Inscenovaným valným zhromaždením Matice slovenskej z roku 1863 sa v piatok v Martine začal vstupný program osláv 160. výročia jej založenia. Podľa predsedu Matice Mariána Gešpera divadelná dramatizácia v Parku sv. Cyrila a Metoda podrobne popísala založenie a prvý deň Matice.
Doplnil, že repliky hercov parafrázovali z dobových zápisníc. "Ukazujú, že mnohé veci, ktoré Slováci rozoberali v roku 1863, nás do určitej miery trápia aj v súčasnosti. Materiálne a finančné problémy, ale aj to, ako riadiť slovenskú kultúru," podotkol Gešper.
Pripomenul, že Matica reprezentuje národnú ideu okrem iného v histórii, literatúre, archívnictve, ale aj pri spolupráci so zahraničnými Slovákmi. "V obciach dobrovoľne udržiava tradície 505 miestnych odborov a základňa je na úrovni 26 500 členov. Máme aj 20 pracovísk, ktoré na profesionálnej úrovni robia rôznorodé aktivity s obcami, mestami a máme tiež vedecké pracoviská," uviedol predseda Matice.
Na oslavách bolo vidieť Juraja Blanára zo Smeru, ale širšia politická špička chýbala.
Hlavný program s názvom Matica žije na Slovensku aj vo svete sa začne v sobotu napoludnie. "V martinskej športovej hale vystúpia folklórne matičné kolektívy zo všetkých kútov Slovenska a slovenského zahraničia. Podvečer sa uskutoční slávnostný galaprogram s názvom 160 rokov v Turčianskej záhradke, 30 rokov v Slovenskej republike. Vyvrcholením programu bude vystúpenie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Následne sa uskutoční koncert pod názvom Matica pre mladých, Matica pre súčasnosť, na ktorom vystúpia slovenské speváčky Veronika Rabada a Zuzana Smatanová," dodal tajomník MS Ján Seman s tým, že v nedeľu sa v Martine uskutočnia slávnostné pobožnosti s pripomenutím 160. výročia Matice slovenskej. (tasr)
POPRAD – Na Okresnom súde v Poprade v piatok (4. augusta) pokračuje hlavné pojednávanie s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom v kauze KTAG.
Spolu s ním je vo veci údajného daňového podvodu obžalovaný aj konateľ exprezidentovej spoločnosti KTAG Eduard K. Obaja trvajú na svojej nevine. Cieľom dnešného pojednávania je doplniť dokazovanie výsluchom znalca z odboru ekonómie a účtovníctva a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými obhajobou.
Výsluch znalca sa konal v neprítomnosti obžalovaných a týkal sa dvoch vypracovaných posudkov. Znalec ešte v úvode poukázal na dodatočne zistené chyby v písaní znaleckého posudku z roku 2018, ktoré nastali pri prepise súm a tiež pri formulácii. Zároveň sa vyjadril aj k rozdielom výšky dane medzi riadnymi a dodatočnými daňovými priznaniami spoločnosti KTAG. Odpočty boli podľa neho uplatnené v rozpore s daňovými zákonmi, čo spoločnosť KTAG aj priznala. „Spoločnosť KTAG v rámci dodatočne podaných daňových priznaní priznala neoprávnene uplatnenú daň proti riadnym,“ povedal pre médiá po výsluchu súdny znalec v odbore účtovníctvo a daňovníctvo Ľubomír Vasilišin. Potvrdil, že predmetom znaleckého posudku ale nebolo to, či došlo k daňovému podvodu, alebo nie.
Dané znalecké posudky podľa obhajcu obžalovaných Petra Kubinu rovnako nedávajú a ani nemôžu dať odpoveď na kľúčovú právnu otázku sporu. „Tá znie, či plnenia na vstupe, teda tovary a služby, z ktorých sa DPH odpočítavala, súvisia, alebo nesúvisia s plneniami na výstupe, teda s dodávkami tovarov a služieb, z ktorých sa DPH potom platila,“ poznamenal.
Ide podľa jeho slov o právnu otázku, ktorú môže zodpovedať iba súd na základe zákona o DPH a príslušnej judikatúry slovenských súdov, ako aj Súdneho dvora Európskej únie. Ako ďalej vysvetlil, jadro sporu spočíva v tom, či spoločnosť KTAG po prezidentskej kampani realizovala nejaké výnosy z prednáškovej činnosti, alebo z vydavateľskej činnosti spojenej s menom pána Kisku a či z týchto činností odvádzala DPH. Pripomenul, že spoločnosť KTAG podala opravné daňové priznania a rozdiel na dani doplatila.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal ešte na jar 2022 na Okresný súd Poprad obžalobu na Andreja K. pre pokračovací zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Spolu s ním obžalovali aj Eduarda K. Obžaloba podľa prokuratúry súvisí s neoprávneným uplatnením nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, s.r.o., Poprad za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155 184 eur. Pre médiá sa prokurátor odmietol vyjadriť.
Pôvodne sa mal proces začať už v apríli, termíny pojednávaní však boli zrušené pre kolíziu obhajcu bývalej hlavy štátu. Hlavné súdne pojednávanie sa na okresnom súde začalo 29. júna.
Bývalý prezident a zakladateľ strany Za ľudí sa v minulosti vyjadril, že jeho obvinenie v danej kauze je špinavá politická hra. Na začiatku procesu koncom júna tohto roku Kiska zdôraznil, že ešte nikdy v histórii slovenského a českého súdnictva nebol súdený človek za to, že do nákladov spoločnosti zaúčtoval reálnu činnosť a daňový úrad s týmto účtovaním nesúhlasil. Podľa jeho slov by namiesto neho mal byť súdený expremiér Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, podnikateľ Norbert Bödör a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.
KOŠICE – Anna Tóthová už 43 rokov pracuje s popálenými pacientmi. Vedúca sestra Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL Košice-Šaca sa denne stretáva s naozaj ťažkými životnými príbehmi a vážne popálenými pacientmi, medzi ktorými sú mnohokrát aj deti.
Anna Tóthová v rozhovore prezradila, čo v práci zažila, aké boli najsmutnejšie spomienky, ale hovorí aj o nádeji.
Kedy ste sa rozhodli, že sa stanete sestrou?
Ešte v detskom veku, keď som asi ako 5-ročná bola hospitalizovaná v nemocnici, v ktorej bola zamestnaná ako sestrička moja teta, ktorá bola mojím vzorom.
Kam ste nastúpili po dokončení školy?
Chodila som na Strednú zdravotnícku školu v Michalovciach a potom som rovno nastúpila na popáleniny, kde som dodnes.
Na popáleninách pracuje už dlhé roky. FOTO: Nemocnica Šaca
Keď porovnáte vaše začiatky s dnešnou situáciou, je to veľká zmena?
V mojich začiatkoch neboli počítače, internet, mobilné telefóny, centrálne rozvody medicínskych plynov, všetko sa písalo ručne, pripravoval sa zdravotnícky materiál na sterilizáciu, sterilizovali sme na oddelení, neboli jednorazové ihly, striekačky, rukavice, ak sa ukázali na trhu, bol to podpultový tovar. Teraz máme bohatú prístrojovú vybavenosť, centrálne rozvody, internet, všetko funguje elektronicky, zdravotné pomôcky sú už jednorazové, ale pribudlo viac administratívnej práce. Rozšírilo sa aj spektrum liečby. Okrem popálenín liečime chronické rany, robíme plastické a estetické výkony a na oxygenoterapiu máme 13-miestnu hyperbarickú komoru HBO. Čiže sa to nedá ani porovnať.
Zmenilo. Voľakedy sme boli uzavreté oddelenie, vstup na oddelenie pre návštevy bol obmedzený, pacienti viac rešpektovali pokyny personálu. Tým, že na Slovensku sú len dve špecializované pracoviská na liečbu popálenín – Bratislava Ružinov a Košice-Šaca, máme pacientov z polovice Slovenska. Liečba popálenín je zdĺhavá a trvá aj niekoľko mesiacov. Trpia nielen fyzicky, ale aj psychicky, sú odlúčení od rodiny, od svojho domáceho prostredia, každý má iný prah bolesti, iný životný príbeh, majú obavy o svoje zdravie, ako budú vyzerať a či sa opäť zaradia do života. Ku každému pacientovi treba pristupovať individuálne, no nie všetci chcú rešpektovať domáci poriadok. Musíme hľadať kompromisy.
Ako ste zvládli prácu v období pandémie COVID-19?
Bolo to niečo nové, bolo to ťažké a dlhé obdobie, bolo potrebné vytvoriť nové pracovné tímy, zabezpečovala som prevádzku covidového oddelenia. Bolo to náročné, ale spoločnými silami sme to dokázali. Našťastie, nikto z personálu vážne neochorel, chránili sme sa.
Keď zomreli deti. Dlho som pracovala na jednotke intenzívnej starostlivosti, potom na oddelení, ale smrť detí bola vždy najhoršia a vždy sme si aj poplakali. Na úmrtia sa nedá zvyknúť. Bolo to ťažké, ale rokmi sme si museli vybudovať „imunitu“, inak by sme sa psychicky zrútili. Je dôležité vedieť sa vyventilovať.
Na ktorého pacienta rada spomínate?
Je ich viac. Na jedno dievčatko, ktoré počas pálenia na záhrade utrpelo popáleniny na 85 percentách povrchu tela. Našťastie, prežilo a dnes je už matkou. Potom to bola mladá žena z havarovaného športového lietadla alebo napríklad tínedžerka, ktorá si chcela urobiť selfie na streche vagóna a utrpela ťažké popáleniny s polytraumou. Často spomíname aj na haváriu z roku 1997, kedy sme hospitalizovali vojakov po hromadnom úraze, bolo ich asi štrnásť. V nemocnici pristávala helikoptéra za helikoptérou, nevedeli sme, čo robiť, vytvárali sa resuscitačné lôžka, pacienti sa sťahovali, triedili ranení, posilňovali sa služby.
Funguje to tak, že krajské operačné stredisko ohlási, že nám vezú úraz popáleného pacienta. Automaticky začíname chystať preväzovňu, prístroje, pomôcky, obväzový materiál, JIS a spolupracujeme aj s oddelením anestéziológie a intenzívnej medicíny. S pacientom máme prvý kontakt na preväzovni, tam ho privezie posádka helikoptéry a RZP. Začína sa prvé ošetrenie, popáleniny sa určujú podľa hĺbky (stupne) a podľa rozsahu (percentá). Urobia sa nákresy, fotodokumentácia, umývajú sa popálené plochy, robia sa uvoľňujúce nárezy, ošetria sa masťou alebo roztokom, podľa ordinácie lekára, zabezpečia sa vstupy, ak ešte nie sú, a všetky potrebné úkony, s ohľadom na stav pacienta. Po prvotnom ošetrení uložíme pacienta na lôžko na JIS, takéto prvotné ošetrenie trvá aj do dvoch hodín.
Dostali ste sa v súkromí do situácie, kedy ste museli využiť odborné vedomosti a pomáhať blízkym?
Našťastie, nie. Celá rodina je edukovaná, ako majú predchádzať popáleninovému úrazu. Na klinike mávame aj malé deti, najčastejšie od jedného do troch rokov, ktoré sú obarené kávou, resp. vriacou vodou. K takýmto úrazom mnohokrát dochádza v dôsledku nepozornosti, a preto všetkým hovorím: nech radšej dieťa chvíľu plače doma v postieľke, kým rodičia vypijú kávu, ako v bolestiach po obarení na popáleninovej klinike.
ŽILINA – Vývoj cien pohonných látok za minulý týždeň stúpol oproti predchádzajúcemu týždňu. Za tankovanie si ľudia od začiatku roka postupne priplácajú viac.
Motoristi pri tankovaní benzínu zaplatili za minulý týždeň v priemere o 13 centov viac ako na začiatku roka 2023. Priemerné ceny v januári sa pohybovali na sume 1,52 eura za liter pri benzíne, minulý týždeň nás liter benzínu vyšiel zaokrúhlene 1,65 eura. Sumy zverejnil Štatistický úrad SR.
Nafta sa na začiatku roka vyšplhala na sumu 1,61 eura za liter, postupne v máji dosiahla najnižšiu hranicu 1,42 eura za liter, momentálne ceny zmenili smer a stúpajú nahor. Za minulý týždeň si motoristi zaplatili v priemere 1,50 eura za liter.
Dlhodobo klesajú ceny skvapalneného ropného plynu LPG, od začiatku roka ceny padli o 10 centov z 0,79 eura na 0,69 eura za liter.
Za júl štatistický úrad nezverejnil priemerné ceny pohonných látok.
Na celom území Slovenska treba v najbližších dňoch počítať s výdatnejším dažďom. Na väčšine územia sa môžu zároveň vyskytnúť aj búrky. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého a druhého stupňa.
Výstrahy druhého stupňa pred dažďom platia pre celý Banskobystrický, Trenčiansky a Žilinský kraj, pre viaceré okresy Košického a Nitrianskeho kraja a okres Poprad. Vyskytnúť sa tam môže intenzívny dážď s úhrnom zrážok 80 až 130 milimetrov. "Časť úhrnu spadne pri prudkých lejakoch z prehánok a búrok s intenzitou 20 až 50 milimetrov za 30 minút," poznamenáva SHMÚ.
Pre zvyšné okresy sú vyhlásené výstrahy prvého stupňa pred dažďom. Meteorológovia tam ojedinele očakávajú dážď s úhrnom zrážok 50 až 80 milimetrov. Časť môže spadnúť pri prudkých lejakoch z prehánok a búrok s intenzitou viac ako 20 milimetrov za 30 minút. Výstrahy platia predbežne od piatka od 20.00 h do pondelka (tasr).
Súd v Moskve odsúdil v piatok kritika Kremľa Alexeja Navaľného na 19 rokov väzenia pre obvinenia spojené s extrémizmom. Ide už o tretí a najdlhší trest, ktorý ruský súd udelil tomuto lídrovi opozície.
"Alexej Navaľnyj bol odsúdený na 19 rokov väzenia v trestaneckej kolónii s maximálnym stupňom stráženia," citujú agentpry Navaľného hovorkyňu Kiru Jarmyšovú. Podľa redaktora AFP, ktorý sledoval zasadnutie súdu, sa Navaľnyj počas vynesenia rozsudku usmieval.
Obvinenia, z ktorých moskovský súd v piatok usvedčil Navaľného za vinného, sa týkajú aktivít jeho protikorupčnej nadácie. Tú ruské úrady postavili v roku 2021 mimo zákona, keď ju označili za extrémistickú organizáciu. Podľa Navaľného stúpencov tak retrospektívne kriminalizovali všetky aktivity nadácie už od jej vzniku v roku 2011. Ruským úradom sa takto tiež otvorila cesta k možnému stíhaniu všetkých osôb zapojených do fungovania nadácie.
Európska únia, OSN, Nemecko a Francúzsko v piatok odsúdili rozsudok ruského súdu. "Najnovší verdikt v ďalšom falošnom súdnom procese proti Alexejovi Navaľnému je neakceptovateľný. Toto svojvoľné usvedčenie je reakciou na jeho odvahu kriticky hovoriť proti režimu Kremľa," uviedol na sociálnej sieti predseda Európskej rady Charles Michel.
Navaľnyj vo štvrtok uviedol, že očakáva, že mu súd udelí dlhý "stalinistický" trest. Hlavným cieľom je podľa neho zastrašovanie. Ruská prokuratúra pôvodne požadovala pre Navaľného 20-ročné väzenie, čo jeho stúpenci vnímali ako trest za politické aktivity.
Navaľného (47) zadržali v roku 2021 po tom, čo sa vrátil do Ruska po liečení v Nemecku, kde sa zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou. Ruský opozičník obvinil zo svojho otrávenie Kremeľ, ktorý to poprel. Po zadržaní Navaľného najskôr odsúdili na dva a pol roka väzenia za porušenie podmienky. Neskôr dostal ďalších deväť rokov za spreneveru a pohŕdanie súdom. Po vyhlásení najnovšieho rozsudku nebolo bezprostredne jasné, či si nový trest odpyká súbežne so staršími. (tasr)
Väčšina Američanov je proti tomu, aby Kongres USA schválil ďalšie peniaze na podporu Ukrajiny v jej vojne s Ruskom. Ukázali to v piatok zverejnené výsledky prieskumu pre televíziu CNN.
Z prieskumu inštitútu SSRS tiež vyplýva, že americká verejnosť je rozdelená v otázke podpory pre Ukrajinu. Kongresmani by nemali súhlasiť s ďalšími financiami na podporu Ukrajiny podľa 55 percent Američanov, 45 percent to, naopak, podporuje. Celkovo 51 percent Američanov sa domnieva, že USA jej už dostatočne pomohli, podľa 48 percent by mali urobiť viac.
Pri konkrétnom druhu pomoci má väčšiu podporu Američanov získavanie spravodajských informácií (63 percent) a vojenský výcvik (53 percent) než poskytovanie zbraní (43 percent) či účasť amerických jednotiek v bojových operáciách (17 percent).
Väčšina Američanov sa obáva, že vojna Ruska na Ukrajine ohrozí národnú bezpečnosť USA (56 percent), povedie k zvýšenému ohrozeniu demokracie v iných krajinách (65 percent), ruským útokom na iné štáty (64 percent) alebo k širšej vojne v Európe (59 percent).
Postup prezidenta Joea Bidena v prípade Ukrajiny schvaľuje 45 percent Američanov a 43 percent súhlasí s tým, ako pristupuje k vzťahom s Ruskom. (tasr)
PARTIZÁNSKE – Obyvatelia Partizánskeho sa budú môcť zapojiť do rozhodovania o budúcom rozvoji mesta. Získané informácie z dotazníka, ktorý samospráva pripravila, budú slúžiť ako podklad pri tvorbe Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR) na roky 2024 až 2030.
Informovala o tom Martina Skaličanová z mestského úradu (MsÚ). PHRSR je plánovacím dokumentom, ktorý stanovuje víziu rozvoja mesta a rozvojové aktivity. Je smerodajný pre prácu poslancov a vedenia mesta, a tiež nevyhnutným dokumentom pre získavanie rôznych dotácií," pripomenula Skaličanová.
Súčasťou procesu tvorby PHRSR je podľa nej aj zistenie názorov obyvateľov formou anonymného prieskumného dotazníka. „Dotazník mesto použije pre budúce diskusie s občanmi, ktorí svojimi návrhmi a názormi majú možnosť poukázať na priority, a tiež možné problémy vo všetkých oblastiach života v meste a jeho okolí," priblížila.
Obyvatelia sa budú môcť vyjadriť k tomu, ako vidia budúcnosť mesta, na čo sa má samospráva zamerať, čo je potrebné podľa nich zmeniť. Online dotazník nájdu na webovej stránke mesta, jeho tlačená verzia je k dispozícii v podateľni MsÚ.
Väčšina Američanov je proti tomu, aby Kongres USA schválil ďalšie peniaze na podporu Ukrajiny v jej vojne s Ruskom. Ukázali to v piatok zverejnené výsledky prieskumu pre televíziu CNN, informuje TASR.
Z prieskumu inštitútu SSRS tiež vyplýva, že americká verejnosť je rozdelená v otázke podpory pre Ukrajinu.
Kongresmani by nemali súhlasiť s ďalšími financiami na podporu Ukrajiny podľa 55 percent Američanov, 45 percent to, naopak, podporuje. Celkovo 51 percent Američanov sa domnieva, že USA jej už dostatočne pomohli, podľa 48 percent by mali urobiť viac.
Pri konkrétnom druhu pomoci má väčšiu podporu Američanov získavanie spravodajských informácií (63 percent) a vojenský výcvik (53 percent) než poskytovanie zbraní (43 percent) či účasť amerických jednotiek v bojových operáciách (17 percent).
Väčšina Američanov sa obáva, že vojna Ruska na Ukrajine ohrozí národnú bezpečnosť USA (56 percent), povedie k zvýšenému ohrozeniu demokracie v iných krajinách (65 percent), ruským útokom na iné štáty (64 percent) alebo k širšej vojne v Európe (59 percent).
Postup prezidenta Joea Bidena v prípade Ukrajiny schvaľuje 45 percent Američanov a 43 percent súhlasí s tým, ako pristupuje k vzťahom s Ruskom.
Ruský súd uznal väzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného vinným z extrémizmu a odsúdil ho na 19 rokov väzenia. Navaľnyj si už pritom odpykáva deväťročný trest za ďalšie obvinenia, ktoré sú podľa neho politicky motivované. Zatiaľ nie je známe, či si bude nový trest odpykávať súbežne s doterajšími trestmi.
Nové obvinenia sa týkajú činnosti jeho protikorupčnej nadácie a výrokov jeho popredných spolupracovníkov. V roku 2021 postavili ruské úrady nadáciu a rozsiahlu sieť Navaľného kancelárií v regiónoch mimo zákona, pričom ich označili za extrémistické organizácie a každého s väzbami na ne tak vystavili možnému stíhaniu. Navaľného spojenci uviedli, že obvinenia spätne kriminalizujú všetky aktivity Navaľného nadácie od jej vzniku v roku 2011.
Štyridsaťsedemročného Navaľného, ktorý odhalil korupciu na najvyšších miestach a organizoval protikremeľské protesty, zatkli v januári 2021 po návrate do Moskvy z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy nervovoparalytickou látkou, za ktorou podľa neho stál Kremeľ. Najprv ho odsúdili na 2,5 roka väzenia pre porušenie podmienečného prepustenia a o rok neskôr na deväť rokov pre spreneveru a pohŕdanie súdom.
Navaľnyj si trest odpykáva vo väzení s najvyšším stupňom stráženia v Melechove, asi 250 kilometrov východne od Moskvy.
RIMAVSKÁ SOBOTA – Rimavskosoboťan sa skupinke mladých ľudí vyhrážal zabitím, po chvíli z miesta odišiel, no následne sa vrátil so sekerou v ruke a vo vyčíňaní pokračoval.
Incident sa odohral vo štvrtok 3. augusta podvečer v areáli bývalého plážového kúpaliska v Rimavskej Sobote, odkiaľ ľudia utekali s krikom. Príčinou bol agresívny mladík.
Ako pre portál Rimava.sk uviedla banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová, polícia obvinila 31-ročného muža z Rimavskej Soboty z prečinu násilia proti skupine obyvateľov.
„Včera v popoludňajších hodinách sa v areáli bývalého plážového kúpaliska vyhrážal štyrom mladistvým osobám, trom dievčatám a jednému chlapcovi, že ich zabije, odišiel z miesta a následne za polhodinku sa vrátil aj so sekerou v ruke a opäť ich tam začal naháňať a vyhrážať sa im zabitím. Deťom sa podarilo ujsť a privolať policajnú hliadku, takže krátko nato bol aj zadržaný, bola mu obmedzená osobná sloboda, následne mu bolo vznesené obvinenie, ale stále s ním ešte prebiehajú procesné úkony a bude spracovaný podnet na ukončenie veci v superrýchlom konaní," povedala Faltániová.
Poľsko a Litva uvažujú o zatvorení hraníc s Bieloruskom pre obavy súvisiace s prítomnosťou ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny v tejto krajine. Oznámil to poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski, informuje TASR podľa piatkovej správy agentúry PAP.
Kamiňski na sociálnej sieti uviedol, že telefonoval so svojou litovskou rezortnou kolegyňou Agné Bilotaité s cieľom „stanoviť spoločnú reakciu na hrozby objavujúce sa z Bieloruska".
Diskutovali aj o možnosti zatvorenia hraničných priechodov s Bieloruskom a úplnej izolácii režimu prezidenta Alexandra Lukašenka.
Námestník litovskej ministersky vnútra Arnoldas Abramavičius už skôr v piatok oznámil, že v reakcii na presun vagnerovcov do Bieloruska Litva zatvorí dva zo šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki sa vo štvrtok na poľsko-litovskej hranici stretol so svojím litovským náprotivkom Gitanasom Nausedom, aby s ním rokoval o hrozbách súvisiacich s prítomnosťou vagnerovcov v Bielorusku. Stretli sa v oblasti Suwalského koridoru, ktorý oddeľuje ruskú enklávu Kaliningrad od Bieloruska.
Morawiecki počas stretnutia uviedol, že Poľsko a susedná Litva odhadujú, že v Bielorusku sa nachádza už približne 4-tisíc vagnerovcov, pričom asi 100 z nich sa presunulo do blízkosti Suwalského koridoru.
Rusko podľa ukrajinskej bezpečnostnej služby pripravuje provokáciu pod falošnou vlajkou, aby zatiahlo Bielorusko do priameho nepriateľstva s Ukrajinou. Podľa spravodajských informácií je provokácia v podobe teroristického útoku plánovaná v ropnej rafinérii Mazyr v Homeľskej oblasti.
Plánuje ju sabotážna a prieskumná skupina ruskej armády a ruskí spravodajskí dôstojníci, ktorí do Bieloruska prišli v prestrojení za členov žoldnierskej Wagnerovej skupiny, tvrdí web Ukrajinská pravda.
„Ruská sabotážna a prieskumná skupina by mala podniknúť provokáciu v rafinérii a predstierať, že ide o čin 'ukrajinských sabotérov'. Ruská federácia plánuje zo zločinu obviniť Ukrajinu s cieľom opäť sa pokúsiť zatiahnuť Minsk do otvorenej vojny proti našej krajine," uviedla ukrajinská bezpečnostná služba. Dodala pritom, že informácie o plánovanom teroristickom útoku získala z viacerých zdrojov.
Nemecký národný železničný operátor bude musieť minúť až 400 miliónov eur, ak bude nútený vymeniť všetky komponenty vo svojej infraštruktúre, ktoré mu dodal čínsky technologický gigant Huawei Technologies. Uviedol to v piatok časopis Der Spiegel. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Spoločnosť Deutsche Bahn, ktorá je vo vlastníctve štátu, bude čeliť meškaniu svojich projektov päť až šesť rokov, ak sa nemecká vláda rozhodne zakázať komponenty od Huawei, uvádza sa v článku s odvolaním sa na interný dokument spoločnosti.
Nemecká vláda v súčasnosti analyzuje, či by určité komponenty od čínskych výrobcov Huawei a ZTE mali byť zakázané v jej telekomunikačných sieťach. Dôvodom sú obavy o vplyv čínskych spoločností na kritickú infraštruktúru.
Aj Európska únia (EÚ) zvažuje povinný zákaz pre členské štáty používať pri budovaní nových 5G sietí technológie od spoločností, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko, vrátane Huawei Technologies. Dôvodom sú úzke vzťahy čínskeho technologického giganta s vládou v Pekingu, ktoré vyvolávajú obavy zo špionáže prostredníctvom zariadení Huawei.
Akékoľvek rozhodnutie zakázať Huawei v Nemecku by pravdepodobne vyvolalo rozhorčenú reakciu Pekingu. Čínske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Berlín, aby konal v súlade so svojimi vlastnými záujmami a medzinárodnými pravidlami.
Železnice Deutsche Bahn, ktoré sa snažia o digitalizáciu, vlani v decembri uzavreli kontrakt v hodnote 64 miliónov eur s dcérskou spoločnosťou Deutsche Telekom na dodávku väčšiny komponentov pre svoju novú IP sieť, pričom táto spoločnosť využíva technológiu od Huawei.
Rusko zdvojnásobuje svoje výdavky na armádu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. Moskva zdvojnásobila výdavky na obranu na rok 2023 na viac ako 100 miliárd USD (91,47 miliardy eur), čo predstavuje tretinu všetkých verejných výdavkov, ukázal vládny dokument, do ktorého nahliadla agentúra Reuters. Náklady na vojnu na Ukrajine totiž špirálovito rastú a zaťažujú štátny rozpočet.
Čísla vrhajú svetlo, koľko Rusko stojí vojna na Ukrajine v čase, keď Moskva už nezverejňuje údaje o rozpočtových výdavkoch jednotlivých sektorov. Vyplýva z nich, že Rusko len v 1. polroku 2023 dalo na obranu o 12 percent, teda o 600 miliárd RUB viac v porovnaní s pôvodne plánovanými 4,98 bilióna RUB na celý rok 2023.
Výdavky na obranu v prvých šiestich mesiacoch tohto roka predstavovali 5,59 bilióna RUB, čo predstavuje 37,3 percenta z celkových rozpočtových výdavkov vo výške 14,97 bilióna RUB, uvádza sa v dokumente. Ruský rozpočtový plán predpokladá, že na "národnú obranu" pôjde 17,1 percenta z celkových výdavkov.
Ruská vláda ani ruské ministerstvo financií nereagovali na žiadosti o komentár k týmto číslam.
Rastúce výdavky na vojnu síce podporujú mierne zotavovanie ruskej ekonomiky v tomto roku, a to prostredníctvom zvýšenia priemyselnej výroby. Už teraz však stiahli rozpočet do deficitu vo výške približne 28 miliárd USD, ktorý sa ešte znásobil poklesom príjmov z exportu.
Vyššie výdavky na obranu by mohli deficit ešte viac prehĺbiť, zatiaľ čo zvýšenie výroby by mohlo spôsobiť zhoršenie situácie v iných sektoroch a vytlačiť súkromné investície.
Podľa výpočtov agentúry Reuters, ktoré vychádzali zo spomínaného dokumentu, Rusko v prvých šiestich mesiacoch 2023 vynaložilo na obranu 19,2 percenta zo všetkých rozpočtových výdavkov pôvodne plánovaných na rok 2023.
Dokument poskytol nový odhad ročných výdavkov na obranu vo výške 9,7 bilióna RUB, čo predstavuje tretinu z celkových plánovaných výdavkov vo výške 29,05 bilióna RUB. To by bol najvyšší podiel minimálne za posledné desaťročie. V rokoch 2011 až 2022 Moskva dávala na obranu minimálne 13,9 percenta a maximálne 23 percent svojho rozpočtu. (tasr)
PRIEVIDZA – Materské školy (MŠ) na Ulici J. Matušku a Nábreží sv. Cyrila budú čerpať energiu z obnoviteľných zdrojov. Využijú na to fotovoltické panely. Oba projekty v celkovej hodnote takmer 52 900 eur budú škôlky financovať z fondov Európskej únie.
Informoval o tom referent kancelárie primátorky Dalibor Snoha. „Mesto počíta s osadením monokryštalických fotovoltických panelov na výrobu elektriny bez batériového úložiska pre obe MŠ s výkonom desať kilowattpeakov pre každú škôlku," uviedol Snoha.
Objekty pre projekt samospráva podľa neho vybrala na základe analýzy okolia. „Úlohu zohrali vonkajšie vplyvy, realizácia rekonštrukcie strechy, analýzy dosiahnuteľnej úspory – zníženie prevádzkových nákladov," doplnil s tým, že prioritou bolo dosiahnutie efektívnej ekologickej výroby elektrickej energie z lokálneho obnoviteľného zdroja energie, kde je predpoklad zníženia prevádzkových nákladov a postupná nezávislosť od centrálnej elektrickej siete.
„Podarilo sa nám pripraviť kvalitné projekty, ktorým bola schválená žiadosť o financovanie z Operačného programu Kvalita životného prostredia," zhodnotil vedúci referátu pre projekty a investície mesta Ivan Benca. Samospráva by podľa neho rada s využívaním fotovoltických panelov postupne pokračovala aj pre ďalšie objekty. „Bude však záležať, aké výzvy budú vyhlásené a či budeme schopní pripraviť všetky potrebné podklady v termínoch," dodal.
Viaceré politické strany kritizujú ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozefa Bíreša za to, že na júlovom rokovaní Rady Európskej únie (EÚ) pre poľnohospodárstvo a rybolov podporil povolenie pestovania geneticky modifikovaných (GMO) plodín a ich používanie na výrobu potravín. Predtým sa však vyjadril, že také rozhodnutie nepodporí. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pre TASR uviedlo, že Bíreš hovoril o rastlinách získaných genómovými technikami (NGT) a nie o GMO potravinách.
„Jozef Bíreš počas stretnutia ministrov v Rade EÚ pre poľnohospodárstvo nepochopiteľne zmenil názor. Agroministerstvo vedie len dočasne, bez podpory parlamentu. Legitimita tohto rozhodnutia je preto otázna," uviedol podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč. Rozhodnutie Bíreša kritizuje aj predsedníčka odbornej skupiny SNS pre pôdohospodárstvo Gabriela Matečná, člen predsedníctva strany Hlas-SD Róbert Puci či Michal Kiča zo strany Demokrati.
MPRV SR uviedlo, že minister zaujal súhlasné stanovisko k aplikácii nových technológií, no len za predpokladu, že budú dostatočne preverené potenciálne vplyvy na životné prostredie, nebude ohrozená konkurencieschopnosť domácich producentov a bude zabezpečená ochrana zdravia obyvateľstva.
„Voči predmetnému nariadeniu pre rastliny produkované NGT má Slovensko spolu s ďalšími členskými štátmi výhrady a do diskusie o ňom bude vstupovať konštruktívne, na základe vedeckých poznatkov domácich aj zahraničných výskumných autorít. Pozícia MPRV SR v súvislosti s GMO potravinami ostáva naďalej v súlade s predošlými vyjadreniami," uviedlo ministerstvo.
Rezort uplatňuje princíp predbežnej zdržanlivosti. Vzhľadom na negatívny postoj verejnosti nepodporuje pestovanie modifikovaných plodín a využívanie geneticky modifikovaných potravín a krmív.
„Vnímame, že táto téma sa stáva súčasťou politického boja, podnecuje zbytočnú paniku a podporuje šírenie dezinformácií. MPRV SR sa nebude v súvislosti s touto témou zapájať do politického boja," uzavrelo ministerstvo.
Európska komisia v júli navrhla uvoľnenie pravidiel pre nové genomické techniky na úpravu rastlín. V súčasnosti sa na ne vzťahuje rovnaká smernica ako na geneticky modifikované rastliny (GMO).
„Nové genómové techniky sú kategóriou GMO, ktoré sú stále spojené so závažnými rizikami. Preto je namieste vysoká opatrnosť. Pokiaľ nevieme úplne vylúčiť potenciálne dosahy na životné prostredie a zdravie obyvateľov, je takýto návrh predčasný," vyjadril sa Kiča. Podľa Kiču Bíreš poprel aj stanovisko svojho rezortu, ktorý sa voči tomuto návrhu ešte donedávna staval kriticky.
ŽILINA – Anjel, priateľka, mimoriadna žena, kolegyňa, top sestra žilinskej nemocnice. To je len zopár pomenovaní pre Elenu Deákovú, ktorá oslávila výnimočné výročie – v žilinskej nemocnici pracuje ako sestra už 50 rokov!
Elenka je sestrou na oddelení otorinolaryngológie (ORL) od roku 1973 a 15. júla 2023 uplynulo presne 50 rokov, odkedy svoj život zasvätila tomuto povolaniu. Jej ľudskosť a profesionálne zručnosti už polstoročie pomáhajú detským i dospelým pacientom.
Po skončení Strednej zdravotníckej školy v Žiline sa pani Elenka zamestnala hneď v žilinskej nemocnici, kde nastúpila ešte počas letných prázdnin roku 1973 na oddelenie ORL. Osud ju v rokoch 1984 až 1986 zavial do českej nemocnice v Olomouci, kde bol jej manžel prevelený ako profesionálny vojak. Žilina si ju však pritiahla späť a 1. júla 1986 sa pani Elenka vrátila späť. Jej láskavosť, odbornosť, ochota, nesmierne skúsenosti a vľúdnosť pomohli desiatkam tisícov pacientov a navždy sa zapísali do histórie Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Žilina.
„Z celého srdca ďakujeme za výnimočný dar, ktorý Elena Deáková dáva každý deň našej nemocnici, a to možnosť nazývať ju takmer 50 rokov našou kolegyňou, mimoriadnou ženou, anjelom, priateľkou a top sestrou žilinskej nemocnice," vyjadrila slova vďaky žilinská nemocnica na sociálnej sieti.
Sestrička zo žilinskej nemocnice oslávila krásne výročie. Foto: FNsP Žilina/Facebook
Minister zdravotníctva Michal Palkovič upozorňuje na nekalé prepoisťovacie praktiky. Podotkol, že síce sa týkajú všetkých troch zdravotných poisťovní, v súčasnosti sú najviac ohrození poistenci štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
"To súvisí so zmenami, ktoré sú veľmi skreslene, až by som povedal dezinformačne používané niektorými jedincami na využitie tejto situácie. Je to napríklad informácia, že VšZP nemá uzavreté zmluvy s lekármi alebo niektorými zdravotníckymi zariadeniami, že je pred krachom, lebo nemá vedenie alebo podobne," uviedol.
Minister uistil, že všetky kroky, ktoré rezort naďalej rieši s VšZP, smerujú k väčšej stabilite a k zlepšeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Deklaruje tiež, že VšZP si plní aj bude plniť všetky pohľadávky voči lekárom.
Pripomenul, že jediné správne spôsoby prepoistenia sú osobne na pobočke, telefonicky alebo elektronicky prostredníctvom webu zdravotných poisťovní. "Určite by som upozornil na nie legálny spôsob prepoistenia prostredníctvom iných webových portálov," poznamenal.
VYSOKÉ TATRY – Záujem o duálne vzdelávanie sa vo Vysokých Tatrách zvyšuje. Potvrdzujú to údaje jedného z hotelov v Tatranskej Lomnici, kde je aktuálne dopyt zo strany žiakov Strednej odbornej školy (SOŠ) v Hornom Smokovci trojnásobne vyšší, než je jeho kapacita.
Uviedol to výkonný riaditeľ hotela Lomnica Peter Mudrý s tým, že spoluprácu chcú rozšíriť aj o ďalšiu školu. Systém duálneho vzdelávania hotelového personálu v regióne podporuje aj Prešovský samosprávny kraj, víta ho aj tamojšia oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR).
Študenti v hoteli jednak pomáhajú pod dohľadom skúsených čašníkov a kuchárov, okrem toho však aj reálne pracujú. „Naši žiaci dostávajú aj štipendium, čo je istá forma odmeny. Obliekajú sa do rovnakých uniforiem ako personál a plnohodnotne ich zapájame do práce.
Učíme ich pravé hotelové remeslo," priblížil Mudrý a dodal, že záujem rastie aj zo strany rodičov. Spomedzi uchádzačov si ešte pred letom vybrali 14 študentov pre odbory cukrár, čašník, kuchár a hotelová akadémia. V septembri hotel plánuje rovnako postupovať aj v spolupráci so SOŠ gastronómie a služieb v Prešove, kde chce získať študentov z odboru pekár. Hotel prevádzkuje aj iné zariadenia a podľa riaditeľa je dôležité si kvalitný personál „vychovať" priamo cez duálne vzdelávanie.
„Región Vysoké Tatry je miestom, ktoré láka turistov z celého sveta. Je preto našou povinnosťou pomáhať vo výchove hotelového personálu a sme pripravení v tom aj pokračovať. Duálne vzdelávanie, ktoré dáva mladým ľuďom nielen vzdelanie, ale aj potrebnú prax a perspektívu budúceho zamestnania, je tou správnou cestou," skonštatoval predseda PSK Milan Majerský a ubezpečil, že kraj chce v podpore pokračovať aj v budúcnosti.
Výkonná riaditeľka OOCR Región Vysoké Tatry Lucia Blašková pre TASR potvrdila, že hotelieri majú so študentmi z duálneho vzdelávania veľmi pozitívne skúsenosti. Napríklad hotely prevádzkované popradským akvaparkom pripravujú na ďalší školský rok prezentáciu priamo v škole. Cieľom je do programu získať ešte viac študentov a motivovať ich. „Uplatnenie sa pre nich určite nájde," zdôraznila. Spokojnosť podľa nej prejavujú aj študenti, ktorí získavajú prax aj v luxusnejších prevádzkach a motivuje ich tiež štipendium.
Ďalší obojstranný benefit podľa Blaškovej je, že hotelieri vedia po dovŕšení vhodného veku ponúknuť takýmto študentom brigádu počas roka. „Sú aj prví zamestnanci, ktorí prešli plynule do trvalého pracovného pomeru po ukončení štúdia," upozornila Blašková.
Situácia s personálnym obsadením sa vo Vysokých Tatrách podľa nej po pandémii doposiaľ nestabilizovala a v regióne stále chýba kvalifikovaná pracovná sila. „Dobrý zamestnanec má cenu zlata. Hotely a reštaurácie sú personálne zabezpečené na sezónu, vypomáhajú si brigádnikmi – študentmi a podobne. Celkový stav sa však zásadne nezmenil," uzavrela.
Kontroverzný influencer Andrew Tate v piatok vyhral odvolanie voči domácemu väzeniu. Namiesto toho bude spadať pod opatrenia súdnej kontroly, uviedla jeho hovorkyňa.
Tridsaťšesťročného britsko-amerického občana Tatea zadržali koncom decembra v Bukurešti spolu s jeho bratom Tristanom a dvoma Rumunkami v súvislosti s obvineniami z obchodovania s ľuďmi, znásilnenia a členstva v organizovanej zločineckej skupine. V marci ich na základe rozhodnutia sudcu presunuli z väzby do domáceho väzenia. V júni Tatea obžalovali zo znásilnenia, obchodovania s ľuďmi a vytvorenia organizovanej zločineckej skupiny s cieľom sexuálne zneužívať ženy. Rumunské úrady podali obžalobu aj na jeho brata a dve ich spoločníčky. Všetci štyria odmietajú obvinenia.
Tate po piatkovom rozhodnutí odvolacieho súdu v Bukurešti nebude môcť opustiť krajinu. Tiež nebude môcť byť v blízkosti ďalších obžalovaných, svedkov a údajných obetí či ich najbližšej rodiny, uviedla hovorkyňa Mateea Petrescu. Rozhodnutie uvádza, že geografické obmedzenia voči štvorici obžalovaných ich limitujú len na územia Bukurešti a okolitej župy Ilfov, pokiaľ nezískajú predchádzajúci súhlas sudcu. Ak podmienky ich súdnom uložených opatrení porušia, vrátia sa do domáceho väzenia alebo ich preventívne zatknú.
TRENČÍN – Každý Slovák vypil v minulom roku v priemere 59,1 litra piva. Medziročne sa spotreba piva na obyvateľa znížila o necelé percento, pred tridsiatimi rokmi však bola o viac ako tretinu vyššia.
Informuje o tom TASR na základe dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktoré prezentoval v súvislosti s piatkovým Medzinárodným dňom piva. Jeho najväčšia spotreba v ére samostatného Slovenska bola v roku 1994, kedy každý Slovák skonzumoval v priemere 93,4 litra.
„Spotreba potom klesala a až tesne pred pandémiou objem predaného piva tri roky znovu rástol. Spotreba sa však pohybovala už len okolo 70 litrov za rok. Dva roky pandémie priniesli prudký pokles konzumácie piva, ktorý sa udržal aj minulý rok, kedy bola spotreba na obyvateľa najnižšia od vzniku samostatného Slovenska,“ priblížil riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha.
Najvyššiu spotrebu piva na hlavu v Európe mala v roku 2022 podľa údajov statista.com Česká republika so 129 litrami, za ňou nasledovalo Rakúsko so 101 litrami a Poľsko s 92 litrami na obyvateľa. Slovensku v tomto rebríčku patrila 14. priečka. Na porovnanie, napríklad priemerná spotreba piva vo Francúzsku predstavovala len 33 litrov.
Minulý rok stálo na Slovensku pol litra svetlej čapovanej desiatky podľa ŠÚ SR v priemere 1,37 eura. Pred desiatimi rokmi to bolo len 0,98 eura. Cena svetlého fľaškového 12-stupňového piva stúpla v priemere o 40 centov.
Podľa štatistikov zaznamenali slovenské pivovary minulý rok medziročný nárast produkcie. V porovnaní s rokom 2021 vzrástla celková výroba alkoholického piva o 2 percentá a nealkoholického piva až o 64 percent. Vyrobili a zároveň sa im aj podarilo vlani predať takmer 184 milióna litrov alkoholického piva a súčasne takmer 10 miliónov litrov nealkoholického piva v hodnote viac ako 137 miliónov eur bez spotrebnej dane.
Medzinárodný deň piva si pripomíname vždy prvý piatok v auguste. Založil ho podnikateľ a pivný nadšenec Jesse Avshalomov z USA v roku 2007, po prvýkrát ho oslavovali o rok neskôr.
MYJAVA – Myjavskí policajti vzniesli obvinenie 68-ročnému mužovi pre prečin nebezpečné vyhrážanie v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví.
O prípade informovala Krajská polícia PZ v Trenčíne na sociálnej sieti. Počas vyšetrovania zistili, že obvinený na poli v okrese Myjava nasmeroval svoje vozidlo proti svojmu susedovi. Ten našťastie stihol pred autom uskočiť. Po tom, ako obvinený zastavil, začal sa hádať s poškodeným a následne ho napadol kladivom. Udrel ho do nohy, v dôsledku čoho spadol poškodený na zem. Obvinený však v útokoch na dolné končatiny neprestal, pričom opakovane kričal slová ,,už ťa zabijem“.
Poškodenému na pomoc dobehla jeho priateľka, ktorú agresor udrel do oblasti tváre a zobral jej dioptrické okuliare. Následne sa poškodenému a jeho priateľke spoločne podarilo obvinenému kladivo z rúk vytrhnúť. Páchateľ potom nasadol do auta a cez otvorené okno ešte udrel poškodenú päsťou do tváre. Z miesta činu následne na vozidle ušiel. Poškodeným boli útokom páchateľa spôsobené pomliaždeniny a zlomeniny.
Policajti, so súhlasom prokurátora na zdržanie páchateľa, okamžite vyrazili do miesta jeho trvalého pobytu. Muž sa však pred hliadkou uzamkol v rodinnom dome so psom a odmietal komunikovať. Spolu s ním sa v dome nachádzala aj jeho priateľka.
Po zhodnotení situácie boli okamžite na miesto vyslaní príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky, Pohotovostného policajného útvaru a aj policajní vyjednávači. Páchateľ po viac ako hodinovej komunikácii s vyjednávačom dobrovoľne odomkol rodinný dom a vyšiel von, kde ho zadržali a eskortovali na policajné oddelenie.
Poverený príslušník spracoval na obvineného podnet na podanie návrhu na jeho väzobné trestné stíhanie. Obvinený, ktorý bol v minulosti už 8-krát súdne trestaný, si na rozhodnutie o väzbe počkal v cele policajného zaistenia.
Každý Slovák vypil v minulom roku v priemere 59,1 litra piva. Medziročne sa spotreba piva na obyvateľa znížila o necelé percento, pred tridsiatimi rokmi však bola o viac ako tretinu vyššia. TASR o tom informuje na základe dát Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktoré prezentoval v súvislosti s piatkovým Medzinárodným dňom piva.
Jeho najväčšia spotreba v ére samostatného Slovenska bola v roku 1994, kedy každý Slovák skonzumoval v priemere 93,4 litra. „Spotreba potom klesala a až tesne pred pandémiou objem predaného piva tri roky znovu rástol. Spotreba sa však pohybovala už len okolo 70 litrov za rok. Dva roky pandémie priniesli prudký pokles konzumácie piva, ktorý sa udržal aj minulý rok, kedy bola spotreba na obyvateľa najnižšia od vzniku samostatného Slovenska," priblížil riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha.
Najvyššiu spotrebu piva na hlavu v Európe mala v roku 2022 podľa údajov statista.com Česká republika so 129 litrami, za ňou nasledovalo Rakúsko so 101 litrami a Poľsko s 92 litrami na obyvateľa. Slovensku v tomto rebríčku patrila 14. priečka. Na porovnanie, napríklad priemerná spotreba piva vo Francúzsku predstavovala len 33 litrov.
Minulý rok stálo na Slovensku pol litra svetlej čapovanej desiatky podľa ŠÚ SR v priemere 1,37 eura. Pred desiatimi rokmi to bolo len 0,98 eura. Cena svetlého fľaškového 12-stupňového piva stúpla v priemere o 40 centov.
Podľa štatistikov zaznamenali slovenské pivovary minulý rok medziročný nárast produkcie. V porovnaní s rokom 2021 vzrástla celková výroba alkoholického piva o 2 percentá a nealkoholického piva až o 64 percent. Vyrobili a zároveň sa im aj podarilo vlani predať takmer 184 milióna litrov alkoholického piva a súčasne takmer 10 miliónov litrov nealkoholického piva v hodnote viac ako 137 miliónov eur bez spotrebnej dane.
Medzinárodný deň piva si pripomíname vždy prvý piatok v auguste. Založil ho podnikateľ a pivný nadšenec Jesse Avshalomov z USA v roku 2007, po prvýkrát bol oslávený o rok neskôr.
BREZOVICA – O život prišiel 25-ročný vodič osobného auta pri dopravnej nehode, ktorá sa stala v piatok ráno pri obci Brezovica v okrese Sabinov.
Osobné auto zo zatiaľ nezistených príčin zišlo z cesty a narazilo do stĺpa. Informuje o tom prešovská krajská polícia na sociálnej sieti. „Vodič náraz neprežil, jeho spolujazdec bol prevezený na ošetrenie do nemocnice," uviedla polícia. Presné príčiny a okolnosti tragickej dopravnej nehody sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.
Mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov je populistický návrh. Zdaňovanie obchodníkov by sa prejavilo na zvyšovaní cien potravín a takýto krok voči obchodníkom by mohol mať vplyv na zamestnanosť, mzdy a výšku investícií do rozvoja a podpory dodávateľov v regiónoch. Pre TASR to uviedol predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Reagoval tak na štvrtkové (3. 8.) vyjadrenie člena predsedníctva strany Hlas-SD Branislava Becíka, ktorý navrhuje mimoriadne zdanenie obchodných reťazcov.
„Pokus o zdanenie reťazcov tu bol už práve počas vlády Petra Pellegriniho (Hlas-SD), kedy samotné ministerstvo financií skonštatovalo, že táto daň na potraviny zvýšila ceny potravín a slovenskí spotrebitelia kvôli tomuto kroku zaplatili len v mesiaci január 2019 medziročne o 50 miliónov eur viac za potraviny," uviedol Krajčovič. Poukázal tiež na to, že cestou regulácie alebo odvetvových daní ide napríklad Maďarsko, ktoré má ale najvyššiu infláciu v rámci Európskej únie (EÚ). Vyspelá Európa ide podľa neho cestou kompenzácií, nie regulácií.ň
„Reťazce si z našej krajiny spravili Klondike, zdierajú našich spotrebiteľov, nehovoriac o tom, ako sa správajú k našim poľnohospodárom a potravinárom," uviedol Becík s tým, že pandémia ochorenia COVID-19 pripravila o podnikanie viacero malých obchodníkov. Krajčovič poukázal na to, že slová okolo monopolizácie nie sú pravdivé. Na Slovensku totiž je vysoko konkurenčný trh, čo skonštatoval aj Protimonopolný úrad SR.
Obchodné reťazce majú na Slovensku podľa Krajčoviča v priemere zisk na úrovni 4 percent, čo je menej ako v iných odvetviach. Od vypuknutia krízy obchodníkom v priemere nákupné ceny rástli tiež rýchlejšie ako predajné ceny pre spotrebiteľov. Podľa Krajčoviča je to dôkaz, že obchodníci tlmili infláciu na Slovensku.
„Ak by prišlo k zdaňovaniu obchodníkov, tak by to mohlo ohroziť aj slovenských producentov potravín, keďže slovenské potraviny sú v priemere drahšie v nákupe ako zahraničné. Kompenzácia strát zo zdanenia by sa tak mohla presunúť aj na producenta, ktorý by musel predávať svoje výrobky lacnejšie, alebo by ho vytlačila zahraničná konkurencia," uzavrel Krajčovič s tým, že namiesto populizmu by mali politické strany riešiť podporu pre domácu produkciu.
HANDLOVÁ – Verejnosť bude v Handlovej 10. augusta spomínať na obete banských nešťastí. Deň bielych ruží reaguje na najväčšiu tragédiu v histórii baníctva na Slovensku, keď pri výbuchu v handlovskej bani 10. augusta 2009 zahynulo 9 baníkov a 11 banských záchranárov.
„Každoročne si tento pamätný deň v Handlovej pripomínajú zástupcovia mesta, ústavní činitelia, predstavitelia samospráv, inštitúcií a verejnosť. Biele ruže nájdeme na pamätníkoch baníkom po celom Slovensku. Banícke združenia a cechy Slovenska biele ruže prijali za symbol pamätného dňa," uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová.
Obete baní si hneď ráno pripomenie delegácia Hornonitrianskych baní Prievidza spolu so záchranármi položením vencov k Pamätníku obetiam banských nešťastí na hornej Nitre na mestskom cintoríne a neskôr i k pamätníku na Ulici 29. augusta. Na Kostole sv. Kataríny sa o 9:30 rozozvučia na päť minút zvony ako spomienka na posledné spojenie s baníkmi v podzemí. „Počas celého dňa môžu pozostalí, verejnosť, delegácie, položiť k pamätníku na Ulici 29. augusta bielu ružu. O 18:00 sa bude konať stretnutie pri pamätníku za účasti ústavných činiteľov, vedenia mesta a ďalších delegácií, členov Handlovského baníckeho spolku a verejnosti," doplnila Paulínyová.
Tak, ako po minulé roky, sa prítomným podľa nej prihovorí primátorka mesta Silvia Grúberová a najvyšší ústavný činiteľ, ktorý bude prítomný. „Zmena nastáva v začiatku sprievodu delegácií. Tento rok budú odchádzať spred domu kultúry o 17:40. Vzhľadom na aktuálnu politickú kampaň mesto nebude v rámci organizácie spomienky pri položení kytíc a vencov k pamätníku menovať žiadnych zástupcov politických strán. Tí položia kytice samostatne bez uvedenia ich politickej príslušnosti," dodala.
Priemyselná ťažba uhlia v Handlovej sa začala v júli 1909, ukončili ju v septembri 2021. Počas tohto obdobia bolo v Handlovej vyťažených 82 295 940 ton hnedého uhlia. V Deň obetí banských nešťastí si Slovensko tento rok pripomenie 476 obetí banských nešťastí, ktoré sa stali v baniach v regióne hornej Nitry a viac ako 300 doteraz historicky zmapovaných banských tragédií v baniach ťažiacich kovy na Slovensku.
Rakúsky kancelár Karl Nehammer v piatok navrhol zakotviť právo na platbu v hotovosti do rakúskej ústavy. Reaguje tak na obavy ľudí, podľa ktorých by sa v krajine mohlo v budúcnosti obmedziť používanie hotovosti ako platobného prostriedku. TASR správu prevzala z agentúry AP.
„Ľudia v Rakúsku majú právo na hotovosť," zdôraznil Nehammer v súvislosti s neistotou ľudí, ktorú podľa neho vyvolávajú rôzne protichodné informácie.
„Každý by mal mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako a čím chce platiť. Môže to byť kartou, prevodom, v budúcnosti možno aj digitálnym eurom, ale aj hotovosťou. Táto sloboda voľby musí zostať a zostane zachovaná," poznamenal Nehammer.
Podľa jeho návrhu by ľudia v Rakúsku mali mať právo dostávať príjem v základnom objeme v hotovosti. Kancelár už poveril ministra financií Magnusa Brunnera, aby na návrhu pracoval. V septembri plánuje zorganizovať rokovanie za okrúhlym stolom s príslušnými ministerstvami, zástupcami finančného sektora i centrálnej banky.
Hoci sa podľa AP v európskych štátoch rozšírili bezhotovostné platby kartou i prostredníctvom elektronických zariadení, ľudia v Rakúsku aj susednom Nemecku ostávajú pomerne naviazaní na hotovosť. V približne deväťmiliónovom Rakúsku sa podľa Nehammera vytiahne ročne z bankomatov 47 miliárd eur.
Právo na hotovosť dlhodobo presadzuje opozičná pravicovo-populistická Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá sa v posledných prieskumoch voličských preferencií dostala na prvé miesto pred Nehammerových ľudovcov.
V rozhovore pre rakúsku tlačovú agentúru APA Nehammer vyhlásil, že FPÖ je známa „veľkými rečami bez skutkov".
TERCHOVÁ – V Terchovej sa začal 61. ročník Medzinárodného festivalu Jánošíkove dni, ktorý sa koná do nedele 6. augusta 2023. Vyvrcholenie tohto podujatia je počas tohto víkendu.
Obľúbený festival umenia, kultúry a folklóru sa bude tento rok vyznačovať akronymom M.U.Z.I.K.A (Medzinárodne Uznanie Zdroja Intenzívnej Krásy Autenticity), odkazujúci na 10. jubileum zápisu prvku Terchovská muzika do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Pre návštevníkov je pripravený bohatý a zaujímavý program. Neodmysliteľnou súčasťou sú hudobné vystúpenia, ale nebude chýbať ani dražba repliky Jánošíkovho opasku, ohňová šou či zbojnícka vatra. Ďalej sa môžete tešiť na rôzne výstavy, prezentácie ľudových remesiel, tvorivé dielne, školu tanca, premietanie filmov, medzinárodné vystúpenia a sobotný terchovský galavečer.
Bodkou folklórneho festivalu je obľúbený konský sprievod s krojovanými furmanmi a muzikantmi, ktorí sa postarajú o dobrú náladu. V nedeľu 6. augusta sa bude konať aj svätá omša za nositeľov ľudových tradícií.
61. ročník Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni v Terchovej sa konajú v dňoch 2. až 6. augusta 2023.
Decentralizácia, sankcie pre úrady či nedostatočné čerpanie eurofondov zo strany bývalej i súčasnej vlády sú podľa podpredsedu Hlasu Richarda Rašiho dôvodom, prečo Slovensko príde o stovky miliónov eur. Na piatkovej tlačovej konferencii tiež uviedol, že Slovensko má nevyčerpaných 3,7 milióna eur, ktoré musí minúť do konca tohto roka.
Raši na piatkovej tlačovke predostrel plán strany na „revolučné zjednodušenie“ čerpania peňazí z Európskej únie. Ten má pozostávať z harmonizácie zákonov, z nastavenia sankcií pre kontrolórov za nedodržanie úradných lehôt a z regionalizácie čerpania, aby sa „tieto peniaze dostali tam, kam majú.“ Osobitnou témou bolo pre Rašiho to, že Európska komisia odporúča kontrolovať len rizikové projekty, na Slovensku sa však kontrolujú všetky. A namiesto výsledkov sa kontroluje proces, čo má komplikovať prácu na samotných projektoch. Slovensko by malo využívať možnosti, ktoré Únia ponúka.
Odborník na regióny Hlasu Michal Kaliňák povedal, že zle nastavené pravidlá pri eurofondoch spôsobujú samosprávam „vredy na žalúdku,“ keďže sa harmonogram výziev bol za posledné tri roky zmenil pätnásťkrát. Takisto ilustroval situáciu, v ktorej sa nachádzajú prihraničné regióny: päťdesiat percent obcí má intenzívnu spoluprácu s obcami v Česku, Poľsku a Maďarsku, kolegovia zo zahraničia hovoria, že kvôli procesom na Slovensku „aj im samým stoja peniaze na projekty.“ Raši k tomu doplnil, že eurofondy „by nemali fungovať ako pôžičky od štátu, ktoré samosprávy splácajú naspäť, tie peniaze majú ostať v regiónoch.“
Otázku decentralizácie považuje Hlas za kľúčovú, Raši ohlásil reformu infocentier ministerstva investícií, ktoré „nič nerobia,“ po novom majú pomáhať s písaním projektov a v základných finančných kontrolách. Aktuálna situácia je totiž taká, že do konca roka treba minúť 3,7 miliardy eur.
Strana Hlas navrhuje aj ďalší krok, má ísť o plán rozvoja miest a obcí, v ktorom by boli uvedené PPP projekty či združené investície. Podľa Kaliňákových slov „keď eurofondy exspirujú, nebudeme mať z čoho čerpať.“ Ako inšpiráciu tiež uviedol krajiny V4.
TRENČIANSKA TEPLÁ – Dňa 3. augusta, krátko pred pol siedmou hodinou podvečer, ohlásili požiar drevenej prístavby rodinného domu na Hasičskej ulici v obci Trenčianska Teplá, v okrese Trenčín. Požiar sa podarilo zlikvidovať.
Informovalo o tom Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne. Na miesto udalosti postupne vyslali 11 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru z Trenčína a Dubnice nad Váhom s 5 zásahovými vozidlami.
Po príchode zistili, že požiar zasiahol prístavbu rodinného domu a začínal sa šíriť aj na dom. Na mieste udalosti sa nachádzali členovia DHZO Trenčianska Teplá, ktorí začínali s hasebnými prácami.
Príslušníci HaZZ – zdravotní záchranári skontrolovali zdravotný stav majiteľky, ktorej do príchodu zdravotníkov ZZS poskytli predlekársku prvú pomoc a ošetrenie. Súčasne druhá skupina hasičov začala s hasiť, pričom použili štyri hasebné prúdy. Po lokalizácii požiaru a ochladení okolia požiariska hasiči rozoberali strešnú konštrukciu prístavby, ako aj časť strechy rodinného domu a pomocou termovíznych kamier vyhľadávali a postupne likvidovali skryté lokálne ohniská.
Po likvidácii požiaru, krátko po pol desiatej hodine večer, vykonali záverečný monitoring požiariska. Miesto napokon odovzdali príslušníkom polície a zisťovateľovi príčin vzniku požiarov.
Počas zásahu profesionálnym hasičom asistovali aj členovia DHZO Trenčianska Teplá. Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania.
Značné preťaženie bolo dôvodom štvrtkového pádu ôsmich detí z drevenej vyhliadkovej plošiny v českej obci Markvartice v okrese Děčín. Vyplýva to z predbežných zistení polície, ktorá prípad preveruje ako ťažké ublíženie na zdraví z nedbanlivosti, informuje TASR na základe piatkovej správy servera Novinky.cz.
O pravdepodobnej príčine nešťastia v piatok informoval námestník starostu spomenutej obce Libor Kunte. „Na plošine bolo v dobe havárie 15 detí. Plošina je na základe pravidiel používania, umiestnených blízko rozhľadne, určená pre štyri dospelé osoby," uviedol Kunte na sociálnej sieti Twitter s odkazom na informácie od polície.
Vyšetrovanie udalosti potvrdila aj policajná hovorkyňa Eliška Kubíčková. „Děčínski kriminalisti ešte vo večerných hodinách uskutočnili prehliadku miesta. Vo veci sú začaté úkony trestného konania pre trestný čin ťažkého ublíženia na zdraví z nedbalosti," uviedla hovorkyňa na webovej stránke.
Skupina výletníkov sa spolu s mladistvým praktikantom vo štvrtok večer zrútila z plošiny z výšky niekoľkých metrov. Dve deti s podozrením na ťažké zranenia vrtuľníkmi prepravili do Prahy, dvoch ďalších ťažko zranených previezli do Ústí nad Labem. Štyri deti so stredne ťažkými zraneniami skončili v děčínskej nemocnici.
Ukrajinské jednotky v piatok zasiahli výsadkovú loď ruskej čiernomorskej flotily. Informovali o tom ukrajinské tajné služby, podľa ktorých bolo plavidlo Olenegorskij Gorňak závažným spôsobom poškodené a nedokáže už viac vykonávať bojové operácie.
Útok na ruskú loď na základni Novorossijsk bol vykonaný prostredníctvom námorného dronu naloženého 450 kilogramami výbušniny trinitrotoluén (TNT) a stojí za ním Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) a ukrajinské námorníctvo, uviedol pre Reuters nemenovaný zdroj z prostredia tajných služieb.
Výsadková loď Olenegorskij Gorňak triedy Ropucha (Projekt 775) patrí do skupiny sovietskych lodí vyrobených v 70. rokoch minulého storočia. Na jej palube sa v čase útoku nachádzalo približne 100 členov posádky.
Rusi incident opisujú inak, podľa ruských zdrojov sa ukrajinský útok na flotilu v Novorossijsku podarilo odvrátiť. „Pri odrazení útoku sme bezpilotné člny vizuálne zamerali a zničili paľbou ruských lodí strážiacich vonkajší perimeter námornej základne," citovali vyjadrenia ministerstva ruskej agentúry. Úrady ruskej Krasnodarskej oblasti následne uviedli, že si incident nevyžiadal žiadne obete ani škody.
SBU dodáva, že nejde o prvý úspešný ukrajinský útok vykonaný prostredníctvom námorného dronu. Ukrajinskí tajní tvrdia, že stoja aj za úderom v krymskom prístave Sevastopoľ z vlaňajšieho októbra či nedávnym poškodením Krymského mosta.
Poľsko predstavilo Európskej únii predbežný výpočet nákladov vo výške jednej miliardy eur, ktoré by Varšava musela investovať do infraštruktúry potrebnej na zvýšenie objemu vývozu ukrajinského obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov cez poľsko-ukrajinskú hranicu. Agentúre PAP to potvrdil poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš.
Podľa zistení agentúry PAP je približne 500 miliónov eur potrebných na rozšírenie hraničných priechodov pre kamióny, ako aj úpravu železničnej infraštruktúry v meste Przemysl na východe Poľska.
Ostatných 500 miliónov eur by bolo určených na modernizáciu železničných hraničných priechodov medzi Poľskom a Ukrajinou, vybudovanie nových hraničných priechodov pre nákladné vozidlá i výstavbu colných kontrolných stanovíšť.
„Už rok a pol chceme zvýšiť tranzit ukrajinského obilia do tretích krajín, najmä do Afriky. Na to sú však potrebné investície a my sme opakovane podali konkrétne žiadosti Európskej komisii, aby sme zvýšili kapacitu infraštruktúry," vyhlásil Sadoš.
Poľský veľvyslanec pri EÚ svojich kolegov už v júli upozornil na to, že na zabezpečenie svetovej potravinovej bezpečnosti je potrebné uľahčiť vývoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov do tretích krajín. Poľsko to podľa Sadošových vyjadrení už robí. PAP poznamenala, že v máji a júni prešlo poľským územím rekordné množstvo pšenice a kukurice.
Problém s vývozom ukrajinského obilia nastal po tom, čo Rusko v júli odstúpilo od tzv. čiernomorskej obilnej dohody, ktorá Kyjevu garantovala bezpečný export obilia zo svojich čiernomorských prístavov k spotrebiteľom po celom svete.
Po stiahnutí sa z dohody Moskva zintenzívnila aj útoky na infraštruktúru dôležitú pre export ukrajinského obilia.
Hoci sa časť vývozného tovaru dostane na svetové trhy cez poľsko-ukrajinskú hranicu, podľa PAP je nevyhnutné investovať do infraštruktúry, ktorá by navýšila objem exportu prostredníctvom tohto tranzitu v čase ruskej blokády v Čiernom mori.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred niekoľkými mesiacmi bez uvedení ďalších podrobností oznámila, že na tento účel budú vyčlenené finančné prostriedky EÚ.
Viac než 50 ľudí utrpelo zranenia na eritrejskom kultúrnom festivale v Štokholme, kde vypukli násilné potýčky medzi stúpencami a odporcami eritrejskej vlády. Stav ôsmich ľudí je vážny. V noci na piatok to uviedla agentúra DPA, informuje TASR.
Na mieste, kde sa eritrejský kultúrny festival odohrával, sa zhromaždilo približne tisíc demonštrantov, ktorí hádzali kamene na policajtov a boli vyzbrojení palicami. Festival organizovali prívrženci súčasnej eritrejskej vlády, pričom naň vtrhli jej odporcovia. Zábery z miesta činu ukazujú chaotickú situáciu aj niekoľko zapálených vozidiel. Polícia zadržala asi 180 ľudí.
Štokholmské úrady uviedli, že zranenia utrpelo 52 ľudí vrátane troch policajtov, pričom stav 15 osôb si vyžiadal hospitalizáciu. Dodali tiež, že začali vyšetrovanie vo veci násilných demonštrácií a sabotáže záchranných zložiek.
Agentúra DPA pripomína, že eritrejský kultúrny festival v Štokholme, v rámci ktorého sa konajú semináre, diskusie, spevácke súťaže a trh, je už dlhší čas terčom kritiky. Údajne je totiž napojený na eritrejský režim tamojšieho prezidenta Isaiasa Afwerkiho, ktorý je považovaný za autoritársky.
Podobný protest vypukol pred niekoľkými týždňami aj na eritrejskom kultúrnom festivale v Nemecku. Demonštranti sa dostali do násilných potýčok s políciou, pri ktorých utrpelo zranenia 26 policajtov.
