Preskočiť na obsah
  |  

Ministerstvo obrany: Počet a úlohy vojakov na hraniciach závisia od požiadaviek polície

Počet, úlohy aj dislokácia príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR na hraniciach v súvislosti s nelegálnou migráciou sú spresňované na základe aktuálnych požiadaviek Policajného zboru (PZ) SR. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner v reakcii na požiadavku obcí zvýšiť počet vojakov hliadkujúcich pri hraničnom priechode Tachty – Cered na juhu okresu Rimavská Sobota.

Rezort obrany v stanovisku pripomenul, že vojaci sú na plnenie asistenčných úloh na hraniciach nasadzovaní v prospech polície. „V tejto súvislosti prebieha nepretržitá koordinácia na jednotlivých úrovniach rezortov, ale aj PZ a OS SR tak, aby na riešenie situácie boli prijímané opatrenia s ohľadom na maximálnu efektívnosť," dodala Precner.

V Rimavskej Sobote sa vo štvrtok (21. 9.) konalo zasadnutie krízového štábu za účasti zástupcov samospráv, štátnej správy či polície. Predmetom rokovania bola situácia s tranzitnou migráciou na hraničnom priechode Tachty – Cered. Samosprávy z pohraničia žiadali zvýšenie počtu hliadkujúcich vojakov, aby sa obmedzil pohyb migrantov v obciach, čo podľa starostov spôsobuje obavy obyvateľov.

Ministerstvo vnútra SR uviedlo, že v súčasnosti je do okresu Rimavská Sobota v súvislosti s nelegálnou migráciou pridelených 40 príslušníkov OS SR, ktorí sú rozdelení do nočnej a dennej zmeny. V uplynulom období rezort vnútra v obci Tachty eviduje v porovnaní s predchádzajúcim obdobím znížený počet tranzitujúcich migrantov.

Z polície pre TASR spresnili, že aktuálne je v rámci Okresného riaditeľstva Policajného zboru Rimavská Sobota velených do uvedených opatrení celkovo 40 vojakov na každý operačný deň. V piatok rokovali zástupcovia armády i polície a predbežne diskutovali aj o možnosti navýšenia počtu vojakov. Taktiež aj o ďalšej forme a spôsobe plnenia úloh v prípade nelegálnej migrácie. „Konkrétne počty nasadených vojakov budú spresnené až po uzavretí rokovaní," uviedla Mária Faltániová z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.

(tasr)

  |  

Čakáte na autobusovej stanici v Košiciach? Čas si môžete spríjemniť pomocou zdieľanej knižnice

KOŠICE – Zdieľaná knižnica pre verejnosť pribudla na autobusovej stanici v Košiciach. Sú v nej uložené knihy, ktoré si cestujúci môžu požičať a prečítať počas čakania na spoj.

Môžu tiež priniesť vlastné knihy, ktoré už doma nepotrebujú. Informovali o tom Košický samosprávny kraj (KSK) a IDS Východ, vďaka spolupráci ktorých zdieľaná knižnica v tvare autobusu vznikla. Aktuálne sú v nej uložené romány, dobrodružné knihy, náučná a odborná literatúra, skutočné príbehy, ale aj knihy pre deti. Ponuka sa môže meniť v závislosti od toho, kto si akú knižku vezme, alebo do zdieľanej knižnice vloží.

Knihy tak podľa predsedu KSK Rastislava Trnku ponúkajú čakajúcim na spoj možnosť zmysluplne si skrátiť čas. „Okrem toho chceme touto iniciatívou povzbudiť ľudí k čítaniu a starým knihám dať druhý život,“ povedal.

Na požičanie kníh nie je potrebná žiadna registrácia. Záujemcovia si môžu knihu aj vziať na cestu a pri návrate z práce alebo zo školy ju vrátiť. „Každý sem môže priniesť ďalšie kúsky, ktoré už doma nemajú miesto. Veríme, že týmto spôsobom spríjemníme cestujúcim chvíle čakania na autobus a umožníme im využiť tento čas oveľa efektívnejšie,“ uviedol riaditeľ IDS Východ Radovan Hužvík.

Zdieľaná knižnica, ktorej podobu vytvoril umelec Ján Gonda z Michaloviec, aj vizuálne skrášľuje autobusovú stanicu.

(tasr)

  |  

Krajskí poslanci schválili finančný príspevok pre Nemocnicu Malacky

BRATISLAVA – Bratislavský samosprávny kraj poskytne mestu Malacky dotáciu vo výške 104-tisíc eur. Financie budú určené na náklady súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v Nemocnici Malacky. Návrh príspevku schválili v piatok poslanci kraja.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v odôvodnení návrhu upozornil na význam, ktorý má malacká nemocnica pre región Záhorie. Dlhodobo totiž zabezpečuje komplexnú zdravotnú starostlivosť pre viac ako 80-tisíc obyvateľov spádového regiónu i širšieho okolia.

„Patrí medzi nemocnice s menším počtom oddelení, ale s vysokým počtom špecializovaných ambulancií. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti umožňuje pacientom využívať najnovšie trendy v oblasti diagnostiky, ambulantnej, jednodňovej a ústavnej zdravotnej starostlivosti," upozornil lekár kraja a riaditeľ odboru zdravotníctva BSK Tomáš Szalay.

Kraj dodáva, že dotácia je prejavom snahy BSK o rozvoj kvalitných a dostupných zdravotných služieb v regióne Záhorie. Finančné prostriedky sú v schválenom rozpočte BSK na rok 2023. Nemocnica do začiatku septembra poskytovala zdravotnú starostlivosť aj v rámci urgentného príjmu. V súčasnosti ju nahradila Nemocnica Bory.

(tasr)

  |  

OSN žiada Irán, aby zrušil prísny zákon v oblasti obliekania žien

Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok vyzvala iránske úrady, aby zrušili nový zákon, ktorý prudko zvýšil tresty pre ženy za porušenie prísnych islamských pravidiel obliekania. OSN zákon označila za represívny a ponižujúci. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„K ženám a dievčatám sa nesmie pristupovať ako k občanom druhej kategórie," uviedla v Ženeve pre médiá hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) Ravina Shamdasaniová. Pripomenula, že tento zákon značne zvyšuje väzenské tresty a stanovuje zdrvujúce pokuty pre ženy a dievčatá, ktoré nedodržia povinné pravidlá obliekania.

Právna norma vyžaduje skromné oblečenie a povinnú pokrývku hlavy. Iránskym ženám hrozí za porušenie až desaťročný trest odňatia slobody, finančné pokuty či obmedzenia v oblasti cestovania.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk podľa Shamdasaniovej uviedol, že tento drakonický zákon je jasne v rozpore s medzinárodným právom a musí byť zrušený.

Ženy v Iráne od minuloročných masových protestov čoraz viac opovrhujú prísnymi pravidlami obliekania vyžadujúcim pokrývku hlavy a skromné oblečenie, priblížila AFP.

Iránom otriasli masové demonštrácie sprevádzané nepokojmi po smrti 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej v septembri 2022. Zomrela vo väzbe po tom, ako ju zadržala teheránska mravnostná polícia, pretože údajne porušila pravidlá obliekania pre ženy. Neskoršie zásahy bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov si vyžiadali stovky mŕtvych a tisíce zatknutých.

Iránske úrady a policajné hliadky v posledných mesiacoch zintenzívnili opatrenia proti ženám a podnikom, ktoré nedodržiavajú pravidlá zahaľovania.

(tasr)

  |  

Zvolen pristúpi k dodatku zmluvy o MHD, súvisí so zvýšením nákladov

ZVOLEN – Mesto Zvolen pristúpi k dodatku zmluvy o prevádzke mestskej hromadnej dopravy (MHD), ktorý súvisí so zvýšením nákladov na služby. Rozhodli o tom zvolenskí poslanci na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva s tým, že to bude jednorazovo o desať percent.

Poverený vedúci odboru dopravy Pavel Brťka povedal, že pre súčasné ceny je to najvýhodnejšie riešenie v porovnaní s možnosťou vyhlásenia novej súťaže. Zdôraznil, že v nej by dostali na úplne inú cenu za kilometer. „Okrem iného by mohla byť ohrozená aj služba vo verejnom záujme, na ktorú by doplatila cestujúca verejnosť,“ doplnil.

Spoločnosť Slovenská autobusová doprava (SAD) Zvolen sa stala víťazom súťaže na dopravcu zvolenskej MHD v roku 2021. Staronový dopravca tak mal prepravovať cestujúcich s ponúknutou cenou za odplatu vo výške najviac 2,04 eura bez DPH na kilometer. Za desať rokov to malo byť konečných 23 777 713 eur bez DPH a zmluva začala platiť od vlaňajšieho leta.

Dôvodová správa pre rokovanie mestského zastupiteľstva uvádza, že dodávateľ v roku 2022 poukázal na zvýšenie cien na prevádzku. Zároveň deklaroval, že bez úpravy alebo zvýšenia ceny za služby ju nedokáže zabezpečiť a bude musieť od zmluvy odstúpiť. „Dopravca preukázal zvýšenie niektorých cien vstupov o viac než 30 percent,“ potvrdil pred poslancami Brťka. Dodal, že samospráva preto zvolenským poslancom v septembri predložila materiál, v ktorom navrhla zvýšenie jednotkových cien pre SAD Zvolen.
K požiadavke prepravcu sa počas rokovania zastupiteľstva vyjadrili aj niektorí poslanci. Jaroslav Stehlík poznamenal, že v roku 2021 bol v súťaži ďalší záujemca o prevádzkovanie MHD vo Zvolene. Druhý v poradí bol uchádzač z Karlových Varov. Zdôraznil, že rozdiel medzi adeptmi bol 245 000 eur za celé obdobie. Podľa neho je to obchádzanie súťaže, ktorá bola pred dvomi rokmi.

Poslancovi Jánovi Beljakovi sa zdá, že je skoro žiadať o zvýšenie vstupov. „Najjednoduchšie je požiadať o dodatok a mať doplatené. Keby bol však funkčný výber cestovného, ktorý podľa všetkého nie je spoľahlivý, tak by sa financie na dopravu získali tak, ako sa majú,“ konštatoval. Po vyše roku fungovania zvyšovať zákazku sa nepáčilo ani poslancovi Róbert Orságovi.

(tasr)

  |  

Trest za hanobenie kultúrnej pamiatky v Košiciach aktivistu neminul

KOŠICE – Za hanobenie kultúrnej pamiatky Mestský súd Košice v stredu uložil Ľubošovi L. trest odňatia slobody na štyri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. Aktivista v auguste 2017 odstránil z pamätníka sovietskych vojakov v centre Košíc symboly kosáka a kladiva.

Súčasťou rozsudku je úhrada škody vo výške 72 eur poškodenej Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach a prepadnutie veci, a to skrutkovača, ktorým obžalovaný nalepené symboly vypáčil. TASR to potvrdila hovorkyňa Krajského súdu v Košiciach Anna Pančurová. „Rozsudok nie je právoplatný. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie, keďže však obžalovaný nebol prítomný na pojednávaní, jeho obhajca sa s ním musí vo veci ďalšieho postupu poradiť,“ uviedla.

Ľuboša L. uznal za vinného z výtržníctva ešte v októbri 2020 vtedajší košický okresný súd. Od súhrnného trestu však v tom čase upustil, keďže trest, ktorý obžalovaný predtým dostal v kauze postriekania busty komunistického politika Vasiľa Biľaka, označil samosudca za postačujúci. Krajský súd po odvolaní sa obžalovaného tento verdikt potvrdil. Vlani v septembri však v prípade Najvyšší súd (NS) SR zrušil uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výroku o upustení od súhrnného trestu. Vyhovel zároveň dovolaniu Ľuboša L. v kauze postriekania Biľakovej busty.

V kauze odstránenia kosákov s kladivom z pamätníka na Námestí osloboditeľov aktivista a výtvarník argumentoval, že išlo o symboly a propagáciu komunistického režimu, ktorý je zakázaný, a pamätník sa od nich snažil „očistiť“. Jeho vtedajší obhajca Daniel Lipšic poukazoval aj na to, že podľa krajského pamiatkového úradu preglejkové náhrady symbolov, ktoré na pamätník osadila SMsZ, neboli súčasťou pamiatkovej hodnoty a ochrany pamiatky, pričom tie pôvodné kovové sa nezachovali.

(tasr)