Preskočiť na obsah
  |  

Počet obetí zemetrasenia v Maroku stúpol na takmer 2 900. Európska únia poskytla milión eur

Na 2 900 stúpol počet obetí ničivého zemetrasenia v Maroku. Ďalšie tisícky ľudí je zranených, uviedlo v pondelok marocké ministerstvo vnútra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zemetrasenie s magnitúdou 6,8 zasiahlo oblasť juhozápadne od Marrákeša v piatok, pričom ešte v nedeľu sa počet potvrdených obetí zvýšil na 2 900 a bilancia zranených na 2 421. Ide o najsilnejšie zemetrasenie v Maroku za vyše 100 rokov a zároveň aj najtragickejšie od roku 1960, keď pri zemetrasení v Agadare zahynulo vyše 12-tisíc ľudí.

Európska únia poskytla počiatočnú pomoc vo výške jedného milióna eur na humanitárnu pomoc Maroku, ktoré 8. septembra postihlo ničivé zemetrasenie.

V spojitosti so situáciou v Maroku už Európska komisia skontaktovala členské štáty EÚ ohľadom možnej mobilizácie zásahových tímov, ak by o to požiadali úrady tejto severoafrickej krajiny. Už od soboty slúži záchranárom v Maroku aj satelitný systém EÚ Copernicus.

Rabat v nedeľu akceptoval ponuku Španielska, Británie, Kataru a Spojených arabských emirátov na pomoc s dôsledkami ničivého zemetrasenia. Aby nedošlo k problémom pri koordinácii záchranných a pátracích prác, Maroko dosiaľ súhlasilo s ponukami len štyroch uvedených štátov. V prípade potreby však využije aj asistenciu iných krajín.

Lietadlo s dodávkou potrebnej pomoci vypravili v nedeľu večer z Kataru. Španielsko poslalo do Maroka 86 záchranárov a osem pátracích psov.

Francúzsko podľa slov prezidenta Emmanuela Macrona je ochotné poskytnúť pomoc v prípade, ak o to Maroko požiada. Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová zároveň uvoľnila päť milión eur na pomoc pre neziskové organizácie už pôsobiace v Maroku.

(tasr)

  |  

Zmena klímy má negatívny vplyv na jeden zo slovenských hradov

MODRÝ KAMEŇ – Zmena klímy má negatívny vplyv i na národné kultúrne pamiatky, týka sa to aj hradu Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš. TASR to potvrdila riaditeľka Múzea bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea (SNM) Helena Ferencová.

Uviedla, že na murivách hradu evidujú zjavné negatívne známky degradácie vplyvom klimatických podmienok. „A to najviac na zrúcanine horného hradu, kde zachraňujeme torzálnu architektúru pred rozpadom a zrútením,“ objasnila. Globálne otepľovanie má podľa jej slov vplyv na klimatické podmienky v depozitároch múzea.

Spresnila, že tam museli zvýšiť počet odvlhčovacích zariadení. „Zabrániť majú vzniku plesní, keďže múzeum nedisponuje klimatizovaným depozitárnym priestorom,“ vysvetlila.

Záchranné práce na obnove zrúcaniny goticko-renesančného hradu Modrý Kameň sa začali v roku 2013. Objekt dlhodobo chátral, postupne však múry zachraňujú a o niekoľko rokov ho plánujú sprístupniť verejnosti. „Je to časť, na ktorú čakáme, keď do nej budeme môcť pustiť návštevníkov. Bude to rozšírenie ponuky súčasného areálu múzea,“ objasnila s tým, že k tejto zrúcanine v 18. storočí pristavili súčasný barokový kaštieľ.

Na jar tohto roka ukončili obnovu severného krídla barokového kaštieľa hradu Modrý Kameň. Rekonštrukcia tak sprístupnila návštevníkom aj doposiaľ málo využívané priestory kaštieľa. Projekt nadväzoval na obnovu východného krídla barokového kaštieľa v roku 2017.

(tasr)

  |  

Mesto naďalej trvá na trasovaní električkovej trate popred nové SND

BRATISLAVA – Hlavné mesto naďalej trvá na trasovaní električkovej trate po Pribinovej ulici, popred novú budovu Slovenského národného divadla (SND).

Tento variant považuje za najlepší z hľadiska dopravnej obslužnosti územia či nákladovosti. Informoval o tom hovorca Bratislavy Peter Bubla, ktorý zároveň potvrdil, že štúdia uskutočniteľnosti nie je stále vypracovaná.

„Trváme na tom, že ide o najlepší možný variant z pohľadu dopravnej obslužnosti územia, to znamená najkratšej jazdnej doby, množstva prepravených cestujúcich. Zároveň toto riešenie predstavuje najnižšie náklady na realizáciu. A zastávame naďalej názor, že električka do verejného priestoru patrí," skonštatoval Bubla.

Magistrát zároveň v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave pracuje na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá má posúdiť vplyv trate z hľadiska hluku a vibrácií či statiku trasovania. Výsledky má predložiť Ministerstvu kultúry SR. „Mesto stále pracuje na tejto štúdii spolu s STU, ktorá mala počas letných prázdnin letnú prestávku," poznamenal Bubla.

Hlavné mesto zároveň pracuje na aktualizácii dokumentácie pre územné rozhodnutie, kde zohľadňuje aj pokyny Okresného úradu Bratislava. Okrem iného sa tam uvádza, že navrhovaný zámer sa bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Súčasťou EIA je trasovanie po Pribinovej ulici s doplňujúcou vetvou električkovej trate, ktorá je vedená poza budovu SND. S variantom zapustenia trate do zeme sa nepočíta. „S týmto variantom sme nepočítali ani nepočítame z dôvodu vysokej nákladovosti," dodal Bubla.

Nové vedenie ministerstva kultúry v lete uviedlo, že sa stretlo so zástupcami hlavného mesta aj verejnosti a vypočulo si argumenty oboch strán. Čaká na prisľúbenú štúdiu, na základe ktorej prehodnotí alebo potvrdí predchádzajúce stanovisko. Bývalé vedenie rezortu s trasovaním električky popred nové SND nesúhlasilo. Argumentovalo totiž vážnymi rizikami, na ktoré upozornilo s odvolaním sa na výsledky odbornej vibroakustickej štúdie, ktorá uprednostnila vedenie trate poza divadlo. Obavy vyjadrilo aj vtedajšie vedenie SND, ale aj časť verejnosti.

To, že budúca električková trať v zóne Chalupkova povedie aj popred novú budovu SND po Pribinovej ulici, oznámil primátor Bratislavy Matúš Vallo koncom októbra 2019. Argumentoval tým, že po analýze sa tento variant javí ako najlepší. Ministerstvu navrhlo aj alternatívnu trasu, ktorá divadlo obchádza okolo neho. Tieto návrhy zapracovali aj do zmien a doplnkov územného plánu. Mesto má pri realizácii trate spolupracovať so súkromným investorom.

(tasr)

  |  

Vodiči, pozor. Pri OC Laugaricio sa stala dopravná nehoda

TRENČÍN – Polícia aktuálne zaznamenáva dopravnú nehodu v smere na OC Laugaricio.

Ako informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti, nehoda sa stala na ceste II/507. Rešpektujte pokyny polície a jazdite opatrne.

Správu budeme aktualizovať.

K dopravnej nehode došlo na ceste II/507 smerom k OC Laugaricio. Foto: KR PZ Trenčín

  |  

Putin pricestoval do Vladivostoku, informuje The Guardian

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pricestoval do ruského mesta Vladivostok, kde sa zúčastní na ekonomickom fóre na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity prebiehajúcom počas 10. až 13. septembra. Informoval o tom britský denník The Guardian s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.

Juhokórejská agentúra Jonhap predtým informovala, že severokórejský vodca Kim Čong-un už pravdepodobne vycestoval špeciálnym vlakom do Vladivostoku, kde by sa údajne mal stretnúť s Putinom, aby rokovali o vzájomných dodávkach zbraní.

Podľa denníka The New York Times sa Putin chce dohodnúť s Kimom na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel. Výmenou by Rusko ponúklo Severnej Kórei pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon. Podľa NYT potrebuje Kim navyše zabezpečiť pre svoju krajinu potravinovú pomoc.

(tasr)

  |  

Hlina: Nekreslite ľuďom na chrbty terče

V reakcii na vyjadrenia predsedu KDH Milana Majerského, v ktorých LGBTI ideológiu nazval slovom „pliaga“, zvolala strana SaS v pondelok tlačovku. Vystúpil na nej bývalý predseda KDH Alojz Hlina, ktorý v nadchádzajúcich voľbách figuruje na kandidátke liberálov. Ospravedlnil sa „ľuďom z LGBTI komunity“ v mene „tých kresťanov, o ktorých si myslím, že to môžem povedať aj za nich.“

„Naozaj sa nedá tých ľudí už nechať na pokoji?“ pýtal sa Hlina, „nedá sa robiť politická agenda bez toho, aby ste sa vkrádali, plížili, pchali do života ľudí z LGBTI komunity?“ Riešenie kultúrno-etických otázok je podľa neho prejavom toho, že „sme takí malí, úbohí, slabí, nemohúci, že toto je pre nás agendou“. V súlade so straníckou líniou SaS sa pýtal: „Nevieme sa vyjadriť k nejakej hospodárskej stratégii? Nevieme hovoriť o nejakej vízii, o budúcnosti, o hospodárskom raste, o ekonomike?“

Rovnako napomenul Majerského, že „keby sme aj na chvíľku pripustili, že myslel ideológiu, a nie ľudí, tak tu by som si dovolil zapochybovať, lebo kresťanské a konzervatívne prostredie poznám.“ V tomto prostredí sa podľa Hlinu hovorí „rodová ideológia, ale určite sa nehovorí LGBTI ideológia.“

Podľa Hlinu je tiež ťažko stráviteľná Majerského argumentácia základnými pravdami o človeku. „A kto to určuje, čo sú tie pravdy? Majerský to určuje? Alebo predsedníctvo?“ kládol Hlina rétorické otázky.

Na záver sa obrátil „na svojich bývalých kolegov“, ktorým odkázal: „Skúste niečo iné. Naozaj to takto nejde. Musíme vedieť spolu žiť. Nekreslite im terče na chrbty.“

(sab)