Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Teroristi nemajú žiadne právo, aby disponovali jadrovou zbraňou, vyhlásil Zelenskyj na adresu Ruska

Rusko sa únosmi ukrajinských detí dopúšťa genocídy, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave počas všeobecnej rozpravy 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Uviedla to agentúra AFP.

"Tieto deti sú v Rusku vedené k tomu, aby nenávideli Ukrajinu, a všetky ich väzby na rodinu sú prerušené. Toto je jasná genocída," povedal Zelenskyj.

"Poznáme mená desaťtisícov detí a máme dôkazy o státisícoch ďalších unesených Ruskom na okupovaných územiach Ukrajiny a neskôr deportovaných. Medzinárodný trestný súd vydal zatykače za tieto zločiny a my sa snažíme dostať deti späť domov," poznamenal ďalej s tým, že "čas plynie". Zároveň položil otázku, čo s týmito deťmi bude.

Ukrajinský prezident s prejavom vystúpil vo svojej charakteristickej vojenskej kombinéze a zopakoval výzvu na uskutočnenie summitu rovnako zmýšľajúcich krajín.

"Pripravujeme svetový mierový samit. Pozývam váš všetkých – vás, ktorí netolerujete žiadnu agresiu – na spoločné prípravy tohto samitu," dodal.

Rusku – stálemu členovi Bezpečnostnej rady OSN – podľa Zelenského nemožno dôverovať v súvislosti s jadrovými zbraňami. "Teroristi nemajú žiadne právo, aby disponovali jadrovou zbraňou," podotkol.

Moskvu obvinil aj zo zneužívania energonosičov a potravín ako prostriedkov nátlaku na svet. "Agresor premieňa na zbrane aj množstvo iných vecí a používa ich nielen proti našej krajine, ale aj proti krajinám vás všetkých... od atlantického pobrežia Afriky až po juhovýchodnú Áziu," upozornil podľa britského denníka Guardian

Minúta  |  

Erdogan v OSN: Turecko zintenzívni snahu o ukončenie vojny na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok prisľúbil, že Ankara zintenzívni diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie ukončenia Ruskom vedenej vojny na Ukrajine. Vyjadril sa tak v prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia OSN. Informujú o tom agentúra AFP a denník Guardian.

"Snažili sme sa udržať našich ruských aj ukrajinských priateľov pri (rokovacom) stole tézou, že vojna nebude mať víťazov a mier nebude mať porazených," povedal Erdogan. "Zintenzívnime naše úsilie o ukončenie vojny prostredníctvom diplomacie a dialógu založenom na nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny," dodal.

Erdogan vo svojom prejave kritizoval Bezpečnostnú rada OSN, ktorá podľa jeho slov prestala byť garantom svetovej bezpečnosti a namiesto toho sa stala "bojiskom politických stratégií" jej piatich stálych členov. "Svet je väčší ako päť (krajín)," povedal.

Turecký prezident ďalej upozornil aj na to, že po kolapse tzv. čiernomorskej obilnej dohody "čelí svet novej kríze". Ankara má však podľa jeho slov plán, v súlade s ktorým získajú ďalší milión ton obilia tie krajiny, ktoré ho veľmi potrebujú.

Erdogan na pôde OSN stručne komentoval aj situáciu v spornom Náhornom Karabachu, kde Azerbajdžan spustil v utorok vojenskú operáciu s deklarovaným cieľom "obnovenia ústavného poriadku". Turecký prezident v tejto súvislosti povedal, že Ankara od začiatku podporovala rokovania medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Erdogan vyjadril vieru v to, že obe krajiny dospejú čo najrýchlejšie k mierovej dohode. Zároveň však zdôraznil pozíciu Ankary výrokom: "Náhorný Karabach je územím Azerbajdžanu. Akýkoľvek iný štatút nebude nikdy akceptovaný."

(tasr)

Minúta  |  

Súdna rada zvolila Procházku a Vikarskú za kandidátov na sudcu ESĽP

Súdna rada SR zvolila Radoslava Procházku a Zuzanu Vikarskú za kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Voľba tretieho kandidáta by sa mala uskutočniť do 60 dní. Rada Európy by mala voliť nového sudcu ESĽP za SR v júni 2024 zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenskou vládou.

Do voľby na troch kandidátov na sudcu ESĽP za SR sa zapojilo sedem uchádzačov. Vikarská bola zvolená 13 hlasmi, dvaja členovia Súdnej rady SR boli proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Procházku zvolili desiatimi hlasmi, sedem členov Súdnej rady SR sa zdržalo hlasovania.

Kandidatúru bude musieť ešte odobriť vláda, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb. "Súčasná vláda odborníkov podľa prevažujúcich názorov a so zreteľom na nález Ústavného súdu SR nemá právo nominovať kandidátov na európske súdy. Dôvodom je to, že ide o zásadnú otázku zahraničnej politiky, ktorá nepatrí do kompetencií úradníckej vlády," povedal už skôr predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.

Mandát súčasnej slovenskej sudkyne ESĽP Alene Poláčkovej uplynie 28. decembra 2024.

Súdna rada SR v utorok zvolila Michala Kianičku za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ. Jeho kandidatúru ešte musí odsúhlasiť vláda. Potom sa bude môcť postaviť pred poradný výbor Rady EÚ.

Kianička pôsobí od septembra 2021 ako starší právny poradca v Európskom mechanizme pre stabilitu. V minulosti okrem iného absolvoval stáž na Súdnom dvore EÚ.

Súčasný mandát uplynul 26 národným sudcom Všeobecného súdu EÚ 31. augusta 2022. Slovensko druhé funkčné obdobie zastupoval Juraj Schwarcz, v rokoch 2004 až 2009 to bol Daniel Šváby. Všeobecný súd EÚ je súčasťou Súdneho dvora EÚ. Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov. Rovnako ako Súdny dvor EÚ aj Všeobecný súd EÚ sídli v Luxemburgu.

(tasr)

Minúta  |  

Sklenár: Slovensko v budúcom roku strojnásobí výrobu munície

Cieľom SR a jej zahraničných partnerov je poskytnúť čo najadresnejšiu pomoc v prospech ukrajinskej protiofenzívy. Na margo rokovaní na nemeckej leteckej základni v Ramstein to v utorok uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár. Informovalo o tom komunikačné oddelenie ministerstva.

Sklenár zároveň uviedol, že SR plánuje v budúcom roku strojnásobiť výrobu munície. Okrem výroby novej munície sa podľa neho hľadajú možnosti predĺženia životnosti starých exspirovaných nábojov zo skladov niektorých krajín.

"Dialóg s ukrajinskými partnermi o konkrétnych požiadavkách pokračuje. Ukrajina sa hrdinsky bráni proti nezmyselnej agresii Ruska. Bojuje za naše spoločné hodnoty, pomáha chrániť náš spôsob života," uviedol Sklenár na margo rokovaní Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny v nemeckom Ramsteine.

Prisľúbil, že ozbrojené sily SR sú pripravené poskytnúť ukrajinským vojakom odmínovací výcvik. V tejto súvislosti Sklenár tiež informoval, že SR plánuje intenzívnejšie podporiť Ukrajinu v procese odmínovania pripojením sa k takzvanej Koalícii na podporu odmínovania Ukrajiny. Jej vznik oznámil litovský minister obrany na júlovom rokovaní.

Sklenár poznamenal, že cieľom tejto koalície je vycvičiť a vyzbrojiť desať práporov pre humanitárne odmínovanie oslobodeného územia Ukrajiny. Podľa slovenského ministra obrany je táto iniciatíva zároveň príležitosťou aj pre obranný priemysel v SR. Pripomenul, že na Ukrajinu už bolo dodaných desať odmínovacích systémov Božena slovenskej výroby.

Šéf slovenského rezortu obrany informoval svojich partnerov o rozbehnutej spolupráci slovenského a ukrajinského obranného priemyslu v oblasti vývoja nového typu húfnice.

Sklenár v utorok absolvoval aj bilaterálne stretnutie s novým ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom, ktorého ubezpečil o stabilite slovenskej podpory pre Ukrajinu.

Ministri využili prvé osobné stretnutie predovšetkým na zhodnotenie aktuálneho vývoja ukrajinskej protiofenzívy. Témou diskusií bola aj doterajšia pomoc a súčasné potreby Ukrajiny v boji proti ruskej agresii.

"Každou žiadosťou sa, samozrejme, zaoberáme veľmi intenzívne, pričom s ohľadom na naše vlastné kapacity a potreby hľadáme možnosti ďalšej podpory," uviedol Sklenár.

Okrem vojenskej pomoci je podľa neho dôležitou formou podpory Ukrajiny aj intenzívnejšia spolupráca podnikov obranného priemyslu. Sklenár sa domnieva, že takýto typ spolupráce prinesie ekonomický prospech obom krajinám a zvýši kapacity na výrobu potrebného vybavenia a munície pre Ukrajinu i Slovensko.

Na leteckej základni Ramstein sa v utorok konalo 15. rokovanie Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny vo formáte ministrov obrany. Témou stretnutia bola aktuálna situácia na bojisku a súčasné potreby ukrajinských ozbrojených síl.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko plánuje výrazne obmedziť čínske komponenty v mobilných sieťach 5G

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová navrhuje aby sa vo verejných mobilných sieťach piatej generácie 5G od 1. januára 2026 nemohli používať kriticky dôležité komponenty od čínskych dodávateľov. Plánovaný úplný zákaz sa týka takzvanej základnej sieťovej infraštruktúry operátorov Telekom, Vodafone a Telefónica. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa v utorok odvolala na zdroje oboznámené s problematikou.

Prísny zákaz nad rámec komponentov by sa mal zaviesť v regiónoch dôležitých z hľadiska bezpečnosti, ako sú Berlín, Porýnie a Porúria. Cieľom je zabrániť rizikám, ktoré by mohli ohroziť činnosť vlády a poškodiť hospodárstvo. Na druhej strane, vo vidieckych regiónoch, kde sa používatelia často sťažujú na slabú sieť, sa obmedzenia tohto druhu nemajú uplatňovať.

V súvislosti s plánovaným zákazom vláda v Berlíne argumentuje ani nie tak hrozbami v podobe špionáže alebo hekerských útokov, ale predovšetkým rizikami súvisiacimi s príliš veľkou závislosťou od čínskych spoločností. Plánované zmeny chce ministerstvo vnútra koordinovať s ostatnými rezortmi spolkovej vlády, predovšetkým s ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí. Konzultácie by sa podľa DPA mali začať čoskoro.

(tasr)

Minúta  |  

Lotyšsko pre migrantov zatvorilo jeden zo svojich dvoch hraničných priechodov s Bieloruskom

Lotyšsko v utorok dočasne uzavrelo jeden zo svojich dvoch hraničných priechodov s Bieloruskom v snahe zabrániť tak nelegálnej migrácii. Informuje o tom stanica CNN odvolávajúca sa na tamojšie médiá.

Prevádzka hraničného priechodu Silene bola pozastavená, zatiaľ čo druhý hraničný priechod s Bieloruskom zostane otvorený pre nákladnú dopravu, ako aj prevozy potrebnej humanitárnej pomoci či pre prípady naliehavej situácie.

Zámer zatvoriť hraničný priechod Silene ohlásil ešte minulý týždeň šéf lotyšskej pohraničnej stráže Guntis Pujáts. Podľa lotyšského verejnoprávneho telerozhlasu LSM argumentoval tým, že situácia na hraniciach je momentálne zrejme najvyhrotenejšia za ostatné tri roky, respektíve od roku 2021.

Napätie na hraniciach Lotyšska s Bieloruskom, ktoré je najbližším spojencom Moskvy, narastá od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára 2022. LSM uvádza, že len od začiatku septembra už lotyšská pohraničná stráž zabránila 1 773 nelegálnym prechodom cez hranicu.

Lotyšsko, Poľsko a Litva obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z vytvárania migračnej krízy cieleným privádzaním migrantov k ich hraniciam. Situácia ešte viac eskalovala začiatkom leta, keď sa z Ruska do Bieloruska presunuli žoldnieri z ruskej Vagnerovej skupiny. K presunu došlo na základe dohody, ktorú po júnovom neúspešnom pokuse vagnerovcov o zosadenie vrchného velenia ruskej armády dosiahol Kremeľ s Lukašenkom.

Susedná Litva následne 18. augusta dočasne uzatvorila dva zo svojich šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom. Zdôvodnila to práve prítomnosťou vagnerovcov na bieloruskom území.

Litovský prezident Gitanas Nauséda však nedávno podľa CNN povedal, že zatvorenie hraníc s Bieloruskom je už menej relevantné. Hrozba, ktorú predstavujú vagnerovci, totiž podľa jeho slov slabne v dôsledku smrti vodcu týchto ruských žoldnierov Jevgenija Prigožina, ktorý zahynul pri 23. augusta pri páde lietadla na západe Ruska.

Lotyšsko od zatvorenia zmienených dvoch litovských priechodov hlásilo nárast cezhraničnej dopravy z Bieloruska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.