„Najvyšší súd týmto rozsudkom znovu potvrdil, že vzdelávanie rómskych detí v čisto rómskej kontajnerovej škole je nezákonné a predstavuje segregáciu. A to aj v prípadoch, keď nedošlo k cielenému oddeľovaniu detí, ale segregácia vznikla samovoľne, napríklad ako dôsledok výberu školy zo strany rodičov,“ skonštatovala advokátka zastupujúca mimovládnu organizáciu Vanda Durbáková.

Mohlo by Vás zaujímať Prezidentka by sa mala vyvarovať ďalších chýb, ako bola tá s kňazom Kuffom

Poradňa v súvislosti s prípadom podala verejnú žalobu v roku 2015, reagovala tak na okolnosti vzdelávania rómskych detí v Muránskej Dlhej Lúke. Deti zo znevýhodnenej rómskej komunity, ktorá je v obci rezidenčne segregovaná, navštevovali pred školským rokom 2015/2016 čisto rómsku školu fungujúcu v priestoroch rodinného domu v centre obce. Nerómske deti z obce podľa poradne miestnu školu nenavštevovali, rodičia ich prihlasovali na školy v okolí.

„Ministerstvo školstva s cieľom vyriešiť nedostatočné kapacity budovy miestnej základnej školy sa v roku 2014 rozhodlo zo štátneho rozpočtu zafinancovať výstavbu novej modulovej budovy základnej školy. Tá vyrástla na pozemku mimo zástavby obce v bezprostrednej blízkosti rezidenčne segregovanej rómskej komunity,“ priblížila mimovládna organizácia. Ako dodala, v žalobe namietala, že vzdelávanie v etnicky segregovanej škole nedokáže zabezpečiť rómskym deťom rovný prístup k vzdelaniu.

Mohlo by Vás zaujímať Škandál mestskej polície v Lučenci: Prečo nechali odísť útočníka na Pročka?

Žalobu Poradne pre občianske a ľudské práva v roku 2020 zamietol Okresný súd Bratislava III. Rozsudok o rok neskôr potvrdil Krajský súd v Bratislave s tým, že cieľom postavenia modulovej školy v lokalite obývanej iba rómskym etnikom nebolo oddeliť rómske deti od detí z majority. Poradňa sa proti rozsudku odvolala a podala dovolanie na NS SR. Ten v júli tohto roku predchádzajúce rozhodnutia súdov zmenil a konštatoval, že vzdelávaním rómskych detí v škole navštevovanej výlučne rómskymi deťmi a postavenej v blízkosti znevýhodnenej rómskej komunity v Muránskej Dlhej Lúke došlo k ich segregácii.
Mimovládna organizácia v konaní tiež žiadala, aby súd zaviazal štát vypracovať desegregačný plán a navrhnúť opatrenia, ktoré danú diskrimináciu odstránia a zabránia jej vzniku do budúcnosti. NS SR v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Mohlo by Vás zaujímať Jaroslav Slašťan: Medveď prehráva boj s verejnou mienkou

„Štát musí zabezpečiť, aby sa rómske deti mohli od útleho veku vzdelávať spolu s ostatnými deťmi. A to nielen tu, ale na mnohých ďalších miestach na Slovensku, kde sú segregované rómske školy realitou,“ skonštatoval Ivanco. Ako dodal, segregované vzdelávanie upiera znevýhodneným rómskym deťom rovné vzdelávacie šance a má dopad aj na vzájomné spolunažívanie rómskej menšiny a majority na Slovensku.

(tasr)