Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf OSN žiada okamžité ukončenie bojov v Náhornom Karabachu

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval v stredu na okamžité ukončenie bojov v oblasti Náhorného Karabachu, kde Azerbajdžan spustil vojenskú operáciu voči miestnym Arménom.

"Generálny tajomník čo najdôraznejšie apeluje na okamžité ukončenie bojov, na deeskaláciu situácie a dôslednejšie dodržiavanie prímeria z roku 2020 a princípov mezinárodného práva," povedal Guterresov hovorca Stéphane Dujarric, ktorého citovala agentúra AFP.

Podobné výzvy už predtým zverejnili Spojené štáty, Francúzsko či Rusko.

Azerbajdžanské sily v utorok spustili v Náhornom Karabachu pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku". Azerbajdžan tvrdí, že sa mu podarilo ovládnuť už desiatky vojenských pozícií, ktoré doposiaľ ovládali tamojší arménski separatisti.

Podľa správ z Karabachu si boje vyžiadali už najmenej 27 obetí vrátane dvoch civilistov. Zranenia utrpelo ďalších vyše 200 ľudí, píše agentúra DPA.

V dôsledku intenzívneho azerbajdžanského ostreľovania bolo z oblastí Náhorného Karabachu obývaných Arménmi evakuovaných už viac než 7-tisíc obyvateľov zo 16 obcí.

Prevažne moslimský Azerbajdžan je v konflikte o Náhorný Karabach podporovaný Tureckom. Tradičným spojencom a ochrancom kresťanských Arménov je Rusko, ktoré však stráca vplyv v regióne, píše agentúra DPA.

Arménsko a Azerbajdžan sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Dobrá správa. Protihlukovú stenu v Lamači majú postaviť do konca leta 2025

BRATISLAVA – Dlhodobo žiadaná protihluková stena v Lamači má byť postavená najneskôr v auguste 2025. Vyplýva to zo zmluvy o výstavbe, ktorú Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podpísala so zhotoviteľom – spoločnosťou Doprastav.

Na zverejnenie zmluvy v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) upozornil na sociálnej sieti starosta mestskej časti Bratislava-Lamač Igor Polakovič. Cena za dielo je 21 869 039 eur bez DPH (26 242 846 eur s DPH). Odhadovaná cena zákazky pri vyhlásení verejného obstarávania pritom bola v januári 2023 vo výške 19 038 257 eur bez DPH.

Policajti pátrajú po žene, ktorá ukradla peňaženku

Mohlo by Vás zaujímať Policajti pátrajú po žene, ktorá ukradla peňaženku

„Predmetom zákazky je naprojektovať, vybudovať a skolaudovať dočasné protihlukové steny po oboch stranách a v jej stredovom páse diaľnice D2," upozornil vyhlasovateľ tendra, pričom dodal, že dielo majú vybudovať systémom mobilných protihlukových stien. „Návrh protihlukových stien vyplynul z potreby zníženia hlukovej záťaže z cestnej dopravy diaľnice D2, keďže v dôsledku zvyšujúcej sa intenzity dopravy sú prekročené prípustné hodnoty hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí," dodalo NDS.

Ikonická budova Manderlák sa stala národnou kultúrnou pamiatkou

Mohlo by Vás zaujímať Ikonická budova Manderlák sa stala národnou kultúrnou pamiatkou

Podľa prílohy k zmluve, ktorá stanovuje harmonogram prác, by sa práce po vydaní potrebných povolení mali začať na jar 2024. Dielo by mali dokončiť a začať kolaudovať v auguste 2025.

Za výstavbu protihlukovej steny, ktorá má znížiť hluk z diaľnice, priamo obťažujúci obyvateľov Lamača, bojovala miestna samospráva roky. O forme mobilnej bariéry sa hovorilo už dlhšie, viackrát sa posúval predpokladaný termín výstavby v dôsledku predlžovania povoľovacích procesov a riešenia námietok voči forme realizácie protihlukovej steny i dosahu na životné prostredie.

Foto: FB Lamač - oficiálna stránka mestskej časti Bratislava - Lamač
Foto: FB Lamač - oficiálna stránka mestskej časti Bratislava - Lamač

(tasr)

Minúta  |  

Poľská polícia zadržala opozičnú poslankyňu, ktorá za pomoci megafónu narušila premiérov prejav

Poľská polícia nakrátko zadržala opozičnú poslankyňu Kingu Gajewskú, ktorá narušila predvolebný prejav konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej policajti tým poslanci porušili Gajewskej poslaneckú imunitu.

Polícia sa bráni tvrdením, že najskôr nevedela o tom, že zadržala poslankyňu chránenú imunitou, hoci svedkovia tvrdia opak.

Kinga Gajewská je poslankyňou dolnej komory poľského parlamentu (Sejmu) za opozičnú Občiansku platformu (PO), ktorej lídrom je bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk.

Politička za pomoci megafónu prerušila Morawieckeho prejav v Otwocku, meste ležiacom neďaleko Varšavy. Hovorila pritom fakty o škandále, ktorý vypukol po správach, že poľské úrady udeľovali víza cudzincom z Ázie a Afriky výmenou za úplatky.

Gajewskú (33) následne nakrátko zadržali policajti, čo vyvolalo rozhorčené protesty opozície, podľa ktorej celý incident dokazuje zhoršovanie stavu právneho štátu v Poľsku.

"Toto sú bieloruské štandardy. Polícia ju (Gajewskú) zadržala napriek tomu, že opakovane deklarovala, že je členkou parlamentu," komentoval celú udalosť Marcin Kierwinski, generálny tajomník Občianskej koalície, volebnej aliancie, do ktorej sa združili viaceré opozičné strany vrátane PO.

Donald Tusk zverejnil video, na ktorom vidno, ako policajti odvádzajú Gajewskú do služobnej dodávky, hoci ich okolostojaci ľudia upozorňujú na to, že je to členka poľského Sejmu.

Polícia však tvrdí, že zasahujúci príslušníci o tejto skutočnosti v prvej fáze incidentu nevedeli.

"Zdôrazňujeme fakt, že v prípade dnešného zásahu nešlo o zatnutie. Jeho súčasťou bolo odvedenie osoby podozrivej z priestupku do policajného vozidla za účelom identifikácie. Tieto úkony boli okamžite ukončené po tom, ako došlo k predloženiu preukazu totožnosti," uvádza sa vo vyhlásení polície, z ktorého citovala agentúra AP.

Vládna strana Právo a Spravodlivosť (PiS) má podľa prieskumov najväčšiu šancu na víťazstvo v parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku budú konať 15. októbra. Nie je však jasné, či sa jej v takomto prípade podarí zaistiť si aj väčšinu kresiel v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan tvrdí, že v Karabachu ovládol desiatky arménskych pozícií

Azerbajdžan v utorok vyhlásil, že jeho ozbrojené sily prevzali v Náhornom Karabachu kontrolu nad desiatkami vojenských pozícií, ktoré mali predtým v rukách tamojší arménski separatisti. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Baku v utorok spustilo v tomto spornom regióne pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".

"Viac ako 60 bojových pozícií arménskych (separatistických) ozbrojených jednotiek je teraz pod kontrolou našich ozbrojených síl," povedal niekoľko hodín po spustení ofenzívy na tlačovej konferencii hovorca azerbajdžanského ministerstva obrany.

Arménski separatisti po vypuknutí ofenzívy vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením ich separatistickej vlády.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová na Valnom zhromaždení OSN rokovala so Stoltenbergom, Zelenským či Sanduovou

Prezidentka SR Zuzana Čaputová absolvovala v utorok popri účasti na všeobecnej rozprave 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku viacero bilaterálnych rokovaní, okrem iných aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Za významné témy VZ OSN označila Čaputová vojnu na Ukrajine a bezpečnosť Európy, informuje TASR.

"Teší ma, že lídri z celého sveta považujú našu krajinu za rešpektovaného partnera," napísala v utorok na sociálnu sieť Facebook.

Stretla sa tiež s prezidentkou Slovinska Natašou Pirc Musarovou, švajčiarskym prezidentom Alainom Bersetom, španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou či prezidentom Severného Macedónska Stevom Pendarovským.

S kenským prezidentom Williamom Rutom rokovala o prehĺbení spolupráce v oblasti ekologického hospodárstva, elektromobility a kybernetickej bezpečnosti. "Zhodli sme sa, že zelená tranzícia je najlepšou odpoveďou nielen na klimatickú krízu, ale aj celosvetovo udržateľný rozvoj," uviedla s tým, že prechod na zelenú ekonomiku predstavuje príležitosť aj pre slovenské firmy uplatniť sa na rýchlo rastúcom africkom trhu.

Na večernej recepcii sa má Čaputová stretnúť aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý vystúpil s prejavom pred VZ OSN v utorok. Čaputová má svoj prejav naplánovaný na stredu.

(tasr)

Minúta  |  

Austin v Ramsteine: Ukrajina potrebuje pred zimou ďalšiu vojenskú pomoc

Americký minister obrany Lloyd Austin v utorok požiadal spojencov, aby poskytli ukrajinskej armáde ďalšiu pomoc. Osobitne sa zmienil o 155-milimetrovej munícii a protivzdušnej obrane. Upozornil, že Ukrajina bude čoskoro čeliť ďalšej vojnovej zime, informuje agentúra DPA.

Výzvu adresoval Austin na stretnutí ministrov obrany 55 krajín, ktoré poskytujú vojenskú pomoc Kyjevu v boji proti ruskej agresii. Stretnutie sa konalo v utorok na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku.

"Vyzývam všetkých ministrov obrany, aby ešte raz skontrolovali svoje zásoby 155-milimetrovej delostreleckej munície, kľúčových systémov protivzdušnej obrany a stíhačiek, ktoré by mohli dať Ukrajine, aby sa pripravila na nadchádzajúcu zimu," povedal Austin.

Zároveň prisľúbil, že Kyjev čoskoro dostane americké tanky Abrams M1. Pripomenul, že americké ozbrojené sily sa podieľajú na výcviku ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. "Nejde len o záchranu jednej demokratickej krajiny. Bojujeme za svet, v ktorom si autokrati nemôžu len tak prepisovať hranice použitím vojenskej sily," dodal.

Nemecké ministerstvo vnútra oznámilo, že na utorkovom stretnutí pod vedením USA sa nehovorilo o švédsko-nemeckých strelách s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré Ukrajina už dlhšiu dobu žiada.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.