Vysoké školy by sa podľa neho nemali sústrediť len na počet študentov, ale na kvalitu a vychovávanie ľudí, ktorí budú bezprostredne po skončení vysokej školy pripravení začať pracovať. Poznamenal, že na niektoré profesie máme veľkú prekvalifikovanosť a mnoho vysokoškolákov pracuje na stredoškolských pozíciách. Výrazne podľa predsedu Hlasu treba podporiť podnikové štipendiá, malo by ísť nielen o lepšie uplatnenie absolventa na trhu, ale i o záväzok pre študenta, aby odpracoval určitý čas vo firme, ktorá mu štipendium zaplatí. Súčasný systém, ktorý umožňuje firmám takéto štipendiá prideľovať, je podľa Pellegriniho nedostatočný a nefunkčný, a potrebuje zjednodušiť. Pellegrini tiež uviedol, že štipendium by malo byť paušálnou dávkou, bez daní či odvodov. Dodal, že uvažovať by sa malo i o odmene pre podnikateľov, ktorí sa do štipendijného programu zapoja, napríklad v podobe daňových úľav.

Príčiny migrácie vysokoškolákov predseda Hlasu vníma najmä v zanedbanej infraštruktúre slovenských vysokých škôl, považuje za potrebné dobudovať a zmodernizovať ju. Ďalšiu príčinu odchodu mladých vníma v perspektíve ich uplatnenia sa na Slovensku. „Súhlasím aj s tým, že aj politická a spoločenská situácia na Slovensku je jedným z dôvodov, prečo mladý človek hovorí, že sa nevráti naspäť, pretože sa mu nechce prísť do takej rozvrátenej spoločnosti, alebo do takej napätej spoločnosti, alebo nekultúrnej v niektorých oblastiach. Ale to už je úloha nás politikov a pevne verím, že po 30. septembri sa situácia na Slovensku upokojí, a aj spoločenská a politická situácia nebude dôvodom na to, aby sa ľudia odmietali vrátiť domov, alebo aby to bolo výrazným dôvodom odchodov do zahraničia,“ uviedol Pellegrini. Považuje za potrebné motivovať študentov ostať na vysokých školách a po štúdiu ostať aj pracovať na Slovensku. Preto je podľa Pellegriniho potrebné čo najväčšmi prepojiť vysoké školstvo s reálnou praxou a firmami.

Predseda Hlasu pripomenul, že každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí, pričom na Slovensko sa podľa odhadov vracia približne polovica z nich. Tak podľa Pellegriniho dochádza k odlivu mozgov, čiže vysokokvalifikovanej pracovnej sily. Ako uviedol, najžiadanejšími študentskými destináciami sú Česká republika, Maďarsko a Spojené kráľovstvo, ale čoraz viac aj Holandsko a Dánsko. Dodal, že asi 70 percent všetkých slovenských vysokoškolákov sa nachádza v Česku. Šéf Hlasu tiež upozornil, že odliv mozgov súvisí i so starnutím populácie. „V dôsledku aj starnutia, aj odlivu ľudí do zahraničia bude Slovenská republika vystavená vážnemu problému, pretože podľa Európskej komisie príde Slovensko do roku 2070 až o 30 percent všetkej pracovnej sily,“ vraví Pellegrini. S týmto hrozivým číslom podľa neho treba niečo robiť. Odliv vzdelaných ľudí podľa neho poškodzuje slovenský ekonomický rast a konkurencieschopnosť. Doplnil, že je to nielen odchod ľudí, ale aj kapitálu, a vzhľadom na náklady na základné a stredoškolské vzdelanie je to tiež finančná strata pre Slovensko.

(tasr)