Nový pohľad na vývoj človeka: mozgy nám rástli úmerne s vymieraním megafauny

Zemskému povrchu v minulosti vládli masívne živočíchy i rastliny, niekedy súhrne nazývané aj ako megafauna. Zrejme pre zmeny počasia, a možno aj neskorším ľudským zavinením, začala megafauna v období štvrtohôr postupne miznúť a nahrádzali ju menšie druhy.

Izraelskí vedci Miki Ben-Dor a Ran Barkal z univerzity v Tel Avive si pri skúmaní tohto obdobia všimli zaujímavú koreláciu, ktorá má pomôcť lepšie pochopiť vývoj človeka: Keď začala klesať priemerná váha zvierat, ľudia sa začali viac vyvíjať. Nielen náš mozog, ale aj celá telesná stavba či niektoré kultúrne črty a správanie.

Postupné miznutie veľkej koristi začalo nútiť praľudí, aby sa preorientovali na menšie živočíchy, ktoré boli obratnejšie a ťažšie sa lovili. Zároveň musel človek ukoristiť viac tvorov, aby dosiahol energetickú a nutričnú hodnotu, ktorú potreboval.

Prírodná náhoda

Príkladom môže byť chytanie jedného slona oproti loveniu tisícky zajacov. Lov jedného slona je istotne efektívnejší, avšak ak nie je k dispozícii, tisíc zajacov je adekvátnou náhradou. Vyžaduje to však ďaleko väčšiu fyzickú snahu či premýšľanie. Zložitejší lov bol podľa vedcov taktiež jeden z faktorov, ktorý pomohol vzniku komplexných jazykov.

„Nemôžeme jesť toľko bielkovín, potrebujeme aj tuky. Pretože sme potrebovali tuky, začali sme s veľkými zvieratami. Lovili sme radšej tie najsilnejšie jedince, ktoré majú viac tukov, na rozdiel od mláďat či starých kusov,“ podotýka Ben-Dor v komentári.

Keď začali tieto veľké zvieratá postupne vymierať, človek musel byť stále chytrejším a chytrejším, aby prežil. Týmto spôsobom sme podľa dvojice výskumníkov postupne ovládli svet. „Aká je pravdepodobnosť, že by sme sa stali pánmi sveta? Je to náhoda prírody,“ dodal pre denník Haaretz.

Zaujímavý je aj fakt, že podľa štúdie sa začal ľudský mozog opäť zmenšovať od obdobia neolitickej revolúcie. Vtedy sa začalo ľudstvo usádzať a prechádzalo zo spoločností lovcov a zberačov na poľnohospodárstvo.