Preskočiť na obsah
  |  

V Istanbule postavia druhú korvetu pre ukrajinské námorníctvo

Turecko postaví pre ukrajinské námorníctvo druhú korvetu triedy Ada. Loď postavia v jednej z lodeníc v Istanbule. Na slávnosti založenia kýlu lode sa zúčastnil šéf Námorných síl Ozbrojených síl Ukrajiny kontraadmirál Andrij Tarasov. Práce pokračujú načas v súlade s harmonogramami a podpísanými kontraktmi. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské námorníctvo.

Prvú korvetu triedy Ada s menom Hajtman Ivan Mazepa začalo Turecko pre Ukrajinu budovať v októbri minulého roka v lodenici RMK Marine.

Korveta triedy Ada je modernou pobrežnou bojovou loďou s protiponorkovými zbraňami a schopnosťami hliadkovania na otvorenom mori.

(sita)

  |  

Slovensko musí podľa SNS zablokovať obchodnú dohodu EÚ a Mercosuru

Mimoparlamentná SNS je zásadne proti uzatvoreniu medzinárodnej obchodnej dohody medzi EÚ a juhoamerickými krajinami združenými v Mercosure. Táto dohoda by otvorila európsky trh na bezcolný dovoz juhoamerických poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Vzhľadom na skúsenosti s brazílskou kuracinou SNS odmieta zvyšovanie rizika pre slovenských i európskych spotrebiteľov.

„Rovnako ako v roku 2016 som hlasovala proti a v roku 2019 som bola pripravená na rade ministrov poľnohospodárstva zablokovať dohodu s Mercosurom, rovnako by ju SNS blokovala aj keby bola vo vláde. Na Slovensku máme živú skúsenosť s brazílskou kuracinou injektovanou lepidlami dovezenou cez holandské prístavy na spoločný trh. Je neakceptovateľné, aby EÚ pre biznis nadnárodných koncernov takto ohrozovala európskych spotrebiteľov," povedala Gabriela Matečná, bývalá ministerka pôdohospodárstva.

Pripomenula, že aktuálny brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva má záujem uzavrieť rokovania s EÚ o tejto dohode, a dokonca o tom rokoval s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Bruseli. Obsahom dohody medzi EÚ a Mercosurom, v ktorom sú združené štáty Južnej Ameriky Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj, je výrazné zníženie existujúcich vysokých colných sadzieb. EÚ má zrušiť clá na dovoz 82 percent poľnohospodárskych dovozov z krajín Mercosuru a ten na 93 percent colných položiek týkajúcich sa vývozu agropotravinárskych výrobkov z EÚ.

„Nechceme, aby sa Slovensko stalo potravinovým smetiskom. Naše skúsenosti za posledných 10 rokov preukazujú, že potravinové škandály nevznikajú u nás, ale nebezpečné potraviny sú k nám dovezené. Či už ide o fipronilové vajcia pôvodom z Holandska, brazílsku kuracinu či časté potravinové škandály z Poľska. Sme preto absolútne proti rušeniu ciel na potraviny a komodity potravinového obchodu s krajinami Južnej Ameriky. Okrem toho, environmentálny dosah takéhoto obchodu by bol proti ekologickej politike únie," dodala Matečná.

„Jedným z najdôležitejších cieľov ministerstva pôdohospodárstva je, aby sa k slovenským spotrebiteľom dostávali zdravé, bezpečné a kvalitné potraviny. Ministerstvo dbá nato, aby potraviny dovážané zo všetkých tretích krajín boli podrobené prísnej veterinárnej a fytosanitárnej kontrole v súlade s platnou legislatívou," uviedlo pre TASR v reakcii na SNS Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Agrorezort poznamenal, že problematika dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mercosurom je na Slovensku v kompetencii Ministerstva hospodárstva (MH) SR, pričom rokovania so štyrmi štátmi viedla Európska komisia. MH SR pozíciu SNS k Mercosuru nekomentovalo.

(tasr)

  |  

Väčšina Nemcov vyslovila v prieskume nespokojnosť so Scholzom

Väčšina Nemcov je v súčasnosti nespokojná s tým, ako kancelár Olaf Scholz vedie ich krajinu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu, o ktorého výsledkoch informovala v piatok agentúra Reuters. Nespokojnosť so Scholzom vyjadrila nadpolovičná väčšina Nemcov vôbec prvýkrát od jeho predvlaňajšieho nástupu do funkcie.

Nespokojných so Scholzovou prácou je 51 percent respondentov prieskumu, ktorý si objednala nemecká verejnoprávna televízna stanica ZDF. Spokojnosť s kancelárom deklarovalo len 43 percent opýtaných, zatiaľ čo zvyšných šesť percent uviedol, že nemá na túto tému jednoznačný názor.

Prieskum sa uskutočnil v čase, keď v Scholzovej trojkoalícii zloženej zo stredoľavicovej SPD, liberálnej FDP a Zelených vládne napätie v súvislosti s nezhodami ohľadom rozpočtových výdavkov.

Vláde sa v stredu nepodarilo schváliť zákon ponúkajúci úľavy na dani z príjmu právnických osôb v hodnote miliárd eur po tom, ako ho vetovala ministerka rodiny zo strany Zelených, ktorá sa usiluje o zvýšenie prídavkov na deti o miliardy eur.

Napriek výsledkom prieskumu však Scholz stále zostáva druhým najobľúbenejším politikom v krajine. V tomto smere ho predstihuje len minister obrany Boris Pistorius, ktorý sa už niekoľko mesiacov v prieskumoch popularity drží na prvej priečke.

(tasr)

  |  

Výbor sa manipulácii policajných nahrávok nevenoval, nebol uznášaniaschopný

Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR sa údajným manipulovaním nahrávok a prepisov policajných vyšetrovateľov v piatok nezaoberal. Nebol uznášaniaschopný. Rokovanie inicioval nezaradený poslanec Juraj Šeliga.

Predseda výboru Milan Vetrák (OĽaNO a priatelia) ocenil, že viacerí pozvaní hostia prišli. Poznamenal, že vzhľadom na ich program sa nedalo rokovanie zorganizovať tak, aby prišli naraz všetci, ktorých účasť Šeliga navrhoval. Kritizoval však neúčasť poslancov vo výbore a skonštatoval, že ľudia by mali vo voľbách za to vystaviť vizitku poslancom z opozície a Sme rodina. Myslí si, že mali prísť a o tejto téme diskutovať.

Neúčasť poslancov z opozície na výbore označil Šeliga za hanbu aj vzhľadom na ich vyjadrenia o policajnom prevrate v krajine. Poznamenal, že keď treba konať, tak nekonajú. Chcel, aby výbor riešil „podozrenia z účelového nevyšetrovania manipulácie policajných nahrávok vyšetrovateľov". Myslí si, že prípad zle prepísaných nahrávok elitných vyšetrovateľov je mimoriadne vážny. Tvrdí, že predstavitelia Smeru tak podsúvajú verejnosti klamlivý a manipulatívny obraz o tom, že polícia konala na objednávku.

Pozvanie na výbor dostali generálny prokurátor Maroš Žilinka, prokurátor bratislavskej krajskej prokuratúry Rastislav Remeta a dočasný riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR Peter Juhás.

(tasr)

  |  

Nová cesta pri Trebišove stála viac ako milión eur

KOŠICE – V prihraničnej oblasti v okrese Trebišov aktuálne dokončili stavebné práce súvisiace s obnovou cestnej komunikácie medzi obcami Veľký Horeš a Nagyrozvágy. Celková dĺžka cestného úseku, ktorý prešiel revitalizáciou, je takmer 2 300 metrov.

Realizáciu diela v hodnote viac ako jeden milión eur bez DPH zabezpečila spoločnosť Eurovia SK. Obnovou sa dosiahlo skrátenie dĺžky obecnej prepravy medzi obcami na približne štyri kilometre. Informovala o tom spoločnosť Eurovia SK.

Hlavným zámerom stavebných prác bolo obnoviť pôvodné cestné spojenie medzi obcami Veľký Horeš a Nagyrozvágy. V rámci obnovy cesty sa najskôr vykonali výkopové práce a následne vybudovali úplne novú konštrukciu vozovky.

„V závere rekonštrukcie sme túto novovybudovanú vozovku napojili pomocou stykovej križovatky na miestnu komunikáciu na ulici Rozvágyskej v obci Veľký Horeš. Zabezpečili sme tiež jej napojenie na preprojektovaný úsek na maďarskej strane,“ informovala hovorkyňa spoločnosti Eurovia SK Simona Tančáková.

Súčasťou stavebných prác bola aj rekonštrukcia časti miestnej komunikácie na ulici Rozvágyskej v obci Veľký Horeš. Práve tento úsek bol strategickou súčasťou realizovaného projektu a mal za úlohu prepojiť cestu tretej triedy III/3690 s obnovovaným cestným úsekom.

Na úseku s dĺžkou 521 metrov odfrézovali existujúce asfaltové vrstvy a následne položili novú vrstvu asfaltobetónu. Veľkým benefitom je tiež vybudovanie nového 1,5 metra širokého chodníka pre peších.

(sita)

  |  

Zásobníky plynu v EÚ sú už naplnené na viac ako 90 percent

Zásobníky plynu v Európskej únii (EÚ) sú už naplnené na viac ako 90 percent. Stále to však nemusí stačiť na to, aby región bez problémov prečkal nadchádzajúcu zimu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.

Podľa najnovších údajov zväzu Gas Infrastructure Europe (GIE) zásobníky v EÚ boli 16. augusta naplnené na 90,1 percent kapacity. Je to najvyššia hodnota v histórii pre toto ročné obdobie. EÚ si dala za cieľ dosiahnuť naplnenosť 90 percent do 1. novembra.

Zásoby však nie sú určené na zabezpečenie všetkých zimných dodávok plynu v regióne a existuje viacero rizík, ktoré by mohli spôsobiť problémy z dodávkami. Potenciálne štrajky pracovníkov v Austrálii hrozia, že sa znížia dodávky na globálnom trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG). Európa sa stále vyrovnáva s nižšími tokmi z Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Dlhotrvajúce výpadky v Nórsku nedávno viedli k prudkému nárastu cien, čo pripomenulo krehkosť trhu.

Inými slovami, energetická kríza v Európe ešte nemusí byť definitívne zažehnaná. Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame v piatok vzrástla až o 4,3 percenta na 38,41 eura za megawatthodinu. Veľkoobchodné ceny plynu pre pretrvávajúce obavy týkajúce sa dodávok zrejme stúpnu tretí týždeň po sebe.

Zimná sezóna v Európe oficiálne trvá od októbra do marca. Ak sú všetky podzemné zásoby plynu v EÚ úplne naplnené, postačujú na pokrytie približne 90-dňového priemerného zimného dopytu, ale veľa závisí od počasia. Mrazivé teploty by mohli urýchliť čerpanie zo zásobníkov.

Hoci sú európske ceny plynu aktuálne približne o 90 percent nižšie v porovnaní s minuloročnými krízovými maximami, na trhu naďalej panuje nervozita a vysoká volatilita, keďže globálne dodávky sú po ruských škrtoch stále obmedzené.

Nemecko už varovalo, že riziko nedostatku plynu bude pretrvávať až do začiatku roka 2027, ak nevybuduje novú plynovú infraštruktúru. Budúcoročná rovnováha na trhu bude závisieť aj od toho, koľko plynu zostane v zásobníkoch po tejto zime.

(tasr)