Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šikovná skrinka poslúži ako požičovňa športových pomôcok

ŽILINA – V Žiline vznikli dve LOX skrinky, a to na Oravskej ceste a v Parku Ľudovíta Štúra. Poslúžia ako požičovne športového mobiliáru. V skrinke nájdete futbalovú a basketbalovú loptu, švihadlo, TRX, kettlebell a podobne.

Vďaka finančnému príspevku od sponzorskej spoločnosti v hodnote 5-tisíc eur budú mať Žilinčania k dispozícii nové šikovné skrinky. Ktokoľvek si môže požičať tieto pomôcky cez mobilnú aplikáciu app.tvojlox.sk. „Prvú skrinku samospráva nainštalovala na multifunkčnom ihrisku na Oravskej ceste, druhá bude k dispozícii v Parku Ľudovíta Štúra," uviedlo mesto Žilina.

Zdroj: Mesto Žilina

Minúta  |  

Rusko varovalo, že dodanie stíhačiek F-16 Ukrajine povedie k eskalácii konfliktu

 Rusko v pondelok varovalo, že rozhodnutie Dánska a Holandska poskytnúť Ukrajine stíhačky F-16 prispeje k eskalácii konfliktu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

"Fakt, že Dánsko sa teraz rozhodlo darovať Ukrajine 19 lietadiel F-16 vedie k eskalácii konfliktu," cituje ruského veľvyslanca v Dánsku Vladimira Barbina dánska agentúra Ritzau.

"Schovávajúc sa za premisu, že sama Ukrajina musí stanoviť podmienky mieru, necháva Dánsko svojimi činmi a slovami Ukrajine len možnosť pokračovať vo vojenskej konfrontácii s Ruskom," dodal Barbin.

Dánsko a Holandsko v nedeľu oznámili, že Ukrajine dodajú stíhačky F-16, pričom prvých šesť by Ukrajina mala dostať niekedy okolo Nového roka. Dánsky minister obrany Jakob Ellemann-Jensen však v pondelok uviedol, že Ukrajina bude môcť stíhačky F-16 používať len na svojom vlastnom území.

Dánsko pošle Ukrajine celkovo 19 stíhačiek. Holandsko ich má celkovo 42 a ešte sa nerozhodlo, či ich všetky pošle Kyjevu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina zadržala ruského špióna neďaleko miesta útoku na pizzeriu v Kramatorsku

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU v pondelok oznámila, že zadržala informátora ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) pracujúceho na frontovej línii neďaleko mesta Kramatorsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajine. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.

"Ukázalo sa, že páchateľom je právnik z Kramatorska, ktorý v rokoch 2019 až 2022 žil na území Ruskej federácie a mal kontakty so špeciálnymi službami agresorskej krajiny," uvádza sa v oznámení na webovej stránke Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).

Pri smrtiacom raketovom útoku v Kramatorsku 27. júna večer bola zničená pizzeria, kde zahynulo najmenej 11 ľudí.

Zadržaný muž údajne zhromažďoval a odovzdával informácie o pohybe ukrajinských vojakov cez kontrolné stanovištia na frontovej línii blízko Kramatorska. Hrozí mu 15 rokov väzenia. SBU proti nemu nazbierala dôkazy vrátane telefónov a bankových kariet, ktoré mu údajne financovalo Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Obvinili päticu mladíkov, zbili a zranili 42-ročného Humenčana

HUMENNÉ – Z trestného činu výtržníctva, spáchaného v súbehu s trestným činom ublíženie na zdraví, obvinila humenská polícia piatich mužov vo veku 16 až 20 rokov. Pätica pochádza z obce Slovenská Volová (okres Humenné), z Írska či Veľkej Británie. Skutok mali spáchať formou spolupáchateľstva.

Polícia vyšetruje víkendové udalosti v Štrbe

Mohlo by Vás zaujímať Polícia vyšetruje víkendové udalosti v Štrbe

Ako informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, pätica ešte v júni tohto roka na Laboreckej ulici v Humennom fyzicky napadla 42-ročného miestneho muža. „Udierali ho a kopali, čím mu spôsobili viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali dlhodobejšie liečenie,“ vysvetlila Ligdayová. Dodala, že obvinené osoby sú stíhané na slobode. „Ak sa im ale vina pred súdom preukáže, hrozí im podľa zákona trest odňatia slobody až na tri roky. V prípade mladistvého ide o polovičnú trestnú sadzbu,“ doplnila policajná hovorkyňa.

(sita)

Minúta  |  

Polícia vyšetruje víkendové udalosti v Štrbe

POPRAD – Polícia sa už zaoberá incidentom, ktorý sa v noci zo soboty na nedeľu odohral v podtatranskej obci Štrba. Podľa jej starostu Michala Sýkoru išlo o výtržnosti a bitku medzi obyvateľmi obce a skupinou dvadsiatich až tridsiatich rómskych občanov z dvoch iných obcí. Ako dnes pre agentúru SITA uviedla prešovská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová, bitka sa odohrala asi 50 minút po polnoci na Ulici Miloša Janošku. V predmetnej veci bolo podľa jej slov začaté trestné stíhanie pre prečin výtržníctva a pre trestný čin ublíženia na zdraví. Keďže polícia vo veci v súčasnej dobe vykonáva procesné úkony, nie je možné poskytnúť viac informácií.

Polícia žiada o pomoc svedkov augustovej tragickej nehody v tuneli Stratená

Mohlo by Vás zaujímať Polícia žiada o pomoc svedkov augustovej tragickej nehody v tuneli Stratená

Podľa starostu Sýkoru, ktorý sa k prípadu vyjadril na sociálnej sieti, išlo o stret domácich obyvateľov so skupinou občanov z obcí Batizovce a Východná. Tí boli podľa jeho slov na spoločenskom podujatí v miestnej reštaurácii. „K vyvolaným incidentom okolo polnoci boli privolané policajné zložky, pre riešenie rušenia nočného pokoja,“ uviedol vo svojom vyhlásení. Pokračovaním bolo podľa jeho slov fyzické napadnutie, ktoré malo za následok zranenie niektorých obyvateľov Štrby, spomenul aj hospitalizáciu v nemocnici.

Okamžite po nahlásení incidentu boli podľa Sýkoru privolané bezpečnostné a záchranné zložky. „Je nám ľúto, že k takémuto konfliktu došlo. Chcem zdôrazniť, že tento incident nespôsobili rómski spoluobčania zo Štrby,“ informoval. K udalostiam podľa starostu zasadali aj krízové štáby a výbor miestneho dobrovoľného hasičského zboru, ale aj Poľnohospodárskeho družstva Štrba, ktorých sa táto udalosť bezprostredne týka. „Obec poskytla polícii záznamy z kamier pre rýchlejšie identifikovanie výtržníkov a objasnenie incidentu,“ doplnil. Okrem toho obec podľa jeho slov pristúpi k ráznym krokom a bezpečnostným opatreniam v snahe predísť podobným výtržnostiam.

(sita)

Minúta  |  

Premiér Ódor: Kremeľ sa v auguste 1968 obával demokratizácie Československa, teraz demokratickej Ukrajiny

V auguste 1968 sa Kremeľ obával, že demokratizačný proces bude inšpiráciou pre ostatné štáty tzv. východného bloku a oslabí jeho moc. Dnes sa Rusko obáva, že slobodná a demokratická Ukrajina je niečo, čo je neprípustné, a snaží sa tento proces vojensky potlačiť. Uviedol to dnes pred budovou Univerzity Komenského v Bratislave predseda vlády Ľudovít Ódor vo svojom príhovore počas pietnej spomienky na obete okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Zdôraznil, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine nebol odkaz augusta ‘68 nikdy tak aktuálny a živý ako teraz, 55 rokov od okupácie.

„V tú osudnú stredu sa Československo zobudilo do trpkej reality. Do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva základných práv a slobôd,“ uviedol premiér v príhovore.

Prízvukoval, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala „o nás bez nás“ a aby niekoho ktokoľvek bezdôvodne napadol za účelom uzurpovania si moci. Ako ďalej pokračoval, následky invázie do Československa boli tragické a nedozerné. Nešlo podľa neho len o straty na životoch, ale aj o ďalšie následky, ktoré pociťujú mnohé rodiny dodnes.

„Rodiny boli rozdelené, strácali sa ľudia, slobodné myslenie sa muselo schovávať po pivniciach a disidentských bytoch, inteligencia a akademická obec boli systematicky decimované a nahrádzané bábkami poplatnými moci, ktoré sa neštítili profitovať z nešťastia ostatných a zneužívať národnú tragédiu na svoj osobný prospech a kariéru,“ pripomenul Ódor. Záverom dodal, že je našou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie.

„Ak sa to stalo v minulosti Československu a teraz aj Ukrajine, kde máme garancie, že sa to nestane opäť alebo niekomu inému?“ pýtal sa premiér.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Sovietsky zväz rozmiestnil na území ČSSR svoje vojská, ktoré odišli až v roku 1991. Spolu so sovietskymi vojskami nastúpilo v Československu obdobie normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 spolu 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.