Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľská polícia zadržala opozičnú poslankyňu, ktorá za pomoci megafónu narušila premiérov prejav

Poľská polícia nakrátko zadržala opozičnú poslankyňu Kingu Gajewskú, ktorá narušila predvolebný prejav konzervatívneho premiéra Mateusza Morawieckeho. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej policajti tým poslanci porušili Gajewskej poslaneckú imunitu.

Polícia sa bráni tvrdením, že najskôr nevedela o tom, že zadržala poslankyňu chránenú imunitou, hoci svedkovia tvrdia opak.

Kinga Gajewská je poslankyňou dolnej komory poľského parlamentu (Sejmu) za opozičnú Občiansku platformu (PO), ktorej lídrom je bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk.

Politička za pomoci megafónu prerušila Morawieckeho prejav v Otwocku, meste ležiacom neďaleko Varšavy. Hovorila pritom fakty o škandále, ktorý vypukol po správach, že poľské úrady udeľovali víza cudzincom z Ázie a Afriky výmenou za úplatky.

Gajewskú (33) následne nakrátko zadržali policajti, čo vyvolalo rozhorčené protesty opozície, podľa ktorej celý incident dokazuje zhoršovanie stavu právneho štátu v Poľsku.

"Toto sú bieloruské štandardy. Polícia ju (Gajewskú) zadržala napriek tomu, že opakovane deklarovala, že je členkou parlamentu," komentoval celú udalosť Marcin Kierwinski, generálny tajomník Občianskej koalície, volebnej aliancie, do ktorej sa združili viaceré opozičné strany vrátane PO.

Donald Tusk zverejnil video, na ktorom vidno, ako policajti odvádzajú Gajewskú do služobnej dodávky, hoci ich okolostojaci ľudia upozorňujú na to, že je to členka poľského Sejmu.

Polícia však tvrdí, že zasahujúci príslušníci o tejto skutočnosti v prvej fáze incidentu nevedeli.

"Zdôrazňujeme fakt, že v prípade dnešného zásahu nešlo o zatnutie. Jeho súčasťou bolo odvedenie osoby podozrivej z priestupku do policajného vozidla za účelom identifikácie. Tieto úkony boli okamžite ukončené po tom, ako došlo k predloženiu preukazu totožnosti," uvádza sa vo vyhlásení polície, z ktorého citovala agentúra AP.

Vládna strana Právo a Spravodlivosť (PiS) má podľa prieskumov najväčšiu šancu na víťazstvo v parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku budú konať 15. októbra. Nie je však jasné, či sa jej v takomto prípade podarí zaistiť si aj väčšinu kresiel v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan tvrdí, že v Karabachu ovládol desiatky arménskych pozícií

Azerbajdžan v utorok vyhlásil, že jeho ozbrojené sily prevzali v Náhornom Karabachu kontrolu nad desiatkami vojenských pozícií, ktoré mali predtým v rukách tamojší arménski separatisti. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Baku v utorok spustilo v tomto spornom regióne pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej deklarovaným cieľom je "obnovenie ústavného poriadku".

"Viac ako 60 bojových pozícií arménskych (separatistických) ozbrojených jednotiek je teraz pod kontrolou našich ozbrojených síl," povedal niekoľko hodín po spustení ofenzívy na tlačovej konferencii hovorca azerbajdžanského ministerstva obrany.

Arménski separatisti po vypuknutí ofenzívy vyzvali Baku na rokovania. Azerbajdžan však mierové rozhovory podmienil ich kapituláciou a rozpustením ich separatistickej vlády.

Obe krajiny sa už desaťročia sporia o separatistický región Náhorný Karabach, ktorý je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu, avšak od začiatku 90. rokov je pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová na Valnom zhromaždení OSN rokovala so Stoltenbergom, Zelenským či Sanduovou

Prezidentka SR Zuzana Čaputová absolvovala v utorok popri účasti na všeobecnej rozprave 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku viacero bilaterálnych rokovaní, okrem iných aj s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Za významné témy VZ OSN označila Čaputová vojnu na Ukrajine a bezpečnosť Európy, informuje TASR.

"Teší ma, že lídri z celého sveta považujú našu krajinu za rešpektovaného partnera," napísala v utorok na sociálnu sieť Facebook.

Stretla sa tiež s prezidentkou Slovinska Natašou Pirc Musarovou, švajčiarskym prezidentom Alainom Bersetom, španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou či prezidentom Severného Macedónska Stevom Pendarovským.

S kenským prezidentom Williamom Rutom rokovala o prehĺbení spolupráce v oblasti ekologického hospodárstva, elektromobility a kybernetickej bezpečnosti. "Zhodli sme sa, že zelená tranzícia je najlepšou odpoveďou nielen na klimatickú krízu, ale aj celosvetovo udržateľný rozvoj," uviedla s tým, že prechod na zelenú ekonomiku predstavuje príležitosť aj pre slovenské firmy uplatniť sa na rýchlo rastúcom africkom trhu.

Na večernej recepcii sa má Čaputová stretnúť aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý vystúpil s prejavom pred VZ OSN v utorok. Čaputová má svoj prejav naplánovaný na stredu.

(tasr)

Minúta  |  

Austin v Ramsteine: Ukrajina potrebuje pred zimou ďalšiu vojenskú pomoc

Americký minister obrany Lloyd Austin v utorok požiadal spojencov, aby poskytli ukrajinskej armáde ďalšiu pomoc. Osobitne sa zmienil o 155-milimetrovej munícii a protivzdušnej obrane. Upozornil, že Ukrajina bude čoskoro čeliť ďalšej vojnovej zime, informuje agentúra DPA.

Výzvu adresoval Austin na stretnutí ministrov obrany 55 krajín, ktoré poskytujú vojenskú pomoc Kyjevu v boji proti ruskej agresii. Stretnutie sa konalo v utorok na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku.

"Vyzývam všetkých ministrov obrany, aby ešte raz skontrolovali svoje zásoby 155-milimetrovej delostreleckej munície, kľúčových systémov protivzdušnej obrany a stíhačiek, ktoré by mohli dať Ukrajine, aby sa pripravila na nadchádzajúcu zimu," povedal Austin.

Zároveň prisľúbil, že Kyjev čoskoro dostane americké tanky Abrams M1. Pripomenul, že americké ozbrojené sily sa podieľajú na výcviku ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. "Nejde len o záchranu jednej demokratickej krajiny. Bojujeme za svet, v ktorom si autokrati nemôžu len tak prepisovať hranice použitím vojenskej sily," dodal.

Nemecké ministerstvo vnútra oznámilo, že na utorkovom stretnutí pod vedením USA sa nehovorilo o švédsko-nemeckých strelách s plochou dráhou letu Taurus, o ktoré Ukrajina už dlhšiu dobu žiada.

(tasr)

Minúta  |  

Teroristi nemajú žiadne právo, aby disponovali jadrovou zbraňou, vyhlásil Zelenskyj na adresu Ruska

Rusko sa únosmi ukrajinských detí dopúšťa genocídy, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave počas všeobecnej rozpravy 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Uviedla to agentúra AFP.

"Tieto deti sú v Rusku vedené k tomu, aby nenávideli Ukrajinu, a všetky ich väzby na rodinu sú prerušené. Toto je jasná genocída," povedal Zelenskyj.

"Poznáme mená desaťtisícov detí a máme dôkazy o státisícoch ďalších unesených Ruskom na okupovaných územiach Ukrajiny a neskôr deportovaných. Medzinárodný trestný súd vydal zatykače za tieto zločiny a my sa snažíme dostať deti späť domov," poznamenal ďalej s tým, že "čas plynie". Zároveň položil otázku, čo s týmito deťmi bude.

Ukrajinský prezident s prejavom vystúpil vo svojej charakteristickej vojenskej kombinéze a zopakoval výzvu na uskutočnenie summitu rovnako zmýšľajúcich krajín.

"Pripravujeme svetový mierový samit. Pozývam váš všetkých – vás, ktorí netolerujete žiadnu agresiu – na spoločné prípravy tohto samitu," dodal.

Rusku – stálemu členovi Bezpečnostnej rady OSN – podľa Zelenského nemožno dôverovať v súvislosti s jadrovými zbraňami. "Teroristi nemajú žiadne právo, aby disponovali jadrovou zbraňou," podotkol.

Moskvu obvinil aj zo zneužívania energonosičov a potravín ako prostriedkov nátlaku na svet. "Agresor premieňa na zbrane aj množstvo iných vecí a používa ich nielen proti našej krajine, ale aj proti krajinám vás všetkých... od atlantického pobrežia Afriky až po juhovýchodnú Áziu," upozornil podľa britského denníka Guardian

Minúta  |  

Erdogan v OSN: Turecko zintenzívni snahu o ukončenie vojny na Ukrajine

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok prisľúbil, že Ankara zintenzívni diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie ukončenia Ruskom vedenej vojny na Ukrajine. Vyjadril sa tak v prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia OSN. Informujú o tom agentúra AFP a denník Guardian.

"Snažili sme sa udržať našich ruských aj ukrajinských priateľov pri (rokovacom) stole tézou, že vojna nebude mať víťazov a mier nebude mať porazených," povedal Erdogan. "Zintenzívnime naše úsilie o ukončenie vojny prostredníctvom diplomacie a dialógu založenom na nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny," dodal.

Erdogan vo svojom prejave kritizoval Bezpečnostnú rada OSN, ktorá podľa jeho slov prestala byť garantom svetovej bezpečnosti a namiesto toho sa stala "bojiskom politických stratégií" jej piatich stálych členov. "Svet je väčší ako päť (krajín)," povedal.

Turecký prezident ďalej upozornil aj na to, že po kolapse tzv. čiernomorskej obilnej dohody "čelí svet novej kríze". Ankara má však podľa jeho slov plán, v súlade s ktorým získajú ďalší milión ton obilia tie krajiny, ktoré ho veľmi potrebujú.

Erdogan na pôde OSN stručne komentoval aj situáciu v spornom Náhornom Karabachu, kde Azerbajdžan spustil v utorok vojenskú operáciu s deklarovaným cieľom "obnovenia ústavného poriadku". Turecký prezident v tejto súvislosti povedal, že Ankara od začiatku podporovala rokovania medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Erdogan vyjadril vieru v to, že obe krajiny dospejú čo najrýchlejšie k mierovej dohode. Zároveň však zdôraznil pozíciu Ankary výrokom: "Náhorný Karabach je územím Azerbajdžanu. Akýkoľvek iný štatút nebude nikdy akceptovaný."

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.