Preskočiť na obsah
  |  

Na predmestí bulharskej Sofie za bieleho dňa zastrelili vplyvného podnikateľa

Popredného bulharského podnikateľa Alexeja Petrova v stredu za bieleho dňa zastrelili na predmestí Sofie. Informovala o tom polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AP.

Žena, ktorá ho sprevádzala, utrpela strelné poranenie a previezli ju do nemocnice. Petrov (61) už bol terčom najmenej dvoch pokusov o atentát.

Bývalý majster v karate a agent štátnej bezpečnosti po páde komunizmu opustil políciu a založil si úspešnú súkromnú firmu. Do roku 2002 sa stal spoločníkom vo vyše 50 ďalších spoločnostiach.
V roku 2010 ho zatkli pre vytvorenie zločineckej skupiny zapojenej do vydierania, výpalníctva, obchodovania s drogami, prania špinavých peňazí a daňových únikov. Prepustili ho na kauciu a neskôr zbavili obvinení, nasledujúci rok dokonca kandidoval v prezidentských voľbách.

V posledných rokoch viedol Petrov jednu z najväčších poisťovacích spoločnosti v krajine. Pracoval aj ako poradca šéfa Štátneho úradu pre národnú bezpečnosť a na univerzite prednášal v odbore ekonomické vedy.

V 90. rokoch 20. storočia boli vraždy verejne známych osôb v Bulharsku bežné, najnovší atentát na verejnosti spoločnosť šokoval.

Petrova sa pokúsili zavraždiť už v roku 2002 a 2015. Za druhý pokus bol odsúdený Ukrajinec Roman Logvinenko, ktorého na podmienku prepustili v máji, uviedlo Radio Bulgaria.

(tasr)

  |  

Škody pre počasie na východe Slovenska z 19. júla dosahujú vyše dva milióny eur

KOŠICE – Škody z 19. júla, keď sa časťou východného Slovenska prehnala veterná smršť a krupobitie, odhadlo päť oslovených poisťovní na dokopy viac ako dva milióny eur. Celkovo zaznamenali približne 900 poistných udalostí na majetku a vozidlách, a to hlavne v okresoch Sobrance a Michalovce. Predpokladajú, že väčšinu škôd už majitelia nahlásili.

Od júla poisťovne Allianz, Uniqa, Kooperativa, Generali a Wüstenrot zaznamenali na východe spolu asi 2 000 poistných udalostí v súvislosti s prírodnými živlami, pričom škody predstavujú približne štyri milióny eur. Okrem uvedených okresov škody zaevidovali aj v okresoch Poprad, Kežmarok, Bardejov, Prešov či v Košiciach.

„Naozaj registrujeme, že v posledných rokoch narastá počet škôd, ktoré súvisia s klimatickou zmenou. Ide najmä o dážď, povodne, víchrice a krupobitia," uviedla pre TASR hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová.

„Od začiatku júla evidujeme 1 582 poistných udalostí na privátnom majetku a vozidlách našich klientov v hodnote 2,47 milióna eur v rámci celého Slovenska. V rámci Košického a Prešovského kraja evidujeme 878 škôd v celkovej hodnote takmer 1,39 milióna eur," uviedla za Allianz Helena Kanderková s tým, že z rizika krupobitia evidujú z 19. júla celkovo 160 škôd za 419 000 eur v okrese Sobrance a 103 škôd za 417 000 eur v Michalovskom okrese.

Kooperativa poisťovňa zaznamenala na východe od minulého mesiaca viac ako 350 hlásení pre nepriaznivé počasie, pričom očakávaná výška poistného plnenia predstavuje takmer 700 000 eur. Viac ako polovica z toho je práve z 19. júla.

Generali následkom živlov v uvedený deň zaznamenala 80 nahlásených poistných udalostí z poistenia majetku a 33 poistných udalostí z havarijného poistenia. „Najčastejšie nám škody hlásili z obcí Veľké Revištia, Porostov, Blatné a Hnojné. Najväčšiu škodu v hodnote 20 000 eur nám nahlásil klient 19. júla, kedy mu krupobitie na východe Slovenska zničilo novú strechu s fotovoltikou na rodinnom dome a tiež strechu na garáži," spresnila hovorkyňa poisťovne Katarína Ondra.

Wüstenrot z tohto dňa eviduje najmä poškodenia áut. „K škodám došlo na zaparkovaných vozidlách, ale aj počas jazdy v obciach Závadská pri Sobranciach, Lúčky, Klokočovce či Fekišovce," uviedla. Poisťovne pripomínajú, že akúkoľvek škodu treba nahlásiť čo najskôr. Odporúčajú odfotiť poškodenia, ako aj každú zmenu, ktorú musia urobiť, aby zabránili ďalším škodám. Pomôcť môžu aj fotografie ešte pred poškodením.

Za najčastejšiu chybu považujú, keď klienti nemajú poistený majetok komplexne, teda poisteniu podlieha len nehnuteľnosť a nie aj domácnosti, vrátane zariadenia. Druhým problémom je podpoistenie. „Všeobecne platí, že klient by si mal optimálne raz za dva až tri roky overiť, či poistná suma uvedená v zmluve zodpovedá aktuálnym nákladom na opätovnú stavbu domu či kúpu bytu," dodala Lipšicová.

(tasr)

  |  

Zomrel generálplukovník Židko, ktorý v roku 2022 velil okupačnej armáde na Ukrajine

Ruský generálplukovník Gennadij Židko, ktorý v máji až júli 2022 velil okupačným jednotkám na Ukrajine, zomrel v Moskve vo veku 57 rokov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské médiá, podľa ktorých generálplukovník zomrel po dlhej chorobe.

V máji 2022 Židko nahradil šéfa ruského Južného vojenského okruhu Aleksandra Dvornikova na poste veliteľa okupačnej armády na Ukrajine. Z tejto pozície ho odvolali v júli.

(sita)

  |  

Ruská sonda Luna-25 dosiahla obežnú dráhu Mesiaca. Pristáť by mala v pondelok

Ruská lunárna sonda Luna-25 v stredu úspešne dosiahla obežnú dráhu Mesiaca, oznámila ruská vesmírna agentúra Roskosmos. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Moskva minulý týždeň spustila svoju prvú lunárnu misiu za uplynulých takmer 50 rokov – posledná sa konala ešte v roku 1976. Rusko sa touto misiou snaží reštartovať a prebudovať priekopnícky vesmírny program Sovietskeho zväzu.

"Prvýkrát v modernej histórii Ruska bola o 12.03 h moskovského času na obežnú dráhu Mesiaca umiestnená automatická stanica," povedal pre AFP hovorca Roskosmosu.

Sonda bude obiehať 100 kilometrov nad povrchom Mesiaca pred plánovaným pondelkovým (21. augusta) pristátím na mesačnom južnom póle. "Všetky systémy (sondy) Luna-25 fungujú normálne a komunikácia s nimi je stabilná," dodal hovorca. Kamery nainštalované na module zachytili zábery Zeme a Mesiaca z vesmíru.

Sondu Luna-25 vážiacu približne 800 kilogramov vyniesla do vesmíru raketa Sojuz, ktorá minulý týždeň v piatok odštartovala z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska.

Ruský modul má na Mesiaci zotrvať rok, jeho úlohou bude odoberať vzorky a analyzovať mesačnú pôdu, ako aj vykonávať dlhodobý vedecký výskum.

Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. India a Rusko chcú byť prvými krajinami, ktorým sa podarí pristáť v oblasti málo preskúmaného južného pólu Mesiaca. Indická misia Čandraján-3 (Mesačná loď 3) odštartovala 14. júla a pokus o pristátie na Mesiaci sa očakáva okolo 23. augusta.

(tasr)

  |  

Spravodlivosť nepozná hranice. Jakuba našli v Česku

RUŽOMBEROK – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ružomberku vyhlásilo 16. novembra pátranie po Jakubovi Starinskom. Aktuálne už je v rukách polície.

Ide o 31-ročného Jakuba Starinského žijúceho v Ľubochni v okrese Ružomberok. Na menovaného vydal Okresný súd v Liptovskom Mikuláši príkaz na zatknutie vo veci prečinu neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku. Polícia o tom informovala v tlačovej správe.

  |  

Slovinci dostanú z EÚ na obnovu po záplavách 400 miliónov eur. Škody sú však násobne vyššie

Slovinsko môže očakávať prvých 100 miliónov eur z Fondu solidarity Európskej únie na obnovu po záplavách do konca októbra. Peniaze sa použijú na opravu verejnej infraštruktúry. V stredu to oznámil slovinský minister pre kohéziu a regionálny rozvoj Aleksander Jevšek. TASR informuje podľa tlačovej agentúry STA.

Ministerstvo už vytvorilo medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá o peniaze z Fondu solidarity EÚ požiada najneskôr do 27. októbra.

"Máme veľmi tesné časové rozpätie," povedal Jevšek. Dodal, že Chorvátsko s prípravou žiadosti Slovinsku pomôže na základe skúseností po zemetrasení v meste Petrinja v roku 2020.

Minister doplnil, že prvá časť peňazí sa väčšinou minie na obnovu verejnej infraštruktúry do pôvodného stavu, zvyšok financií z Fondu solidarity EÚ bude vyplatený budúci rok a minie sa v období 18 mesiacov.

Slovinsko dostane z Fondu solidarity EÚ celkovo 400 miliónov eur – 100 miliónov eur tento rok a 300 miliónov eur v roku 2024. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová to oznámila 9. augusta po návšteve oblastí zasiahnutých záplavami a po rozhovoroch so slovinským premiérom Robertom Golobom.

Materiálne škody sa odhadujú na niekoľko miliárd eur, takže slovinské ministerstvo aktívne hľadá aj ďalšie finančné zdroje na obnovu.

Jevšek pripomenul, že Slovinsko môže čerpať peniaze aj z iných zdrojov EÚ (napríklad z mimoriadneho európskeho fondu obnovy s názvom "Next Generation EU"). Môže takisto presmerovať približne 50 miliónov eur z finančného obdobia 2014-2020, pričom rok 2023 je posledným na minutie týchto peňazí. Urobia sa tiež zmeny v programe výdavkov na obdobie 2021-2027 a o tomto kroku budú čoskoro diskutovať so zástupcami EK.

(tasr)