Preskočiť na obsah
  |  

Od začiatku vojny na Ukrajine eviduje OSN takmer 9500 zabitých civilistov

Od začiatku vojny na Ukrajine bolo hlásených takmer 10.000 zabitých civilistov, uviedol v utorok Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR). TASR informácie prevzala od agentúry DPA.

V správe OHCHR sa píše, že od ruskej invázie z februára 2022 bolo potvrdených 9444 civilných obetí na životoch vrátane 500 detí. Počet zranených dosiahol 16.940. Skutočné čísla sú však pravdepodobne vyššie.

OHCHR upozornil, že bilancia nie je úplná, pretože z mnohých oblastí chýbajú údaje. Týka sa to najmä miest ako Mariupol, Lysyčansk alebo Severodoneck, ktoré po dlhých bojoch obsadili ruské jednotky. V Kyjeve sa údajne obávajú, že počet mŕtvych je v porovnaní s úradnými záznamami o tisíce alebo desaťtisíce vyšší.

Potvrdené údaje OSN ukazujú, že 7339 civilistov zomrelo v oblastiach Ukrajiny ostreľovaných Ruskom a bránených ukrajinskou armádou. V oblastiach okupovaných ruskými silami zahynulo 2105 ľudí.

Výrazne vyšší počet obetí na oboch stranách frontu registrujú v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny než v hlavnom meste Kyjev a v strednej alebo západnej časti krajiny.

Zo správy OSN tiež vyplýva, že najviac civilistov zahynulo počas prvých mesiacov vojny. Na jar a v lete tohto roka (2023) evidujú 170 až 180 zabitých civilistov za mesiac.

(tasr)

  |  

Veľký objav archeológov v Izraeli: odkryli mestskú bránu starú 5 a pol tisíc rokov

Archeológovia v južnom Izraeli odkryli mestskú bránu starú 5.500 rokov, čo z nej robí najstaršiu objavenú bránu v regióne, informovali v utorok úrady. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Nález núti odborníkov prehodnotiť datovanie začiatku urbanizácie v regióne. Nález sa podaril na mieste vykopávok Tell Erani pri meste Kirjat Gat pred plánovaným uložením nového vodovodného potrubia, uviedol Izraelský úrad pre starožitnosti (IAA).

"Je to prvýkrát, čo sme objavili takúto veľkú bránu datovanú do staršej bronzovej doby," povedala šéfka lokality Emily Bischoffová Bruintjesová.

Vybudovanie brány si vyžadovalo veľké úsilie, kamene na jej výstavbu boli dopravené z veľkej diaľky a súvisela s výstavbou pevnostných múrov.

https://twitter.com/Jerusalem_Post/status/1691434840816517122

"Túto (bránu) nepostavilo niekoľko jednotlivcov, fortifikačný systém je dôkazom spoločenskej organizácie a začiatku urbanizácie," zdôraznila Bischoffová Bruintjesová.

Odborníci doteraz predpokladali, že urbanizácia tohto územia sa začala asi pred 5200 rokmi, čo je o 300 rokov neskôr ako je datovaný nález brány.

"Je pravdepodobné, že všetci pútnici, obchodníci, či nepriatelia, ktorí chceli vstúpiť do mesta, museli prejsť touto impozantnou bránou," dodal Martin-David Pasternak, výskumník IAA.

"Brána osadu nielen bránila, ale aj pripomínala každému, kto cez ňu išiel, že vstupuje do dôležitej a silnej osady, ktorá bola dobre organizovaná politicky, sociálne a ekonomicky," povedal.

(tasr)

  |  

Dominikánska republika: Počet obetí výbuchu obchodnom centre vzrástol na desať

Na najmenej desať stúpol počet obetí pondelkového výbuchu v rušnej obchodnej oblasti v centre mesta San Cristóbal na juhu Dominikánskej republiky. Oznámil to v utorok dominikánsky prezident Luis Abinader, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.

Najmenej 11 ľudí je stále nezvestných a desiatky utrpeli zranenia. "Robíme všetko, čo je v ľudských silách…, aby sme preverili situáciu jedenástich nezvestných. Pátranie po preživších je veľmi náročné," uviedol Abinader počas návštevy San Cristóbalu.

Dodal, že hospitalizovaných je 37 ľudí a celkovo bolo zranených 50 osôb. Miestne úrady v pondelok uviedli, že pri incidente zahynulo i štvormesačné dieťa.

https://twitter.com/clarincom/status/1691513238955991040

Výbuch nastal v pekárni v pondelok popoludní miestneho času v centre mesta vo štvrti Staré trhovisko. Miestne úrady uviedli, že z pekárne sa požiar rozšíril do susedného železiarstva a neďalekého obchodu s nábytkom.

Príčina výbuchu nie je známa. Podľa ministra zdravotníctva Daniela Riveru totiž úrady stále nemajú prístup k epicentru výbuchu, pretože tam stále horí.

San Cristóbal sa nachádza len 30 kilometrov od hlavného mesta Santo Domingo.

(tasr)

  |  

Blinken naďalej vidí priestor na diplomatické riešenie situácie v Nigeri

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok uviedol, že stále vidí šancu na diplomatické riešenie vojenského puču v Nigeri. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

"Naďalej sa veľmi sústredíme na diplomaciu pri dosahovaní výsledkov, ktoré chceme, a to je návrat ústavného poriadku. Verím, že na dosiahnutie tohto výsledku je tu aj naďalej priestor pre diplomaciu," povedal Blinken novinárom.

Dodal, že tlak, ktorý vyvíja Hospodárskeho spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) na vodcov junty zodpovedných za narušenie ústavného poriadku v Nigeri narastá. "Myslím si, že to musia brať do úvahy, ako aj to, že ich činy ich izolovali od regiónu a sveta," skonštatoval šéf americkej diplomacie.

Vojenská junta sa v Nigeri dostala k moci 26. júla, keď zadržala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma.

Náčelníci generálnych štábov krajín zoskupenia ECOWAS budú tento týždeň vo štvrtok a piatok v Ghane rokovať o možnom vojenskom zásahu v Nigeri.

(tasr)

  |  

Naša nadvláda je neobmedzená, tvrdí Taliban na druhé výročie prevzatia moci

Afganské hnutie Taliban považuje svoju vládu v Afganistane za neobmedzenú, čerpá legitimitu v islamskom práve a nečelí žiadnej významnej hrozbe. V rozhovore pre agentúru AP pri príležitosti druhého výročia prevzatia moci Talibanom v krajine to povedal hovorca hnutia Zabihulláh Mudžáhid. Ten zároveň naznačil, že zákaz vzdelávania žien zostane v platnosti.

Po tom, čo v auguste 2021 obsadil Afganistan, keď sa americké sily a sily NATO po 20 rokoch vojny stiahli z krajiny, Taliban pôvodne sľúbil, že bude umiernenejší a bude rešpektovať práva žien a menšín. Namiesto toho prísnejšie zakročil proti právam a slobodám. Ženy majú zakázaný vstup do parkov, zábavných parkov, telocviční a väčšiny zamestnaní. Majú príkaz zahaliť sa od hlavy po päty. Dievčatám je zakázané chodiť do školy po šiestej triede. Existujú aj obmedzenia týkajúce sa hudby a médií.

Rozhovor s Mudžáhidom sa uskutočnil v pondelok neskoro večer v televíznom štúdiu v schátranom bývalom vojenskom areáli v Kandaháre. Misia OSN v Afganistane a miestne vládne oddelenia sa nachádzajú neďaleko. Mudžahíd prišiel na bielom SUV v sprievode jedného strážcu a vodiča. Hovoril pokojne a zdvorilo, pričom sa opieral o vyhlásenia Talibanu o otázkach, ako sú práva žien a medzinárodné uznanie.

Povedal, že vláda Talibanu je neobmedzená, pretože svoju legitimitu čerpá z islamského práva alebo šaríe. „Pre islamskú vládu neexistuje žiadny pevný termín,“ povedal. „Bude slúžiť tak dlho, ako to bude možné, a pokiaľ nebude emir (najvyšší vodca) odvolaný za to, že urobil niečo, čo je proti šaríi.“

Mudžahíd po dvoch rokoch bilancoval, že vláde Talibanu nehrozí z vnútra ani zo zahraničia žiadna hrozba. Tvrdil, že súčasná vláda koná zodpovedne a že Afganci túžia po konsenze a jednote. „Nie je potrebné, aby sa niekto vzbúril,“ povedal Mudžáhid.

V utorkovom vyhlásení vláda Talibanu uviedla, čo považuje za svoje úspechy, vrátane obnovenia pocitu osobnej bezpečnosti a národnej hrdosti. Vo vyhlásení sa nespomínajú desaťtisíce Afgancov, ktorí utiekli v dôsledku prevzatia moci alebo vážneho hospodárskeho poklesu a prehlbujúcej sa chudoby, keď medzinárodná pomoc „vyschla“.

(sita)

  |  

Lotyšsko pre rastúci prílev migrantov posilní ochranu hraníc s Bieloruskom

Lotyšský minister obrany nariadil v utorok armáde, aby pomáhala pri strážení hraníc s Bieloruskom, pretože Lotyšsko za uplynulých 24 hodín zaznamenalo 96 nelegálnych pokusov o ich prekročenia. TASR o tom informuje podľa správa agentúry Reuters.

Okrem toho boli z dovoleniek povolaní príslušníci pohraničnej stráže, aby sa zvýšilo hliadkovanie na hraniciach.

Lotyšsko má "informácie o možnom náraste hybridných hrozieb," uviedla pohraničná stráž vo vyhlásení. Dodáva, že bieloruské úrady sú stále viac zapojené do organizovania prílevu ilegálnych migrantov.

V Lotyšsku, Litve a Poľsku, členských krajinách Európskej únie, ktoré hraničia s Bieloruskom, rastú obavy zo zvyšujúceho sa počtu pokusov o prekročenie hraníc. V júli totiž do Bieloruska na pozvanie tamojšieho prezidenta Alexandra Lukašenka dorazili žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. Lukašenko podľa agentúry Reuters niekoľkokrát uviedol, že kontroluje vagnerovcov, ktorí chcú zaútočiť na Poľsko.

Aj Varšava v uplynulých mesiacoch zaznamenala zvýšený počet migrantov pochádzajúcich predovšetkým z Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa snažia prekročiť poľské hranice. Poľsko preto plánuje k bieloruským hraniciam vyslať ďalších 10.000 vojakov na podporu pohraničníkov, uviedol v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

V roku 2021 Lotyšsko, Poľsko a Litva čelili migračnej kríze, keď sa k nim z Bieloruska snažili ilegálne dostať tisíce ľudí pochádzajúcich zväčša z Blízkeho východu, pripomína Reuters.

(tasr)