Preskočiť na obsah
  |  

Ruskí vojaci evakuovali do bezpečia asi päťtisíc karabašských Arménov, informuje ruský rezort obrany

Príslušníci ruského kontingentu v arménskej enkláve Náhorný Karabach evakuovali z najohrozenejších oblastí asi 5-tisíc karabašských Arménov. Podľa agentúry DPA to vo štvrtok oznámilo ruské ministerstvo obrany.

O evakuácii civilistov informoval aj ľudskoprávny splnomocnenec neuznanej Republiky Arcach Gegam Stepanjan.

Ruské ministerstvo spresnilo, že evakuanti pochádzajú z oblastí Mardakert, Martuni a Askeran. Momentálne sú v objektoch ruského kontingentu, kde im poskytli potraviny a lekársku pomoc.

Ruské ministerstvo zdôraznilo, že jeho kontingent naďalej podporuje nepretržitú interakciu medzi Baku, Jerevanom a Stepanakertom zameranú na prevenciu krviprelievaniu a zaistenie bezpečnosti, pričom nepretržite monitoruje situáciu v regióne.        

Náhorný Karabach leží na území Azerbajdžanu, väčšina jeho obyvateľov sú však etnickí Arméni. Preto je dlhé desaťročia predmetom sporov medzi postsovietskymi republikami Arménskom a Azerbajdžanom. Proti sebe preto viedli dve vojny, pričom druhá sa skončila v roku 2020 uzavretím prímeria sprostredkovaného Ruskom. Dodržiavanie prímeria monitorujú ruské jednotky.

DPA dodala, že arménska strana v súvislosti s ruskou vojenskej misiou upozorňuje, že jej príslušníci nijako nezasiahli proti niekoľko mesiacov trvajúcej blokáde jedinej prístupovej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu a nekonfrontovali azerbajdžanskú armádu.

Situácia sa vystupňovala v utorok, keď Azerbajdžan v Karabachu podnikol tzv. protiteroristickú operáciu. Už v stredu sa strany tohto konfliktu dohodli na prímerí - opäť sprostredkovanom Ruskom.

Najnovšia eskalácia napätia v Náhornom Karabachu si vyžiadala životy viac ako 30 ľudí a vyše 200 ďalších osôb bolo zranených.

Mnohí miestni civilisti sa teraz obávajú, že sa budú musieť podriadiť azerbajdžanskej vláde alebo budú nútení opustiť svoju vlasť.

(tasr)

  |  

Putin a Wang I rokovali o posilnení spolupráce i vojne na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky minister zahraničných vecí Wang I v stredu rokovali o posilnení vzájomnej spolupráce svojich krajín a vojne na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Wang I podľa vyjadrení čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že multipolarizácia vo svete sa zrýchľuje a medzinárodná situácia je v neporiadku. Pripomenul vyjadrenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, že svet je na prahu najväčšej zmeny za posledných 100 rokov.

Rusko a Čína preto musia chrániť práva a záujmy oboch strán s cieľom privodiť nové úsilie na vývoj svetového poriadku, ktorého smerovanie je spravodlivé a rozumné, uviedlo ministerstvo. Putin vyjadril ochotu Moskvy vyriešiť konflikt na Ukrajine prostredníctvom rokovaní.

Čína sa vo vojne na Ukrajine usiluje zaujať neutrálny postoj, Moskve však poskytuje dôležitú diplomatickú a finančnú podporu. Putin v stredu uviedol, že prijal pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na návštevu Číny v októbri.

(tasr)

  |  

Separatisti v Náhornom Karabachu obvinili Azerbajdžan z porušenia prímeria

Arménski separatisti v Náhornom Karabachu vo štvrtok obvinili Azerbajdžan z porušenia dohody o prímerí, ktorú obe strany uzavreli v stredu. Baku to poprelo. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Separatisti tvrdia, že azerbajdžanské sily používajú "rôzne strelné zbrane, čím porušujú dohodu o prímerí". Azerbajdžanské ministerstvo obrany to označilo za "úplne klamstvo a dezinformáciu".

Reportér agentúry AFP vo štvrtok uviedol, že v Stepanakerte, hlavnom meste Náhorného Karabachu a centrále separatistov, bolo vo štvrtok počuť streľbu a výbuchy. Správy o streľbe v Stepanakerte sa objavili počas rozhovorov o začlenení odštiepeneckého Náhorného Karabachu do Azerbajdžanu v meste Jevlach.

Azerbajdžanské sily v utorok spustili v Náhornom Karabachu pozemnú vojenskú "protiteroristickú" operáciu, ktorej cieľom bolo "obnovenie ústavného poriadku". Podľa zdrojov z prostredia arménskych sparatistov prišlo počas nej o život najmenej 200 ľudí a 400 ďalších utrpelo zranenia.

Obe strany dosiahli v stredu dohodu o prímerí. Podľa nej sa majú z Náhorného Karabachu stiahnuť separatisti a odovzdať svoje zbrane.

(tasr)

  |  

Pátracia akcia bola úspešná: Nezvestná študentka sa našla

KOŠICE – Polícia žiadala občanov o pomoc pri pátraní po nezvestnej 16-ročnej Kristíne Balážovej, bytom Košice-okolie.

Nezvestná ušla vo štvrtok v ranných hodinách z priestorov Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Dievča je vysoké 155 centimetrov, štíhlej postavy a má hnedé oči. Oblečenú malo mikinu ružovej farby, čierne legíny s neónovou potlačou na stehne a ružové šľapky. Má čierny fľak v oblasti úst, jazvy na predlaktí pravej a ľavej ruky, ťažšie komunikuje.

Polícia vyzvala občanov, aby akékoľvek informácie k súčasnému pobytu a pohybu nezvestnej nahlásili na čísle 158, alebo osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení.

Aktualizácia:

Polícia vypátrala nezvestnú 16-ročnú Kristínu Balážovú, bytom Košice-okolie. Informoval o tom bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.
 

(tasr)

  |  

India prestala v Kanade vydávať víza

India vo štvrtok pozastavila vydávanie víz v Kanade. Ottawa oznámila, že upravuje počet svojich diplomatov v tejto ázijskej krajine. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.

"Dôležité oznámenie od indickej misie: Indické služby v oblasti víz sú z prevádzkových dôvodov s účinnosťou od 21. septembra pozastavené až do odvolania," oznámila vo štvrtok spoločnosť BLS International, ktorá zabezpečuje aj služby v oblasti vydávania víz.

Naí Dillí a Ottawa vypukol diplomatický spor po vyhostení indického diplomata pre údajné zapojenie indickej vlády do vraždy sikhského aktivistu Hardeepa Singha Nijjara v Kanade. Kanadský premiér Justin Trudeau žiada Indiu, aby s maximálnou vážnosťou pristupovala k obvineniam o možnej účasti indických agentov na júnovej vražde tohto kanadského občana. India účasť na vražde odmieta. Obe krajiny si tiež navzájom vyhostili diplomatov.

Kanadské veľvyslanectvo v Indii oznámilo, že upravuje počty diplomatov v Indii v reakcii na hrozby na sociálnych sieťach. "Uskutočňujeme kroky s cieľom zaistiť bezpečnosť našich diplomatov," uviedlo veľvyslanectvo vo vyhlásení.

Indické ministerstvo zahraničných vecí v stredu vyjadrilo znepokojenie v spojitosti s bezpečnosťou svojich občanov v Kanade. "Hrozby sa obzvlášť zameriavali na indických diplomatov a časti indickej komunity, ktoré nesúhlasia s protiindickým programom," uviedlo ministerstvo. Svojim občanom odporučilo, aby sa vyhli oblastiam a podujatiam, kde sa takéto incidenty vyskytujú.

Nijjar bol sikhský aktivista a kanadský občan, ktorého 18. júna zavraždili pred sikhským chrámom v meste Surrey v provincii Britská Kolumbia. India ho v minulosti označila za hľadaného teroristu, ktorý podporoval vytvorenie nezávislého štátu Chálistán pre náboženskú menšinu sikhov.

V Kanade žije najväčšia komunita sikhov mimo indického štátu Pandžáb.

(tasr)

  |  

Prokurátorka podala v kauze vraždy študenta Daniela Tupého obžalobu na Adama Puškára

Prokurátorka podala v kauze vraždy študenta Daniela Tupého obžalobu na Adama Puškára. TASR to vo štvrtok potvrdil hovorca Krajskej prokuratúry (KP) v Bratislave Juraj Chylo. Upozornil na to portál Aktuality.sk.

"Prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava podala Mestskému súdu Bratislava I na obvineného Adama Puškára obžalobu pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom," priblížil Chylo.

Obvinený sa nachádza v tzv. útekovej väzbe pre obavu, že by mohol utiecť alebo sa iným spôsobom vyhýbať trestnému stíhaniu. Jeho obhajca Michal Ellinger už skôr deklaroval, že jeho klient trvá na svojej nevine. Adam Puškár má pozastavený výkon advokácie.

Študenta Daniela Tupého zavraždili 4. novembra 2005 vo večerných hodinách v bratislavskom parku na Tyršovom nábreží. Na študentov zaútočila pri petržalskom brehu Dunaja skupina mužov vyzbrojených nožmi a boxermi. Zranenia utrpeli viacerí ľudia.

Zločin vyvolal množstvo reakcií odsudzujúcich násilie a prejavy neonacizmu. Polícia pracovala v minulosti aj s verziou, že vraždu mohli mať na svedomí muži z podsvetia. V kauze pôvodne obžalovali päť osôb, Richardovi Hrotkovi hrozilo desať až 15 rokov. Okresný súd Bratislava I ich v júni 2009 oslobodil.

(tasr)