Preskočiť na obsah
  |  

Kim ukončil návštevu Ruska, odcestoval domov obrneným vlakom

Severokórejský vodca Kim Čong-un oficiálne ukončil svoju šesťdňovú návštevu ruského Ďalekého východu a svojím obrneným vlakom sa vydal na cestu naspäť do vlasti. Informovali o tom agentúry AFP a AP s odvolaním sa na správy ruských štátnych médií.

Ruská agentúra RIA Novosti zverejnila video zachytávajúce Kimov odchod. Rozlúčková ceremónia sa podľa nej uskutočnila na železničnej stanici Arťom-Primorskij-1 neďaleko Vladivostoku.

Agentúra TASS zase uviedla, že odtiaľ Kimov vlak vyrazil ku hraniciam Severnej Kórey vzdialeným zhruba 250 kilometrov. Išlo vôbec o prvú cestu vodcu medzinárodne izolovanej Severnej Kórey do zahraničia od pandémie koronavírusu.

Na zverejnených záberoch vidno, ako Kim pri odchode máva z vlaku členom ruskej delegácie vedenej ministrom prírodných zdrojov Alexandrom Kozlovom. Vlak sa následne pohol za zvukov ruskej vlasteneckej pochodovej skladby "Lúčenie Slovanky".

Ešte predtým sa Kim stretol v nedeľu vo Vladivostoku so severokórejskými študentami, ktorí navštevujú školy v tomto ruskom meste. Gubernátor tamojšieho Prímorského kraja Oleg Kožemjako okrem toho pred rozlúčkou daroval Kimovi päť kamikadze dronov, jeden prieskumný dron, nepriestrelnú vestu a špeciálny odev, ktorí nedokážu detegovať termokamery.

Kimova návšteva v Rusku, počas ktorej sa v stredu stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, sa podľa AFP sústreďovala prevažne na vojenské otázky. Vyvolalo to obavy západných štátov, že sa Moskva a Pchjongjang napriek medzinárodným sankciám vzájomne dohodnú na dodávkach zbraní. Kremeľ uviedol, že počas návštevy žiadna dohoda podpísaná nebola.

Podľa amerických a juhokórejských predstaviteľov by KĽDR mohla poskytnúť Rusku muníciu pre vojnu na Ukrajine výmenou za modernú zbrojnú technológiu, ktorá by pomohla Kimovým nukleárnym ambíciám.

Oficiálna severokórejská tlačová agentúra KCNA označila atmosféru počas Kimovej návštevy v Rusku za "vrúcnu a srdečnú". Podľa nej obe krajiny spoločne vstupujú do "novej éry priateľstva, solidarity a spolupráce".

(tasr)

  |  

Analytik: September zvykne byť pre akciové trhy najhorším mesiacom roka

Začiatok septembra je tradične spojený s koncom letných dovoleniek a začiatkom školského roka. Tento mesiac už dlhé roky tiež nepatrí medzi najobľúbenejšie medzi investormi. Akcie totiž dosahujú v septembri najhoršie výsledky zo všetkých mesiacov roka. Vyplýva to zo štúdie spoločnosti Yardeni Research, na ktorú upozornil investičný analytik KBC Asset Management Slovensko Rastislav Kráľ.

"Počas sledovaného obdobia od roku 1928 do roku 2022 akciový index S&P 500 celkovo zaznamenal 61 rastových rokov a 30 rokov, v ktorých jeho výkonnosť klesla. Výkonnosť indexu sledovaná v mesačných intervaloch ale ukazuje, že najmenej sa akciám darilo vždy v septembri - len počas 42 mesiacov trhy rástli, naopak, klesali až 52-krát," priblížil Kráľ. Naopak, najlepším mesiacom roka pre akcie je podľa tejto štatistiky december, kedy trhy rástli až 69-krát a poklesli len 29-krát.

Tento efekt možno podľa analytika vysvetliť útlmom ekonomickej aktivity a nižším objemom obchodovania na akciových trhoch počas letných mesiacov, keďže v auguste investori zvyčajne odchádzajú na dovolenky. Po návrate potom obchodníci v septembri vyberajú zisky zo svojich pozícií a uzatvárajú stratové pozície pred koncom roka kvôli daňovým povinnostiam. "Mnohí drobní individuálni investori v septembri predávajú svoje ziskové portfóliá, aby tak kompenzovali zvýšené náklady na školskú dochádzku svojich detí," doplnil.

Ďalšia teória berie do úvahy psychologický efekt. Keďže investori už očakávajú, že nastane septembrový pokles trhov, preventívne uzatvárajú svoje pozície a sentiment trhu sa tak mení na negatívny.

"Pri pohľade na prvú polovicu septembra 2023 máme dôvody domnievať sa, že tento rok tomu nebude inak. Od začiatku mesiaca index S&P 500 zatiaľ stratil 1,3 percenta," vyčíslil Kráľ.

Zatiaľ čo ekonomika USA sa s vysokou infláciou a prísnou menovou politikou centrálnej banky dokázala vyrovnať a pravdepodobne sa vyhne recesii, ekonomický rast v eurozóne a najmä v Číne je podľa analytika sklamaním. Ceny ropy rastú a dosahujú najvyššiu úroveň za posledných deväť mesiacov po tom, ako najväčší svetoví vývozcovia ropy Saudská Arábia a Rusko vyhlásili, že predĺžia zníženie ťažby minimálne do konca roka.

"Zvýšené ceny energií by sa tak mohli premietnuť do rastu inflácie v oblasti služieb, ako napríklad doprava. Inflácia na vyšších úrovniach môže sťažiť snahy centrálnych bánk o jej zníženie, ktoré tak budú nútené udržiavať súčasné vysoké sadzby počas dlhšieho obdobia a očakávané uvoľňovanie menovej politiky tak nastane neskôr," uzavrel Kráľ.

(tasr)

  |  

Generálny tajomník NATO: Nemecko by malo zvýšiť obranné výdavky ako za čias studenej vojny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v nedeľu Nemecko, aby zvýšilo výdavky na svoju obranu, podobne ako to urobilo v čase studenej vojny. Podľa jeho slov je to potrebné s ohľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, informuje agentúra DPA.

"Počas studenej vojny, keď vládli (spolkoví kancelári) Konrad Adenauer alebo Willy Brandt, sa výdavky na obranu pohybovali medzi troma a štyrmi percentami výkonu ekonomiky" vtedajšieho Západného Nemecka, povedal Stoltenberg v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke.

Podotkol tiež, že situácia s výdavkami na obranu bola vtedy rovnaká aj v jeho rodnom Nórsku. "Podarilo sa nám to vtedy a musí sa nám to podariť opäť aj dnes," povedal šéf NATO.

Zároveň pripomenul, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie na júlovom summite NATO odsúhlasili návrh, že doterajší cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným "minimom". Berlín však stále neplní ani tento cieľ, za čo ho v minulosti opakovane kritizovali viacerí spojenci z NATO.

Stoltenberg ale verí, že mnohé členské krajiny stanovenú hranicu zbrojných výdavkov prekonajú. Zdôraznil, že ako bývalý nórsky premiér si dobre uvedomuje, aké ťažké je získať viac prostriedkov na obranu, keď súčasne rastú potreby v oblasti zdravotníctva, školstva či infraštruktúry. V dobách, keď sa zvyšuje medzinárodné napätie, sú však podľa neho investície do armády nevyhnutné.

Pre obranyschopnosť spojencov má podľa neho "obrovský" význam skutočnosť, či svoje záväzky plnia alebo neplnia práve krajiny, akou je Nemecko. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Berlín je "na dobrej ceste" dosiahnuť dvojpercentnú hranicu výdavkov na obranu.

Nemecká vláda v auguste ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude v súlade s cieľom NATO vynakladať ročne dve percentá HDP na obranu. Z návrhu rozpočtového zákona, ktorý schválil kabinet kancelára Olafa Scholza, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu. V dôsledku tejto zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie, a nie v každom jednotlivom roku.

(tasr)

  |  

Štátu sa podarilo výrazne znížiť cenu za hrubé terénne úpravy priemyselného parku v Rimavskej Sobote

RIMAVSKÁ SOBOTA – Hrubé terénne úpravy priemyselného parku v Rimavskej Sobote zabezpečí spoločnosť Metrostav Slovakia. Vyplýva to z oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Štátna spoločnosť MH Invest, ktorá má výstavbu parku na starosti, pritom na zákazke výrazne ušetrila. Kým pôvodná predpokladaná celková cena atakovala 4,7 mil. eur bez DPH, konečná vysúťažená cena klesla na približne 2 mil. eur bez DPH.

O zákazku sa uchádzalo 12 záujemcov, o víťazovi verejnej súťaže rozhodla najnižšia cena. Štátna firma a spoločnosť Metrostav Slovakia podpísali zmluvu 7. septembra. Do priemyselného parku v Rimavskej Sobote mieri investícia nemeckej spoločnosti Winkelmann. Podnik plánuje do novej fabriky na výrobu nádrží pre čerpadlá a tepelné ohrievače investovať približne 110 mil. eur a vytvoriť zhruba 450 priamych pracovných miest. Začiatok produkcie je plánovaný na rok 2025.

Vznik priemyselného parku v Rimavskej Sobote odsúhlasila vláda ešte v januári 2021. V júli minulého roka získal projekt osvedčenie o významnej investícii. Technická infraštruktúra pre nový priemyselný park by mala stáť takmer 12 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Celkové územie priemyselného parku je rozdelené na štyri etapy, ktoré majú plochu spolu 84,7 hektára a nachádzajú sa okolo budúcej trasy rýchlostnej cesty R2.

(sita)

  |  

Súdny proces s exprezidentom A. Kiskom v kauze KTAG sa blíži k záveru

POPRAD – Na Okresnom súde v Poprade by malo v stredu (20. 9.) pokračovať hlavné pojednávanie s bývalým slovenským prezidentom Andrejom Kiskom. Spolu s konateľom firmy KTAG Eduardom K. čelí obžalobe z pokračovacieho zločinu daňového podvodu. Po výsluchu svedka a prečítaní listinných dôkazov sa v stredu očakáva ukončenie dokazovania, priblížila pre TASR hovorkyňa Okresného súdu Poprad Ivana Petrufová.

Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami v roku 2014. Obaja obžalovaní vinu popreli a cítia sa nevinní. Exprezident vidí za kauzou pomstu expremiéra a predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Bývalý prezident tiež argumentoval tým, že obvinenie voči nemu vzniesol až tretí vyšetrovateľ potom, ako dvaja nevideli spáchanie trestného činu. Fico v minulosti reagoval, že platí prezumpcia neviny a rozhodnúť majú súdy.

(tasr)

  |  

Podpredseda KDH: Hnutie zatiaľ nerokuje so stranami o ich vzdaní sa kandidatúry

KDH aktuálne nerokuje so žiadnou stranou o tom, že by sa vzdala kandidatúry vo voľbách v prospech hnutia. Pre TASR to uviedol podpredseda KDH Tomáš Merašický. Prípadné rokovania v budúcnosti nevylúčil, aktuálne však nie sú plánované.

Merašický poukázal na vyjadrenia niektorých strán, že z boja neodstúpia ani v prípade nízkych preferencií. Upozornil na hrozbu prepadnutia hlasov množstva voličov. Pripomenul, že KDH ešte pred podaním kandidátnych listín ponúklo spoluprácu viacerým stranám a osobnostiam. "Niektorí ponuku využili, s niektorými politikmi k dohode neprišlo a rozhodli sa, že budú spájať politickú scénu takým spôsobom, že si založia nové strany. My to musíme len rešpektovať," povedal.

Mrzí ho, že predvolebná kampaň nemá štandardný priebeh a strany nebojujú viac prezentovaním svojich vízií a programov. „Momentálne kampani a virvaru dominujú kauzy a vojna v polícii, v pozadí sú témy, ktoré by mali byť dôležité, aby sa ľudia vedeli správne rozhodnúť, ktorú stranu budú voliť," zhodnotil.

Myslí si, že KDH sa tentoraz do parlamentu dostane. Rokovania o prípadnej povolebnej spolupráci si vie predstaviť so stranami, ktoré chcú riešiť situáciu v zdravotníctve, školstve a ktoré budú pomáhať samosprávam. Podčiarkol, že KDH nebude nikdy spochybňovať členstvo v Európskej únii a NATO, ale bude sa ich snažiť rozvíjať.

Dodal, že hnutie do vlády nepôjde s takými stranami, ktoré by chceli uzákoniť registrované partnerstvá a zároveň ich povýšiť na úroveň sviatostného manželstva, ktoré je zakotvené aj v ústave ako zväzok muža a ženy.

"Cieľom a úlohou politických strán a ani KDH nie je bojovať proti čomukoľvek a proti menšinám. Chceme pomáhať ľuďom bez rozdielu," ozrejmil. Myslí si, že aj ľudia s inou sexuálnou orientáciou majú mať svoje práva. V otázke ich právnych zväzkov by podporil napríklad fiduciárne vyhlásenia, ktoré v minulosti predložil exminister spravodlivosti Viliam Karas.

V otázke interrupčných zákonov je za zachovanie statusu quo. KDH plánuje podľa jeho slov presadzovať pomoc rodinám a jednorodičom. "Chceme, aby sa pôrodnosť zvyšovala, inak bude Slovensko vymierať," poznamenal. Ochranu života si vie predstaviť formou edukácie a prevencie. Na margo sexuálnej výchovy v školách poznamenal, že odborníci by mali hľadať dohodu na podobe učebných osnov a reforme školstva. Nepáči sa mu však spôsob takejto výchovy v niektorých západoeurópskych krajinách a Škandinávii.

(tasr)