Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ódor: Niektorí narábajú s mocou iba vo svoj prospech

Je morálnou povinnosťou každého jedného z nás chrániť základné práva a slobody, princípy demokracie v záujme zdravej občianskej spoločnosti, kde sa žije pokojne a bez nenávisti. Vyhlásil to premiér Ľudovít Ódor počas príhovoru na galavečere v Banskej Bystrici pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania (SNP).

Označil za šokujúce, že sa aj v súčasnosti nájdu hlasy spochybňujúce dôležitosť a význam SNP, ako aj boja za slobodu.

"Demokracia, právo na sebaurčenie, základné práva a slobody, bohužiaľ, nie sú zadarmo. Nebolo to tak ani v minulosti a nie je to samozrejmosťou ani dnes, takmer 80 rokov od skončenia druhej svetovej vojny, najväčšej tragédie novodobých dejín. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí ešte aj dnes narábajú s mocou výhradne vo vlastný prospech namiesto toho, aby túto moc plne využili na to, aby zlepšili život ľudí," povedal premiér.

Zdôraznil, že udalosti roku 1944 nám zanechali jasný odkaz o dôležitosti občianskej angažovanosti v zlomovej situácii. Označil ich tiež za odkaz o sile občianskeho odboja, význame boja za slobodu a demokraciu a za signál o vzopretí sa neprávu a útlaku. Pripomenul, že obrovská časť obyvateľstva vtedy povedala jasné nie moci a odhodlane sa postavila na stranu slobody, pravdy a morálky.

(tasr)

Minúta  |  

Obchádzaním sankcií má Rusko v dronoch Lancet české motory a americkú elektroniku

Napriek západným sankciám má Rusko mnohé silné zbrane schopné spôsobovať ťažké časy ukrajinskej armáde, píše portál Ukrajinská pravda a konštatuje, že jednou z nich je útočný dron Lancet. Je neviditeľný pre radary, jeho elektrický motor nie je hlučný a jeho výbušná hlavica je zvyčajne dostatočne silná na poškodenie aj veľkých vozidiel.

Svet začal hovoriť o dronoch Lancet po príspevku v ruskej televízii pred mesiacom. Rusi podľa neho v porovnaní s rokom 2022 zvýšili produkciu dronov Lancet 50-krát. Ruskí propagandisti síce majú tendenciu preháňať, ale videozáznam ukazujúci miestnosť naplnenú desiatkami dronov Lancet vyvoláva otázku o technologických sankciách proti Ruskej federácii, píše Ukrajinská pravda.

Komponenty dronov Lancet, ktoré vyrába ruská firma Zala Aero, sú často produkované v Európskej únii. Nedávno vyšlo najavo, že motory montované do týchto dronov, AXI 5330/18, sú z produkcie českej firmy Model Motors. Firma uviedla, že tieto motory nevyrába už rok a „do Ruska sa mohli dostať len cez tretie krajiny".

Drony Lancet však obsahujú aj elektroniku z Číny, Taiwanu, USA, Švajčiarska a Južnej Kórey. Ukrajinská tajná služba načrtla typický obraz toho, ako sa do Ruska dostávajú napríklad čipy americkej firmy Texas Instruments. Najväčším dodávateľom týchto komponentov v Rusku je ruská firma VMK, pričom elektroniku nakupuje od sprostredkovateľských spoločností TIL a ATIL z Honkongu a Číny.

Zabrániť Rusku vyrábať drony Lancet je tak podľa Ukrajinskej pravdy možné, ak Moskva nebude mať finančné prostriedky. „V modernom svete si môžete kúpiť čokoľvek, otázkou je len cena. Preto fakt, že Rusko vyrába rakety a drony napriek sankciám, je priamym výsledkom pokračujúceho obchodu s agresorom, vrátane nákupov jeho plynu, diamantov, kovov a mnohých iných tovarov," dodáva web.

(tasr)

Minúta  |  

Štúdia: Klimatická zmena ohrozuje lyžiarske strediská v Európe

Klimatická zmena ohrozuje budúcnosť lyžiarskych stredísk v Európe. Podľa novej štúdie nedostatok prírodného snehu nebudú schopné dostatočne kompenzovať ani zariadenia na výrobu umelého snehu.

Ak globálne otepľovanie spôsobí nárast priemernej teploty o dva stupne Celzia, približne polovica európskych lyžiarskych stredísk bude čeliť vysokému riziku nedostatku snehu. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej vo vedeckom časopise Nature Climate Change.

V prípade zvýšenia teploty o tri stupne Celzia v tomto storočí bude hrozbe nedostatku snehu na zimné športy čeliť 91 percent lyžiarskych centier v Európe. Ak sa oteplí o štyri stupne, nedostatok snehu bude hroziť takmer všetkým týmto strediskám.

Európa je významným centrom lyžovania, keďže na kontinente sa nachádza asi polovica všetkých lyžiarskych stredísk na svete. Autori štúdie skúmali 2234 stredísk v 28 európskych krajinách.

Ak by sa podarilo obmedziť nárast teplôt na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím, čo je cieľ parížskej klimatickej dohody, potom by vysoké riziko nedostatku snehu hrozilo 32 percentám lyžiarskych stredísk. Výroba umelého snehu by tento podiel mohla obmedziť na 14 až 26 percent, tvrdí štúdia. Experti však poukazujú na to, že by to zvýšilo spotrebu vody a elektriny a tým aj emisie skleníkových plynov v týchto strediskách.

Autori štúdie odporúčajú zainteresovaným prehodnotiť, či by niektoré regióny mali zostať závislé od zimného športového turizmu, najmä v súvislosti s vysokými nárokmi na energie a vodu.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón sa chce tisíckami dronov vyrovnať početnej prevahe Číny

Americké ministerstvo obrany plánuje najbližšie dva roky nasadiť tisíce dronov, aby sa tak ľahšie vyrovnalo Číne v množstve vojakov a bojovej techniky, povedala v pondelok predstaviteľka ministerstva obrany USA Kathleen Hicksová.

Hlavnou výhodou Pekingu je "masa: viac lodí, viac rakiet, viac ľudí", uviedla námestníčka ministra obrany Hicksová na konferencii o vojenskej technike vo Washingtone.

"Vyrovnáme sa mase čínskej armády našou vlastnou masou, ale našu bude ťažšie zasiahnuť, ťažšie poraziť," povedala.

Cieľom je "nasadiť dosiahnuteľné samostatné systémy v rozsahu mnohých tisícov, v mnohých oblastiach, a to nasledujúcich 18 až 24 mesiacov", spresnila námestníčka.

Spojené štáty vyhlasujú, že Čína je pre nich veľkou výzvou a že sa snažia odvrátiť konflikt s Pekingom, predovšetkým v súvislosti s ostrovom Taiwan, ktorý má demokratickú vlastnú vládu. Čína tvrdí, že Taiwan jej patrí, a dlhodobo sa netají zámerom, že raz jeho územie zaberie, prípadne aj za použitia sily.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó pre tureckú TV: Parlament rozhodne o vstupe Švédska do NATO na jeseň

Maďarská vláda už dávno splnila svoju úlohu v otázke žiadosti Švédska o členstvo v NATO, pretože minulý rok predložila švédsky ratifikačný dokument parlamentu. Ten bude mať možnosť na jesennom plenárnom zasadnutí rozhodnúť, kedy bude hlasovať o ratifikácii, uviedol maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó v rozhovore pre tureckú televíziu TRT World.

Šéf maďarskej diplomacie podľa agentúry MTI podotkol, že doteraz nebolo možné vyriešiť sporné otázky so Štokholmom. „S poľutovaním konštatujem, že Maďarsko sa stalo cieľom a obeťou tohto medzinárodného politického diskurzu, ktorý charakterizuje kritika a rozsudky, ktorými sa zasahuje do maďarského vnútropolitického života," dodal Szijjártó.

Vláda sa podľa jeho slov nechce stať prekážkou členstva Švédska v NATO a žiadosť Švédska a Fínska o vstup do Severoatlantickej aliancie priebežne konzultovala s tureckými lídrami. Hovorilo sa o tom aj počas návštevy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Budapešti 20. augusta, pričom Szijjártó sa o tejto téme často rozpráva aj s tureckým rezortným partnerom Hakanom Fidanom.

„Maďarsko ako spojenec v NATO berie ohľad na záujmy a postavenie Turecka, keďže vojensko-obranná aliancia musí byť založená na dôvere," zdôraznil maďarský minister.

Vstup Fínska do NATO maďarský parlament ratifikoval 27. marca. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v apríli vyhlásil, že Švédsko neustále podkopáva vzájomné vzťahy a prejavuje nedostatok pozornosti a rešpektu. Orbán 23. mája v katarskej Dauhe vyhlásil, že politické vzťahy medzi Maďarskom a Švédskom sa musia zlepšiť, až potom bude Maďarsko ochotné schváliť žiadosť tejto severskej krajiny o členstvo v NATO.

Maďarsko a Turecko sú jedinými krajinami NATO, ktorých parlamenty vstup Švédska ešte neratifikovali. Turecký prezident Erdogan však v júli svoje „veto" stiahol a ohlásil, že Ankara vstup Švédska do Aliancie podporuje a čoskoro túto záležitosť predloží na schválenie tureckému parlamentu. Neskôr však uviedol, že Turecko neratifikuje vstup Švédska skôr než v októbri.

(tasr)

Minúta  |  

Holzmann: Európska centrálna banka ešte infláciu neporazila, možno bude musieť opäť zvýšiť sadzby

Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ infláciu neporazila a podľa všetkého bude potrebné v septembri opäť zvýšiť úrokové sadzby. Povedal to v pondelok člen Rady guvernérov ECB Robert Holzmann.

Podobne ako ďalší "jastrabi" v ECB, ktorí presadzujú ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, rakúsky guvernér centrálnej banky Holzmann v rozhovore pre agentúru Bloomberg v horskom stredisku Alpbach povedal, že ekonomike recesia nehrozí a napätý trh práce môže odbory lákať k presadzovaniu výrazného zvyšovania miezd.

"Čo sa týka inflácie, ešte nemáme jasno," uviedol Holzmann s tým, že bude sledovať všetky prichádzajúce informácie s cieľom posúdiť cenové riziká. "Ak nedôjde k nejakým veľkým prekvapeniam, nemali by sme si dávať pauzu, ale mali by sme pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb," dodal.

Holzmann dlhodobo patrí k stúpencom sprísňovania menovej politiky, pričom spomedzi nich je jedným z najradikálnejších. Aj jeho kolegovia s podobným postojom, Nemec Joachim Nagel a Lotyš Martins Kazaks, v rozhovore pre Bloomberg TV na sympóziu centrálnych bankárov minulý týždeň v americkom Jackson Hole naznačili, že sa prikláňajú k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb.

Do druhého tábora presadzujúceho miernejšiu menovú politiku patrí portugalský člen Rady guvernérov ECB Mario Centeno. Ten je presvedčený, že je potrebná väčšia opatrnosť. Podľa Holzmanna však nie je čas na váhanie.

"Je lepšie, ak maximálnu sadzbu dosiahneme skôr, čo znamená, že aj so znižovaním sadzieb môžeme skôr začať," povedal Holzmann s tým, že trhy omnoho ťažšie spracovávajú model, pri ktorom sa pri úrokových sadzbách strieda pohyb a pauzovanie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.