Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden požiada Kongres o trinásť miliárd dolárov určených pre Ukrajinu

Americký prezident Joe Biden plánuje vo štvrtok požiadať Kongres o udelenie súhlasu na poskytnutie mimoriadnej pomoci Ukrajine v hodnote vyše 13 miliárd dolárov. Informovala o tom agentúra AP s odvolaním sa na nemenovaný zdroj oboznámený s touto záležitosťou.

Podľa doposiaľ neoficiálnej informácie, ktorú AP poskytol zdroj pod podmienkou zachovania anonymity, sa očakáva, že Biely dom požiada Kongres aj o ďalších 12 miliárd dolárov na vyplnenie federálnych fondov určených pre prípad katastrofy. Balík peňazí bude podľa AP doplnený aj o ďalšie financie vyhradené pre národné potreby, vďaka čomu si Biden bude schopný získať širšiu podpory zo strany republikánov.

Naposledy Biely dom predostrel Kongresu požiadavku v súvislosti s pomocou pre Ukrajinu vlani v novembri. Poslanci a senátori vtedy dokonca americkému prezidentovi odobrili ešte viac, ako pôvodne žiadal. Na americkej politickej scéne je však podľa AP v súčasnosti iná situácia.

Politické názorové rozdiely v otázke pomoci pre Ukrajinu vzrástli, pričom americká snemovňa, v ktorej má väčšinu Republikánska strana, čelí obrovskému tlaku, aby preukázala podporu lídrovi strany Donaldovi Trumpovi. Ten sa k vojne na Ukrajine stavia veľmi skepticky, konštatuje AP. Zároveň však klesá aj podpora zo strany verejnosti.

Biden spolu s jeho poradcami pre otázky národnej bezpečnosti opakovane zdôrazňujú, že USA budú Kyjevu pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné – teda dovtedy, kým Ukrajina nevytlačí Rusko preč z jej územia.

Predstavitelia Bidenovej administratívy však podľa AP v súkromnej komunikácii s ukrajinskými kolegami používali inú rétoriku, a teda, že dodávky pomoci pre Ukrajinu bez jasného konca majú svoj limit vzhľadom na politicky rozdelený Kongres a nejednotnú podporu zo strany americkej verejnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Nigerská junta na stretnutí s Nulandovou pohrozila zabitím prezidenta

Nigerská junta pohrozila zabitím zosadeného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma, ak by sa krajiny v regióne pokúsili o vojenskú intervenciu so zámerom obnoviť jeho moc. Predstavitelia junty to povedali námestníčke amerického ministra zahraničných vecí Victorii Nulandovej.

Pre agentúru AP to vo štvrtok potvrdili dvaja nemenovaní západní predstavitelia. Nulandová pricestovala do nigerského hlavného mesta Niamey začiatkom tohto týždňa.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta zadržiavajú v prezidentskom paláci v Niamey spolu s manželkou a synom od vzbury príslušníkov prezidentskej gardy, ku ktorej došlo 26. júla. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.

Nulandová sa v Niamey stretla s niekoľkými predstaviteľmi nigerskej junty, s Tianim však nerokovala. Rozhovory označila za "veľmi otvorené, miestami náročné". Stretnutie s prezidentom Bazoumom jej junta neumožnila.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko má v úmysle dodať Ukrajine rakety Taurus. Zasiahnu až do 500 kilometrov

Nemecká vláda pravdepodobne onedlho rozhodne o dodaní rakiet s dlhým doletom Taurus Ukrajine. Ide o rakety schopné zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 500 kilometrov.

Informuje o tom web Ukrajinska pravda s odvolaním na nemecký portál t-online, ktorého zdroje na základe správ z kruhov Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) uviedli, že nemecká vláda má v úmysle ohlásiť dodávky rakiet Taurus Kyjevu „v blízkej budúcnosti".

„Úrad kancelára v súčasnosti pracuje na riešení tejto otázky s USA ako s najdôležitejším spojencom Nemecka a najväčším podporovateľom Ukrajiny," konštatuje t-online. Podľa informácií z kruhov nemeckej vládnej SPD nemecké vzdušné sily tiež dali zelenú dodávkam rakiet Taurus Ukrajine. Podľa portálu t-online toto rozhodnutie by mohlo viesť aj k tomu, že USA dodajú Kyjevu strely ATACMS.

Pistorius: Máme „zrejmé" obavy, poslať Ukrajine tieto špeciálne strely

Ukrajina požiadala koncom mája Nemecko, aby jej poskytlo tieto strely s plochou dráhou letu vzduch –zem. Vláda v Berlíne zatiaľ túto žiadosť odmieta, keďže to aktuálne nepovažuje za hlavnú prioritu

„Stále sme presvedčení, že toto nie je práve teraz naša hlavná priorita," uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius o švédsko-nemeckom zbraňovom systéme. Naznačil, že obavy z poslania rakiet so „špeciálnym dostrelom" na Ukrajinu „sú zrejmé". „Ani naši americkí spojenci nedodávajú tieto strely s plochou dráhou letu," doplnil.

Tak ako Washington aj Berlín je ešte stále proti dodávke takých zbraní Kyjevu, ktoré by mohli dosiahnuť až na územie Ruska.

Pistorius zdôraznil, že Nemecko hrá poprednú rolu v pomoci Ukrajine a poskytuje jej „protivzdušnú obranu, výcvikovú a technickú podporu a obrnené vozidlá".

Francúzsko minulý mesiac oznámilo, že sa pripojí k Británii a dodá Ukrajine rakety SCALP, teda Storm Shadow, ktoré majú dosah vyše 250 kilometrov.

(sita, tasr, est)

Minúta  |  

Britský expremiér Brown: Zaobchádzanie Talibanu so ženami je zločin proti ľudskosti

Britský expremiér Gordon Brown vo štvrtok vyzval, aby bolo zaobchádzanie s afganskými ženami a dievčatami zo strany vládnuceho radikálneho hnutia Taliban vyhlásené za zločin proti ľudskosti.

Brown, ktorý v súčasnosti pôsobí ako osobitný vyslanec OSN pre globálne vzdelávanie, odsúdil afganské úrady za "systematicky zlé zaobchádzanie" so ženami a vyzval Medzinárodný trestný súd (ICC), aby to začal vyšetrovať.

"Myslím si, že dôkazy sú naozaj zdrvujúce," povedal Brown, ktorý bol premiérom v rokoch 2007 - 2010, pre rozhlasovú stanicu BBC.

"Úplná diskriminácia žien: nesmú študovať na univerzite, nesmú chodiť do škôl, nesmú navštevovať verejné miesta, majú zákaz akejkoľvek činnosti, pri ktorej by boli bez dozoru," dodal. Pripomenul tiež, že všetci tí, ktorí vyvíjajú tlak na dodržiavanie práv dievčat, sú stíhaní a vo väzení.

Brown to povedal len niekoľko dní pred druhým výročím opätovného prevzatia moci hnutím Taliban v Afganistane, ku ktorému došlo 15. augusta 2021.

Taliban od nástupu k moci zakázal ženám a dievčatám vzdelávanie na stredných a vysokých školách, zamedzil im prístup do parkov, lunaparkov či telocviční a nariadil im, aby si na verejnosti zahaľovali celé telo. Väčšina žien má tiež zakázané pracovať pre OSN alebo mimovládne organizácie. Tisíce ľudí, ktorí pracovali pre vládu, prepustili alebo im platia za to, aby zostali doma.

Brown povedal, že zaobchádzanie talibanských úradov so ženami je "pravdepodobne najohavnejšie, najodpornejšie a najkomplexnejšie porušovanie ľudských práv, ku ktorému dnes vo svete dochádza".

(tasr)

Minúta  |  

USA: Väzeň ušiel z 5. poschodia newyorskej nemocnice a privolal si taxík

Z piateho poschodia newyorskej nemocnice sa v stredu podvečer podarilo utiecť väzňovi. Z okna tamojšej kúpeľne vyliezol tak, že pozväzoval plachty a spustil sa po nich na nižšie položenú striešku a odtiaľ sa dostal na ulicu. Následne si zavolal taxík. Polícia ho dosiaľ nedolapila.

Štyridsaťštyriročný muž utiekol z nemocnice Mount Sinai Beth Israel na Manhattane v stredu krátko po 16.30 h miestneho času (22.30 SELČ). Vo väzbe bol od vtedy, ako ho 31. júla zadržali pre prechovávanie drog. Do zmienenej nemocnice bol prevezený 4. augusta z dôvodu nespresnených zdravotných problémov.

V stredu podvečer ho odviedli do nemocničnej kúpeľne. Dozorcom tvrdil, že sa chce osprchovať. Z kúpeľne však už dverami nevyšiel.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba: Rokovať s Rusmi budeme, keď sa stiahnu z nášho územia. Putin pri tom nebude

Ukrajina bude podľa jej ministra zahraničia pripravená rokovať s Ruskom, keď sa jeho sily stiahnu z jej územia, ale nie s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Dmytro Kuleba sa tak vyjadril pre talianske noviny Corriere della Sera, ktorým tiež povedal, že rokovania s Putinom sú nemožné, pretože spáchal príliš veľa zločinov.

„Môžeme sa zapojiť do rokovaní s Ruskom po stiahnutí ich vojsk z našich území, ale nie s Putinom. Tento cieľ možno dosiahnuť kombináciou vojny a diplomacie. Naši generáli riešia prvé. Ich úlohou je povzbudiť Rusov ustúpiť a presvedčiť ich, že je lepšie hovoriť ako bojovať,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie. „Existujú aj iné diplomatické spôsoby vedenia nepriamych záležitostí. Chápeme však, že nikdy neuvidíme Putina a (Volodymyra) Zelenského pri jednom stole,“ dodal.

Šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po víkendových mierových rokovaniach v saudskoarabskej Džidde povedal, že Ukrajina plánovala usporiadať dva samity o mierovom pláne, ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom jeden mal zahŕňať aj Rusko. Strany v Džidde sa dohodli, že rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny, ako aj nadradenosť Charty OSN, by mali byť základom každej mierovej dohody.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.