Preskočiť na obsah
  |  

Azerbajdžan tvrdí, že v Karabachu ovládol desiatky arménskych pozícií

Azerbajdžan v utorok vyhlásil, že jeho ozbrojené sily prevzali v Náhornom Karabachu kontrolu nad desiatkami vojenských pozícií, ktoré mali predtým v rukách tamojší arménski separatisti. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Baku v utorok spustilo v tomto spornom regióne pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".

"Viac ako 60 bojových pozícií arménskych (separatistických) ozbrojených jednotiek je teraz pod kontrolou našich ozbrojených síl," povedal niekoľko hodín po spustení ofenzívy na tlačovej konferencii hovorca azerbajdžanského ministerstva obrany.

Arménski separatisti po vypuknutí ofenzívy vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením ich separatistickej vlády.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.

(tasr)

  |  

Čaputová na Valnom zhromaždení OSN rokovala so Stoltenbergom, Zelenským či Sanduovou

Prezidentka SR Zuzana Čaputová absolvovala v utorok popri účasti na všeobecnej rozprave 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku viacero bilaterálnych rokovaní, okrem iných aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Za významné témy VZ OSN označila Čaputová vojnu na Ukrajine a bezpečnosť Európy, informuje TASR.

"Teší ma, že lídri z celého sveta považujú našu krajinu za rešpektovaného partnera," napísala v utorok na sociálnu sieť Facebook.

Stretla sa tiež s prezidentkou Slovinska Natašou Pirc Musarovou, švajčiarskym prezidentom Alainom Bersetom, španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou či prezidentom Severného Macedónska Stevom Pendarovským.

S kenským prezidentom Williamom Rutom rokovala o prehĺbení spolupráce v oblasti ekologického hospodárstva, elektromobility a kybernetickej bezpečnosti. "Zhodli sme sa, že zelená tranzícia je najlepšou odpoveďou nielen na klimatickú krízu, ale aj celosvetovo udržateľný rozvoj," uviedla s tým, že prechod na zelenú ekonomiku predstavuje príležitosť aj pre slovenské firmy uplatniť sa na rýchlo rastúcom africkom trhu.

Na večernej recepcii sa má Čaputová stretnúť aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý vystúpil s prejavom pred VZ OSN v utorok. Čaputová má svoj prejav naplánovaný na stredu.

(tasr)

  |  

Austin v Ramsteine: Ukrajina potrebuje pred zimou ďalšiu vojenskú pomoc

Americký minister obrany Lloyd Austin v utorok požiadal spojencov, aby poskytli ukrajinskej armáde ďalšiu pomoc. Osobitne sa zmienil o 155-milimetrovej munícii a protivzdušnej obrane. Upozornil, že Ukrajina bude čoskoro čeliť ďalšej vojnovej zime, informuje agentúra DPA.

Výzvu adresoval Austin na stretnutí ministrov obrany 55 krajín, ktoré poskytujú vojenskú pomoc Kyjevu v boji proti ruskej agresii. Stretnutie sa konalo v utorok na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku.

"Vyzývam všetkých ministrov obrany, aby ešte raz skontrolovali svoje zásoby 155-milimetrovej delostreleckej munície, kľúčových systémov protivzdušnej obrany a stíhačiek, ktoré by mohli dať Ukrajine, aby sa pripravila na nadchádzajúcu zimu," povedal Austin.

Zároveň prisľúbil, že Kyjev čoskoro dostane americké tanky Abrams M1. Pripomenul, že americké ozbrojené sily sa podieľajú na výcviku ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. "Nejde len o záchranu jednej demokratickej krajiny. Bojujeme za svet, v ktorom si autokrati nemôžu len tak prepisovať hranice použitím vojenskej sily," dodal.

Nemecké ministerstvo vnútra oznámilo, že na utorkovom stretnutí pod vedením USA sa nehovorilo o švédsko-nemeckých strelách s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré Ukrajina už dlhšiu dobu žiada.

(tasr)

  |  

Teroristi nemajú žiadne právo, aby disponovali jadrovou zbraňou, vyhlásil Zelenskyj na adresu Ruska

Rusko sa únosmi ukrajinských detí dopúšťa genocídy, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave počas všeobecnej rozpravy 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Uviedla to agentúra AFP.

"Tieto deti sú v Rusku vedené k tomu, aby nenávideli Ukrajinu, a všetky ich väzby na rodinu sú prerušené. Toto je jasná genocída," povedal Zelenskyj.

"Poznáme mená desaťtisícov detí a máme dôkazy o státisícoch ďalších unesených Ruskom na okupovaných územiach Ukrajiny a neskôr deportovaných. Medzinárodný trestný súd vydal zatykače za tieto zločiny a my sa snažíme dostať deti späť domov," poznamenal ďalej s tým, že "čas plynie". Zároveň položil otázku, čo s týmito deťmi bude.

Ukrajinský prezident s prejavom vystúpil vo svojej charakteristickej vojenskej kombinéze a zopakoval výzvu na uskutočnenie summitu rovnako zmýšľajúcich krajín.

"Pripravujeme svetový mierový samit. Pozývam váš všetkých – vás, ktorí netolerujete žiadnu agresiu – na spoločné prípravy tohto samitu," dodal.

Rusku – stálemu členovi Bezpečnostnej rady OSN – podľa Zelenského nemožno dôverovať v súvislosti s jadrovými zbraňami. "Teroristi nemajú žiadne právo, aby disponovali jadrovou zbraňou," podotkol.

Moskvu obvinil aj zo zneužívania energonosičov a potravín ako prostriedkov nátlaku na svet. "Agresor premieňa na zbrane aj množstvo iných vecí a používa ich nielen proti našej krajine, ale aj proti krajinám vás všetkých... od atlantického pobrežia Afriky až po juhovýchodnú Áziu," upozornil podľa britského denníka Guardian

  |  

Erdogan v OSN: Turecko zintenzívni snahu o ukončenie vojny na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok prisľúbil, že Ankara zintenzívni diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie ukončenia Ruskom vedenej vojny na Ukrajine. Vyjadril sa tak v prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia OSN. Informujú o tom agentúra AFP a denník Guardian.

"Snažili sme sa udržať našich ruských aj ukrajinských priateľov pri (rokovacom) stole tézou, že vojna nebude mať víťazov a mier nebude mať porazených," povedal Erdogan. "Zintenzívnime naše úsilie o ukončenie vojny prostredníctvom diplomacie a dialógu založenom na nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny," dodal.

Erdogan vo svojom prejave kritizoval Bezpečnostnú rada OSN, ktorá podľa jeho slov prestala byť garantom svetovej bezpečnosti a namiesto toho sa stala "bojiskom politických stratégií" jej piatich stálych členov. "Svet je väčší ako päť (krajín)," povedal.

Turecký prezident ďalej upozornil aj na to, že po kolapse tzv. čiernomorskej obilnej dohody "čelí svet novej kríze". Ankara má však podľa jeho slov plán, v súlade s ktorým získajú ďalší milión ton obilia tie krajiny, ktoré ho veľmi potrebujú.

Erdogan na pôde OSN stručne komentoval aj situáciu v spornom Náhornom Karabachu, kde Azerbajdžan spustil v utorok vojenskú operáciu s deklarovaným cieľom "obnovenia ústavného poriadku". Turecký prezident v tejto súvislosti povedal, že Ankara od začiatku podporovala rokovania medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Erdogan vyjadril vieru v to, že obe krajiny dospejú čo najrýchlejšie k mierovej dohode. Zároveň však zdôraznil pozíciu Ankary výrokom: "Náhorný Karabach je územím Azerbajdžanu. Akýkoľvek iný štatút nebude nikdy akceptovaný."

(tasr)

  |  

Súdna rada zvolila Procházku a Vikarskú za kandidátov na sudcu ESĽP

Súdna rada SR zvolila Radoslava Procházku a Zuzanu Vikarskú za kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Voľba tretieho kandidáta by sa mala uskutočniť do 60 dní. Rada Európy by mala voliť nového sudcu ESĽP za SR v júni 2024 zo zoznamu troch kandidátov predložených slovenskou vládou.

Do voľby na troch kandidátov na sudcu ESĽP za SR sa zapojilo sedem uchádzačov. Vikarská bola zvolená 13 hlasmi, dvaja členovia Súdnej rady SR boli proti a dvaja sa zdržali hlasovania. Procházku zvolili desiatimi hlasmi, sedem členov Súdnej rady SR sa zdržalo hlasovania.

Kandidatúru bude musieť ešte odobriť vláda, ktorá vzíde zo septembrových predčasných parlamentných volieb. "Súčasná vláda odborníkov podľa prevažujúcich názorov a so zreteľom na nález Ústavného súdu SR nemá právo nominovať kandidátov na európske súdy. Dôvodom je to, že ide o zásadnú otázku zahraničnej politiky, ktorá nepatrí do kompetencií úradníckej vlády," povedal už skôr predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.

Mandát súčasnej slovenskej sudkyne ESĽP Alene Poláčkovej uplynie 28. decembra 2024.

Súdna rada SR v utorok zvolila Michala Kianičku za kandidáta na sudcu Všeobecného súdu EÚ. Jeho kandidatúru ešte musí odsúhlasiť vláda. Potom sa bude môcť postaviť pred poradný výbor Rady EÚ.

Kianička pôsobí od septembra 2021 ako starší právny poradca v Európskom mechanizme pre stabilitu. V minulosti okrem iného absolvoval stáž na Súdnom dvore EÚ.

Súčasný mandát uplynul 26 národným sudcom Všeobecného súdu EÚ 31. augusta 2022. Slovensko druhé funkčné obdobie zastupoval Juraj Schwarcz, v rokoch 2004 až 2009 to bol Daniel Šváby. Všeobecný súd EÚ je súčasťou Súdneho dvora EÚ. Funkčné obdobie sudcov je šesť rokov. Rovnako ako Súdny dvor EÚ aj Všeobecný súd EÚ sídli v Luxemburgu.

(tasr)