Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina: Je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovať obranu pri Bachmute

Ukrajinský veliteľ na bachmutskom fronte sa vyjadril, že je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovanie riadnej obrany v oblasti.

Zástupca veliteľa 3. údernej brigády Maksym Žorin na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že „jednou z najdôležitejších úloh v sektore Bachmutu je pokračovať v postupe s cieľom zabrániť nepriateľovi vytvoriť si vlastný obranný systém. A to taký, aký si nepriateľ už vybudoval napríklad v Záporožskej oblasti," kde Ukrajinci s ťažkosťami prelamujú ruské opevnenia a mínové polia. Informuje o tom web CNN.

„Bude veľký problém, ak nepriateľovi poskytneme čas a príležitosť zakopať sa a uložiť míny," dodal Maksym Žorin. V nedeľu ukrajinskí predstavitelia uviedli, že armáda pokračuje v ofenzíve v bachmutskom smere a naďalej napreduje „meter za metrom".

(sita)

  |  

Súd určil 4. marec ako termín procesu s Trumpom za pokus zvrátiť výsledky volieb

Americká sudkyňa v pondelok stanovila 4. marec 2024 ako termín súdneho procesu s Donaldom Trumpom vo federálnom prípade vo Washingtone, kde je bývalý prezident USA obvinený z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Rozhodnutím americká federálna sudkyňa Tanya Chutkanová zamietla žiadosť Trumpových obhajcov, aby sa súdny proces posunul až na apríl 2026, teda na termín približne rok a pol po prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2024. Sudkyňa však zároveň stanovila termín neskôr než v januári, čo navrhoval tím osobitného vyšetrovateľa Jacka Smitha.

Chutkanová obom stranám v pondelok na spoločnom stretnutí vysvetlila, že ani jeden návrh termínu nepokladá za prijateľný.

Republikána Trumpa tento mesiac obvinili v štyroch bodoch zo sprisahania s cieľom zvrátiť svoju prehru s demokratom Joeom Bidenom v prezidentských voľbách v roku 2020.

Federálny prípad týkajúci sa podvracania volieb je jeden zo štyroch trestných prípadov proti Trumpovi. Smithov tím ho v inom federálnom prípade obvinil z protizákonného držania tajných dokumentov v jeho sídle Mar-a-Lago v Palm Beach v americkom štáte Florida a z odmietania vrátiť ich. Súdny proces v tomto prípade je v súčasnosti stanovený na 20. mája budúceho roka.

Trump čelí aj obvineniam v štátoch New York a Georgia. Prokuratúra v newyorskej štvrti Manhattan ho obvinila z falšovania obchodných záznamov súvisiacich s úplatkom, ktorý mal za cieľ umlčať pornoherečku tvrdiacu, že mala mimomanželský pomer s Trumpom. Prokuratúra v okrese Fulton v štáte Georgia obvinila Trumpa a 18 ďalších ľudí zo sprisahania s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020 v tomto štáte.

Trump, pokladaný za favorita na nomináciu Republikánskej strany na úrad prezidenta vo voľbách v roku 2024, sa v tomto prípade minulý týždeň vo štvrtok vzdal úradom. Na súde okresu Fulton mu ako prvému exprezidentovi v dejinách USA urobili policajnú fotografiu. Trump tvrdí, že vyšetrovania proti nemu sú politicky motivované a sú pokusom poškodiť jeho šance opäť sa dostať do Bieleho domu.

(tasr)

  |  

Putin na začiatku invázie žiadal Scholza, aby uznal Krym ako súčasť Ruska

Ruský vodca Vladimir Putin si v prvých dňoch invázie na Ukrajinu nesťažoval na západné sankcie a rozprával o konšpiračných teóriách. Vyplýva to z prepisu rozhovoru medzi nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o ich rokovaniach s Putinom, ku ktorému sa dostal novinár Stephan Lamby. Informuje o tom portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na Európsku pravdu.

Rokovanie Scholza s Putinom sa uskutočnilo 4. marca 2022, na deviaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. Scholz pritom v následnom rozhovore s Macronom priznal, že situácia „sa nezlepšuje“, cituje z prepisu nemecký denník Bild.

„Je tu niečo, čo ma znepokojuje viac ako rozhovory: on (Putin) sa vôbec nesťažuje na sankcie. Neviem, či ich spomenul v rozhovore s vami, ale mne sa o nich vôbec nezmienil,“ povedal Scholz Macronovi, ktorý odpovedal, že ani jemu sa „o nich nezmienil“.

Nemecký kancelár tiež poznamenal, že Putin opäť vnucuje svoju víziu Ukrajiny. „Podelil sa o všetky svoje nápady na kompromis. Hovoril o demilitarizácii a denacifikácii (Ukrajiny, pozn. red.)“ a Scholza tiež podľa jeho slov požiadal, aby „uznal Krym ako súčasť Ruska“ a tiež, aby uznal nezávislosť takzvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

„Keď som sa ho opýtal, či sa niekedy uskutoční stretnutie o Ukrajine s vami, mnou, Zelenským a ním, Putin to úplne neodmietol. Menoval však dve podmienky. V prvom rade to nesmie byť dôvod na prímerie. A hovoril len o nás troch: vás, mne a o ňom. Nie o Zelenskom,“ prezradil Scholz.

Dodal tiež, že Putin hovoril aj o konšpiračných teóriách. „Potom vyhlásil, že ukrajinská delegácia išla do Poľska, pretože chcela hovoriť s prezidentom USA, aby dostala inštrukcie,“ priblížil kancelár.

Macron na to reagoval slovami: „To je veľmi podobné rozhovoru, ktorý som s ním [Putinom, pozn. red.] viedol včera.“

(sita)

  |  

Demokrati žiadajú prezidentku a premiéra, aby odtajnili list v prípade udelenia azylu expolicajtovi Kaľavskému

Strana Demokrati vyzvala prezidentku Zuzanu Čaputovú a premiéra Ľudovíta Ódora, aby urobili všetky právne kroky vo vzťahu k vedeniu Slovenskej informačnej služby (SIS) a odtajnili list, ktorý tajná služba poslala orgánom Bosny a Hercegoviny v prípade udelenia azylu expolicajtovi Jánovi Kaľavskému. Uviedol to poslanec parlamentu Juraj Šeliga (Demokrati), podľa ktorého list obsahoval zavádzajúce informácie, ktoré na konci mohli prispieť k tomu, že Kaľavskému udelili azyl.

„Slovenská verejnosť si zaslúži poznať pravdu, či SIS zaviedla úrady v Bosne a Hercegovine, a preto pánovi Kaľavskému bol udelený azyl a nebol vydaný na Slovensko, kde je odsúdený za trestnú činnosť. Napríklad vynášanie utajovaných informácií a ďalšie veci,“ uviedol Šeliga a dodal, že obsah listu videl na mimoriadnom zasadnutí výboru na kontrolu SIS, pričom v ňom Kaľavského vykreslili v inom svetle a podsunuli tam informácie, ktoré nezodpovedajú realite.

„Podľa mojich informácií údajne tento list podpísal námestník SIS Tomáš Rulíšek, ktorý je dnes poverený vedením tajnej služby. Ak sa potvrdí, že tento list odišiel s vedomím pána Rulíška, prečo ho prezidentka a premiér ponechali viesť tajnú službu,” doplnil Šeliga a pokračoval s tvrdením, že ak by bol list zverejnený, rozbil by príbeh Roberta Fica (Smer-SD) o štátnom prevrate a účelovom stíhaní opozície.

„Naopak, jasne by sme videli, že spravodlivosť má voľné ruky a vyšetrovatelia pracujú nezávisle. Preto vyzývame prezidentku Čaputovú a predsedu vlády Ódora, aby si tento list vypýtali a požiadali o jeho odtajnenie," dodal Šeliga.

Poslanec Jaroslav Naď (Demokrati) sa zamýšľa nad tým, na základe čoho SIS poslala daný list do Bosny a Hercegoviny. „Ak to bolo na dožiadanie partnerskej služby z Bosny, pýtam sa, či podobné dožiadanie dostalo aj ministerstvo zahraničných vecí diplomatickou cestou. Ak však SIS proaktívne ponúkla svoje stanovisko k tejto veci a zaviedla partnerskú stranu, je to veľmi závažné konanie s dopadom aj na status Kaľavského v Bosne a Hercegovine,“ vyhlásil Naď a doplnil, že to začína vyzerať, akoby dochádzalo k deformácii trestného konania, a to v prospech Fica a jeho ľudí.

Šeliga pripomenul, že v minulosti zrušil Kaľavskému obvinenie generálny prokurátor Maroš Žilinka, a to na základe paragrafu 363. „Rovnako bolo nezákonne cez paragraf 363 zastavené vyšetrovanie podozrení z manipulácií vyšetrovaní na policajnej inšpekcii, a to bez toho, aby boli vznesené obvinenia. Mali sa týkať aj skutkov, ktoré sa dnes vyšetrujú,“ uzavrel Šeliga.

  |  

Od vypuknutia Slovenského národného povstania uplynie 79 rokov

SLOVENSKO – Od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) uplynie v utorok 29. augusta 79 rokov. Povstanie bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa.

Na jar roku 1944 silnelo na Slovensku partizánske hnutie a situácia vyvrcholila v auguste príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso. Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.

V marci 1944 prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Ten sa stal veliteľom Vojenského ústredia – ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici. Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali 20. júla o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.

Foto: vhu.sk

Dňa 29. augusta 1944 dopoludnia začali nemecké vojská a policajné jednotky obsadzovať Slovenskú republiku. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor – začalo sa Slovenské národné povstanie. Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.

Z banskobystrického vysielača začal 30. augusta vysielať Slobodný slovenský vysielač. V posledný augustový deň nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania. Slovenská národná rada deklarovala 1. septembra obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku. Na druhý deň Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra sa však vysielalo z mobilného vysielača.

Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa začala 8. septembra. Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR prekročili Dukliansky priesmyk 6. októbra. Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest, Golian sa stal jeho zástupcom. V druhej polovici októbra sa začala veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu. Na konci októbra sa povstaleckí činitelia presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly.

Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Generál Viest vydal v posledné októbrové dni rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja. Partizáni potom bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

(sita)

  |  

Nadácia Zastavme korupciu kritizuje vyjadrenia o prípadnom zrušení Úradu pre verejné obstarávanie

Zrušenie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) by výrazne zvýšilo riziko nekalých a korupčných praktík pri štátnych nákupoch. Upozorňuje na to Nadácia Zastavme korupciu. Reaguje tak na víkendové vyjadrenia predsedov strán Smer-SD a SNS, ktorí by boli v prípade zostavenia vlády po septembrových parlamentných voľbách za zrušenie ÚVO.

Nadácia pripomína, že Úrad pre verejné obstarávanie dohliada na Slovensku dohliada na to, aby štátne orgány pri nákupoch dodržiavali všetky pravidlá. V prípade, ak sa tak nedeje, má kompetencie od pokút až po zrušenie daného obstarávania. Na svoje zistenia tiež upozorňuje políciu.

Takéto postupy úrad v minulosti opakovane využil aj pri podnetoch, ktorými sa naň obrátila samotná nadácia. Úrad jej dal za pravdu pri 50 zákazkách za vyše 1, 7 miliardy eur. Išlo napríklad o utajené zmluvy na finančnej správe, ktoré vyšetruje Národná kriminálna agentúra (NAKA) alebo nákup kamier za 100 miliónov eur, ktorý bol "šitý na mieru" konkrétnej firme.

"Neobstojí podľa nás ani argumentácia expremiéra Roberta Fica, že naše pravidlá pri štátnych nákupoch sú prísnejšie ako pravidlá Európskej únie, keďže na Slovensku je aj miera korupcie výrazne vyššia," podotýka Xénia Makarová z Nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej nie je skutočným dôvodom pomalých štátnych nákupov to, že ich úrad kontroluje, ale fakt, že politici nastavili pravidlá, ktoré ich nominanti nie sú schopní dodržiavať.

Nadácia kritizuje aj vyjadrenia niektorých politických lídrov, ktorí v predvolebnom období sľubujú zrušenie aj ďalších štátnych inštitúcií. Padli totiž i úvahy o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry či Špecializovaného trestného súdu. "Takúto demontáž inštitúcií považujeme za výrazné ohrozenie demokracie a právneho štátu," odkazuje Martin Suchý z nadácie.

Šéf Smeru Robert Fico sa v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 nechal okrem iného počuť, že strana je pripravená hovoriť o zrušení ÚVO a vybrať iný systém súťaží.

(tasr)