátmi v tejto otázke," uvádza sa vo vyhlásení Kremľa v súvislosti s rozhodnutím Moskvy zrušiť Tureckom sprostredkovanú dohodu, ktorá umožňuje Ukrajine vyvážať potravinárske komodity cez Čierne more.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na denník Wall Street Journal (WSJ) citovala nemenovaných diplomatov a analytikov, podľa ktorých Rusko odmietlo predĺžiť dohodu o vývoze obilia po tom, ako Erdogan "rozhneval" ruské vedenie tým, že vrátil Ukrajine obrancov oceliarne Azovstaľ v juhoukrajinskom prístave Mariupol a odobril vstup Švédska do NATO.

Podľa WSJ Putin potom ignoroval Erdoganove žiadosti, v ktorých mu navrhoval rokovania o predĺžení obilnej dohody, uviedla BBC.

Prezidenti sa počas telefonátu dohodli na Putinovej návšteve v Turecku.

Britská stanica BBC podotkla, že Kremeľ zatiaľ informácie o návšteve nepotvrdil. Uviedol len, že Putin a Erdogan sa dohodli na pokračovaní kontaktov vrátane príprav na stretnutie.

Putinovi sa Erdogan poďakoval aj za dve obojživelné hasiace lietadlá, ktoré Rusko vyslalo do Turecka na boj proti lesným požiarom. Okrem toho Erdogan vyjadril potešenie nad rastúcim záujmom ruských turistov o dovolenky v Turecku.

(tasr)