Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Na súdoch na celom Slovensku je aktuálne nahlásená bomba. Pre TASR to potvrdila bratislavská krajská policajná hovorkyňa Jana Šimunková.
Podotkla, že bombová hrozba bola ohlásená bez špecifikácie miesta. V súvislosti s hrozbou polícia vykonáva potrebné úkony.
(tasr)
Na 2 900 stúpol počet obetí ničivého zemetrasenia v Maroku. Ďalšie tisícky ľudí je zranených, uviedlo v pondelok marocké ministerstvo vnútra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Zemetrasenie s magnitúdou 6,8 zasiahlo oblasť juhozápadne od Marrákeša v piatok, pričom ešte v nedeľu sa počet potvrdených obetí zvýšil na 2 900 a bilancia zranených na 2 421. Ide o najsilnejšie zemetrasenie v Maroku za vyše 100 rokov a zároveň aj najtragickejšie od roku 1960, keď pri zemetrasení v Agadare zahynulo vyše 12-tisíc ľudí.
Európska únia poskytla počiatočnú pomoc vo výške jedného milióna eur na humanitárnu pomoc Maroku, ktoré 8. septembra postihlo ničivé zemetrasenie.
V spojitosti so situáciou v Maroku už Európska komisia skontaktovala členské štáty EÚ ohľadom možnej mobilizácie zásahových tímov, ak by o to požiadali úrady tejto severoafrickej krajiny. Už od soboty slúži záchranárom v Maroku aj satelitný systém EÚ Copernicus.
Rabat v nedeľu akceptoval ponuku Španielska, Británie, Kataru a Spojených arabských emirátov na pomoc s dôsledkami ničivého zemetrasenia. Aby nedošlo k problémom pri koordinácii záchranných a pátracích prác, Maroko dosiaľ súhlasilo s ponukami len štyroch uvedených štátov. V prípade potreby však využije aj asistenciu iných krajín.
Lietadlo s dodávkou potrebnej pomoci vypravili v nedeľu večer z Kataru. Španielsko poslalo do Maroka 86 záchranárov a osem pátracích psov.
Francúzsko podľa slov prezidenta Emmanuela Macrona je ochotné poskytnúť pomoc v prípade, ak o to Maroko požiada. Francúzska ministerka zahraničných vecí Catherine Colonnová zároveň uvoľnila päť milión eur na pomoc pre neziskové organizácie už pôsobiace v Maroku.
(tasr)
MODRÝ KAMEŇ – Zmena klímy má negatívny vplyv i na národné kultúrne pamiatky, týka sa to aj hradu Modrý Kameň v okrese Veľký Krtíš. TASR to potvrdila riaditeľka Múzea bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea (SNM) Helena Ferencová.
Uviedla, že na murivách hradu evidujú zjavné negatívne známky degradácie vplyvom klimatických podmienok. „A to najviac na zrúcanine horného hradu, kde zachraňujeme torzálnu architektúru pred rozpadom a zrútením,“ objasnila. Globálne otepľovanie má podľa jej slov vplyv na klimatické podmienky v depozitároch múzea.
Spresnila, že tam museli zvýšiť počet odvlhčovacích zariadení. „Zabrániť majú vzniku plesní, keďže múzeum nedisponuje klimatizovaným depozitárnym priestorom,“ vysvetlila.
Záchranné práce na obnove zrúcaniny goticko-renesančného hradu Modrý Kameň sa začali v roku 2013. Objekt dlhodobo chátral, postupne však múry zachraňujú a o niekoľko rokov ho plánujú sprístupniť verejnosti. „Je to časť, na ktorú čakáme, keď do nej budeme môcť pustiť návštevníkov. Bude to rozšírenie ponuky súčasného areálu múzea,“ objasnila s tým, že k tejto zrúcanine v 18. storočí pristavili súčasný barokový kaštieľ.
Na jar tohto roka ukončili obnovu severného krídla barokového kaštieľa hradu Modrý Kameň. Rekonštrukcia tak sprístupnila návštevníkom aj doposiaľ málo využívané priestory kaštieľa. Projekt nadväzoval na obnovu východného krídla barokového kaštieľa v roku 2017.
(tasr)
BRATISLAVA – Hlavné mesto naďalej trvá na trasovaní električkovej trate po Pribinovej ulici, popred novú budovu Slovenského národného divadla (SND).
Tento variant považuje za najlepší z hľadiska dopravnej obslužnosti územia či nákladovosti. Informoval o tom hovorca Bratislavy Peter Bubla, ktorý zároveň potvrdil, že štúdia uskutočniteľnosti nie je stále vypracovaná.
„Trváme na tom, že ide o najlepší možný variant z pohľadu dopravnej obslužnosti územia, to znamená najkratšej jazdnej doby, množstva prepravených cestujúcich. Zároveň toto riešenie predstavuje najnižšie náklady na realizáciu. A zastávame naďalej názor, že električka do verejného priestoru patrí," skonštatoval Bubla.
Magistrát zároveň v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou (STU) v Bratislave pracuje na štúdii uskutočniteľnosti, ktorá má posúdiť vplyv trate z hľadiska hluku a vibrácií či statiku trasovania. Výsledky má predložiť Ministerstvu kultúry SR. „Mesto stále pracuje na tejto štúdii spolu s STU, ktorá mala počas letných prázdnin letnú prestávku," poznamenal Bubla.
Hlavné mesto zároveň pracuje na aktualizácii dokumentácie pre územné rozhodnutie, kde zohľadňuje aj pokyny Okresného úradu Bratislava. Okrem iného sa tam uvádza, že navrhovaný zámer sa bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Súčasťou EIA je trasovanie po Pribinovej ulici s doplňujúcou vetvou električkovej trate, ktorá je vedená poza budovu SND. S variantom zapustenia trate do zeme sa nepočíta. „S týmto variantom sme nepočítali ani nepočítame z dôvodu vysokej nákladovosti," dodal Bubla.
Nové vedenie ministerstva kultúry v lete uviedlo, že sa stretlo so zástupcami hlavného mesta aj verejnosti a vypočulo si argumenty oboch strán. Čaká na prisľúbenú štúdiu, na základe ktorej prehodnotí alebo potvrdí predchádzajúce stanovisko. Bývalé vedenie rezortu s trasovaním električky popred nové SND nesúhlasilo. Argumentovalo totiž vážnymi rizikami, na ktoré upozornilo s odvolaním sa na výsledky odbornej vibroakustickej štúdie, ktorá uprednostnila vedenie trate poza divadlo. Obavy vyjadrilo aj vtedajšie vedenie SND, ale aj časť verejnosti.
To, že budúca električková trať v zóne Chalupkova povedie aj popred novú budovu SND po Pribinovej ulici, oznámil primátor Bratislavy Matúš Vallo koncom októbra 2019. Argumentoval tým, že po analýze sa tento variant javí ako najlepší. Ministerstvu navrhlo aj alternatívnu trasu, ktorá divadlo obchádza okolo neho. Tieto návrhy zapracovali aj do zmien a doplnkov územného plánu. Mesto má pri realizácii trate spolupracovať so súkromným investorom.
(tasr)
TRENČÍN – Polícia aktuálne zaznamenáva dopravnú nehodu v smere na OC Laugaricio.
Ako informovala trenčianska krajská polícia na sociálnej sieti, nehoda sa stala na ceste II/507. Rešpektujte pokyny polície a jazdite opatrne.
Správu budeme aktualizovať.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok pricestoval do ruského mesta Vladivostok, kde sa zúčastní na ekonomickom fóre na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity prebiehajúcom počas 10. až 13. septembra. Informoval o tom britský denník The Guardian s odvolaním sa na ruskú agentúru TASS.
Juhokórejská agentúra Jonhap predtým informovala, že severokórejský vodca Kim Čong-un už pravdepodobne vycestoval špeciálnym vlakom do Vladivostoku, kde by sa údajne mal stretnúť s Putinom, aby rokovali o vzájomných dodávkach zbraní.
Podľa denníka The New York Times sa Putin chce dohodnúť s Kimom na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel. Výmenou by Rusko ponúklo Severnej Kórei pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon. Podľa NYT potrebuje Kim navyše zabezpečiť pre svoju krajinu potravinovú pomoc.
(tasr)
V reakcii na vyjadrenia predsedu KDH Milana Majerského, v ktorých LGBTI ideológiu nazval slovom „pliaga“, zvolala strana SaS v pondelok tlačovku. Vystúpil na nej bývalý predseda KDH Alojz Hlina, ktorý v nadchádzajúcich voľbách figuruje na kandidátke liberálov. Ospravedlnil sa „ľuďom z LGBTI komunity“ v mene „tých kresťanov, o ktorých si myslím, že to môžem povedať aj za nich.“
„Naozaj sa nedá tých ľudí už nechať na pokoji?“ pýtal sa Hlina, „nedá sa robiť politická agenda bez toho, aby ste sa vkrádali, plížili, pchali do života ľudí z LGBTI komunity?“ Riešenie kultúrno-etických otázok je podľa neho prejavom toho, že „sme takí malí, úbohí, slabí, nemohúci, že toto je pre nás agendou“. V súlade so straníckou líniou SaS sa pýtal: „Nevieme sa vyjadriť k nejakej hospodárskej stratégii? Nevieme hovoriť o nejakej vízii, o budúcnosti, o hospodárskom raste, o ekonomike?“
Rovnako napomenul Majerského, že „keby sme aj na chvíľku pripustili, že myslel ideológiu, a nie ľudí, tak tu by som si dovolil zapochybovať, lebo kresťanské a konzervatívne prostredie poznám.“ V tomto prostredí sa podľa Hlinu hovorí „rodová ideológia, ale určite sa nehovorí LGBTI ideológia.“
Podľa Hlinu je tiež ťažko stráviteľná Majerského argumentácia základnými pravdami o človeku. „A kto to určuje, čo sú tie pravdy? Majerský to určuje? Alebo predsedníctvo?“ kládol Hlina rétorické otázky.
Na záver sa obrátil „na svojich bývalých kolegov“, ktorým odkázal: „Skúste niečo iné. Naozaj to takto nejde. Musíme vedieť spolu žiť. Nekreslite im terče na chrbty.“
(sab)
SLOVENSKO – Pri prekročení maximálnej bezpečnej dávky lieku sa vytráca jeho účinnosť a začnú sa objavovať nežiaduce účinky. Upozornil na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) na sociálnej sieti.
Správne užívanie lieku je podľa neho dôležité pre efektívnu liečbu. „Na maximálnu dennú dávku si dajte pozor aj pri súbežnom užívaní liekov. Zvlášť opatrný treba byť pri liekoch s obsahom paracetamolu, keď treba brať do úvahy všetky lieky s touto látkou, ktoré užívate.
Objavujú sa prípady, že pacienti užijú niekoľko liekov s rôznym názvom, ale s tou istou účinnou látkou, čím následne dôjde k tzv. neúmyselnému predávkovaniu,“ priblížil. Absorpciu liečiva do tela dokáže podľa ústavu ovplyvniť aj jedlo. Poukázal na to, že liek na potlačenie akútnej bolesti je najlepšie užívať nalačno. „Inak by došlo k spomaleniu jeho absorpcie, a teda aj k pomalšiemu nástupu účinku,“ ozrejmil.
Pri dlhodobom užívaní liekov proti bolesti, napríklad na zápalové ochorenia kĺbov, je podľa neho vhodnejšie ich užívať s jedlom. „Jedlo dokáže zmierniť niektoré tráviace nežiaduce účinky,“ dodal.
(tasr)
TRENČÍN – Vedenie mesta Trenčín plne stojí za stavebným úradom Trenčín v súvislosti s rozhodnutím zbúrať pamiatkovo chránenú budovu v areáli bývalej textilnej fabriky Merina. V pondelok o tom informoval primátor Trenčína Richard Rybníček.
„Mesto Trenčín v ničom nepochybilo. Odmietame byť obeťami nekompetentných a zlých rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy. Ak si štát v oblasti legislatívy o ochrane pamiatok neurobí poriadok, tak podobných situácií bude viac a štát sa bude báť o ďalšie pamiatky na Slovensku. Bude sa o ne báť preto, že nie je schopný prijať také zákony, aby skutočne chránili pamiatky," skonštatoval Rybníček s tým, že štát sa iba tvári, že pamiatky chráni.
Ako dodal, budova v areáli bývalej Meriny bola tesne pred kolapsom a bola nerekonštruovateľná. „Pre mňa je dôležitá ochrana životov obyvateľov," zdôraznil primátor.
Podľa trenčianskeho viceprimátora Jána Forgáča tvrdenia pamiatkarov a ministerstva kultúry o tom, že o stave budovy a jej búraní nevedeli, nie sú pravdivé. V auguste minulého roka vlastník budovy doručil stavebnému úradu v Trenčíne posudok, v ktorom sa konštatuje havarijný stav stavby a fakt, že budovu nie je možné opraviť, a žiada stavebný úrad vydať ústny príkaz na odstránenie stavby.
„Stavebný úrad posunul posudok Krajskému pamiatkovému úradu (KPÚ) v Trenčíne. V októbri 2022 doručil KPÚ stavebnému úradu kontraposudok, v ktorom sa konštatuje, že stav budovy síce je havarijný, ale že je možné stavbu opraviť. Ústav súdneho inžinierstva následne vydal v júli tohto roku supervízorský posudok. Podľa neho bola stavba jednoznačne v havarijnom stave, nie je ju možné hospodárne opraviť a bezprostredne ohrozuje životy a zdravie osôb," zdôraznil Forgáč.
Stavebný úrad na základe posudku zastavil zabezpečovacie konanie a v zmysle zákona spustil konanie o odstránení stavby. Vlastník stavby podľa Forgáča 28. augusta kontaktoval pracovníčku stavebného úradu s tým, že v noci došlo k deštrukcii jednej z obvodových stien. Po obhliadke za účasti statika zo Slovenskej technickej univerzity vydala pracovníčka stavebného úradu ústne nariadenie stavbu odstrániť. Ústne a o dva dni aj písomne o tom informovala KPÚ Trenčín.
Proti zbúraniu budovy protestovalo Ministerstvo kultúry SR, pamiatkový úrad avizoval podanie na prokuratúru. V prípade začala z vlastnej iniciatívy konať Generálna prokuratúra SR.
(tasr)
SLOVENSKO – Celková návštevnosť hotelov, penziónov a iných ubytovacích zariadení cestovného ruchu na Slovensku v júli dosiahla 661-tisíc osôb, čo predstavovalo medziročný nárast o 9 percent.
K návštevnosti v rekordnom predpandemickom roku 2019 chýbalo ubytovateľom stále 51-tisíc, alebo 7 percent návštevníkov. Štatistický úrad SR o tom v pondelok informoval s tým, že počet prenocovaní, ktoré v júli hostia strávili v zariadeniach cestovného ruchu, mierne presiahol 2 milióny, čo bolo o desatinu viac ako pred rokom. Priemerná dĺžka pobytu predstavovala tri noci.
„Nárast ukazovateľov ubytovania stále ovplyvňuje najmä nižšia porovnávacia základňa z júla 2022, kedy sa do ubytovacích zariadení postupne vracali hostia po dvojročnej pandémii COVID-19," uviedla hovorkyňa štatistikov Jana Morháčová. Nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu ubytovaných, teda 394-tisíc osôb, resp. 60 percent, tvorili domáci návštevníci. Počet domácich hostí dosiahol úroveň vlaňajška, ale do predkovidových čísiel júla 2019 chýbalo ešte 5 percent. „Pritiahnuť medziročne viac dovolenkujúcich Slovákov sa podarilo 5 z 8 regiónov – Bratislavskému, Trenčianskemu, Nitrianskemu, Banskobystrickému a Košickému kraju," priblížila Morháčová.
Ubytovacie služby v júli využilo aj 267-tisíc zahraničných návštevníkov, čo bolo medziročne viac o 22 percent. Význame vzrástol ich počet vo všetkých krajoch, je to však len dôsledok návratu cudzincov po pandémii. „S výnimkou jediného kraja počty cudzincov stále ešte zaostávajú za júlovým stavom z roku 2019. Jediný región, ktorý už mal viac zahraničných hostí ako v júli 2019, bol Žilinský kraj," poznamenala Morháčová. V absolútnych číslach najviac cudzincov navštívilo Bratislavský kraj s 90-tisícmi, Žilinský mal 59-tisíc návštevníkov a Prešovský kraj so 43-tisíc ubytovanými cudzincami. Spolu tieto tri kraje tvoril skoro tri štvrtiny celkovej zahraničnej návštevnosti.
Za sedem mesiacov tohto roka sa v zariadeniach cestovného ruchu ubytovalo 3,2 milióna hostí, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 27 percent. Do celkového počtu návštevníkov v porovnateľnom období roka 2019 chýbalo cez 9 percent, alebo zhruba 334-tisíc hostí. Počet cudzincov narástol medziročne takmer o polovicu na 1,2 milióna, domáca návštevnosť sa zvýšila o 18 percent a presiahla 2 milióny osôb.
(sita)
TRENČÍN – Ak pracujete v okolí Brnianskej ulice, prípadne bývate v zadnej časti Nových Zlatoviec, od septembra môžete využiť častejšie spojenie MHD.
Autobusy na linkách 5, 6 a 7/17, ktoré končili pri SAD, vás dovezú až na zastávku Brnianska, ktorá sa nachádza uprostred priemyselno-obchodnej zóny v Zámostí. Zlepšenie dopravnej situácie je výsledkom spolupráce Dopravy na Považí s mestom Trenčín a dopravcom Transdev Slovensko.
Do augusta bola lokalita Brnianskej ulice obsluhovaná mimo špičku, teda doobeda, večer a cez víkend iba linkami 6, 13 a 27, ktoré dokopy premávali v nepravidelnom, približne hodinovom intervale. V ostatných časoch si boli cestujúci nútení prejsť na zastávku SAD, odkiaľ premávala väčšina spojov liniek 5 a 7/17, ako aj niektoré spoje linky 6. Táto nútená prechádzka, nepríjemná najmä v nepriaznivom počasí, od septembra nie je potrebná.
Po novom Brniansku obsluhujú 2 až 3 spoje do hodiny. „Na zlepšenie obsluhy sme využili skutočnosť, že nový dopravca Transdev má vozovňu umiestnenú ďalej než je areál SAD. Autobusy teda okolo zastávky Brnianska pri výjazdoch/dojazdoch do depa tak či tak prechádzali, a preto nám prišlo logické umožniť na tomto úseku prepravu cestujúcim," uviedol na sociálnej sieti portál dopravanapovazi.sk.
Špeciálna koalícia zložená zo Smeru, SaS a SNS zakázala poslancom vyriešiť problém s migrantmi na Slovensku. Na tlačovej konferencii to uviedol líder hnutia OĽANO Igor Matovič.
"Ak by dnes tieto tri strany, respektíve pár ich poslancov, dnes hlasovali, do dvoch dní by na Slovensko zbytočne nevstupoval žiaden nelegálny migrant. Vedeli by, že žiaden papierik na legálny pobyt by nedostali," skonštatoval Matovič.
Zástupcovia Smeru, SaS a SNS podľa neho za otvorenie mimoriadnej schôdze parlamentu nehlasovali preto, lebo nemajú inú tému do parlamentných volieb. "Je to pokrytectvo, cynizmus a chrapúnstvo zo strany týchto strán," povedal líder hnutia.
Poslanci NR SR nebudú v pondelok rokovať o vládnom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá mala riešiť zmeny pri vydávaní potvrdení pre cudzincov. Poslancom sa ani na druhý pokus nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu, na ktorej mali o zákone rokovať. V rokovacej sále nebola nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
Návrh novej legislatívy mal priniesť zmenu, podľa ktorej by už polícia nevydávala potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi. Z povinnosti sa mala stať iba možnosť.
(tasr)
PREŠOV – Vírusová nálož nového koronavírusu v odpadových vodách v 35. kalendárnom týždni mierne stúpla v Bratislavskom, Trnavskom, Trenčianskom, Nitrianskom, Prešovskom a Košickom kraji.
Vyplýva to z výsledkov monitoringu odpadových vôd, ktoré na webe zverejnil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Počas spomínaného obdobia sa vyšetrilo 15 vzoriek. „V desiatich vzorkách (66,67 percenta) došlo k vzostupu počtu kópií RNA SARS-CoV-2, v ostatných piatich vzorkách ostal počet kópií nezmenený, alebo došlo k jeho poklesu,“ priblížil úrad.
Prítomnosť nového koronavírusu v odpadových vodách sa na týždennej báze monitoruje od mája 2021. Od začiatku vlaňajška sa monitoring rozšíril na viaceré okresy, v rámci Slovenska sa doposiaľ zapojilo 62 čistiarní odpadových vôd. Pre zlepšenú epidemiologickú situáciu sa od 19. júna pristúpilo k redukcii odberov a vyšetrovania vzoriek odpadových vôd.
ÚVZ priblížil, že do 35. kalendárneho týždňa sa celkovo vyšetrilo 4 512 vzoriek kvalitatívnou a kvantitatívnou metódou. „Z nich bolo pozitívnych, alebo s hraničnými hodnotami, 4 395 (97,41 percenta) vzoriek,“ dodal.
(tasr)
Rusko zvažuje obnovenie výroby tankov typu T-80, ktoré boli vyvinuté ešte za čias Sovietskeho zväzu. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na ruskú armádnu televíziu Zvezda.
Ruská spoločnosť vyrábajúca tanky Uralvagonzavod (UVZ) bola - podľa slov svojho šéfa Alexandra Potapova - poverená obnovením produkcie tankov T-80. "Takáto je naša úloha, respektíve stanovila nám ju armáda," uviedol Potapov v rozhovore pre propagandistickú stanicu Zvezda, ktorú prevádzkuje ruské ministerstvo obrany.
Z rozhovoru nebolo bezprostredne jasné, aký konkrétny model tanku T-80 sa bude vyrábať. Produkcia T-80 začala v Sovietskom zväze v roku 1976.
Časopis Forbes uviedol, že závod UVZ so sídlom v sibírskom meste Omsk naposledy vyrobil korbu tohto typu tanku v roku 1991. Podnik stále môže mať technické prostriedky na produkciu tohto bojového vozidla, ale problém by mohli predstavovať dodávatelia desaťtisícov súčiastok potrebných na jeho výrobu.
Podľa agentúry DPA sa celkovo vyrobilo približne 10.000 tankov T-80, ktoré boli v 90. rokoch nahradené novším modelom T-90. Ruská armáda v súčasnosti využíva aj zmodernizované modely T-80BVM prvýkrát predstavené v roku 2017.
O spomínanom zámere na obnovenie produkcie T-80 zatiaľ nie sú známe žiadne podrobnosti. Uralvagonzavod podľa Potapova v súčasnosti rokuje s ruským ministerstvom priemyslu o vytvorení nových výrobných kapacít.
Tanky typu T-80 sa podľa Zvezdy osvedčili počas tzv. špeciálnej vojenskej operácie, čo je pojem, ktorým Moskva oficiálne označuje prebiehajúcu masívnu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.
Rusko podľa investigatívnej skupiny Oryx stratilo za vyše 18 mesiacov od začiatku invázie na Ukrajine už vyše 2000 tankov.
(tasr)
Rusko a Spojené štáty pokračujú v rokovaniach o výmene väzňov, v rámci ktorých sa spomínajú aj mená opozičných politikov odsúdených v Rusku vrátane Alexeja Navaľného.
Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) to napísal denník Wall Street Journal (WSJ) v článku, ktorého autori sa odvolávajú na zdroje z radov nemenovaných predstaviteľov vlád západných krajín, informuje TASR.
V uvedenom článku sa píše, že Moskva trvá na prepustení Vadima Krasikova, údajného zamestnanca ruských tajných služieb odsúdeného v Nemecku za vraždu bývalého poľného veliteľa čečenských separatistov Zelimchana Changošviliho.
Na rokovaniach sa údajne spomínajú aj mená amerických občanov Paula Whelana, odsúdeného v Rusku za špionáž, a novinára WSJ Evana Gershkovicha, ktorý je od jari v moskovskej vyšetrovacej väznici pre rovnaké obvinenia.
Podľa citovaných zdrojov sa nedá vylúčiť ani zložitejšia výmenná schéma, v rámci ktorej budú do zoznamu zaradení aj ruskí opoziční politici uznaní na Západe za politických väzňov. Jedným z nich je aj Alexej Navaľnyj, ktorý bol nedávno odsúdený na 19 rokov odňatia slobody vo väzenskom tábore s osobitným režimom.
Moskva nateraz na zverejnenie týchto informácií nijako nereagovala.
V článku WSJ sa však uvádza, že príkaz dosiahnuť prepustenie Vadima Krasikova vydal osobne ruský prezident Vladimir Putin. Touto otázkou sa zaoberá tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.
WSJ podotýka, že na rozdiel od Viktora Buta, ktorý bol väznený v USA a vymenený za americkú basketbalistku Brittney Greinerovú odsúdenú v Rusku za prechovávanie drog, je Krasikov mimo dosahu americkej jurisdikcie, keďže je vo väzení v Nemecku. WSJ konštatuje, že tento fakt spôsobuje pri rokovaniach dodatočné komplikácie.
Krasikova, ktorý používal doklady na meno Vadim Sokolov, odsúdili v Berlíne v decembri 2021. Súd dospel k záveru, že Krasikov konal na príkaz z Moskvy. Vraždu Changošviliho súd v Berlíne už v roku 2019 označil za akt štátneho terorizmu.
Podľa zistení novinárov Krasikov by mohol byť veteránom špeciálnych jednotiek Vympel a vysokým dôstojníkom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Moskva účasť na Changošviliho vražde popiera.
Prezident USA Joe Biden v júli uviedol, že vážne uvažuje o tom, že sa bude usilovať o výmenu väzňa Evana Gershkovicha, ale neuviedol žiadne podrobnosti. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov pred tým - v apríli - uviedol, že Rusko bude o výmene uvažovať až po vynesení rozsudku v Gershkovichovom prípade.
Berlín sa nevyjadril, či by uvažoval o výmene Krasikova. Takáto výmena by však v Nemecku mohla naraziť na prekážky, lebo tamojší právnici vydali vlani právne stanovisko, podľa ktorého odsúdeného vraha nemožno vymeniť.
(tasr)
SLOVENSKO – Výrazné zlacňovanie na slovenských čerpacích staniciach nateraz nehrozí. Ako uviedla analytička 365.bank Jana Glasová, ropa sa bude aj v najbližšej dobe hýbať okolo 90 amerických dolárov za barel. To bude mať za následok, že ceny na slovenských pumpách zrejme ešte zamieria smerom nahor.
Prispievať k tomu bude podľa nej hlavne obmedzovanie ťažby a exportu ropy zo strany Saudskej Arábie a Ruska. „K istej korekcii smerom nadol by ale mohlo prípadne dôjsť po skončení dovolenkovej sezóny, aj to bude ale závisieť od toho, aké makro dáta budú na trhy prichádzať,“ pripustila Glasová.
Aj keď sa ceny ropy posunuli v minulom týždni ešte mierne nahor, nemuselo by sa to podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa premietnuť do zásadného zdražovania na našich čerpacích staniciach. Rast ceny suroviny by mal byť totiž v najbližšom čase kompenzovaný značným poklesom rafinérskych marží po konci leta. Špeciálne u benzínu, pri nábehu mnohých odstavených rafinérií po ukončení údržby a opráv. „Je možné, že ceny benzínu budú kulminovať a majú priestor sa posunúť pod 1 euro a 70 centov a cena nafty smerovať aspoň dočasne späť k 1 euru a 60 centom,“ dodal Pánis.
Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR, za 35. týždeň 2023 sa ceny benzínu aj nafty opäť zvýšili, ale tentoraz len mierne. Liter 95-oktánového benzínu sa v sledovanom týždni predával za priemernú cenu 1,719 eura. V týždňovom porovnaní sa tak jeho cena zvýšila o 0,2 percenta. Liter 98-oktánového benzínu si tiež pripísal rast o 0,2 percenta a dosiahol úroveň 1,912 eura. Rovnako sa vyvíjali aj ceny nafty, ktoré sa pohybovali na úrovni 1,637 eura za liter. V medziročnom porovnaní sú pohonné látky už len mierne lacnejšie ako vlani v takomto období. Benzín 95 aj 98 si odpisuje 0,6 až 0,9 percenta a nafta zhruba 10 percent.
Zhruba od polovice júla sa ceny ropy Brent držia nad 80 dolárov za barel. A takmer od začiatku augusta sa hýbu okolo úrovne 85 dolárov za barel. Tento týždeň ceny ropy Brent vzrástli až do pásma 89 až 91 dolárov za barel a dostali sa tak na desaťmesačné maximum. „Vyššie ceny ropy sa samozrejme premietajú aj do zdražovania benzínu na našich čerpacích staniciach,“ podotkla Glasová.
Komoditu tlačili podľa Pánisa nahor predovšetkým ponukové faktory. Medzi trhovými hráčmi rastú obavy, že trh zostane aj po konci letnej motoristickej sezóny naďalej v deficite s previsom dopytu po tom, ako Saudská Arábia a Rusko prekvapujúco predĺžili dobrovoľné zníženie ťažby nad rámec škrtov OPECu+ v celkovom objeme 1,3 milióna barelov denne až do konca roka. Trh rátal, že sa tak stane len do konca októbra. „Obchodníci kalkulujú, že rast ťažby suroviny mimo kartelu nedokáže držať krok s rekordným dopytom, ktorého rast je ťahaný najmä Čínou a oživením sa leteckej dopravy,“ doplnil Pánis.
Rast cien ropy bol v ostatných dňoch podľa neho limitovaný obnovou nervozity z toho, že kľúčové centrálne banky Západu by mohli pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. Americká ekonomika síce vykazuje signály spomaľovania, ale vo všeobecnosti je vnímaná ako pomerne robustná, čo by mohlo podľa Pánisa skomplikovať cestu k rýchlemu návratu inflácie na dvojpercentný cieľ Fedu a prinútiť ho doručiť do konca roka ďalšie sprísnenie menovej politiky.
„Výhľad ekonomiky eurozóny sa síce dynamicky zhoršuje a v hre je aj možnosť plytkej recesie, a to predovšetkým v kľúčovej nemeckej ekonomike, no jadrová inflácia ostáva nepríjemne vysoká. To by mohlo znamenať, že ECB sa rozhodne pre utiahnutie menovopolitických oprát aj napriek pochmúrnym ekonomickým prognózam,“ konštatoval Pánis.
(sita)
BANSKÁ BYSTRICA – Na 365. Radvanskom jarmoku v Banskej Bystrici predviedli svoje umenie šikovní remeselníci. Medzi nimi aj 24-ročný zvonolejár Jakub Vorobeľ z východoslovenskej obce Chotča. Tomuto remeslu sa venuje zhruba 9 rokov. Jakub je pravdepodobne najmladší zvonolejár na Slovensku.
„Už ako malý chlapec som túžil chodiť do kostolných veží a ručne zvoniť. Lákalo ma to, bol som zvedavý, čo tam zvoní, no ako malého chlapca ma nechceli vpustiť. Preto som si odlial svoj prvý zvon, vtedy som mal asi 15 rokov,“ povedal Vorobeľ. O tomto remesle nevedel nič a nemal sa ani od koho učiť.
„Začínal som od úplného začiatku, všetko som si musel vyskúšať sám a učiť sa na svojich chybách. Najprv som skúšal zvony vyrábať z mosadze, ale prišiel som na to, že nie je vhodná. Vyrábam ich z bronzu,“ pokračoval mladý majster.
Ako Vorobeľ konštatoval, zákazky by mohol mať od cirkvi, ale tá vraj zvony radšej kúpi v Maďarsku alebo v Poľsku, kde sú drahšie a menej kvalitné. Drvivú väčšinu objednávok má od ľudí, ktorí si u neho objednajú originálny zvon aj s nápisom pri príležitosti životného jubilea, či ako svadobný dar. Niektorí si dajú zvon odliať s menom rodiny, aby sa dedil z generácie na generáciu a bol ich rodinným pokladom, ktorý nestratí hodnotu.
(tasr)
Poslanci Národnej rady nebudú rokovať o vládnom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá mala riešiť zmeny pri vydávaní potvrdení pre cudzincov. Poslancom sa v pondelok ani na druhý pokus nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu, na ktorej mali o zákone rokovať.
V rokovacej sále sa prezentovalo len 69 poslancov, čo nie je nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, NR SR preto nebola uznášaniaschopná. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) následne ukončil schôdzu.
Návrh novej legislatívy mal priniesť zmenu, podľa ktorej by už polícia nevydávala potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi. Z povinnosti sa mala stať iba možnosť. Dostávať potvrdenie by nemali najmä tí, ktorí cez Slovenskú republiku iba migrujú do iného štátu. Vláda návrhom reagovala na zvyšujúcu sa nelegálnu migráciu. Parlamentu navrhovala materiál prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Naď: Ak by sa odprezentovali poslanci za SaS, schôdza sa mohla otvoriť
Ak by sa odprezentovali poslanci za stranu SaS, mimoriadna schôdza NR SR k nelegálnej migrácii sa mohla otvoriť. Skonštatoval to poslanec Jaroslav Naď zo strany Demokrati.
"Čarovný papierik", ktorý láka cudzincov na Slovensko, je podľa Naďa "maslo na hlave" expremiérov Roberta Fica (Smer) a Petra Pellegriniho (Hlas). "Samozrejme, že nebudú oni tí, ktorí spôsobili ten bordel, za to hlasovať. Ale že za to nehlasovali ani tí z demokratického spektra, tak to je už pre mňa veľké prekvapenie," skonštatoval.
Strana má podľa poslanca Juraja Šeligu záujem byť v tejto téme konštruktívnym partnerom. O situácii komunikujú aj s premiérom Ľudovítom Ódorom.
Kollár kritizuje poslancov, ktorí nepodporili otvorenie schôdze
Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) kritizoval poslancov, ktorí nepodporili otvorenie mimoriadnej schôdze. Plénum malo riešiť zmeny pri vydávaní potvrdení pre cudzincov. Kollár tvrdí, že migranti na Slovensko budú chodiť, kým sa nezmení prístup pri vydávaní potvrdení.
Kollár sa pýtal politikov, ako chcú vysvetliť svoj postoj občanom v prihraničných oblastiach, ktorí zažívajú strety s utečencami. "Toto bude pokračovať, kým toto uznesenie nebude zrušené. Kým im to budeme vydávať, dovtedy k nám sem budú chodiť," povedal Kollár na tlačovej konferencii. Upozornil tiež, že vydávanie potvrdení cudzincom sa zaviedlo za vlády Smeru a jeho poslanci schôdzu nepodporili.
Matovič: Špeciálna koalícia zakázala poslancom vyriešiť problém s migrantmi
Špeciálna koalícia zložená zo Smeru, SaS a SNS zakázala poslancom vyriešiť problém s migrantmi na Slovensku. Na tlačovej konferencii to uviedol líder hnutia OĽaNO Igor Matovič.
"Ak by dnes tieto tri strany, respektíve pár ich poslancov, dnes hlasovali, do dvoch dní by na Slovensko zbytočne nevstupoval žiaden nelegálny migrant. Vedeli by, že žiaden papierik na legálny pobyt by nedostali," skonštatoval Matovič.
Zástupcovia Smeru, SaS a SNS podľa neho za otvorenie mimoriadnej schôdze parlamentu nehlasovali preto, lebo nemajú inú tému do parlamentných volieb. "Je to pokrytectvo, cynizmus a chrapúnstvo zo strany týchto strán," povedal líder hnutia.
SaS považuje zasadanie parlamentu v súčasnej dobe za kontraproduktívne
Strana SaS považuje akékoľvek zasadanie parlamentu v súčasnej dobe za kontraproduktívne. Vzhľadom na predvolebnú kampaň by to podľa nej prinieslo chaos. V pondelok poslanci SaS nepodporili rokovanie o vládnom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov. SaS tvrdí, že pokiaľ sa povinnosť vydávania potvrdení pre cudzincov zdobrovoľní, počet prichádzajúcich migrantov bude vyšší a o cudzincoch nebude mať Slovensko žiadnu evidenciu.
"Treba chrániť vonkajšie hranice aj za prítomnosti ozbrojených síl a silových zložiek. Mimoriadna schôdza parlamentu by daný stav s nelegálnymi migrantmi nielenže neriešila, poskytovala by len ďalší priestor na šírenie strachu a nenávisti od Smeru či iných politikov," uviedol v stanovisku strany poslanec Juraj Krúpa (SaS). Strana tvrdí, že opakovane žiadali premiéra Ľudovíta Ódora, aby situáciu upokojoval.
Otvorenie schôdze pri aktuálnej predvolebnej kampani by podľa SaS prinieslo viac chaosu ako stability. Poslanci strany nepodporili v minulom týždni ani otvorenie schôdze, na ktorej sa mala riešiť situácia s pediatrami. SaS tvrdí, že tak zabránila kolapsu poskytovania detskej zdravotnej starostlivosti v nemocniciach.
PS: Neotvorenie mimoriadnych schôdzí bolo nezodpovedné
Neotvorenie mimoriadnych schôdzí Národnej rady k situácii s migráciou či pediatrami je nezodpovedné. Vyhlásil to predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka. Tvrdí, že politici akoby stratili kompas a namiesto otvorenia krízových mimoriadnych schôdzí riešia zástupné témy.
Šimečka poukázal na to, že poslanec PS Tomáš Valášek sa na schôdzach prezentoval. "Je sklamaním, že sa nepodarilo nájsť dostatok poslancov. Chápem, že je predvolebná kampaň a poslanci sa už asi toľko nevenujú riešeniam reálnych problémov ľudí, ale myslím si, že by mali," skonštatoval v stanovisku PS.
Ódor: Zmena by bola jednoduchá. Stačilo prísť do parlamentu a otvoriť schôdzu
Premiér Ľudovít Ódor je sklamaný, že parlament nerokoval o novele zákona, ktorá mala priniesť zmeny vo vydávaní potvrdení pre cudzincov na území Slovenska. Tvrdí, že zákon sa nedá interpretovať inak a bolo potrebné ho zmeniť.
"Bolo úplne triviálne riešenie. Takmer všetky politické strany hovorili o tom, že sa vydáva papier, práve preto sem prichádzajú ľudia. Bolo to jednoduché, prísť do parlamentu otvoriť schôdzu," povedal premiér s tým, že zákon sa dal zmeniť rýchlo tak, že vydávať potvrdenia pre cudzincov by už nebolo nutné, ale len možné. Zdôraznil, že vláda musí konať v súlade so zákonom. "Som z tohto postupu veľmi sklamaný, samozrejme, česť výnimkám, mnohé politické strany to podporovali aj verejne, aj svojou prítomnosťou v parlamente, ale nenašla sa väčšina," skonštatoval na pondelkovej tlačovej konferencii.
Ódor pripomenul, že nešlo o podporu vlády. "Ak im ide o občana alebo o to, aby sa riešila kríza, mali urobiť niečo v prospech občanov. Keď to neurobia, to už je aj ich zodpovednosť, nielen moja," doplnil.
(tasr)
DETVA – Mesto Detva pokračuje s prípravou obnovy a rozšírenia kapacity svojej materskej školy na Námestí SNP. V súčasnosti vyhlásilo zákazku na jej rekonštrukciu. Vyplýva to z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie s tým, že odhadovaná suma je 1 820 494 eur bez DPH.
Súčasťou zákazky sú napríklad stavebné zmeny budovy, elektroinštalácia, kanalizačná prípojka, požiarny vodovod i dažďová kanalizácia. Patria medzi ne aj parkovisko a areálová komunikácia. Počas stavebných prác budú škôlkari v dočasných priestoroch v školskom klube základnej školy v starej časti mesta.
Hovorca mesta Detva Milan Suja priblížil, že škôlku v minulosti budovali v dvoch etapách. V prvej vznikla predná časť z drevenej konštrukcie a v druhej etape zadná, murovaná časť. „V rámci rekonštrukcie zrútia prednú drevenú časť, ktorú nahradia murovanou dvojpodlažnou stavbou,“ vysvetlil s tým, že zadnú, súčasnú murovanú časť obnovia a bude mať nové dispozičné riešenie.
Primátor Branislav Baran na jar poznamenal, že plocha pre jedno dieťa by mala byť väčšia. „Naplní sa tak hygienická a aj priestorová norma, ktorú deti potrebujú," spresnil. Mrzí ho však, že pri projektovej príprave sa pozabudlo na vybudovanie detských jaslí. „Robíme s tým, čo sme zdedili a čo máme,“ podotkol Baran, ktorý je novým detvianskym primátorom od vlaňajších komunálnych volieb.
Mesto Detva je zriaďovateľom štyroch materských škôl. Okrem školského zariadenia na Námestí SNP v starej časti mesta navštevujú deti aj tri škôlky na sídlisku.
(tasr)
KOŠICE – Mesto Košice plánuje v obci a na sídlisku Ťahanovce v spolupráci s oboma mestskými časťami zrealizovať dva zelené projekty. Na námestí v obci by mohla vzniknúť vodná záhrada, na sídlisku nad Aténskou ulicou je v pláne nová oddychová zóna.
Poslanci košického mestského zastupiteľstva budú o projektoch rokovať na svojom najbližšom zasadnutí v utorok 12. septembra. Ako informoval hovorca mesta Košice Dušan Tokarčík, hlavným cieľom projektu AquaUrban je podporiť udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou, zachytávanie vody a zlepšenie biodiverzity v mestskom prostredí s cieľom prispôsobiť sa zmene klímy.
Mesto má na projekt spracovanú projektovú dokumentáciu na Ťahanovskú vodnú záhradu s odhadovaným rozpočtom takmer 715-tisíc eur. O financie sa chce v spolupráci s partnerom z maďarskej Nyíregyházy uchádzať z eurofondov prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg Maďarsko – Slovensko. Rozpočet projektu by sa spolu s ďalšími súvisiacimi aktivitami týkajúcimi sa realizácie protipovodňových a adaptačných opatrení mal pohybovať do 900-tisíc eur.
Spolufinancovanie mesta Košice má predstavovať osem percent, teda 72-tisíc eur. Uzávierka žiadostí o finančný príspevok je 15. septembra. O tom, či obe partnerské mestá získajú eurofondy, by mal riadiaci orgán rozhodnúť do konca tohto roka. Ak bude žiadosť o získanie eurofondov úspešná, v zelenom páse námestia medzi kostolom a obecnou studňou na Ťahanovskej ulici by v nasledujúcom roku mohla na ploche 843 štvorcových metrov vzniknúť dažďová záhrada. V súčasnosti je stredný zelený pás zbernou plochou pre zrážky a je tam vybudovaný betónový rigol.
„Chceli sme skrášliť naše centrum, a tak sme navrhli udržateľný projekt, ktorým sme reagovali najmä na otázky zmeny klímy. Takisto sme chceli vyjsť v ústrety aj našim obyvateľom, ktorých dvory sú po prietrži mračien pravidelne zaplavované množstvom dažďovej vody z blízkeho sídliska. Po realizácii projektu sa okrem toho výrazne zníži aj množstvo vody na priľahlých miestnych komunikáciách,“ uviedol starosta Ťahanoviec Ján Nigut.
V mestskej časti Sídlisko Ťahanovce má v spolupráci s mestom vzniknúť oddychová zóna Europark. Cieľom projektu je zlepšiť životné prostredie obyvateľom mestskej časti, doplniť zeleň a vybudovať nové plochy na oddych a šport. Súčasťou Europarku majú byť miniamfiteáter, fontána, komunitná kaviareň, predsunutá vyhliadka, detské a multifunkčné ihrisko či výbeh pre psov. Jednotlivé časti parku budú poprepájané chodníkmi. „Projekt Europark sme z minulosti oprášili a nechali ho úplne prerobiť z pôvodného zámeru na zónu, ktorá bude plná zelene, obohatená modernou fontánou, art zónou, kynologickou časťou a malou kaviarničkou najmä na vonkajšie sedenie,“ uviedol starosta Miloš Ihnát.
Dodal, že snahou je zo súčasnej neupravenej a nezáživnej zóny v strede sídliska vytvoriť moderný park. „V meste Košice by tak mohla v panelovej džungli vzniknúť oáza na aktívny oddych, ale aj relax a príjemné trávenie voľných chvíľ,“ dodal Ihnát. Výstavba má byť financovaná z rozpočtu mestskej časti a externých finančných prostriedkov. V súčasnosti mestská časť zabezpečuje verejné obstarávanie na vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie.
(sita)
POPRAD – V okresných mestách na Spiši i Zamagurí evidujú vyšší počet žiadostí o voľbu do Národnej rady SR poštou oproti voľbám v roku 2020. Napríklad v Spišskej Novej Vsi podľa Brigity Sopkovej z referátu vnútornej správy tamojšieho mestského úradu požiadalo o takýto spôsob hlasovania 680 voličov s trvalým pobytom v meste.
Ako ďalej uviedla, pred dvoma rokmi ich bolo 605. V Levoči prejavilo záujem o voľbu poštou 174 obyvateľov. Vladimíra Novotná Čajová z referátu komunikácie a marketingu mesta podotkla, že oproti voľbám vo februári 2020 je to o trinásť ľudí viac.
O stovku ľudí viac evidujú v Starej Ľubovni, takýmto spôsobom chce hlasovať 309 obyvateľov. „V roku 2020 požiadalo o voľbu poštou 209 voličov, z toho sa späť na adresu mesta vrátilo, teda reálne volilo takýmto spôsobom, 184 voličov,“ uviedla pre SITA vedúca oddelenia vnútornej správy a služby obyvateľstvu mestského úradu Katarína Železníková.
Podľa aktuálnej právnej úpravy už obce nezabezpečujú takýto spôsob hlasovania, všetko je v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žiadna zo samospráv nemá ani údaje o mieste pobytu voličov v zahraničí. Ako vysvetlili, informácie čerpajú len zo zoznamu, ktorý im na zákonom vymedzený účel poskytlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. „V poskytnutom zozname sa nenachádza údaj o mieste pobytu voliča v zahraničí,“ zhodli sa mestá.
(sita)
SLOVENSKO – Hoci zatiaľ si Slováci užívajú pomerne teplý september, už čoskoro sa priženú silné búrky a dažde, blýskať by sa malo na území celého Slovenska.
Uplynulé dni priniesli až tropické horúčavy. Tie sa tak skoro neskončia, no tento týždeň prinesie výraznú zmenu v podobe búrkového počasia.
Odborníci hovoria, že za teplé počasie môže priaznivá synoptická situácia, počasie v strednej a východnej Európe ovplyvňuje tlaková výš od východu, pričom jej stred smeruje nad Balkánsky polostrov. Na naše územie tak prichádza teplé južné prúdenie. Výsledkom sú netradične vysoké septembrové teploty.
Už čoskoro však teplé počasie zarazí studený západný front, ktorý so sebou prinesie spomínané búrky. Tých sa však nemusíme podľa odborníkov báť ešte niekoľko dní. Avizovanú zmenu očakávajú v stredu, kedy príjemné slnečné počasie nahradia prvé búrkové mračná.
Očakávať ich môžu najmä obyvatelia západnej časti Slovenska, nakoľko búrkové mračná sa k nám priženú z Rakúska a Česka. Potešujúcou správou je, že búrky by nemali trvať dlho a september má ešte šancu na príjemné slnečné počasie.
(zdroj: imeteo.sk)
Ukrajinské mesto Kryvyj Rih bolo v noci na pondelok a v pondelok ráno vystavené náletom dvoch rojov samovražedných dronov, uviedla britská stanica BBC.
Šéf mestskej civilnej a vojenskej správy Olexandr Vilkul v statuse na platforme Telegram spresnil, že šlo o dva kombinované údery s použitím riadených striel a bezpilotných lietadiel Šáhid 136/131.
Útoky sa zaobišli bez obetí a zranených, dodal Vilkul s tým, že ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila nad mestom Kryvyj Rih 11 nepriateľských dronov.
Kryvyj Rih je veľké mesto a priemyselné centrum na západe Dnepropetrovskej oblasti, ktorá leží v strednej časti Ukrajiny. Okrem iného je známy aj tým, že je rodiskom súčasného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
BBC dodala, že letecký poplach bol v noci na pondelok vyhlásený vo všetkých oblastiach na juhu Ukrajiny - s výnimkou Odeskej oblasti.
(tasr)
SLOVENSKO – Väčšina ľudí na Slovensku považuje prítomnosť žien v politike za dôležitú. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre TV JOJ24, na základe ktorého je pre takmer 52 percent opýtaných dôležité, aby vo verejných funkciách a v politike bolo viac žien.
Pre takmer 14 percent respondentov je to veľmi dôležité, pre 38 percent pomerne dôležité. Naopak, pre zhruba 40 percent opýtaných nie je dôležité, aby vo verejných funkciách a v politike bolo viac žien.
Tí respondenti, pre ktorých je dôležité, aby vo verejných funkciách a v politike bolo viac žien, boli nadpriemerne ženy, najmladšia (18 až 30 rokov) a najmä najstaršia veková skupina (60+), vysokoškolsky vzdelaní, obyvatelia Trnavského, Bratislavského, Košického a Prešovského kraja, občania maďarskej národnosti a obyvatelia najväčších sídel (nad 100 000 obyvateľov), ale aj obyvatelia sídel s 5 001 až 20 000 obyvateľmi.
Agentúra AKO vykonala prieskum od 29. augusta do 6. septembra na vzorke 1 000 respondentov.
(sita)
Ani v pondelok ráno sa poslancom Národnej rady (NR) SR nepodarilo odštartovať rokovanie na mimoriadnej schôdzi. Parlament sa má zaoberať vládnym návrhom novely zákona o pobyte cudzincov. V rokovacej sále sa prezentovalo len 51 poslancov, NR SR preto nebola uznášaniaschopná. Otvoriť schôdzu sa opäť pokúsia o hodinu, o 10.00 h.
Novela hovorí o tom, že polícia by už nemala vydávať potvrdenie o zotrvaní na území Slovenska každému cudzincovi. Z povinnosti by sa mala stať iba možnosť.
(tasr)
ŠIMONOVCE – Obec Šimonovce v Rimavskosobotskom okrese má už oficiálne zvoleného starostu. V sobotňajších (9. 9.) doplňujúcich komunálnych voľbách sa ním stal Ladislav Lang (Aliancia/Szövetség), ktorý viedol obec od mája tohto roku.
Dovtedajší starosta Štefan Gál sa vzdal svojho mandátu. Pre TASR to v nedeľu potvrdil zvolený starosta Šimonoviec.
Lang nemal žiadneho protikandidáta, a tak mu na zvolenie stačil jediný hlas. Napriek tomu prišlo k volebnej urne 131 oprávnených voličov z 389 zapísaných a posilnili tak jeho mandát. Získal 128 hlasov, tri boli neplatné.
Ako Lang uviedol, počas trojročného funkčného obdobia je jednou z jeho priorít veľký projekt rekonštrukcie obecného úradu, ktorý už nevyhnutne potrebuje obnovu.
(tasr)
SLOVENSKO – Na hranici problémového pitia je 14 percent dospelých Slovákov. Alkohol konzumujú denne, alebo niekoľkokrát za týždeň.
Vyplýva to z prieskumu lekárenskej skupiny Pilulka a výskumnej agentúry Behavio. Realizovali ho na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Rakúsku na vzorke 1 000 respondentov z každej krajiny. Denne alkohol podľa prieskumu pijú dve percentá opýtaných Slovákov.
Dvanásť percent po alkohole siahne niekoľkokrát za týždeň, 26 percent niekoľkokrát za mesiac a 37 percent občas. Dvadsaťtri percent Slovákov alkohol nekonzumuje. Problémy niektorých ľudí s pitím odôvodnil adiktológ Rastislav Žemlička aj tým, že alkohol ponúka okamžité uspokojenie. „Žijeme rýchly a uponáhľaný život, hľadáme skratky, a hlavne rýchle riešenia a okamžitý relax.
Či už je to materiálne zabezpečenie, alebo uspokojenie potrieb toho druhého. A to vytvára napätie a tlak. Problémom je, že alkohol tým, že ponúka okamžité uspokojenie, až euforizujúci pocit a pokoj, vie napätie rýchlo eliminovať,“ skonštatoval.
VYSOKÉ TATRY – Rekonštrukcia Cesty slobody vo Vysokých Tatrách za 42 miliónov eur je v druhej polovici. Vyše štyri desiatky kilometrov ciest sú opravené už v rozsahu 70 percent.
Investor Prešovský samosprávny kraj (PSK) plánuje ešte v tomto roku ukončiť práce na šiestich zo siedmich naprojektovaných častí stavby. Uviedol to po tohtotýždňovom kontrolnom dni na stavbe riaditeľ Správy a údržby ciest PSK Marcel Horváth.
Cestné práce v rámci projektu Vysoké Tatry v súčasnosti realizujú na 36 miestach od Podbanského až po Tatranské Matliare. Kraj zatiaľ z obnovy vynechal prieťah cez Tatranskú Lomnicu, tento úsek je pripravený pre operačný program Slovensko a PSK bude žiadať o nenávratný finančný príspevok.
„Počas výstavby došlo k rôznym zisteniam, najväčší problém, ktorý sa nám sa javil na začiatku, a aj sa potvrdil, sú poloestakáda a tiež dva mostné objekty číslo 210 a 214. Najťažšie bolo vyrovnať sa s rôznymi poklesmi vozovky, bolo potrebné zistiť, kde voda podmýva násyp a posúva ho nadol pod most. Museli sme to riešiť rôznymi drenážnymi a sanačnými opatreniami,“ ozrejmil Horváth s tým, že na väčšine úsekov sa len mení a zosilňuje podložie. V budúcom roku by mali pokračovať už len konštrukčne náročnejšie práce na spomínaných mostných objektoch. Celú stavbu by mali zhotovitelia ukončiť v septembri 2024. Šéf prešovských cestárov verí, že najbližších 20 rokov sa podložie frekventovanej cesty meniť nebude.
„Na Slovensku sme možno skôr svedkami toho, že sa stavby odovzdávajú neskôr, tu to bude zrejme naopak. Vysúťažené firmy naozaj dobre a zodpovedne robia svoju prácu a stíhajú termíny. Je to aj vďaka ich mobilizácii, ku ktorej sme pristúpili začiatkom leta, aby sa práce zefektívnili,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský (KDH).
Cesta slobody je významná dopravná tepna prechádzajúca viacerými tatranskými osadami a patrí k najdlhším cestám tohto regiónu. PSK ju rekonštruuje cez Integrovaný regionálny operačný program a spolufinancovaním zo štátneho i vlastného rozpočtu. Modernizácia sa týka celkovo 43 kilometrov ciest, 26 mostných objektov, 14 oporných a 12 zárubných múrov, 96 priepustov, jednej poloestakády a štyroch odpočívadiel.
(tasr)
Polícia vypátrala nezvestnú 22-ročnú Soňu Pasuľkovú z Bratislavy. Našli ju v pondelok ráno v bratislavskej Petržalke. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
Priblížil, že oznámenie o nezvestnosti polícia prijala v nedeľu (10. 9.). Vypátraná bola v čase o 6.30 h v pondelok. "Vo veci sa vykonáva ďalšie preverovanie," dodal Szeiff.
Podotkol, že pri pátraní polícia využila súčinnosť aj s príslušníkmi Mestskej polície Bratislava a členov Pohotovostného pátracieho tímu.
Prípad si prevzal vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície. "Keďže v súčasnej dobe sú vo veci vykonávané potrebné procesné úkony, bližšie informácie k prípadu poskytneme, hneď ako to situácia vo vyšetrovaní umožní," dodal Szeiff.
V súvislosti s prípadom žiada polícia verejnosť o pomoc. Vyzvala ľudí na kontaktovanie v prípade, ak boli v čase 3.00 až 4.00 h svedkami podozrivého správania neznámej osoby alebo zaregistrovali podozrivo vyzerajúcu osobu sa pohybovať v blízkosti domova pre seniorov na Vilovej ulici. "Prípadne, ak týmto úsekom prechádzali vozidlom vybaveným nahrávaním kamerového záznamu," dodal Szeiff.
Podotkol, že verejnosť môže políciu kontaktovať na bezplatnom čísle 158, súkromnou správou na sociálnej sieti alebo osobne na ktoromkoľvek oddelení Policajného zboru.
(tasr)
PREŠOV – Zdá sa, že mesto Prešov je studnica kreatívnych a šikovných ľudí. Mnohí, najmä mladí ľudia si však sny chodia plniť do zahraničia.
Niektorí sa vrátia, aby svoje skúsenosti pretavili do nových nápadov v rodnom meste. Príkladom je Jaroslav Kočiš, ktorý sa po 10 rokoch vrátil z Anglicka. Prebral rodinnú firmu a vymyslel jedinečný produkt – riadenie elektrického kúrenia.
História firmy so sídlom v Prešove sa začala písať ešte v 90. rokoch minulého storočia. Z malej rodinnej firmy, ktorá sa zaoberala širokou škálou elektronických zariadení a súčiastok, sa podarilo vybudovať firmu s celoslovenskou pôsobnosťou. Dnes ich jedinečný produkt – riadenie kúrenia – inštalujú nielen na Slovensku, ale doslova po celom svete. „Naše kúrenie sme najďalej inštalovali asi v Španielsku,” vysvetlil konateľ firmy.
Príbeh riadenia kúrenia sa začal nespokojnosťou, keď majiteľ firmy vymenil plynové kúrenie za elektrické. Postupne objavil všetky jeho výhody a začal sa zamýšľať nad jeho vylepšením. Keďže jedným z cieľov firmy je aj neustály vývoj, onedlho sa začal spolu s tímom vývojárov z Prešova zaoberať týmto vylepšením. „Predstavoval som si vymyslieť kúrenie, ktoré by bolo úplne bezúdržbové, malo neobmedzenú životnosť a navyše šetrilo peniaze,” vysvetlil majiteľ firmy.
Po prieskume na trhu s elektrickým kúrením zistili, že žiaden dostupný produkt nepozpovedá ich požiadavkám. Rozhodli sa teda elektrické kúrenie doplniť o inteligentný rozvádzač, ktorý dokáže napríklad sledovať spotrebu a zjednodušuje ovládanie, sleduje vonkajšiu teplotu či majiteľov nezaťažuje nepríjemným cvakaním relé, ktoré je typické pre termostaty.
„Vývoj nám trval viac ako tri roky. Prvý Forhit sme úspešne implementovali v Senci,” dodal Kočiš. Ich inteligentný systém nespočíva len v pripojení na internet a následnom ovládaní, ale v prepracovanom systéme – inteligentnom algoritme, ktorý „rozmýšľa za majiteľa”. Medzičasom sa ich portfólio rozšírilo o rôzne moduly, ktoré zľahčovali fungovanie firmám. Exportovali ich najmä do zahraničia.
Napriek sľubne naštartovanej firme Kočiš vraví, že podnikanie v tejto dobe nie je ľahké. Tak ako každá firma, aj tá jeho prešla rôznymi vzostupmi, ale aj pádmi. „Verím, že všetkým z tímu bude slúžiť zdravie a spoločne vymyslíme ešte množstvo vecí, ktoré budú spríjemňovať a uľahčovať život ľuďom,” dodal.
Záchranári v Maroku bojujú s časom v snahe vyslobodiť spod trosiek ľudí, ktorí mohli prežiť piatkové ničivé zemetrasenie s magnitúdou 6,8. Rabat v nedeľu akceptoval ponuku na pomoc od Španielska, Británie, Kataru a Spojených arabských emirátov, ale ochotu pomôcť vyjadrili aj mnohé ďalšie krajiny. TASR o tom informuje podľa pondelkovej správy agentúry AFP.
Marocké ministerstvo vnútra vysvetlilo, že zatiaľ akceptovalo ponuky pomoci len od uvedených štyroch krajín, aby zamedzilo problémom pri koordinácii záchranných a pátracích prác. V prípade potreby však Rabat využije aj asistenciu iných štátov.
Lietadlo s dodávkou potrebnej pomoci vypravili v nedeľu večer z Kataru. Španielsko poslalo do Maroka 86 záchranárov a ôsmich pátracích psov. "Pošleme všetko, čo treba, pretože všetci vedia, že prvé hodiny sú kľúčové, obzvlášť keď sú pod sutinami pochovaní ľudia," uviedla španielska ministerka obrany Margarita Roblesová.
Zemetrasenie s magnitúdou 6,8 zasiahlo oblasť juhozápadne od Marrákeša v piatok, pričom počet potvrdených obetí sa v nedeľu zvýšil už na 2122 mŕtvych a 2421 zranených. Ide o najsilnejšie zemetrasenie v Maroku za vyše 100 rokov a zároveň aj najtragickejšie od roku 1960, keď pri zemetrasení v Agadare zahynulo vyše 12-tisíc ľudí.
V severoafrickej krajine vyhlásili od nedele trojdňový štátny smútok. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) otrasy v Marrákeši a okolitom regióne postihli viac ako 300-tisíc ľudí.
Zemetrasenie premenilo na trosky celé dediny v pohorí Vysoký Atlas. Poškodené boli aj niektoré časti historickej štvrti v Marrákeši. Náprava škôd podľa Červeného kríža potrvá celé roky.
(tasr)
POPRAD – Záchranársky vrtuľník z Popradu počas nedele vzlietol na pomoc ľuďom celkovo päťkrát. V jednom prípade však prišla pomoc neskoro. Vrtuľníková záchranná zdravotná služba Air - Transport Europe (VZZS ATE) na sociálnej sieti informovala, že pád v oblasti Gerlachovského kotla vo Vysokých Tatrách neprežil mladý paraglajdista.
„Svedkovia ráno nahlásili pád paraglajdista z výšky približne 50 metrov. Počas pádu stratil prilbu a následným nárazom do skál utrpel vážne poranenie hlavy a chrbtice. Po prílete do oblasti bola lekárka spolu s horským záchranárom vysadená palubným navijakom. Muž ležal medzi skalami bez známok života,“ uviedla VZZS ATE. Lekárka na mieste zistila, že 26-ročný muž z Poľska utrpel zranenia nezlučiteľné so životom.
Druhý let smeroval do Zlomiskovej doliny, kde pri výstupe vypadol zo steny 50-ročný poľský turista, pričom si poranil dolnú končatinu v oblasti členka. Z miesta bol evakuovaný a prevezený do Starého Smokovca, kde mu lekárka poskytla ďalšie ošetrenie. Keďže posádka medzitým prijala ďalšiu výzvu na pomoc, pacienta odovzdali do starostlivosti pozemných záchranárov. Tí ho previezli na ďalšie ošetrenie do popradskej nemocnice.
Medzitým už bol záchranársky vrtuľník opäť vo vzduchu a smeroval k chodníku na Zbojnícku chatu. „Pomoc záchranárov potreboval 60-ročný muž, ktorý pociťoval výrazné bolesti na hrudníku s kolapsovým stavom. Lekárka ho z miesta evakuovala palubným navijakom, počas medzipristátia mu poskytla neodkladnú zdravotnú starostlivosť a s podozrením na akútny infarkt myokardu bol prevezený do popradskej nemocnice. Tam si ho prevzala košická posádka leteckých záchranárov a ďalej transportovala na vyššie pracovisko – Kardiocentrum v Prešove,“ dodávajú leteckí záchranári.
Popradskej posádke v tom čase prišlo ďalšie hlásenie na urgentný let ku Skalnatému plesu. Tam pomoc potrebovala 37-ročná paraglajdistka, ktorá po páde utrpela úraz bedrovej časti chrbtice a rebier. Po ošetrení ju preložili na palubu a vrtuľníkom transportovali do nemocnice v Poprade.
Podvečer prišla na základňu požiadavka o technickú pomoc pod Gerlachovským štítom, kde uviazli traja poľskí horolezci. Keďže boli bez zranení, postupne ich záchranári, doplnení o členov Horskej záchrannej služby, z miesta evakuovali a previezli k Sliezskemu domu. Odtiaľ pokračovali ďalej samostatne.
(tasr)
BRATISLAVA – Na hranici problémového pitia je 14 percent dospelých Slovákov. Alkohol konzumujú denne alebo niekoľkokrát do týždňa. Vyplýva to z prieskumu lekárenskej skupiny Pilulka a výskumnej agentúry Behavio. Realizovali ho na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Rakúsku na vzorke 1 000 respondentov z každej krajiny.
Denne alkohol podľa prieskumu pijú dve percentá opýtaných Slovákov. Dvanásť percent po alkohole siahne niekoľkokrát do týždňa, 26 percent niekoľkokrát do mesiaca a 37 percent občas. Dvadsaťtri percent Slovákov alkohol nekonzumuje.
Problémy niektorých ľudí s pitím odôvodnil adiktológ Rastislav Žemlička aj tým, že alkohol ponúka okamžité uspokojenie. „Žijeme rýchly a uponáhľaný život, hľadáme skratky a hlavne rýchle riešenia a okamžitý relax. Či už je to materiálne zabezpečenie, alebo uspokojenie potrieb toho druhého. A to vytvára napätie a tlak. Problémom je, že alkohol tým, že ponúka okamžité uspokojenie, až euforizujúci pocit a pokoj, napätie vie rýchlo eliminovať," skonštatoval.
(tasr)
KOŠICE/PREŠOV – Košický a Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa aj tento rok v spolupráci so spoločnosťou Integrovaný dopravný systém (IDS) Východ zapájajú v dňoch 16. až 22. septembra do Európskeho týždňa mobility (ETM).
Ide o kampaň zameranú na podporu udržateľnej dopravy. Verejnosti ponúknu viaceré benefity, informuje o tom hovorkyňa PSK Daša Jeleňová. Ako povedala, východniari sa tento rok môžu tešiť na tretí ročník iniciatívy 10 000 pre zdravie, bezplatné vydávanie dopravných kariet, bezplatný cykloservis, cykloraňajky aj súťaž Zbieraj zelené kilometre. Novinkou je zľava s víkendovým cestovným pre rodiny s deťmi do vybraných kultúrnych zariadení na východe Slovenska.
„Východniarom chceme počas ETM ukázať, že existuje stále viac možností, ako cestovať ekologicky. Súťaž 10 000 pre zdravie nám ukáže, ako jednoducho a efektívne začleniť pohyb do nášho života. Pre cyklistov pripravujeme v Michalovciach, Spišskej Novej Vsi, Rožňave a Košiciach bezplatný cykloservis aj raňajky. Využívanie autobusovej dopravy podporíme bezplatným vydávaním dopravných kariet,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.
Ako povedal, počas Medzinárodného dňa bez áut 22. septembra vyprázdnia parkovisko pred Úradom KSK aj v jeho areáli. Priestor tam dostanú deti na kresby s témou verejnej dopravy. Pripravené budú ďalšie sprievodné aktivity pre širokú verejnosť. Počas Európskeho týždňa mobility pripravili obe krajské samosprávy v spolupráci s IDS Východ a organizáciou Košice Región špeciálne zľavy s víkendovým cestovným pre rodiny s deťmi do vybraných kultúrnych zariadení.
„Našou snahou je motivovať východniarov, aby nechali auto doma a aj pri cestách na výlety využívali prímestskú autobusovú dopravu. Už niekoľko rokov poskytujeme rodinám s deťmi počas víkendov a štátnych sviatkov víkendové cestovné za euro. Jeho využívanie podporíme ďalšou zľavou do kultúrnych zariadení – múzeí, galérií, na hrad či do planetária,“ povedal predseda PSK Milan Majerský, ktorý kandiduje v septembrových parlamentných voľbách.
Ako doplnil, okrem toho štartujú počas Európskeho týždňa mobility ďalší ročník súťaže Zbieraj zelené kilometre, ktorá je taktiež zameraná na podporu cestovania autobusmi. Podrobnejšie informácie o jednotlivých benefitoch a aktivitách sú zverejnené na webstránke PSK www.vucpo.sk.
(tasr)
SLOVENSKO – Zdravotné poisťovne bojujú o pacientov rôznymi benefitmi. Vyplýva to z ich vyjadrení pre TASR. Zdravotnú poisťovňu je možné zmeniť raz ročne, prihlášku treba podať do konca septembra. Zmena bude platiť od budúceho roka.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) uviedla, že ukazovateľom kvality je najmä jej schopnosť postarať sa o poistenca aj pri zhoršenom zdravotnom stave. Poukázala na to, že schvaľuje najviac liekov na výnimku, dokáže sa postarať o najviac pacientov s finančne najnáročnejšími diagnózami a uhrádza najviac cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Ponúka podľa nej okrem iného jednu z najširších sietí zdravotníckych zariadení, má zazmluvnených najviac všeobecných lekárov pre dospelých, stomatológov, ale aj nemocníc a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnej pomoci.
VšZP medzi najprínosnejšie benefity ráta napríklad uvítací bonus pre nových poistencov vo výške 50 eur na lieky. Rovnako aj program Vernosť+, v rámci ktorého majú verní poistenci k dispozícii nové služby vrátane lekára na telefóne. Za jeden z najprínosnejších benefitov zdravotná poisťovňa považuje produkt Peňaženka zdravia. Ponúka zároveň okrem iného príspevok 450 eur na laserovú operáciu očí, 100 eur na okuliarové šošovky, 100 eur na okuliarový rám, príspevok na kategorizované lieky na predpis či na zapožičanie monitora dychu pre bábätko.
Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera v súvislosti s prepoisťovacou kampaňou podotkla, že počet jej poistencov stále rastie. „Za posledných desať rokov jej pribudlo 300 000 poistencov, čo svedčí o spokojnosti jej poistencov,“ povedal pre TASR PR špecialista Dôvery Matej Štepianský. V prípade, že poistenci zvažujú zmenu zdravotnej poisťovne a nie sú si istí svojím výberom, môžu sa podľa jeho slov informovať o spokojnosti iných poistencov na rôznych porovnávacích portáloch.
Dôvera za najobľúbenejšie výhody jej poistencov označila napríklad možnosť získať späť doplatky až do výšky 300 eur pre deti do 18 rokov, ich matky a otcov za lieky a dietetické potraviny na predpis. Ponúka aj príspevok 50 eur na nové okuliare pre deti do 18 rokov, 150 eur na zubné ošetrenie a dentálnu hygienu. Za obľúbený benefit považuje aj BabyBox, ktorý zahŕňa tašku plnú užitočných vecí v hodnote 70 eur potrebných pri starostlivosti o dieťa. Poslednou novinkou Dôvery je podľa jej stanoviska zabezpečenie dopravy na hospitalizáciu do novej bratislavskej Nemocnice Bory pre všetkých pacientov na Slovensku aj bez odporúčania lekára.
Aj súkromná Union zdravotná poisťovňa ponúka poistencom viaceré benefity. Pre TASR uviedla, že sa od začiatku snaží na Slovensku uvádzať do praxe skúsenosti z vyspelého holandského zdravotníctva, v ktorom desiatky rokov pôsobí ich materská spoločnosť Achmea. „Boli sme prví, ktorí priniesli poistencom rôzne benefity, razíme princípy transparentného podnikania a našim poistencom prinášame vysokokvalitné služby, medzi ktoré patria i pomoc s hľadaním lekárov a viac než 70 benefitov,“ skonštatovala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Kristína Balúchová.
Union ZP za jej najobľúbenejšie benefity označila príspevok 150 eur na zuby. Rovnako aj 150 eur príspevok na vyšetrenie očí, alebo 240 eur na plienky a detské výživy pre deti do dvoch rokov. Za obľúbený benefit považuje tiež vrátenie všetkých doplatkov za lieky i dietetické potraviny pre deti do 18 rokov veku, ale aj preplatenie nákladov na očkovania. „Sme tiež jediná poisťovňa, ktorá prepláca mamičkám starostlivosť pôrodných asistentiek, mladým rodinám ponúkame i mnoho ďalších výhod, zliav, či hodnotné poradenstvo vo forme brožúr, e-kníh a podcastov, ktoré vznikajú výlučne v spolupráci s odborníkmi,“ dodala Balúchová.
(tasr)
Vyše 500 aktivistov zadržala holandská polícia v nedeľu počas už v poradí druhého dňa klimatických protestov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Stovky demonštrantov pochodovali v nedeľu okolo obeda po diaľnic A12 vedúcej do Haagu. Ignorovali tak výzvy úradov, aby počas protestu neblokovali túto dopravnú tepnu vedúcu do holandskej metropoly, v ktorej sídli vláda.
V sobotu pritom polícia taktiež zadržala približne 2400 demonštrantov po tom, čo tú istú diaľnicu zablokovalo asi 10-tisíc aktivistov.
Hnutie Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu), ktoré tieto protesty organizuje, uviedlo, že aktivisti budú túto diaľnicu blokovať na každý deň, kým holandská vláda neprestane využívať verejné financie na dotovanie ropného a plynárenského priemyslu.
Skupina totiž obviňuje vládu z nedodržania sľubu, že skončí s daňovými úľavami a inými formami dotácií pre leteckú a lodnú dopravu, s výrobou elektrickej energie z fosílnych palív či s ťažbou ropy.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…