Preskočiť na obsah
  |  

USA: Väzeň ušiel z 5. poschodia newyorskej nemocnice a privolal si taxík

Z piateho poschodia newyorskej nemocnice sa v stredu podvečer podarilo utiecť väzňovi. Z okna tamojšej kúpeľne vyliezol tak, že pozväzoval plachty a spustil sa po nich na nižšie položenú striešku a odtiaľ sa dostal na ulicu. Následne si zavolal taxík. Polícia ho dosiaľ nedolapila.

Štyridsaťštyriročný muž utiekol z nemocnice Mount Sinai Beth Israel na Manhattane v stredu krátko po 16.30 h miestneho času (22.30 SELČ). Vo väzbe bol od vtedy, ako ho 31. júla zadržali pre prechovávanie drog. Do zmienenej nemocnice bol prevezený 4. augusta z dôvodu nespresnených zdravotných problémov.

V stredu podvečer ho odviedli do nemocničnej kúpeľne. Dozorcom tvrdil, že sa chce osprchovať. Z kúpeľne však už dverami nevyšiel.

(tasr)

  |  

Kuleba: Rokovať s Rusmi budeme, keď sa stiahnu z nášho územia. Putin pri tom nebude

Ukrajina bude podľa jej ministra zahraničia pripravená rokovať s Ruskom, keď sa jeho sily stiahnu z jej územia, ale nie s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Dmytro Kuleba sa tak vyjadril pre talianske noviny Corriere della Sera, ktorým tiež povedal, že rokovania s Putinom sú nemožné, pretože spáchal príliš veľa zločinov.

„Môžeme sa zapojiť do rokovaní s Ruskom po stiahnutí ich vojsk z našich území, ale nie s Putinom. Tento cieľ možno dosiahnuť kombináciou vojny a diplomacie. Naši generáli riešia prvé. Ich úlohou je povzbudiť Rusov ustúpiť a presvedčiť ich, že je lepšie hovoriť ako bojovať,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. „Existujú aj iné diplomatické spôsoby vedenia nepriamych záležitostí. Chápeme však, že nikdy neuvidíme Putina a (Volodymyra) Zelenského pri jednom stole,“ dodal.

Šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po víkendových mierových rokovaniach v saudskoarabskej Džidde povedal, že Ukrajina plánovala usporiadať dva samity o mierovom pláne, ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom jeden mal zahŕňať aj Rusko. Strany v Džidde sa dohodli, že rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny, ako aj nadradenosť Charty OSN, by mali byť základom každej mierovej dohody.

(sita)

  |  

Zdravotníčka aj muž s parkinsonom. Súkromná firma vyniesla do vesmíru prvýkrát civilných pasažierov

Súkromná spoločnosť Virgin Galactic uskutočnila vo štvrtok svoj druhý komerčný suborbitálny let, pričom po prvýkrát boli na palube lode SpaceShipTwo civilní pasažieri.

Misia s názvom 'Galactic 02' odštartovala z kozmodrómu Spaceport America v štáte Nové Mexiko. Išlo o vyvrcholenie viac než 20-ročného programu zameraného na komerčný vesmírny turizmus. Loď SpaceShipTwo sa dostala do výšky približne 85 kilometrov, kde je už takmer beztiažové prostredie.

Na palube bola Keisha Schahaffová, zdravotná koučka z Antiguy a Barbudy, ktorá vyhrala let v lotérii, a jej 18-ročná dcéra Anastatia Mayersová, študentka filozofie a fyziky v Škótsku. Pridal sa aj Jon Goodwin, 80-ročný dobrodruh, ktorý sa v roku 1972 zúčastnil na letných olympijských hrách v Mníchove ako kanoista za Britániu. Goodwinovi v roku 2014 diagnostikovali Parkinsonovu chorobu a stal sa druhou osobou s týmto ochorením, ktorá vycestovala do vesmíru.

Stroj Virgin Galactic, spoločnosti založenej britským miliardárom Richardom Bransonom, v júni vyletel do suborbitálneho priestoru so svojimi prvými platiacimi pasažiermi – príslušníkmi talianskych vzdušných síl.

Vesmírne lety spoločnosti Virgin Galactic fungujú s pomocou obrovského dopravného lietadla, ktoré vzlietne z pristávacej dráhy, naberie výšku a potom vypustí raketou poháňané vesmírne plavidlo. To potom zamieri do suborbitálneho priestoru. Cestujúci zažijú niekoľko minút beztiaže vo výške približne 85 kilometrov nad morom a potom sa stroj vráti na Zem.

Spoločnosť Virgin Galactic, založená v roku 2004, predala približne osemsto leteniek na miesta v budúcich komerčných letoch – 600 v rokoch 2005 – 2014 za 200-tisíc až 250-tisícdolárov, a dvesto odvtedy za 450-tisíc dolárov.

Firma Virgin Galactic konkuruje v oblasti suborbitálnej vesmírnej turistiky spoločnosti Blue Origin miliardára Jeffa Bezosa, ktorá už vyslala do vesmíru 32 ľudí pomocou rakety s vertikálnym vzletom. Od nehody v septembri 2022 počas bezpilotného letu sa však neuskutočnil žiaden let rakety Blue Origin. Spoločnosť v marci prisľúbila, že vesmírne lety čoskoro obnoví.

(tasr)

  |  

ECOWAS v Nigeri vojensky nezasiahne. Chce rokovať s vodcami junty

Lídri Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) sa na svojom summite v Abuji zhodli, že základom ich prístupu k urovnaniu krízy v štáte Niger musia byť rokovania s aktérmi nedávneho vojenského prevratu.

Vyhlásil to predsedajúci summitu, nigérijský prezident Bola Tinubu. Z jeho slov vyplynulo, že ECOWAS ustupuje od svojej hrozby vojenského zásahu v Nigeri, ktorá bola súčasťou ultimáta vzbúrencom z 30. júla.

Po prevrate, ku ktorému došlo 26. júla, dal ECOWAS vojenským predstaviteľom týždeň na to, aby do nedele 9. augusta vrátili do funkcie demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma, ktorý je zadržiavaný v prezidentskom paláci v Niamey. V prípade nesplnenia tejto požiadavky ECOWAS pohrozil použitím sily.

Vodcovia prevratu toto ultimátum odignorovali, čo vo štvrtok v Abuji priznal aj Tinubu. "Bohužiaľ, sedemdňové ultimátum, ktoré sme vydali počas prvého summitu, neprinieslo želaný výsledok....Musíme zapojiť všetky zúčastnené strany vrátane vodcov prevratu do serióznych diskusií, aby sme ich presvedčili vzdať sa moci a vrátiť do funkcie prezidenta Bazouma," povedal Tinubu.

Zdôraznil, že "povinnosťou ECOWAS je vyčerpať všetky možnosti", aby v Nigeri došlo k rýchlemu návratu k ústavnému poriadku.

Hrozba vojenským zásahom v Nigeri vyvolala rozkol medzi členskými štátmi ECOWAS a ďalšími africkými krajinami, ktoré sa obávajú, že by to vyvolalo konflikt s nepredvídateľným výsledkom.

Medzičasom vodcovia prevratu v Nigeri vo štvrtok informovali, že zostavili svoju vládu. Ako premiér bude 21-členný vládny kabinet viesť Ali Mahaman Lamine Zeine. Generáli z novej vojenskej vládnucej rady budú riadiť ministerstvá obrany a vnútra. Viac než polovicu vlády tvoria civilisti, zvyšok sú armádne nominácie.

(tasr)

  |  

Na Železnej studienke chcú postaviť hotel a byty za 45 miliónov eur

Na Železnej studienke v Bratislave chcú postaviť polyfunkčný komplex s hotelom a bytmi za 45 miliónov eur. Vyplýva to zo zámeru predloženého na posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA.

Účelom zámeru je asanácia bývalého logistického a výrobného areálu a následná výstavba Polyfunkčného komplexu Železná Studienka pozostávajúceho z hotelového komplexu a bytového domu. Predpokladaný začiatok výstavby je marec 2025, ukončenie je naplánované na jún 2027.

Cieľom je podľa navrhovateľa revitalizovať plochu súčasného brownfieldu - bývalého logistického a výrobného areálu, na nový mestský blok, ktorý komunikuje s verejnými funkciami smerom do ulice a dotvára tak dotknuté okolie. Na druhej strane, vytvára vo vnútrobloku kľudový centrálny park.

Zámer má dvoch navrhovateľov, a to spoločnosti PŽS A a Projekt Železná studienka. Spoločnosť PŽS A plánuje hotelový komplex prevádzkovať dlhodobo. Bytový dom navrhovaný druhou spoločnosťou zas obsahuje prevažne byty, ktoré budú po dokončení predané kupujúcim ako konečným užívateľom.

(sita)

  |  

Zakladateľ ruskej technologickej spoločnosti Yandex odsúdil vojnu na Ukrajine

Spoluzakladateľ ruskej technologickej firmy Yandex Arkadij Volož odsúdil ruskú vojnu na Ukrajine. Informuje o tom portál Politico, ktorý upozorňuje, že je to zriedkavé verejné priznanie odporu voči vojne od poprednej osobnosti ruského obchodu.

„Ruská invázia na Ukrajinu je barbarská a som kategoricky proti nej,“ uviedol Volož v písomnom stanovisku, ktoré má k dispozícii Politico. Ako v ňom tiež uviedol, je „zhrozený z osudu ľudí na Ukrajine“.

Volož spoluzaložil Yandex, ktorý spravuje rovnomenný internetový vyhľadávač, v roku 1997. Od roku 2014 žije v Izraeli a vlani v júni odstúpil z postu generálneho riaditeľa Yandexu po tom, čo ho Európska únia zaradila na sankčný zoznam za materiálnu a finančnú podporu ruskej vojny.

Podnikateľ povedal, že si uvedomil, že jeho „úloha v príbehu Yandexu sa skončila“ po náraste agresie Kremľa vo februári 2022, ale odvtedy sa rozhodol „mlčať“ a sústrediť sa na „podporu talentovaných ruských inžinierov, ktorí sa rozhodli opustiť krajinu“. „Títo ľudia sú teraz vonku a sú v pozícii začať niečo nové a pokračovať v hnaní technologických inovácií," povedal Volož a dodal, že budú „obrovským prínosom pre krajiny, v ktorých skončia“.

Yandex sa ako najväčšia technologická spoločnosť v Rusku dostala pod dôslednejšiu kontrolu Moskvy, keďže sa Kremeľ snaží upevniť svoju moc nad ruským internetom. Vlani v apríli štátom kontrolovaná spoločnosť VK prevzala agregátor správ Yandex, jeho populárnu domovskú stránku yandex.ru a informačno-zábavnú službu Zen.

(tasr)