Preskočiť na obsah
  |  

Priemerný Slovák vypil vlani 59 litrov piva, najmenej za posledných 30 rokov

Každý Slovák vypil v minulom roku v priemere 59,1 litra piva. Medziročne sa spotreba piva na obyvateľa znížila o necelé percento, pred tridsiatimi rokmi však bola o viac ako tretinu vyššia. TASR o tom informuje na základe dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktoré prezentoval v súvislosti s piatkovým Medzinárodným dňom piva.

Jeho najväčšia spotreba v ére samostatného Slovenska bola v roku 1994, kedy každý Slovák skonzumoval v priemere 93,4 litra. „Spotreba potom klesala a až tesne pred pandémiou objem predaného piva tri roky znovu rástol. Spotreba sa však pohybovala už len okolo 70 litrov za rok. Dva roky pandémie priniesli prudký pokles konzumácie piva, ktorý sa udržal aj minulý rok, kedy bola spotreba na obyvateľa najnižšia od vzniku samostatného Slovenska," priblížil riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha.

Najvyššiu spotrebu piva na hlavu v Európe mala v roku 2022 podľa údajov statista.com Česká republika so 129 litrami, za ňou nasledovalo Rakúsko so 101 litrami a Poľsko s 92 litrami na obyvateľa. Slovensku v tomto rebríčku patrila 14. priečka. Na porovnanie, napríklad priemerná spotreba piva vo Francúzsku predstavovala len 33 litrov.

Minulý rok stálo na Slovensku pol litra svetlej čapovanej desiatky podľa ŠÚ SR v priemere 1,37 eura. Pred desiatimi rokmi to bolo len 0,98 eura. Cena svetlého fľaškového 12-stupňového piva stúpla v priemere o 40 centov.

Podľa štatistikov zaznamenali slovenské pivovary minulý rok medziročný nárast produkcie. V porovnaní s rokom 2021 vzrástla celková výroba alkoholického piva o 2 percentá a nealkoholického piva až o 64 percent. Vyrobili a zároveň sa im aj podarilo vlani predať takmer 184 milióna litrov alkoholického piva a súčasne takmer 10 miliónov litrov nealkoholického piva v hodnote viac ako 137 miliónov eur bez spotrebnej dane.

Medzinárodný deň piva si pripomíname vždy prvý piatok v auguste. Založil ho podnikateľ a pivný nadšenec Jesse Avshalomov z USA v roku 2007, po prvýkrát bol oslávený o rok neskôr.

(tasr)

  |  

Pri dopravnej nehode v okrese Sabinov zahynul 25-ročný vodič auta

BREZOVICA – O život prišiel 25-ročný vodič osobného auta pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v piatok ráno pri obci Brezovica v okrese Sabinov.

Osobné auto zo zatiaľ nezistených príčin zišlo z cesty a narazilo do stĺpa. Informuje o tom prešovská krajská polícia na sociálnej sieti. „Vodič náraz neprežil, jeho spolujazdec bol prevezený na ošetrenie do nemocnice," uviedla polícia. Presné príčiny a okolnosti tragickej dopravnej nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

(tasr)

  |  

Aliancia moderného obchodu: Mimoriadnym zdanením obchodných reťazcov by sa zvýšili ceny potravín

Mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov je populistický návrh. Zdaňovanie obchodníkov by sa prejavilo na zvyšovaní cien potravín a takýto krok voči obchodníkom by mohol mať vplyv na zamestnanosť, mzdy a výšku investícií do rozvoja a podpory dodávateľov v regiónoch. Pre TASR to uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Reagoval tak na štvrtkové (3. 8.) vyjadrenie člena predsedníctva strany Hlas-SD Branislava Becíka, ktorý navrhuje mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov.

„Pokus o zdanenie reťazcov tu bol už práve počas vlády Petra Pellegriniho (Hlas-SD), kedy samotné ministerstvo financií skonštatovalo, že táto daň na potraviny zvýšila ceny potravín a slovenskí spotrebitelia kvôli tomuto kroku zaplatili len v mesiaci január 2019 medziročne o 50 miliónov eur viac za potraviny," uviedol Krajčovič. Poukázal tiež na to, že cestou regulácie alebo odvetvových daní ide napríklad Maďarsko, ktoré má ale najvyššiu infláciu v rámci Európskej únie (EÚ). Vyspelá Európa ide podľa neho cestou kompenzácií, nie regulácií.ň

„Reťazce si z našej krajiny spravili Klondike, zdierajú našich spotrebiteľov, nehovoriac o tom, ako sa správajú k našim poľnohospodárom a potravinárom," uviedol Becík s tým, že pandémia ochorenia COVID-19 pripravila o podnikanie viacero malých obchodníkov. Krajčovič poukázal na to, že slová okolo monopolizácie nie sú pravdivé. Na Slovensku totiž je vysoko konkurenčný trh, čo skonštatoval aj Protimonopolný úrad SR.

Obchodné reťazce majú na Slovensku podľa Krajčoviča v priemere zisk na úrovni 4 percent, čo je menej ako v iných odvetviach. Od vypuknutia krízy obchodníkom v priemere nákupné ceny rástli tiež rýchlejšie ako predajné ceny pre spotrebiteľov. Podľa Krajčoviča je to dôkaz, že obchodníci tlmili infláciu na Slovensku.

„Ak by prišlo k zdaňovaniu obchodníkov, tak by to mohlo ohroziť aj slovenských producentov potravín, keďže slovenské potraviny sú v priemere drahšie v nákupe ako zahraničné. Kompenzácia strát zo zdanenia by sa tak mohla presunúť aj na producenta, ktorý by musel predávať svoje výrobky lacnejšie, alebo by ho vytlačila zahraničná konkurencia," uzavrel Krajčovič s tým, že namiesto populizmu by mali politické strany riešiť podporu pre domácu produkciu.

(tasr)

  |  

V Handlovej si pripomenú najväčšiu banskú tragédiu

HANDLOVÁ – Verejnosť bude v Handlovej 10. augusta spomínať na obete banských nešťastí. Deň bielych ruží reaguje na najväčšiu tragédiu v histórii baníctva na Slovensku, keď pri výbuchu v handlovskej bani 10. augusta 2009 zahynulo 9 baníkov a 11 banských záchranárov.

„Každoročne si tento pamätný deň v Handlovej pripomínajú zástupcovia mesta, ústavní činitelia, predstavitelia samospráv, inštitúcií a verejnosť. Biele ruže nájdeme na pamätníkoch baníkom po celom Slovensku. Banícke združenia a cechy Slovenska biele ruže prijali za symbol pamätného dňa," uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.

Obete baní si hneď ráno pripomenie delegácia Hornonitrianskych baní Prievidza spolu so záchranármi položením vencov k Pamätníku obetiam banských nešťastí na hornej Nitre na mestskom cintoríne a neskôr i k pamätníku na Ulici 29. augusta. Na Kostole sv. Kataríny sa o 9:30 rozozvučia na päť minút zvony ako spomienka na posledné spojenie s baníkmi v podzemí. „Počas celého dňa môžu pozostalí, verejnosť, delegácie, položiť k pamätníku na Ulici 29. augusta bielu ružu. O 18:00 sa bude konať stretnutie pri pamätníku za účasti ústavných činiteľov, vedenia mesta a ďalších delegácií, členov Handlovského baníckeho spolku a verejnosti," doplnila Paulínyová.

Tak, ako po minulé roky, sa prítomným podľa nej prihovorí primátorka mesta Silvia Grúberová a najvyšší ústavný činiteľ, ktorý bude prítomný. „Zmena nastáva v začiatku sprievodu delegácií. Tento rok budú odchádzať spred domu kultúry o 17:40. Vzhľadom na aktuálnu politickú kampaň mesto nebude v rámci organizácie spomienky pri položení kytíc a vencov k pamätníku menovať žiadnych zástupcov politických strán. Tí položia kytice samostatne bez uvedenia ich politickej príslušnosti," dodala.

Priemyselná ťažba uhlia v Handlovej sa začala v júli 1909, ukončili ju v septembri 2021. Počas tohto obdobia bolo v Handlovej vyťažených 82 295 940 ton hnedého uhlia. V Deň obetí banských nešťastí si Slovensko tento rok pripomenie 476 obetí banských nešťastí, ktoré sa stali v baniach v regióne hornej Nitry a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií v baniach ťažiacich kovy na Slovensku.

(tasr)

  |  

Rakúsko: Kancelár Nehammer navrhuje zakotviť právo na hotovosť do ústavy

Rakúsky kancelár Karl Nehammer v piatok navrhol zakotviť právo na platbu v hotovosti do rakúskej ústavy. Reaguje tak na obavy ľudí, podľa ktorých by sa v krajine mohlo v budúcnosti obmedziť používanie hotovosti ako platobného prostriedku. TASR správu prevzala z agentúry AP.

„Ľudia v Rakúsku majú právo na hotovosť," zdôraznil Nehammer v súvislosti s neistotou ľudí, ktorú podľa neho vyvolávajú rôzne protichodné informácie.

„Každý by mal mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako a čím chce platiť. Môže to byť kartou, prevodom, v budúcnosti možno aj digitálnym eurom, ale aj hotovosťou. Táto sloboda voľby musí zostať a zostane zachovaná," poznamenal Nehammer.

Podľa jeho návrhu by ľudia v Rakúsku mali mať právo dostávať príjem v základnom objeme v hotovosti. Kancelár už poveril ministra financií Magnusa Brunnera, aby na návrhu pracoval. V septembri plánuje zorganizovať rokovanie za okrúhlym stolom s príslušnými ministerstvami, zástupcami finančného sektora i centrálnej banky.

Hoci sa podľa AP v európskych štátoch rozšírili bezhotovostné platby kartou i prostredníctvom elektronických zariadení, ľudia v Rakúsku aj susednom Nemecku ostávajú pomerne naviazaní na hotovosť. V približne deväťmiliónovom Rakúsku sa podľa Nehammera vytiahne ročne z bankomatov 47 miliárd eur.

Právo na hotovosť dlhodobo presadzuje opozičná pravicovo-populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá sa v posledných prieskumoch voličských preferencií dostala na prvé miesto pred Nehammerových ľudovcov.      

V rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru APA Nehammer vyhlásil, že FPÖ je známa „veľkými rečami bez skutkov".

(tasr)

  |  

Jánošíkove dni 2023: Ohňová šou i dražba opasku Juraja Jánošíka

TERCHOVÁ – V Terchovej sa začal 61. ročník Medzinárodného festivalu Jánošíkove dni, ktorý sa koná do nedele 6. augusta 2023. Vyvrcholenie tohto podujatia je počas tohto víkendu.

Obľúbený festival umenia, kultúry a folklóru sa bude tento rok vyznačovať akronymom M.U.Z.I.K.A (Medzinárodne Uznanie Zdroja Intenzívnej Krásy Autenticity), odkazujúci na 10. jubileum zápisu prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. 

Pre návštevníkov je pripravený bohatý a zaujímavý program. Neodmysliteľnou súčasťou sú hudobné vystúpenia, ale nebude chýbať ani dražba repliky Jánošíkovho opasku, ohňová šou či zbojnícka vatra. Ďalej sa môžete tešiť na rôzne výstavy, prezentácie ľudových remesiel, tvorivé dielne, školu tanca, premietanie filmov, medzinárodné vystúpenia a sobotný terchovský galavečer.

Mohlo by Vás zaujímať Miss Holandska sa stal transsexuál

Bodkou folklórneho festivalu je obľúbený konský sprievod s krojovanými furmanmi a muzikantmi, ktorí sa postarajú o dobrú náladu. V nedeľu 6. augusta sa bude konať aj svätá omša za nositeľov ľudových tradícií.

61. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej sa konajú v dňoch 2. až 6. augusta 2023.

Zdroj: Žilinský samosprávny kraj