Preskočiť na obsah
  |  

ECOWAS v Nigeri vojensky nezasiahne. Chce rokovať s vodcami junty

Lídri Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sa na svojom summite v Abuji zhodli, že základom ich prístupu k urovnaniu krízy v štáte Niger musia byť rokovania s aktérmi nedávneho vojenského prevratu.

Vyhlásil to predsedajúci summitu, nigérijský prezident Bola Tinubu. Z jeho slov vyplynulo, že ECOWAS ustupuje od svojej hrozby vojenského zásahu v Nigeri, ktorá bola súčasťou ultimáta vzbúrencom z 30. júla.

Po prevrate, ku ktorému došlo 26. júla, dal ECOWAS vojenským predstaviteľom týždeň na to, aby do nedele 9. augusta vrátili do funkcie demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, ktorý je zadržiavaný v prezidentskom paláci v Niamey. V prípade nesplnenia tejto požiadavky ECOWAS pohrozil použitím sily.

Vodcovia prevratu toto ultimátum odignorovali, čo vo štvrtok v Abuji priznal aj Tinubu. "Bohužiaľ, sedemdňové ultimátum, ktoré sme vydali počas prvého summitu, neprinieslo želaný výsledok....Musíme zapojiť všetky zúčastnené strany vrátane vodcov prevratu do serióznych diskusií, aby sme ich presvedčili vzdať sa moci a vrátiť do funkcie prezidenta Bazouma," povedal Tinubu.

Zdôraznil, že "povinnosťou ECOWAS je vyčerpať všetky možnosti", aby v Nigeri došlo k rýchlemu návratu k ústavnému poriadku.

Hrozba vojenským zásahom v Nigeri vyvolala rozkol medzi členskými štátmi ECOWAS a ďalšími africkými krajinami, ktoré sa obávajú, že by to vyvolalo konflikt s nepredvídateľným výsledkom.

Medzičasom vodcovia prevratu v Nigeri vo štvrtok informovali, že zostavili svoju vládu. Ako premiér bude 21-členný vládny kabinet viesť Ali Mahaman Lamine Zeine. Generáli z novej vojenskej vládnucej rady budú riadiť ministerstvá obrany a vnútra. Viac než polovicu vlády tvoria civilisti, zvyšok sú armádne nominácie.

(tasr)

  |  

Na Železnej studienke chcú postaviť hotel a byty za 45 miliónov eur

Na Železnej studienke v Bratislave chcú postaviť polyfunkčný komplex s hotelom a bytmi za 45 miliónov eur. Vyplýva to zo zámeru predloženého na posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.

Účelom zámeru je asanácia bývalého logistického a výrobného areálu a následná výstavba Polyfunkčného komplexu Železná Studienka pozostávajúceho z hotelového komplexu a bytového domu. Predpokladaný začiatok výstavby je marec 2025, ukončenie je naplánované na jún 2027.

Cieľom je podľa navrhovateľa revitalizovať plochu súčasného brownfieldu - bývalého logistického a výrobného areálu, na nový mestský blok, ktorý komunikuje s verejnými funkciami smerom do ulice a dotvára tak dotknuté okolie. Na druhej strane, vytvára vo vnútrobloku kľudový centrálny park.

Zámer má dvoch navrhovateľov, a to spoločnosti PŽS A a Projekt Železná studienka. Spoločnosť PŽS A plánuje hotelový komplex prevádzkovať dlhodobo. Bytový dom navrhovaný druhou spoločnosťou zas obsahuje prevažne byty, ktoré budú po dokončení predané kupujúcim ako konečným užívateľom.

(sita)

  |  

Zakladateľ ruskej technologickej spoločnosti Yandex odsúdil vojnu na Ukrajine

Spoluzakladateľ ruskej technologickej firmy Yandex Arkadij Volož odsúdil ruskú vojnu na Ukrajine. Informuje o tom portál Politico, ktorý upozorňuje, že je to zriedkavé verejné priznanie odporu voči vojne od poprednej osobnosti ruského obchodu.

„Ruská invázia na Ukrajinu je barbarská a som kategoricky proti nej,“ uviedol Volož v písomnom stanovisku, ktoré má k dispozícii Politico. Ako v ňom tiež uviedol, je „zhrozený z osudu ľudí na Ukrajine“.

Volož spoluzaložil Yandex, ktorý spravuje rovnomenný internetový vyhľadávač, v roku 1997. Od roku 2014 žije v Izraeli a vlani v júni odstúpil z postu generálneho riaditeľa Yandexu po tom, čo ho Európska únia zaradila na sankčný zoznam za materiálnu a finančnú podporu ruskej vojny.

Podnikateľ povedal, že si uvedomil, že jeho „úloha v príbehu Yandexu sa skončila“ po náraste agresie Kremľa vo februári 2022, ale odvtedy sa rozhodol „mlčať“ a sústrediť sa na „podporu talentovaných ruských inžinierov, ktorí sa rozhodli opustiť krajinu“. „Títo ľudia sú teraz vonku a sú v pozícii začať niečo nové a pokračovať v hnaní technologických inovácií," povedal Volož a dodal, že budú „obrovským prínosom pre krajiny, v ktorých skončia“.

Yandex sa ako najväčšia technologická spoločnosť v Rusku dostala pod dôslednejšiu kontrolu Moskvy, keďže sa Kremeľ snaží upevniť svoju moc nad ruským internetom. Vlani v apríli štátom kontrolovaná spoločnosť VK prevzala agregátor správ Yandex, jeho populárnu domovskú stránku yandex.ru a informačno-zábavnú službu Zen.

(tasr)

  |  

Na viacerých miestach v Prešovskom kraji našli vojnovú muníciu

PREŠOV - Na viacerých miestach v Prešovskom kraji v stredu (9. 8.) našli vojnovú muníciu z druhej svetovej vojny. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.

Ako uviedla, krátko poobede 31-ročná žena počas prechádzky v lese nad obcou Kendice v okrese Prešov, smerom ku Kendickému krížu našla muníciu. "Nález ihneď ohlásila na linke 158, polícia miesto nálezu zabezpečila a krajský pyrotechnik určil, že ide o 82 mm delostreleckú mínu, prevzal ju k zneškodneniu," povedala Ligdayová.

Popoludní 22-ročný muž z Chmeľnice v okrese Stará Ľubovňa oznámil nález munície. "Podľa vyjadrenia na miesto privolaného pyrotechnika išlo o protilietadlovú raketu o priemere 23 milimetrov. Munícia bola nájdená v hospodárskej budove za domom. Za dodržania všetkých bezpečnostných opatrení krajský pyrotechnik raketu prevzal k jej následnému zneškodneniu," doplnila Ligdayová.

Aj 56-ročná žena z obce Vyšný Hrabovec v okrese Stropkov v podvečerných hodinách oznámila na linku 158 nález munície, a to konkrétne pri kopaní odtokového kanálu na pozemku rodinného domu. Pyrotechnik podľa Ligdayovej určil, že ide o 82-milimetrový mínometný granát z obdobia druhej svetovej vojny. Muníciu zaistili za účelom jej zneškodnenia.

Polícia upozorňuje, že napriek veku je munícia stále plne funkčná, a preto mimoriadne nebezpečná. S nájdenou muníciou preto netreba manipulovať a nález ihneď ohlásiť na linke 158.

(tasr)

  |  

Merkelovej štát stále prepláca kaderníka aj mejkap. Stálo to už desaťtisíce eur

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová stále posiela vláde bločky za služby svojej novej kaderníčky a vizážistky. Vraj má na to nárok, lebo si stále plní úradnú povinnosť.

Nemecká vláda minula takmer 55-tisíc eur na Merkelovej účesy a líčenie, odkedy v roku 2021 odišla z funkcie, píše Politico. Vyplýva to z dokumentov, ktoré získal nemecký denník Tagesspiegel na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Merkelová si neponechala svoju dlhoročnú bývalú vizážistku, ale využíva služby novej samostatne zárobkovo činnej kaderníčky a vizážistky, ktorá pracuje aj ako módna návrhárka so sídlom v Berlíne. Tá jej robí účesy a líčenie na verejných aj súkromných podujatiach a necháva si za to platiť pekné peniaze. Vlani sa suma za Merkelovej skrášľovanie vyšplhala na 37 780 eur a tento rok si exkancelárka nechala preplatiť už ďalších 17 200 eur. Dokopy teda takmer 55-tisíc eur.

"Preplatenie nákladov je spojené s výkonom pokračujúcich úradných povinností – bez ohľadu na to, či sú verejné alebo neverejné," uviedol pre Tagesspiegel úrad nemeckého kancelára.

Ani kabinet súčasného nemeckého kancelára Olafa Scholza nešetrí výdavkami na udržiavanie svojho vzhľadu. Výdavky na fotografov, kaderníkov a vizážistov sa v prvom roku Scholzovej vlády (2022) zvýšili na približne 1,5 milióna eur, čo je takmer o osemdesiat percent viac ako v roku 2021, teda v poslednom roku vlády Angely Merkelovej.

(est)

  |  

Generálna prokuratúra urobila v Kaliňákovom prípade veľkú nadprácu, tvrdí Šeliga

Generálna prokuratúra urobila v prípade Roberta Kaliňáka (Smer) veľkú nadprácu, tvrdí poslanec Národnej rady SR Juraj Šeliga (Demokrati). Zároveň si myslí, že prezidentka by mala konať a podať disciplinárny návrh na najvyšší správny súd. „Podnet má na stole od marca. Žilinka kriví spravodlivosť opakovane a mal by byť braný na zodpovednosť,“ napísal Šeliga na sociálnej sieti.

Dnes popoludní Šeliga médiá informoval o tom, že Generálnej prokuratúre SR doručil infožiadosť k rozhodnutiu vo veci Kaliňáka. Podľa neho je totiž okolo rozhodnutia generálnej prokuratúry viacero závažných nejasností a keďže generálny prokurátor Maroš Žilinka „klasicky mlčí“ a neodpovedá na otázky médií a verejnosti, podal žiadosť v zmysle zákona o prístupe k informáciám. „Verejnosť má právo vedieť, na základe čoho rozhodoval netrestný prokurátor Sedlák a či vôbec existuje poverenie na to, aby takúto vec mohol urobiť. Alebo sa to poverenie bude vyrábať dodatočne?,“ pýta sa člen predsedníctva Demokratov Šeliga. Poslanec je presvedčený, že súčasné praktiky na generálnej prokuratúre pripomínajú postupy prokuratúry v Sovietskom zväze a sú pre Slovensko a jeho demokratické zriadenie absolútne neprijateľné. „Rozhoduje jeden človek, nikomu sa nezodpovedá, odpovedá, na čo chce a tvári sa ako cár. Ale my nežijeme v Sovietskom zväze, máme právo sa pýtať a máme právo na odpovede. O to viac, ak existuje podozrenie, že veci sa nekonajú na základe zákona,“ tvrdí Šeliga.

Podľa poslanca vzbudzuje postup generálnej prokuratúry, ktorá zbavila Kaliňáka obvinenia v kauze podplácania bývalého šéfa daniarov Františka Imreczeho uplatnením paragrafu 363, množstvo otáznikov. „Generálny prokurátor nechal o veci rozhodovať námestníka, ktorý pôsobí na netrestnom úseku, čo je samo o sebe veľmi zvláštne - ako mohol o trestnej veci kvalifikovane rozhodovať netrestný prokurátor? Mal vôbec poverenie?“ pýta sa poslanec. Zároveň poukazuje na to, že zrejme prvýkrát v histórii sa stalo, aby generálna prokuratúra rozhodovala o právomoci podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie na základe originálneho spisu, ale na základe jeho fotokópie. „Je to neštandardný postup, ktorý ukazuje mimoriadnu nadprácu zo strany generálnej prokuratúry,“ myslí si Šeliga.

Zároveň upriamil pozornosť na to, že generálna prokuratúra rozhodovala bez poskytnutia stanoviska špeciálnej prokuratúry. „Tá sa však k veci vždy vyjadruje, pretože ide o trestné konanie, ktoré sa uskutočňuje v jej pôsobnosti. V prípade Kaliňáka si však generálna prokuratúra stanovisko špeciálnej prokuratúry podľa všetkého vôbec nevyžiadala a rozhodla bez neho,“ uviedol Šeliga. Ako ďalej dodal, podľa špeciálnej prokuratúry Kaliňák podal návrh na postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku v čase, keď nemohol vyvolať žiadne účinky. „Generálny prokurátor sa teda týmto Kaliňákovým návrhom nemal vôbec zaoberať,“ zdôraznil.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zverejnil v stredu status, v ktorom píše, že urážky, nevraživosť či dehonestovanie sa stali bežnými a každodennými prostriedkami na vyjadrenie názoru a dosiahnutie cieľa. „Predmetom takýchto prejavov sú aj prokurátori,“ konštatuje Žilinka a pýta sa, kam sa to až naša spoločnosť dostala.

Šeliga v pondelok na tlačovej konferencii informoval o tom, že dostal predvolanie na výsluch vo veci podozrenia z prečinu ohovárania generálneho prokurátora a vyslovil obavu, že sa začína zastrašovanie za vyslovený kritický názor. Hovoril tiež o tom, že Demokrati majú pripravenú reformu prokuratúry, ktorá má urobiť z generálnej prokuratúry transparentnú inštitúciu. „Zrušíme sovietsky model, nebude tu jeden báťuška cár, jeden generálny prokurátor, ktorý môže všetko,“ povedal Šeliga.

Žilinka na to reagoval, že pojem „sovietsky model prokuratúry“ považuje za zavádzajúci a účelový. „Sústavné podsúvanie obrazu prokuratúry SR ako prokuratúry sovietskeho typu nielen že nezodpovedá realite, ale je aj nezodpovedné a škodlivé, pretože je súčasťou spochybňovania prokuratúry SR ako orgánu ochrany práva. Zvlášť, ak zaznieva z úst ústavných činiteľov,“ konštatuje Žilinka. Zároveň vyhlásil, že nikdy nepodal na nikoho trestné oznámenie pre vyslovenie názoru či kritiky jeho osoby a ako generálny prokurátor nemá žiadnu možnosť ovplyvniť prípadné podanie trestného oznámenia zo strany občanov.

(sita)