Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Holzmann: Európska centrálna banka ešte infláciu neporazila, možno bude musieť opäť zvýšiť sadzby

Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ infláciu neporazila a podľa všetkého bude potrebné v septembri opäť zvýšiť úrokové sadzby. Povedal to v pondelok člen Rady guvernérov ECB Robert Holzmann.

Podobne ako ďalší "jastrabi" v ECB, ktorí presadzujú ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, rakúsky guvernér centrálnej banky Holzmann v rozhovore pre agentúru Bloomberg v horskom stredisku Alpbach povedal, že ekonomike recesia nehrozí a napätý trh práce môže odbory lákať k presadzovaniu výrazného zvyšovania miezd.

"Čo sa týka inflácie, ešte nemáme jasno," uviedol Holzmann s tým, že bude sledovať všetky prichádzajúce informácie s cieľom posúdiť cenové riziká. "Ak nedôjde k nejakým veľkým prekvapeniam, nemali by sme si dávať pauzu, ale mali by sme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb," dodal.

Holzmann dlhodobo patrí k stúpencom sprísňovania menovej politiky, pričom spomedzi nich je jedným z najradikálnejších. Aj jeho kolegovia s podobným postojom, Nemec Joachim Nagel a Lotyš Martins Kazaks, v rozhovore pre Bloomberg TV na sympóziu centrálnych bankárov minulý týždeň v americkom Jackson Hole naznačili, že sa prikláňajú k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb.

Do druhého tábora presadzujúceho miernejšiu menovú politiku patrí portugalský člen Rady guvernérov ECB Mario Centeno. Ten je presvedčený, že je potrebná väčšia opatrnosť. Podľa Holzmanna však nie je čas na váhanie.

"Je lepšie, ak maximálnu sadzbu dosiahneme skôr, čo znamená, že aj so znižovaním sadzieb môžeme skôr začať," povedal Holzmann s tým, že trhy omnoho ťažšie spracovávajú model, pri ktorom sa pri úrokových sadzbách strieda pohyb a pauzovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Nová ruská učebnica dejepisu vyvolala rozruch v Maďarsku. Revolúciu z 1956 opisuje ako vzburu fašistických radikálov

Nová ruská štátna učebnica dejepisu označuje revolúciu Maďarov z roku 1956 za vzburu fašistických radikálov a odsun sovietskych vojsk z krajín východného bloku považuje za chybu, upozornil na to v nedeľu server g7.hu. V pondelok maďarskí exministri zahraničných vecí vyzvali na protest na všetkých možných diplomatických úrovniach.

Server sa odvolal na článok ruských opozičných novín Meduza, podľa ktorého sa ruskí žiaci 11. ročníka budú povinne učiť okrem iného aj o „povstaní radikálov s fašistickou minulosťou v Maďarsku v roku 1956, ktorí spáchali mnoho vrážd, pričom ich obeťami boli aj radoví maďarskí vojaci". Povstanie potlačil Sovietsky zväz na základe žiadosti vtedajšej maďarskej vlády, píše sa v učebnici.

Učebnica vznikla podľa smerníc poradcu prezidenta Vladimira Putina Vladimíra Medinského a má byť dôležitým medzníkom v posilňovaní ruskej vlasteneckej výchovy. Podľa g7.hu je však skôr otvorenou propagandou ako dejepisom. Takmer sto strán sa venuje rokom Putinovej vlády a 18 strán „špeciálnej vojenskej operácii", teda invázii na Ukrajine.

Server podotýka, že Putinovo Rusko sa úplne vracia k sovietskej interpretácii protikomunistickej revolúcie 1956. To isté prezentuje aj k okupácii Československa, kde sa píše o „nepokojoch, občianskej neposlušnosti" a sovietske tanky v uliciach miest sa v učebnici prezentujú ako nositelia mieru.

Podľa servera magyarhang.hu maďarská opozičná strana Demokratická koalícia (DK) sa preto obrátila na ruského veľvyslanca v Budapešti Jevgenija Arnoldoviča Stanislavova a strana Momentum žiadala šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, aby na tieto skutočnosti zareagoval.

Protest na každej možnej diplomatickej úrovni, ako jediný prijateľný krok zo strany maďarskej vlády proti nepravdivým výrokom ruskej učebnice dejepisu, požadujú dvaja bývalí ministri zahraničia. Minister Antallovej vlády Géza Jeszenszky vyjadril názor, že nielen Szijjártó, ale aj premiér Viktor Orbán by mali zareagovať na falšovanie histórie, ktoré uráža maďarský národ. Podobne sa vyjadril pre server aj exminister zahraničných vecí z vlády Gordona Bajnaiho Péter Balázs. Podľa neho by mala protestovať okrem Szijjártóa a Orbána aj prezidentka republiky Katalin Nováková.

(tasr)

Minúta  |  

Putina na samite G20 v Indii zastúpi Lavrov

Ruský prezident Vladimir Putin sa osobne nezúčastní na septembrovom samite krajín G20 v Indii, kde ho zastúpi minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Oznámil to v pondelok úrad indického premiéra Naréndru Módího.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Putinovu neúčasť oznámil už minulý týždeň. Putin podľa neho nemá v pláne cestovať na samit, pretože sa sústreďuje na takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Módí sa podľa svojho úradu s Putinom spojil telefonicky a vyjadril pochopenie pre jeho rozhodnutie.

Naí Dillí a Moskva majú medzi sebou väzby od obdobia studenej vojny a Rusko je najväčším dodávateľom zbraní do Indie. India sa vyhýba otvorene odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, usiluje sa však posilniť bezpečnostné väzby s USA.

Samit G20 sa koná v dňoch 9. až 10. septembra. Putin minulý týždeň osobne neprišiel ani na samit skupiny BRICS do Juhoafrickej republiky (JAR), na ktorom sa zúčastnil len prostredníctvom videospojenia.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci na ruského prezidenta medzinárodný zatykač pre vojnové zločiny páchané na Ukrajine, konkrétne za nezákonné deportácie ukrajinských detí. JAR ako signatárska krajina zakladajúcej zmluvy ICC by ho preto v prípade príchodu na svoje územie mala zatknúť.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovať obranu pri Bachmute

Ukrajinský veliteľ na bachmutskom fronte sa vyjadril, že je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovanie riadnej obrany v oblasti.

Zástupca veliteľa 3. údernej brigády Maksym Žorin na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že „jednou z najdôležitejších úloh v sektore Bachmutu je pokračovať v postupe s cieľom zabrániť nepriateľovi vytvoriť si vlastný obranný systém. A to taký, aký si nepriateľ už vybudoval napríklad v Záporožskej oblasti," kde Ukrajinci s ťažkosťami prelamujú ruské opevnenia a mínové polia. Informuje o tom web CNN.

„Bude veľký problém, ak nepriateľovi poskytneme čas a príležitosť zakopať sa a uložiť míny," dodal Maksym Žorin. V nedeľu ukrajinskí predstavitelia uviedli, že armáda pokračuje v ofenzíve v bachmutskom smere a naďalej napreduje „meter za metrom".

(sita)

Minúta  |  

Súd určil 4. marec ako termín procesu s Trumpom za pokus zvrátiť výsledky volieb

Americká sudkyňa v pondelok stanovila 4. marec 2024 ako termín súdneho procesu s Donaldom Trumpom vo federálnom prípade vo Washingtone, kde je bývalý prezident USA obvinený z pokusu o zvrátenie výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Rozhodnutím americká federálna sudkyňa Tanya Chutkanová zamietla žiadosť Trumpových obhajcov, aby sa súdny proces posunul až na apríl 2026, teda na termín približne rok a pol po prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2024. Sudkyňa však zároveň stanovila termín neskôr než v januári, čo navrhoval tím osobitného vyšetrovateľa Jacka Smitha.

Chutkanová obom stranám v pondelok na spoločnom stretnutí vysvetlila, že ani jeden návrh termínu nepokladá za prijateľný.

Republikána Trumpa tento mesiac obvinili v štyroch bodoch zo sprisahania s cieľom zvrátiť svoju prehru s demokratom Joeom Bidenom v prezidentských voľbách v roku 2020.

Federálny prípad týkajúci sa podvracania volieb je jeden zo štyroch trestných prípadov proti Trumpovi. Smithov tím ho v inom federálnom prípade obvinil z protizákonného držania tajných dokumentov v jeho sídle Mar-a-Lago v Palm Beach v americkom štáte Florida a z odmietania vrátiť ich. Súdny proces v tomto prípade je v súčasnosti stanovený na 20. mája budúceho roka.

Trump čelí aj obvineniam v štátoch New York a Georgia. Prokuratúra v newyorskej štvrti Manhattan ho obvinila z falšovania obchodných záznamov súvisiacich s úplatkom, ktorý mal za cieľ umlčať pornoherečku tvrdiacu, že mala mimomanželský pomer s Trumpom. Prokuratúra v okrese Fulton v štáte Georgia obvinila Trumpa a 18 ďalších ľudí zo sprisahania s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020 v tomto štáte.

Trump, pokladaný za favorita na nomináciu Republikánskej strany na úrad prezidenta vo voľbách v roku 2024, sa v tomto prípade minulý týždeň vo štvrtok vzdal úradom. Na súde okresu Fulton mu ako prvému exprezidentovi v dejinách USA urobili policajnú fotografiu. Trump tvrdí, že vyšetrovania proti nemu sú politicky motivované a sú pokusom poškodiť jeho šance opäť sa dostať do Bieleho domu.

(tasr)

Minúta  |  

Putin na začiatku invázie žiadal Scholza, aby uznal Krym ako súčasť Ruska

Ruský vodca Vladimir Putin si v prvých dňoch invázie na Ukrajinu nesťažoval na západné sankcie a rozprával o konšpiračných teóriách. Vyplýva to z prepisu rozhovoru medzi nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o ich rokovaniach s Putinom, ku ktorému sa dostal novinár Stephan Lamby. Informuje o tom portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na Európsku pravdu.

Rokovanie Scholza s Putinom sa uskutočnilo 4. marca 2022, na deviaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. Scholz pritom v následnom rozhovore s Macronom priznal, že situácia „sa nezlepšuje“, cituje z prepisu nemecký denník Bild.

„Je tu niečo, čo ma znepokojuje viac ako rozhovory: on (Putin) sa vôbec nesťažuje na sankcie. Neviem, či ich spomenul v rozhovore s vami, ale mne sa o nich vôbec nezmienil,“ povedal Scholz Macronovi, ktorý odpovedal, že ani jemu sa „o nich nezmienil“.

Nemecký kancelár tiež poznamenal, že Putin opäť vnucuje svoju víziu Ukrajiny. „Podelil sa o všetky svoje nápady na kompromis. Hovoril o demilitarizácii a denacifikácii (Ukrajiny, pozn. red.)“ a Scholza tiež podľa jeho slov požiadal, aby „uznal Krym ako súčasť Ruska“ a tiež, aby uznal nezávislosť takzvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

„Keď som sa ho opýtal, či sa niekedy uskutoční stretnutie o Ukrajine s vami, mnou, Zelenským a ním, Putin to úplne neodmietol. Menoval však dve podmienky. V prvom rade to nesmie byť dôvod na prímerie. A hovoril len o nás troch: vás, mne a o ňom. Nie o Zelenskom,“ prezradil Scholz.

Dodal tiež, že Putin hovoril aj o konšpiračných teóriách. „Potom vyhlásil, že ukrajinská delegácia išla do Poľska, pretože chcela hovoriť s prezidentom USA, aby dostala inštrukcie,“ priblížil kancelár.

Macron na to reagoval slovami: „To je veľmi podobné rozhovoru, ktorý som s ním [Putinom, pozn. red.] viedol včera.“

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.