Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pentagón sa chce tisíckami dronov vyrovnať početnej prevahe Číny

Americké ministerstvo obrany plánuje najbližšie dva roky nasadiť tisíce dronov, aby sa tak ľahšie vyrovnalo Číne v množstve vojakov a bojovej techniky, povedala v pondelok predstaviteľka ministerstva obrany USA Kathleen Hicksová.

Hlavnou výhodou Pekingu je "masa: viac lodí, viac rakiet, viac ľudí", uviedla námestníčka ministra obrany Hicksová na konferencii o vojenskej technike vo Washingtone.

"Vyrovnáme sa mase čínskej armády našou vlastnou masou, ale našu bude ťažšie zasiahnuť, ťažšie poraziť," povedala.

Cieľom je "nasadiť dosiahnuteľné samostatné systémy v rozsahu mnohých tisícov, v mnohých oblastiach, a to nasledujúcich 18 až 24 mesiacov", spresnila námestníčka.

Spojené štáty vyhlasujú, že Čína je pre nich veľkou výzvou a že sa snažia odvrátiť konflikt s Pekingom, predovšetkým v súvislosti s ostrovom Taiwan, ktorý má demokratickú vlastnú vládu. Čína tvrdí, že Taiwan jej patrí, a dlhodobo sa netají zámerom, že raz jeho územie zaberie, prípadne aj za použitia sily.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó pre tureckú TV: Parlament rozhodne o vstupe Švédska do NATO na jeseň

Maďarská vláda už dávno splnila svoju úlohu v otázke žiadosti Švédska o členstvo v NATO, pretože minulý rok predložila švédsky ratifikačný dokument parlamentu. Ten bude mať možnosť na jesennom plenárnom zasadnutí rozhodnúť, kedy bude hlasovať o ratifikácii, uviedol maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó v rozhovore pre tureckú televíziu TRT World.

Šéf maďarskej diplomacie podľa agentúry MTI podotkol, že doteraz nebolo možné vyriešiť sporné otázky so Štokholmom. „S poľutovaním konštatujem, že Maďarsko sa stalo cieľom a obeťou tohto medzinárodného politického diskurzu, ktorý charakterizuje kritika a rozsudky, ktorými sa zasahuje do maďarského vnútropolitického života," dodal Szijjártó.

Vláda sa podľa jeho slov nechce stať prekážkou členstva Švédska v NATO a žiadosť Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie priebežne konzultovala s tureckými lídrami. Hovorilo sa o tom aj počas návštevy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Budapešti 20. augusta, pričom Szijjártó sa o tejto téme často rozpráva aj s tureckým rezortným partnerom Hakanom Fidanom.

„Maďarsko ako spojenec v NATO berie ohľad na záujmy a postavenie Turecka, keďže vojensko-obranná aliancia musí byť založená na dôvere," zdôraznil maďarský minister.

Vstup Fínska do NATO maďarský parlament ratifikoval 27. marca. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v apríli vyhlásil, že Švédsko neustále podkopáva vzájomné vzťahy a prejavuje nedostatok pozornosti a rešpektu. Orbán 23. mája v katarskej Dauhe vyhlásil, že politické vzťahy medzi Maďarskom a Švédskom sa musia zlepšiť, až potom bude Maďarsko ochotné schváliť žiadosť tejto severskej krajiny o členstvo v NATO.

Maďarsko a Turecko sú jedinými krajinami NATO, ktorých parlamenty vstup Švédska ešte neratifikovali. Turecký prezident Erdogan však v júli svoje „veto" stiahol a ohlásil, že Ankara vstup Švédska do Aliancie podporuje a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. Neskôr však uviedol, že Turecko neratifikuje vstup Švédska skôr než v októbri.

(tasr)

Minúta  |  

Holzmann: Európska centrálna banka ešte infláciu neporazila, možno bude musieť opäť zvýšiť sadzby

Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ infláciu neporazila a podľa všetkého bude potrebné v septembri opäť zvýšiť úrokové sadzby. Povedal to v pondelok člen Rady guvernérov ECB Robert Holzmann.

Podobne ako ďalší "jastrabi" v ECB, ktorí presadzujú ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, rakúsky guvernér centrálnej banky Holzmann v rozhovore pre agentúru Bloomberg v horskom stredisku Alpbach povedal, že ekonomike recesia nehrozí a napätý trh práce môže odbory lákať k presadzovaniu výrazného zvyšovania miezd.

"Čo sa týka inflácie, ešte nemáme jasno," uviedol Holzmann s tým, že bude sledovať všetky prichádzajúce informácie s cieľom posúdiť cenové riziká. "Ak nedôjde k nejakým veľkým prekvapeniam, nemali by sme si dávať pauzu, ale mali by sme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb," dodal.

Holzmann dlhodobo patrí k stúpencom sprísňovania menovej politiky, pričom spomedzi nich je jedným z najradikálnejších. Aj jeho kolegovia s podobným postojom, Nemec Joachim Nagel a Lotyš Martins Kazaks, v rozhovore pre Bloomberg TV na sympóziu centrálnych bankárov minulý týždeň v americkom Jackson Hole naznačili, že sa prikláňajú k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb.

Do druhého tábora presadzujúceho miernejšiu menovú politiku patrí portugalský člen Rady guvernérov ECB Mario Centeno. Ten je presvedčený, že je potrebná väčšia opatrnosť. Podľa Holzmanna však nie je čas na váhanie.

"Je lepšie, ak maximálnu sadzbu dosiahneme skôr, čo znamená, že aj so znižovaním sadzieb môžeme skôr začať," povedal Holzmann s tým, že trhy omnoho ťažšie spracovávajú model, pri ktorom sa pri úrokových sadzbách strieda pohyb a pauzovanie.

(tasr)

Minúta  |  

Nová ruská učebnica dejepisu vyvolala rozruch v Maďarsku. Revolúciu z 1956 opisuje ako vzburu fašistických radikálov

Nová ruská štátna učebnica dejepisu označuje revolúciu Maďarov z roku 1956 za vzburu fašistických radikálov a odsun sovietskych vojsk z krajín východného bloku považuje za chybu, upozornil na to v nedeľu server g7.hu. V pondelok maďarskí exministri zahraničných vecí vyzvali na protest na všetkých možných diplomatických úrovniach.

Server sa odvolal na článok ruských opozičných novín Meduza, podľa ktorého sa ruskí žiaci 11. ročníka budú povinne učiť okrem iného aj o „povstaní radikálov s fašistickou minulosťou v Maďarsku v roku 1956, ktorí spáchali mnoho vrážd, pričom ich obeťami boli aj radoví maďarskí vojaci". Povstanie potlačil Sovietsky zväz na základe žiadosti vtedajšej maďarskej vlády, píše sa v učebnici.

Učebnica vznikla podľa smerníc poradcu prezidenta Vladimira Putina Vladimíra Medinského a má byť dôležitým medzníkom v posilňovaní ruskej vlasteneckej výchovy. Podľa g7.hu je však skôr otvorenou propagandou ako dejepisom. Takmer sto strán sa venuje rokom Putinovej vlády a 18 strán „špeciálnej vojenskej operácii", teda invázii na Ukrajine.

Server podotýka, že Putinovo Rusko sa úplne vracia k sovietskej interpretácii protikomunistickej revolúcie 1956. To isté prezentuje aj k okupácii Československa, kde sa píše o „nepokojoch, občianskej neposlušnosti" a sovietske tanky v uliciach miest sa v učebnici prezentujú ako nositelia mieru.

Podľa servera magyarhang.hu maďarská opozičná strana Demokratická koalícia (DK) sa preto obrátila na ruského veľvyslanca v Budapešti Jevgenija Arnoldoviča Stanislavova a strana Momentum žiadala šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, aby na tieto skutočnosti zareagoval.

Protest na každej možnej diplomatickej úrovni, ako jediný prijateľný krok zo strany maďarskej vlády proti nepravdivým výrokom ruskej učebnice dejepisu, požadujú dvaja bývalí ministri zahraničia. Minister Antallovej vlády Géza Jeszenszky vyjadril názor, že nielen Szijjártó, ale aj premiér Viktor Orbán by mali zareagovať na falšovanie histórie, ktoré uráža maďarský národ. Podobne sa vyjadril pre server aj exminister zahraničných vecí z vlády Gordona Bajnaiho Péter Balázs. Podľa neho by mala protestovať okrem Szijjártóa a Orbána aj prezidentka republiky Katalin Nováková.

(tasr)

Minúta  |  

Putina na samite G20 v Indii zastúpi Lavrov

Ruský prezident Vladimir Putin sa osobne nezúčastní na septembrovom samite krajín G20 v Indii, kde ho zastúpi minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Oznámil to v pondelok úrad indického premiéra Naréndru Módího.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Putinovu neúčasť oznámil už minulý týždeň. Putin podľa neho nemá v pláne cestovať na samit, pretože sa sústreďuje na takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Módí sa podľa svojho úradu s Putinom spojil telefonicky a vyjadril pochopenie pre jeho rozhodnutie.

Naí Dillí a Moskva majú medzi sebou väzby od obdobia studenej vojny a Rusko je najväčším dodávateľom zbraní do Indie. India sa vyhýba otvorene odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, usiluje sa však posilniť bezpečnostné väzby s USA.

Samit G20 sa koná v dňoch 9. až 10. septembra. Putin minulý týždeň osobne neprišiel ani na samit skupiny BRICS do Juhoafrickej republiky (JAR), na ktorom sa zúčastnil len prostredníctvom videospojenia.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci na ruského prezidenta medzinárodný zatykač pre vojnové zločiny páchané na Ukrajine, konkrétne za nezákonné deportácie ukrajinských detí. JAR ako signatárska krajina zakladajúcej zmluvy ICC by ho preto v prípade príchodu na svoje územie mala zatknúť.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovať obranu pri Bachmute

Ukrajinský veliteľ na bachmutskom fronte sa vyjadril, že je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovanie riadnej obrany v oblasti.

Zástupca veliteľa 3. údernej brigády Maksym Žorin na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že „jednou z najdôležitejších úloh v sektore Bachmutu je pokračovať v postupe s cieľom zabrániť nepriateľovi vytvoriť si vlastný obranný systém. A to taký, aký si nepriateľ už vybudoval napríklad v Záporožskej oblasti," kde Ukrajinci s ťažkosťami prelamujú ruské opevnenia a mínové polia. Informuje o tom web CNN.

„Bude veľký problém, ak nepriateľovi poskytneme čas a príležitosť zakopať sa a uložiť míny," dodal Maksym Žorin. V nedeľu ukrajinskí predstavitelia uviedli, že armáda pokračuje v ofenzíve v bachmutskom smere a naďalej napreduje „meter za metrom".

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.