Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že zostrelilo sedem ukrajinských dronov pri Kryme a Moskve

Rusko zostrelilo v noci na nedeľu jeden ukrajinský dron na okraji Moskvy a šesť ďalších smerujúcich na anektovaný polostrov Krym. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.

Protivzdušná obrana zastavila dronové útoky pri západnom, severozápadnom a východnom pobreží Krymu, tvrdí ministerstvo. Ďalší dron podľa neho zostrelili v Istrinskom okrese západne od Moskvy. Starosta metropoly Sergej Sobianin na sociálnej sieti napísal, že obete ani škody dosiaľ nehlásili.

Správy nebolo možné nezávisle overiť a Ukrajina sa k nim bezprostredne nevyjadrila.

Ruské médiá uviedli, že na hlavných moskovských letiskách odložili najmenej 24 letov, čo je častý krok leteckých úradov počas dronových útokov na hlavné mesto.

Tento týždeň došlo k sérii útokov na ruské vojenské ciele na Kryme, ktorý Moskva anektovala od Ukrajiny v roku 2014. V poslednom čase sa zvýšil aj počet útokov hlboko na území Ruska, ďaleko od frontových línií.

(tasr)

  |  

Stoltenberg: Musíme sa pripraviť na dlhú vojnu na Ukrajine

Vojna na Ukrajine sa rýchlo neskončí, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore zverejnenom v nedeľu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

"Väčšina vojen trvá dlhšie, než sa očakávalo, keď sa začali," povedal Stoltenberg pre nemeckú mediálnu skupinu Funke. "Preto sa musíme pripraviť na dlhú vojnu na Ukrajine."

Konflikt sa začal vo februári 2022, keď Moskva vyslala svoje ozbrojené sily na Ukrajinu. Kyjev v júni tohto roka spustil protiofenzívu s cieľom opätovne dobyť Ruskom okupované územia, postupuje však len pomaly.

"Všetci si želáme rýchly mier," uviedol Stoltenberg. "No súčasne musíme uznať: ak prezident (Volodymyr) Zelenskyj a Ukrajinci prestanú bojovať, ich krajina nebude viac existovať," zdôraznil a dodal: "Mier budeme mať, ak prezident (Vladimir) Putin a Rusko zložia svoje zbrane."

V súvislosti s ambíciami Ukrajiny vstúpiť do NATO Stoltenberg povedal, že "niet pochýb", že sa časom členom Severoatlantickej aliancie stane. "Keď sa táto vojna skončí, potrebujeme bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Inak by sa história mohla opakovať," doplnil.

(tasr)

  |  

Prezidentka Čaputová priletela do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová priletela v sobotu neskoro večer (slovenského času) do New Yorku, kde sa počas nasledujúceho týždňa zúčastní na 78. Valnom zhromaždení (VZ) OSN a v stredu vystúpi s prejavom v rámci všeobecnej rozpravy. Bude to jej posledné vystúpenie na pôde OSN vo funkcii prezidentky SR.

TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.

V nedeľu má Zuzana Čaputová naplánované rokovanie s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. Hovoriť budú o dominantných témach VZ OSN, najmä o bezpečnostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine a o riešení klimatickej krízy.

Prezidentka v New Yorku vystúpi aj na Summite trvalo udržateľného rozvoja, ktorý je jednou z najdôležitejších udalostí tohoročného VZ OSN. Zúčastní sa aj na recepcii organizovanej americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Program pracovnej cesty prezidentky do USA sa v nedeľu začne stretnutím so slovenskou komunitou žijúcou v Spojených štátoch. Zúčastní sa aj na omši v kostole sv. Jána Nepomuckého a sv. Františky Xaviery Cabrin na Manhattane.

Prezidentka sa stretne aj s mladými Slovákmi, ktorí študujú na univerzitách v New Yorku a učiteľkami slovenčiny z víkendových slovenských škôl v New Yorku a New Jersey.

Okrem toho počas týždňa otvorí Slovak Pro summit, ktorého cieľom je prepájať úspešných slovenských profesionálov a odborníkov, ktorí pôsobia v Spojených štátoch a majú záujem svojimi skúsenosťami a znalosťami pomôcť v rozvoji Slovenska.

Program cesty vyvrcholí galavečerou pri príležitosti 30. výročia vzniku SR a ČR a 30 rokov členstva v OSN, na ktorej prezidentka spolu s českým prezidentom Petrom Pavlom privíta ďalšie hlavy štátov, ako aj významné osobnosti slovenskej a českej komunity v Spojených štátoch.

Prezidentka sa späť na Slovensko vráti v piatok 22.9.

(tasr)

  |  

Ukrajina: Pri zásahu osobného auta ruskou protitankovou strelou v Charkovskej oblasti zomreli dvaja ľudia

Dvoch civilistov zabili v sobotu ruskí vojaci v Charkovskej oblasti, keď protitankovou strelou zasiahli osobné auto. Ďalší civilista utrpel zranenia. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov.

„Ruskí okupanti zasiahli civilné auto riadenou protitankovou strelou pri obci Strileča. Jeden muž a jedna žena zomreli na mieste. Ďalšieho muža hospitalizovali so zraneniami," konštatoval Synjehubov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

(sita, ste)

  |  

Česku ponúkam cestu Orbána, vyhlásil organizátor protivládneho protestu v Prahe

Českej republike ponúkam cestu Viktora Orbána, vyhlásil šéf mimoparlamentnej strany Právo, Rešpekt, Odbornosť (PRO) Jindřich Rajchl, keď dav demonštrantov z protestu Česko proti vláde dorazil v sobotu večer z Václavského námestia na Letenskú pláň, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Rajchl považuje spôsob vládnutia maďarského premiéra Viktora Orbána za overenú a funkčnú cestu, ktorá by mala byť pre Česko vzorom. Protestujúcim ľuďom prisľúbil, že ak sa dostane do vlády, chce ČR viesť rovnakým spôsobom.

Okrem premiéra kritizoval najmä ministra vnútra Víta Rakušana a ministerku obrany Janu Černochovú, ktorú nazval "ministerkou vojny". Keď dav smeroval na Letenskú pláň popri ministerstve vnútra, skandoval "Rakušan do basy".

Predseda PRO tiež vyzval ľudí, aby nesledovali mainstreamové, ale tzv. "alternatívne" médiá. Zdôraznil, že je dôležité, aby sa na protivládnych protestoch zúčastňovalo čoraz viac ľudí. Vláda sa ich tak podľa jeho slov bude báť. Dodal však, že jej zvrhnutie bude trvať dlhší čas.

https://twitter.com/cristoph_c/status/1703022855879872559

Premiér Petr Fiala uviedol, že demonštráciu zaznamenal len okrajovo, lebo bol na Dňoch NATO. Tam podľa neho ľudia vyjadrovali podporu Severoatlantickej aliancii aj krokom vlády. Minister vnútra protest nekomentoval.

Na demonštrácii na Václavskom námestí sa podľa polície zúčastnili vyššie jednotky tisíc ľudí. Medzi rečníkmi bola napríklad aj senátorka Jana Zwyrtek Hamplová či poslanec opozičného hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Jaroslav Foldyna. Rajchl tiež v dave vítal poslancov hnutia ANO.

Uviedol, že nespokojnosť so súčasnou českou vládou je podľa neho masívna. Nesúhlasí najmä s postupom vlády v súvislosti s infláciou, daňovými zmenami či zmenami v dôchodkovom systéme. Kritizoval tiež ministra vnútra Víta Rakušana, vysoké ceny energií alebo nedostatok liekov.

Polícia neskôr na sociálnej sieti X uviedla, že počas protestu zadržala muža, ktorého podozrieva z trestného činu popierania, spochybňovania, schvaľovania a ospravedlňovania genocídy. Muž mal na tričku obrázok so symbolom vagnerovcov. Na demonštrácii sa objavili aj jej odporcovia s ukrajinskými vlajkami.

(tasr)

  |  

Kim Čong-un si vo Vladivostoku prezrel bombardéry, vojnové lode aj balet

Severokórejský vodca Kim Čong-un si v sobotu vo Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe prezrel ruské strategické bombardéry schopné niesť jadrové zbrane, hypersonické strely, vojnové lode, ako aj baletné predstavenie. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá, píše TASR.        

Kim Čong-una privítal v sobotu na letisku Kneviči pri Vladivostoku ruský minister obrany Šojgu, ktorý ho aj ďalej sprevádzal počas návštevy tohto mesta. Na letisku mu ukázal strategické bombardéry Tu-160, Tu-95 a Tu-22M3 schopné niesť jadrové zbrane.

Šojgu Kimovi priblížil, že bombardéry dokážu preletieť z Moskvy do Japonska a späť na jedno natankovanie. Kim sa údajne zaujímal aj o spôsob, akým sa z týchto lietadiel odpaľujú rakety.

Severokórejskému lídrovi následne ukázali nadzvukovú stíhačku MiG-31I vyzbrojenú raketami Kinžal. Táto balistická strela sa odpaľuje zo vzduchu a je schopná niesť jadrové či konvenčné hlavice.

Po prehliadke lietadiel a rakiet sa Kim spolu so Šojguom presunuli do prístavu vo Vladivostoku, kde si prezreli fregatu ruskej Tichomorskej flotily "Maršal Šapošnikov", ako aj ukážku fungovania moderných systémov navádzania rakiet.

Ruský veľvyslanec v Pchjongjangu Alexander Macegora uviedol, že Kimov program v Rusku je veľmi "nabitý" a zatiaľ nie je jasné, ako dlho potrvá jeho návšteva.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu a severokórejský vodca Kim Čong-un počas stretnutia na letisku vo Vladivostoku. Foto: TASR/AP

Počas pobytu vo Vladivostoku si Kim pozrel aj prvé dejstvo baletu Šípková Ruženka, ktorý uviedlo petrohradské Mariinské divadlo.

Kimova prvá oficiálna zahraničná pracovná cesta od vypuknutia pandémie COVID-19 vyvolala medzi západnými krajinami obavy, že Moskva a Pchjongjang sa navzájom dohodnú na dodávkach zbraní. Predpokladá sa, že Moskva má záujem o nákup severokórejskej munície, aby mohla pokračovať v bojoch na Ukrajine, zatiaľ čo Pchjongjang chce od Ruska pomoc pri vývoji svojho raketového programu.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin po stredajšom stretnutí s Kimom naznačil, že existujú "možnosti" vzájomnej vojenskej spolupráce, Kremeľ v piatok uviedol, že počas návštevy Kim Čong-una v Rusku nedošlo k podpisu žiadnej dohody.

Spojené štáty i Južná Kórea v piatok varovali, že vojenská spolupráca medzi Severnou Kóreou a Ruskom by znamenala porušenie sankcií, ktoré na Pchjongjang uvalila OSN. Zároveň varovali pred možnými dôsledkami tejto spolupráce.

(tasr)