Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Päť štátov EÚ chce dosiahnuť predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia

Päť štátov Európskej únie vrátane Slovenska sa dohodlo, že budú spoločne presadzovať predĺženie zákazu dovozu ukrajinského obilia až do konca tohto roka. Informoval o tom v piatok poľský minister poľnohospodárstva Robert Telus po videorozhovore so svojimi rezortnými kolegami z Rumunska, Maďarska, Bulharska a Slovenska, informuje agentúra AFP.

Spoločne "podporujeme predĺženie zákazu dovozu (obilia) do našich krajín do konca tohto roka," potvrdil Telus.

Viaceré stredoeurópske, respektíve východoeurópske členské krajiny EÚ - Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko - so súhlasom Únie uzatvorili do polovice septembra svoj trh pre ukrajinskú pšenicu, kukuricu a slnečnicu v záujme ochrany vlastného poľnohospodárskeho sektora. S výnimkou Bulharska ide o štáty hraničiace s Ukrajinou.

Poľsko i Maďarsko už vopred avizovalo, že v prípade, ak Únia toto opatrenie nepredĺži aj po 15. septembri, Varšava i Budapešť budú po jeho vypršaní pokračovať v jeho uplatňovaní aj samostatne.

V Poľsku dovoz lacného ukrajinského obilia na jar viedol k poklesu cien a vyvolal protesty poľnohospodárov. Podľa poľských médií túto situáciu zapríčinila skutočnosť, že veľká časť ukrajinského obilia namiesto tranzitu do ďalších krajín zostávala v samotnom Poľsku.

(tasr)

Minúta  |  

Estónska premiérka čelí výzvam na odstúpenie pre aktivity jej manžela v Rusku

Estónska premiérka Kaja Kallasová čelí tlaku na odstúpenie z funkcie po tom, ako vyšlo najavo, že jej manžel je čiastočným vlastníkom spoločnosti, ktorá zostala pôsobiť v Rusku aj po vlaňajšom vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy agentúry Reuters.

Estónska opozícia a médiá v posledných dňoch vyzývali Kallasovú na odstúpenie a dva aktuálne prieskumy verejnej mienky taktiež ukázali, že nadpolovičná väčšina respondentov si myslí, že by mala podať demisiu.

Kallasová vyjadrila presvedčenie, že firma jej manžela Arva Hallika v súvislosti s aktivitami v Rusku nijako nepochybnila. Samotný Hallik v piatok oznámil, že svoj podiel v predmetnej estónskej spoločnosti predá a vzdá sa aj členstva v jej predstavenstve.

Estónska verejnoprávna vysielacia spoločnosť ERR tento týždeň informovala, že spoločnosť Stark Logistics, v ktorej Hallik nepriamo vlastní 25-percetný podiel, funguje ako dodávateľ pre závod na výrobu aerosólových sprejov v Rusku. Uvedenú továreň vlastní iná estónska firma.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu firma Stark Logistics zarobila na spolupráci s uvedeným závodom približne 1,5 milióna eur, uviedol estónsky denník Eesti Päevaleht.

Stark Logistics uviedla, že v súčasnosti spolupracuje na ukončovaní činnosti spomínanej továrne.
Estónsky prezident Alar Karis aj iní politici vyzvali Kallasovú, aby celú záležitosť vysvetlila. Priemerka uviedla, že nemá presné informácie o podnikaní svojho manžela, no vysvetlenie jeho firmy považuje za dostačujúce.

"Som si úplne istá, že spoločnosti môjho manžela sa nezapájajú do nijakých nemorálnych aktivít. Z Ruska nenakupujú ani palivo, aby nezanechali v Rusku ani jedno euro, ani jednu mincu," uviedla Kallasová.

Vo vyhlásení zverejnenom v stredu na sociálnej sieti Facebook Kallasová vyjadrila presvedčenie, že firma jej manžela konala v súlade s platnými zákonmi a neporušovala ani sankcie, ktoré na Moskvu uvalila EÚ po ruskom vpáde na Ukrajinu.

Estónska premiérka však zároveň vyslovila názor, že vo všeobecnosti by bolo potrebné zastaviť všetko obchodovanie s Ruskom, kým sa "neskončí ruská agresia voči Ukrajine," píše agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf tureckej diplomacie v Kyjeve rokoval so Zelenským o obilnej dohode

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan sa v piatok stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich rokovania sa týkali možného oživenia tzv. obilnej dohody s Ruskom, ktorá Ukrajine umožňovala bezpečný vývoz obilia cez Čierne more. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na vyhlásenie tureckého rezortu diplomacie.

Zelenskyj na margo rozhovorov s Fidanom uviedol, že "sa diskutovalo o mnohých dôležitých otázkach". Menoval najmä "hrozby, ktoré predstavuje ruská blokáda čiernomorského obilného koridoru".

Napätie na tejto dôležitej námornej trase sa vystupňovalo po tom, ako Rusko 17. júla odstúpilo od obilnej dohody. Ukrajina následne vytvorila dočasný koridor na evakuáciu lodí z jej prístavov. Medzičasom ním preplávala prvá kontajnerová loď a zakotvila v prístave v tureckom meste Istanbul. Vyplávala z prístavu v Odese, kde kotvila poldruha roka.

Čiernomorskú obilnú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN. Umožňovala vývoz obilia, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Zároveň mala uľahčiť export ruského obilia a hnojív bez ohľadu na sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Vagnerovci zostanú v Bielorusku aj po údajnej smrti Prigožina

Bieloruský líder Alexander Lukašenko v piatok vyjadril presvedčenie, že šéf Kremľa Vladimir Putin nenesie zodpovednosť za stredajšiu haváriu lietadla, v ktorom sa údajne nachádzal aj šéf žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Lukašenko zároveň vyhlásil, že vagnerovci sa stále zhromažďujú v Bielorusku, kde zostanú aj napriek správam o údajnej Prigožinovej smrti. Nevedel však povedať, kto bude teraz túto žoldniersku skupinu riadiť.

Podľa Lukašenkových odhadov sa na bieloruskom území nachádza približne 10.000 bojovníkov Vagnerovej skupiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP a Reuters.

Lukašenko vo vyjadreniach pre bieloruskú štátnu agentúru Belta odmietol podozrenia, že by za údajnou Prigožinovou smrťou, ktorá ešte nebola potvrdená, mohol stáť Putin.

"(Putin) je rafinovaný, veľmi pokojný a dokonca až pomalý človek, aj vtedy, keď rozhoduje aj o iných, menej komplikovaných veciach. Takže si neviem predstaviť, že to urobil Putin, že za to môže Putin. Je to príliš surová, neprofesionálne odvedená práca, keď už nič iné," povedal Lukašenko s odkazom na správy o Prigožinovej smrti, ktorý údajne zahynul pri stredajšom páde lietadla severozápadne od Moskvy.

Bieloruský líder zdôraznil, že šéfovi vagnerovcov neprisľúbil žiadne bezpečnostné záruky ani nebol zodpovedný za jeho bezpečnosť po tom, ako Prigožin so svojimi bojovníkmi podnikol v júni ozbrojenú vzburu proti ruskému vojenskému veleniu. Ukončenie tejto krízy v Rusku sprostredkoval - podľa oficiálnej verzie - práve Lukašenko.

Alexandr Lukašenko podľa svojich slov Prigožina varoval, že jeho život môže byť v ohrození: "Povedal som mu: Žeňa, uvedomuješ si, že spôsobíš smrť iných ľudí a sám zahynieš?" pričom Lukašenko podľa AFP použil zdrobneninu Prigožinovho krstného mena. Reuters píše, že z Lukašenkových slov nebolo bezprostredne jasné, kedy k tomuto rozhovoru došlo.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová po Letnej klimatickej akadémii: Vytvárame skupinu budúcich klimatických lídrov

Prezidentka v piatok odovzdala certifikáty absolventom Letnej klimatickej akadémie, ktorej cieľom je podporiť a rozvíjať znalosti a kompetencie v oblasti ochrany klímy a zelenej tranzície. Teší ju, že aj tento rok sa podarilo vytvoriť skupinu budúcich mladých klimatických lídrov. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Podľa prezidentskej kancelárie pomohla letná škola účastníkom nadobudnúť vedomosti, zručnosti a kontakty užitočné pre ich budúce pôsobenie pri riešení celospoločenských výziev vo verejnom či súkromnom sektore.

"Ich poslaním bude vnášať do verejnej diskusie čo najviac faktov a argumentov. Pretože dobre informovaná spoločnosť nebude tolerovať zavádzanie ani nečinnosť politikov. Navyše klimatická zmena nepozná politické preferencie, volebné obdobia ani geografické hranice. Nie je možné ju oklamať ani ju ignorovať," povedala Čaputová.

Verí, že absolventi Letnej klimatickej akadémie prispejú k tomu, aby sa diskusia o klimatickej zmene vo verejnom priestore posunula na vyššiu úroveň. Taktiež, aby sa prijímali opatrenia, ktoré zabrzdia súčasný nepriaznivý vývoj. "Je poslaním nás verejných činiteľov, aby sme o tejto téme hovorili pravdivo, zodpovedne a bez populistickej snahy vykresľovať klimatické ciele ako strašiaka pre bežného občana. Musíme trpezlivo vysvetľovať," poznamenala hlava štátu.

Poradca prezidentky pre životné prostredia Norbert Kurilla dodal, že vďaka lektorom sa absolventi mohli dozvedieť, ako ku klimatickej kríze a jej riešeniu pristupujú štátna sféra, súkromný sektor a občianska spoločnosť.

Celotýždňový program pozostával zo série odborných prednášok, exkurzií a workshopov vedených údajnými expertmi s profesionálnymi skúsenosťami v oblasti klimatickej zmeny. Na tomto ročníku Letnej klimatickej akadémie sa zúčastnilo 25 študentov vysokých škôl a prezidentská kancelária ho organizovala spolu s Nadáciou Friedricha Eberta (FES). FES sa sama definuje ako najstaršia politická nadácia Nemecka blízka politickej strane SPD.

(tasr, dv)

Minúta  |  

Demokrati: Kritika Budaja zo strany Zväzu odpadového priemyslu je neoprávnená

Mimoparlamentná strana Demokrati považuje negatívne výroky Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) na adresu bývalého ministra životného prostredia Jána Budaja za neoprávnené a zavádzajúce verejnosť pred tohtoročným voľbami. Pre TASR to uviedol Matúš Mandrák z tlačového oddelenia strany.

"Ján Budaj ako minister otvorene pomenúval problémy v oblasti ochrany životného prostredia. Vzbudil tak záujem verejnosti, vďaka ktorému presadil aj také reformy, na ktoré si jeho predchodcovia netrúfali. Týka sa to aj oblasti cirkulárnej ekonomiky (odpadov), v ktorej pôsobia podnikatelia - členovia ZOP," uviedol Mandrák.

Strana tvrdí, že Budaj nebránil budovaniu nových zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu. Spaľovanie odpadu považoval za súčasť vývoja cirkulárnej ekonomiky. Spomína tiež, že počas uplynulých troch rokov ponúklo ministerstvo životného prostredia samosprávam aj podnikateľom peniaze na budovanie triedičiek odpadov, recyklačné jednotky, úpravu odpadov aj na zber kuchynského odpadu.

"Zo spomínaných výziev ostávali nevyužité rádovo desiatky miliónov eur. To značí, že ponuka zo strany rezortu prekračovala absorpčnú schopnosť tohto prostredia," tvrdia Demokrati.

Pokračujú, že exminister riešil nízke poplatky za uloženie odpadov na skládku, ktoré zvýhodňovali skládkovanie. Riešil tiež spracovanie zahraničného rádioaktívneho odpadu či nelegálny dovoz odpadov zo zahraničia. Zaviedol zber biologicky rozložiteľného odpadu aj zálohovanie PET fliaš.

Slovensko podľa ZOP stagnuje v oblasti nakladania s odpadmi. Situáciu v odvetví spracovania odpadu podľa ZOP mimoriadne zhoršil exminister Budaj. Namiesto riešenia reálnych problémov spracovateľských kapacít tlačil sektor do marketingovo atraktívnych vecí, tvrdia.

"Pre nekompetentnosť a neodbornosť politických nominantov v kresle ministra životného prostredia nám v oblasti spracovania odpadov chýba elementárna technická infraštruktúra," uviedol zväz.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.