Preskočiť na obsah
  |  

Prezidentka a premiér odignorovali Deň Ústavy SR a jeho oslavy, tvrdia národniari

Deň Ústavy SR a jeho oslavy si zasluhujú pozornosť všetkých ústavných činiteľov, ktorí si ctia ústavnosť. Prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Ľudovít Ódor tento sviatok odignorovali. Uviedla to Slovenská národná strana (SNS) s tým, že prezidentka a premiér v piatok 1. septembra neprišli na slávnostné zasadnutie parlamentu a odovzdávanie štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana. Národniari sa domnieva, že dôvodom bola prítomnosť Mariána Kuffu, ktorý si prebral štátnu cenu za zásluhy najmä v humanitárnej oblasti.

„Pokiaľ je pravdou, že prezidentka a premiér piatkové štátne slávnosti odignorovali práve pre Mariána Kuffu, je to len vizitkou ich jednostranného hodnotového nastavenia. Prezidentka si cenu pre seba za podporu európskej integrácie išla prevziať osobne až do Nemecka, ale keď na Slovensku preberá štátnu cenu významný predstaviteľ našej konzervatívnej spoločnosti počas slovenského štátneho sviatku, tak to jej už smrdí,“ uviedla SNS a doplnila, že slovenské vlády zostavené od roku 2020 už viackrát dokázali, že si Ústavu SR vykladajú tak, ako sa im to hodí.

„Príkladom je uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických, odmietnutie vykonania referenda o predčasných parlamentných voľbách v roku 2021 či darovanie strategických zbraní našej armády na Ukrajinu," uzavrela SNS.

(sita)

  |  

Pápež počas návštevy Mongolska vyzdvihol náboženskú slobodu i časy Džingischána

Pápež František v sobotu ocenil mongolskú tradíciu náboženskej slobody, ktorá podľa neho siaha ešte do čias zakladateľa mongolského štátu - Džingischána. Pontifik pricestoval na historicky prvú návštevu Mongolska, pričom hovoril o mieri a ukončení „zákernej hrozbe korupcie“.

František sa stretol s prezidentom Uchnaagijnom Chürelsüchom v tradičnej mongolskej jurte. Do knihy návštev napísal správu, že „ako pútnik pokoja navštívil Mongolsko - krajinu mladú a starodávnu, modernú a bohatú na tradície“.

V Mongolsku žije malá katolícka komunita s približne 1 450 ľuďmi. Pápežova návšteva má predstavovať diplomaticky prielom v regióne, kde má Svätá stolica už dlho problémové vzťahy - s Ruskom na severe a Čínou na juhu.

Zatiaľ čo kresťanstvo je v regióne prítomné už stovky rokov, katolícka cirkev v Mongolsku bola povolená až v roku 1992, keď krajina upustila od komunizmu, napojenia na Sovietsky zväz a do ústavy zakotvila právo na náboženskú slobodu.

František vo svojich poznámkach ocenil mongolskú tradíciu náboženskej slobody a poznamenal, že takáto tolerancia existovala už v období obrovskej expanzie Mongolskej ríše do veľkej časti sveta. V čase najväčšieho rozkvetu sa ríša rozprestierala smerom na západ až do Uhorska a stala sa najväčšou súvislou suchozemskou ríšou vo svetových dejinách. V súčasnosti je vnútrozemský národ zovretý medzi Ruskom a Čínou prevažne budhistický, s tradičnými väzbami na popredných tibetských lámov vrátane dalajlámu.

S odkazom na obdobie relatívnej politickej stability v Mongolskej ríši v 13. storočí, ktoré umožnilo rozkvet obchodu a cestovania, František vyzval, aby sa aj do súčasnosti zakorenilo také isté obdobie bratstva a mieru.

„Nech dnes, na tejto zemi zničenej nespočetnými konfliktmi, došlo k obnove, rešpektujúcej medzinárodné zákony, stavu toho, čo bolo kedysi 'pax mongolica', čiže absencia konfliktov,“ povedal.

(sita)

  |  

Pri hodnotení letnej sezóny Chorváti priznávajú, že to s cenami prepískli

Predražené občerstvenie aj nápoje, vysoké ceny vstupného či atrakcií a niekedy poriadne „mastné“ cenovky v reštauráciách. V Chorvátsku sa sebakriticky pustili do hodnotenia tohtoročných letných mesiacov. Ako uviedol web danas.hr, s kopčekom zmrzliny za štyri eurá, kávou za päť eur, palacinkou za 4,50 či pizzou za 15 eur to vraj prepískli a priznali, že mnoho vecí v oblasti turizmu mohli urobiť lepšie.

Nad zdražovaním, ktoré sa malo schovať za prechod Chorvátska k jednotnej európskej mene, dvíhali obočie nielen zahraniční turisti v krajine, do ktorej každoročne v lete vyrážajú tisícky Slovákov, ale i domáci. „Sme príliš drahou destináciou,“ priznávajú sebakriticky Chorváti.

Francúzi Anne a Noa na konci cesty cez Pulu, Trogir a Šibenik novinárom z webu danas.hr povedali, že sa im chorvátske pobrežie veľmi páčilo, ale šokovali ich ceny na plážach aj drahé vstupy do národných parkov. „Problém tiež je, že všetky reštaurácie sú rovnaké. Ponúkajú len pizzu, ňoky a cestoviny. Nič viac. Chceli by sme väčší výber,“ sťažuje sa Noa.

Nie všetkým však prekážali ceny v Chorvátsku. „Páči sa mi ponuka v Záhrebe, jedlo tu milujeme! Myslím, že ceny sú v poriadku. Nie je to lacné, ale ani príliš drahé,“ vraví Thomas z Nemecka.

Web Croatia Week priznáva, že vysoké ceny v krajine časť turistov odradili a obsadenosť ubytovacích zariadení bola tento rok o desať percent nižšia ako v predchádzajúcom roku.

„Hostia sa sťažujú na predražené, často hanebne nekvalitne zariadené apartmány, ktoré stoja aj viac ako sto eur na deň. Podľa tradičných ukazovateľov, príchodov a prenocovaní, však máme za sebou ďalšiu dobrú sezónu,“ uvádza web danas.hr.

(sita)

  |  

Počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva si pripomenú 100 rokov Košického maratónu

KOŠICE – V celej Európe si každoročne pripomíname dôležitosť kultúry, ktorá nás vzdeláva, rozveseľuje, mnohým prináša prácu a hlavne nás všetkých spája. Celý september preto bude patriť podujatiam v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva aj v Košickom kraji – informuje mesto na sociálnej sieti.

Mesto Košice na svojom FB profile predstavilo i aktivity, ktoré v metropole východu počas podujatia prebehnú. Východoslovenské múzeum v Košiciach uvedie dlho očakávanú výstavu k 100. výročiu Medzinárodného maratónu mieru. Významné momenty športového podujatia svetového formátu si budú môcť návštevníci pozrieť od siedmeho septembra na fotografiách či historických štartových číslach.

Ako vyzeral historický ples v 19. storočí? Jeden, na ktorom sa stretol gróf Gyula Andrássy so svojou budúcou manželkou môžu záujemcovia zažiť na vlastnej koži, a to septembra v Kaštieli Andrássyovcov v Trebišove. Na umenie modrotlače sa zamerajú v Spišskom kultúrnom centre a knižnici a v Gemerskom osvetovom stredisku vzdajú hold paličkovej čipke.

Foto: dekd.sk

  |  

Polícia vypátrala sedem osôb, našla i ženu spiacu s dieťaťom v odpadkoch

Celkovo sedem hľadaných osôb sa podarilo polícii vypátrať počas štvrtkovej (31. 8.) akcie na území Bratislavského kraja. Išlo o osoby, ktoré sa nachádzali v pátraní ako hľadané osoby, nezvestné osoby, osoby, na ktoré bol vydaný príkaz na zatknutie, nenastúpili do výkonu trestu odňatia slobody alebo polícia pátrala po ich pobyte. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.

Cieľom celokrajskej akcie bolo pátranie po osobách a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti. Policajti sa zamerali najmä na kontrolu miest, na ktorých sa zdržujú osoby bez domova. Išlo napríklad o okolie hlavnej železničnej stanice v Bratislave či okolie Stavbárskej ulice a objektu s názvom Pentagon.

Polícia skontrolovala celkovo 340 osôb. Okrem vypátraných osôb bolo predvedených aj 27 migrantov. Pri kontrole opustenej budovy na Žabotovej ulici našla ženu spiacu s ročným dieťaťom v odpadkoch, skončili v starostlivosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Jedna osoba počas akcie vydala policajtom dobrovoľne plastové vrecko s obsahom neznámej kryštalickej látky, o ktorej sa vyjadrila, že je to pervitín.

Do akcie bolo zapojených niekoľko desiatok policajtov.

(tasr)

  |  

V Poľsku zatvorili najväčšie centrum pre utečencov z Ukrajiny

V Poľsku zatvorili najväčšie centrum zriadené pre Ukrajincov utekajúcich pred ruskou inváziou. Úrady to zdôvodnili tým, že už nie je potrebné, pretože väčšina z nich sa presťahovala inam, píše v sobotu denník The Guardian s odvolaním sa na noviny Financial Times.

Rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené v pondelok, si vyžiadalo urýchlené presťahovanie približne 300 ľudí do iných utečeneckých centier. Centrum sa nachádzalo na výstavisku v mestečku Nadarzyn ležiacom južne od Varšavy v Mazovskom vojvodstve. Istý čas bode bolo domovom okolo 9000 utečencov z Ukrajiny.

V roku 2022 požiadalo v Poľsku o dočasnú ochranu približne 1,5 milióna Ukrajincov, oveľa viac však využilo túto krajinu na tranzit.

Dagmara Zalewská, hovorkyňa Mazovského vojvodstva, pre Financial Times povedala, že počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich do tohto regiónu je v súčasnosti "zanedbateľný". Dodala, že zatvorenie centra je súčasťou "reorganizácie celého systému pomoci utečencom" v Poľsku.

Humanitárne organizácie tento krok kritizovali. "Bolo mi do plaču, keď mi včera volala Ukrajinka, že o 17.00 h bola brána centra zatvorená a ona tam nesmela ostať. Niektorí ľudia ani nemali možnosť zbaliť si všetky veci. Dali im nejaké jedlo v taškách a to bolo všetko, uviedla humanitárna pracovníčka Alina Oniszczuková pôsobiaca v utečeneckom centre vo Varšave.

(tasr)