Zavádzanie biopásov v rámci takzvaných ekoschém prináša do slovenských polí aj problémy. Vyplýva to z vyjadrení Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ako aj odborníkov z akademického prostredia.
"Do ekoschém sa zapojilo 8 780 subjektov s celkovou výmerou vyše 1,5 milióna hektárov (ha), je to 85,6 percenta poľnohospodárskej plochy a 52,5 percenta fariem. Problémy sa ukázali v súvislosti s termínom vysievania biopásov do 30. apríla, keď sa v tom čase vyskytovala ešte zamokrená pôda. Taktiež v dôsledku termínov kosenia a nadmerných zrážok sa vyskytol vyšší podiel inváznych nepôvodných druhov rastlín a húževnatých burín. Pracujeme na modifikácii strategického plánu a legislatívy, ktorá zmení možnosti obhospodarovania biopásov," priblížil odbor komunikácie MPRV.
Vplyv biopásov na poľnohospodársku plochu sa podľa agrorezortu bude monitorovať a vyhodnocovať v dlhodobejšom časovom horizonte. "Máme informácie, že v okolí biopásov je vyšší podiel opeľovačov a vtáctva," poznamenalo MPRV.
Biopásy sa v posledných týždňoch podľa slov hovorkyne SPPK Jany Holéciovej dostali do pozornosti aj preto, že sú zdrojom inváznych rastlín, burín a hrabošov. "Tento problém eviduje aj SPPK. V rámci našej pravidelnej komunikácie nám o probléme spojenom s prerastaním burín a inváznych rastlín v biopásoch hovoria naši členovia. Netýka sa len úzkej lokality na jednom či dvoch miestach Slovenska, ale je to problém ťahajúci sa naprieč celou krajinou," informovala.
Húževnaté buriny a invázne druhy rastlín sú podľa Holéciovej tak rýchlo rastúce a expanzívne, že pri tohtoročných nadpriemerných zrážkových a teplotných pomeroch a vplyvom nepoužívania prípravkov na ochranu rastlín sa tieto nežiaduce rastliny v biopásoch veľmi rýchlo rozmnožili. "Podľa nás a na základe komunikácie problému s MPRV SR odporúčame poľnohospodárom, keď majú zaburinené biopásy, aby nahlásili na Pôdohospodársku platobnú agentúru pôsobenie takzvanej vyššej moci a buriny nech odstránia z pozemku v zmysle zákona. My navrhujme pomulčovanie tejto hmoty," dodala Holéciová.
Z krajinoekologického hľadiska a z hľadiska ochrany pôdy pred eróziu je podľa Viery Petlušovej, docentky Fakulty prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre význam biopásov nezanedbateľný.
"Aktuálne však možno sledovať, že niektoré biopásy na svahoch sprašových pahorkatín boli založené po spádnici, čím sa stráca ich protierózna funkcia. No napriek tomu to možno hodnotiť pozitívne, pretože dochádza k zvýšeniu diverzity krajiny. Čoraz častejšie sa stretávame s názorom, že biopásy sú priestormi pre ´pestovanie´ burín," upozornila Petlušová.
Doplnila, že vedecké práce zo zahraničia, kde sú biopásy prirodzenou súčasťou poľnohospodárskej krajiny, aj predbežné výsledky zo Slovenska poukazujú na to, že biopásy, aj v podobe úhoru, sú jedným z najlepších opatrení na zvyšovanie biodiverzity. "V budúcnosti možno predpokladať ústup úhorových biopásov, pretože postupne sa budú zakladať biopásy s odporučeným zložením zmesi osiva," dodala Petlušová.
Holéciová vysvetlila, že ekoschémy sa môžu využívať na ornej pôde, na trvalých trávnych porastoch a v živočíšnej výrobe pri pasení vybraných druhov zvierat. "Pri zmienke o ekoschémach na ornej pôde si môžeme predstaviť to, že farmári nesmú pestovať jednu plodinu na obrovských výmerách. V chránených územiach môže poľnohospodár pestovať jednu plodinu maximálne na 20 ha a mimo chránených území maximálne na 50 ha.
Vďaka nastaveným ekoschémam poľnohospodári skvalitňujú pôdu, pretože minimálne na 25 percent ornej pôdy musia aplikovať hospodárske hnojivá, zapravujú slamu do pôdy a pestujú medziplodiny. Okrem toho majú možnosť časť pôdy nechať ležať ladom, zakladajú biopásy s odporúčaným zložením tráv, ďatelinovín a bylín. Nepoužívajú klasické hnojivá a prípravky na ochranu rastlín," uzavrela hovorkyňa SPPK.
(tasr)
